Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-82-2019.pdf
PDF · 83.57 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/82/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného Mgr. Q. W., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. júna 2020 v Malackách, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Mgr. Q. W., narodený XX. B. XXXX v L. M., trvale bydliskom O. Z. XXXX/XX, XXX XX A.,
sa uznáva vinným, že
dňa 14.05.2019 o 19.10 h v Stupave po Hlavnej ulici v smere na Malacky viedol osobné motorové vozidlo značky U. Q., bielej farby, evidenčného čísla M pred domom číslo XXX/XX sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla, následkom čoho si neskoro všimol maloletého chodca J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., K. XXXX/XX, ktorý prechádzal cez priechod pre chodcov v smere z prava do ľava, do chodca narazil ľavou prednou časťou vozidla, v dôsledku čoho maloletý chodec spadol na cestu a utrpel zlomeninu pravej ruky, narazenie ľavej nohy a narazenie hlavy, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní od 14.05.2019 do 25.06.2019,
teda
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Za to sa mu
ukladá
podľa § 158 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 1.200,- (jedentisícdvesto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad, že výkon peňažného trestu bude úmyselne zmarený, sa ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 18. júla 2019 Okresnému súdu Malacky obžalobu zo 17. júla 2019, č. 2Pv/178/19/1106-7, na Mgr. Q. W., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. júna 2020 obžalovaný po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadom trestu, príp. náhrady škody, a to oboznámením, resp. prečítaním uplatnenia nároku - zdravotná poisťovňa Dôvera č. l. 28 - 29, č. l. 89 - 92, zápisu o dychovej skúške č. l. 50, evidenčnej karty vodiča č. l. 53 - 56, výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. l. 58, referencia na obžalovaného č. l. 108 - 109, aktualizovaného odpisu registra trestov a centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z 08. júna 2020.
Čo sa týka výroku o treste, vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.
Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu v rozpätí až na jeden rok. Už tým, že ide o nedbanlivostný trestný čin, ho zákonodarca zaraďuje medzi prečiny [§ 10 ods. 1 písm. a) Trestného zákona], avšak podstatným tu je hlavne to, že stanovením rozpätia trestnej sadzby, zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi najmenej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona argumentum a contrario). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd za spáchanie prečinu podľa § 158 Trestného zákona môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty, ako napr. peňažný trest a pod., a to samozrejme aj za podmienky, že sa páchateľ dopustil tohto prečinu tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona (predmetné konštatovanie vyplýva z toho, že porušenie dôležitej povinnosti je znakom skutkovej podstaty pri prečine podľa § 158 Trestného zákona).
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu zohľadnil najmä to, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a po spáchaní predmetného skutku, od ktorého uplynula už doba vyše jedného roka, vedie riadny život. Pokiaľ ide o výpis z evidenčnej karty vodiča, tak pre ukladanie trestu je podstatným aj to, že obžalovaný disponuje vodičským oprávnením skupiny „B“ už od roku 1998 (t. j. v súčasnosti takmer 22 rokov), pričom počas tejto doby má evidované 4 priestupky, všetky na úseku dopravy, a to jeden z roku 2013 (sankcia 50,- eur), dva z roku 2017 (sankcie 320,- eur + zákaz činnosti 8 mesiacov a 10,- eur), a jeden z roku 2018 (sankcia 450,- eur + zákaz činnosti 8 mesiacov). Hoci 2 priestupky sú evidované ako závažnejšie (nehoda a alkohol), v oboch prípadoch mu bol uložený len 8 mesačný zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel, pričom nie výnimočne sa za dopravné priestupky v administratívnom konaní ukladajú podľa okolností i viacročné zákazy šoférovania a tiež vyššie peňažné pokuty, než v daných prípadoch. Možno preto uzatvoriť, že v osobe obžalovaného nejde o tzv. dopravného recidivistu, ktorý by svojou opakovane (sústavne) nezodpovednou, príp. bezohľadnou jazdou spôsoboval dopravné nehody a to prípadne aj s vážnymi následkami na zdraví iným účastníkom cestnej premávky. Za pozornosť stojí aj vyjadrenie matky poškodeného, ktorá v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný javí záujem a informuje sa o zdravotnom stave jej syna, pričom obžalovaný uvádzal, že ak by niečo potrebovali, je ochotný pomôcť. Rovnako súd nemohol prehliadnuť výrazne pozitívne hodnotenia obžalovaného od zamestnávateľa a spolupracujúcej organizácie. Na rozdiel od poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že k dopravnej nehode došlo za dažďa, na mokrej vozovke, nerovnej v pozdĺžnom smere, pričom obžalovaný dodržal pravidlá o rýchlosti na danom úseku, nebol pod vplyvom alkoholu a jeho jediným pochybením bolo nedanie prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov. Pokiaľ ide o následky na zdraví poškodeného, tak ten, podľa lekárskeho potvrdenia, utrpel úraz, ktorý ošetrujúci lekár označil za ľahký.
Súd je po posúdení okolností prípadu a osoby obžalovaného toho názoru, že obžalovanému nebolo nutné ukladať najprísnejší druh trestu, ktorý upravuje Trestný zákon, a to trest odňatia slobody (hoci s podmienečným odkladom jeho výkonu), ale postačuje uloženie miernejšieho druhu trestu, a to peňažného trestu, keďže sú splnené zákonné podmienky uvedené v § 56 ods. 