Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10Csp-10-2020.pdf
PDF · 91.61 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu AXA životní pojišťovna, a.s., so sídlom Lazarská 13/8, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 61859524, podnikajúca na území SR prostredníctvom organizačnej zložky AXA životní pojišťovna, a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Kolárska 6, 811 06 Bratislava, IČO: 35968079, zastúpený SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711, proti žalovanej T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X., štátna občianka SR, o zaplatenie 553,29 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 553,29 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 553,29 € od 03.07.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.02.2020 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 553,29 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 553,29 € za obdobie od 03.07.2017 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že ako poistiteľ uzavrel so žalovanou ako poistníkom poistenie pre prípad smrti prostredníctvom návrhu na uzatvorenie zmluvy. Žalobca tento návrh akceptoval a v súlade s ustanovením § 791 ods. 2 OZ vydal žalobca žalovanej písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy č.XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo na strane jednej povinnosť žalobcu poskytnúť žalovanej poistenie pre prípad smrti so začiatkom poistenia 05.03.2016 a na strane druhej povinnosť žalovanej platiť žalobcovi poistné s intervalom platenia dvakrát ročne vo výške 844,- €. Žalovaná uhradila posledné poistné ku dňu 04.03.2017. Následne žalobca vyzval žalovanú k úhrade splatného mesačného poistného po poslednej vykonanej úhrade. Nakoľko však k úhrade tohto poistného nedošlo, zaslal žalobca žalovanej oznámenie o zániku poistnej zmluvy pre neplatenie poistného, v zmysle ktorého jej oznámil, že predmetná poistná zmluva zanikla pre neplatenie poistného ku dňu 02.07.2017. Žalobca vyčíslil dlžné poistné za obdobie do zániku poistenia vo výške 553,29 €. Zároveň si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania, ale až odo dňa nasledujúceho po zániku poistnej zmluvy pre neplatenie poistného, t.j. od 03.07.2017. Po právnej stránke žalobca odkázal na ustanovenie § 791 ods. 2, § 801 ods. 2, § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež vo vzťahu k zákonnému úroku z omeškania na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
2. Na návrh vydal súd dňa 12.03.2020 platobný rozkaz sp.zn.10Csp/10/2020-78, ktorý však musel v zmysle ustanovenia § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uznesením sp.zn.10Csp/10/2020-92 zo dňa 05.05.2020 v plnom rozsahu zrušiť, pretože sa ho žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
3. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p., ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 106 ods. 3 C.s.p., ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
4. Súd postupoval podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku, keďže žalovanej sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu uvedenú v žalobe a lustráciou v Registri obyvateľov SR bolo zistené, že žalovaná má ako trvalý pobyt uvedené iba Obec Sása, preto sa súd pokúsil zistiť miesto skutočného pobytu žalovanej. Súd zistil zo správy OO PZ Zvolen, že dotyčná sa na adrese jej bývalého bydliska (adresa žalovanej uvedená v žalobe) nezdržiava a jej súčasný pobyt nie je známy z dôvodu, že sa so svojou sestrou ešte koncom roka 2017 odsťahovala z Obce Sása a zároveň v obci už nebýva žiadna jej blízka rodina. Okrem toho bolo zistené, že po dotyčnej je vyhlásené pátranie z dôvodu, že tunajší súd vydal na ňu príkaz na zatknutie. Tiež bolo zistené, že žalovaná nie je vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody. Taktiež nebol zistený žiaden aktuálny zamestnávateľ žalovanej, prostredníctvom ktorého by jej súd mohol doručovať súdne zásielky. Keďže sa žalobu nepodarilo doručiť žalovanej ani týmto postupom, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu, s tým, že žaloba sa dňom 29.05.2020 považuje za doručenú žalovanej. Zároveň súd aj ďalšie písomnosti doručoval žalovanej oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, a taktiež súd všetky písomnosti doručoval žalovanej aj prostredníctvom Obce Sása v súlade s ustanovením § 5 zákona č.253/1998 Z.z..
5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 08.06.2020, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnili podaním doručeným elektronicky dňa 03.06.2020 z dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na nenavyšovanie trov súdneho konania. Na pojednávanie sa nedostavila ani žalovaná, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 106 C.s.p.. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.
6. Dňa 03.06.2020 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, v ktorom žalobca nad rámec skutočností uvedených v podanej žalobe ešte odkázal na článok 1.7. bod 1 a bod 2 Všeobecných poistných podmienok 1114SK (ďalej len „VPP“), z ktorých okrem iného vyplýva, že bežné poistné bolo splatné 1.dňom poistného obdobia, pričom žalovaná uhradila posledné polročné poistné ku dňu 04.03.2017, to znamená za prvé dve poistné obdobia. Taktiež uviedli výpočet dlžnej sumy za nezaplatené poistné obdobie vo výške 553,29 €, t.j. od 05.03.2017 do 02.07.2017 za celé 3 mesiace (844 : 6 = 140,66 x 3, teda 421,98 €) + alikvótna časť výšky poistného pripadajúca na 1 deň v mesiaci (140,66 : 30 dní = 4,6886 x 28 dní, t.j. 131,31 €).
7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré označil žalobca a ktorých fotokópie predložil v priebehu konania a to: návrh poistnej zmluvy z č.l.4-7, poistku z č.l.8-9, Všeobecné poistné podmienky 1114SK z č.l.10-14, Osobitné poistné podmienky z č.l.14-49, zánik poistnej zmluvy z č.l.50, druhú upomienku k poistnej zmluve z č.l.51 vrátane fotokópie poštovej doručenky z č.l.52, výzvu na úhradu dlhu z č.l.53, pričom zistil tento skutkový stav. Z návrhu poistnej zmluvy rizikového životného poistenia ActiveLife, č.návrhu XXXXXXXXXX, zo dňa 04.03.2016, súd okrem iného zistil, že ako poistiteľ je tu uvedený žalobca, ako poistník a zároveň poistený č.1 je tu uvedená žalovaná, pričom sú tu špecifikované jednotlivé údaje o poistení, s tým, že bolo dojednané poistenie pre prípad smrti, celkové ročné poistné bolo dojednané vo výške 1.652,89 € + 2,- € za asistenčnú službu, s tým, že bol dojednaný polročný interval platby poistného, a to vo výške 844,- € a začiatok poistenia bol dojednaný na 05.03.2016. Tiež návrh obsahuje vyplnený zdravotný dotazník. V návrhu je tiež uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy sú tam špecifikované poistné
podmienky, pričom poistník zároveň čestne vyhlásil, že spolu s týmto návrhom prevzal všetky vyššie špecifikované poistné podmienky, s ktorými sa pred podpisom oboznámil a súhlasí s nimi. Z poistky rizikové životné poistenie ActiveLife, č.zmluvy XXXXXXXXXX, súd okrem iného zistil, že sú tu uvedené zhodné údaje ako v predmetnom návrhu poistnej zmluvy č.návrhu XXXXXXXXXX. Z listu Druhá upomienka k poistnej zmluve č.XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2017 súd zistil, že v ňom oznámil žalobca žalovanej, že na predmetnej poistnej zmluve evidujú nedoplatok na poistnom vo výške 844,- € s upozornením, že ak toto dlžné poistné nebude zaplatené do 1 mesiaca odo dňa doručenia tejto výzvy, poistenie v súlade s § 801 ods. 2 OZ zanikne. Z pripojenej fotokópie poštovej doručenky súd zistil, že ako odosielateľ je tam uvedený žalobca, ako adresát žalovaná, deň uloženia zásielky 15.05.2017, zásielka neprevzatá v odbernej lehote, dátum vrátenia 06.06.2017. Z listu Zánik poistnej zmluvy pre neplatenie poistného zo dňa 09.08.2017 súd zistil, že ho adresoval žalobca žalovanej, v ktorom jej oznámili, že jej poistná zmluva č.XXXXXXXXXX zanikla pre neplatenie poistného ku dňu 02.07.2017. Zároveň je tam uvedený nedoplatok poistného totožný s dlžnou sumou, a to 553,29 €, ktorú žiadali vyrovnať do 1 mesiaca po obdržaní tohto listu. Z listu Výzva na úhradu dlhu zo dňa 22.11.2018 súd zistil, že ho adresoval právny zástupca žalobcu žalovanej, pričom ju vyzvali v lehote 3 dní od doručenia tejto výzvy uhradiť klientovi dlžnú sumu vo výške 553,29 € z titulu nezaplatenia poistného z poistnej zmluvy č.XXXXXXXXXX, s tým, že v opačnom prípade si bude klient uplatňovať svoje nároky súdnou cestou.
8. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 788 ods. 3 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Podľa § 796 ods. 1 OZ, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Podľa § 796 ods. 2 OZ, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia. Podľa § 801 ods. 2 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Podľa § 803 ods. 1 OZ, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou poistnú zmluvu pre životné poistenie, konkrétne rizikové životné poistenie ActiveLife. Predmetná zmluva bola uzavretá 04.03.2016 so začiatkom poistenia 05.03.2016, pričom bolo dohodnuté platenie bežného poistného za polročné poistné obdobie vo výške 844,- €. Vychádzajúc z údajov uvedených žalobcom, žalovaná uhradila poistné len za obdobie do 04.03.2017 a neuhradila poistné za ďalšie poistné obdobie, konkrétne za obdobie od 05.03.2017, v dôsledku čoho žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie tohto dlžného poistného, najneskôr v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia predmetnej výzvy, s tým, že odberná lehota na prevzatie tejto zásielky uplynula dňa 02.06.2017. Keďže žalovaná neuhradila dlžné poistné, ani v dodatočne poskytnutej lehote, t.j. do 02.07.2017, v dôsledku toho poistenie z predmetnej poistnej zmluvy zaniklo k tomuto dňu a následne žalobcovi vznikol nárok voči žalovanej na zaplatenie pomernej časti poistného z poistnej zmluvy za obdobie od 05.03.2017 do 02.07.2017 vo výške žalovanej sumy 553,29 €.
Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že žalovaná sa dostala do omeškania najneskôr dňa 03.07.2017, teda deň po splatnosti dodatočne poskytnutej lehoty na zaplatenie dlžného poistného, od kedy si žalobca aj uplatnil úrok z omeškania a súd mu od tohto dňa úrok z omeškania v ním uplatnenej výške 5 % ročne zo žalovanej sumy aj priznal, s tým, že pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, túto si žalobca uplatnil v zákonnej výške, keďže základná úroková sadzba ECB bola od 16.03.2016 vo výške 0 %.
10. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.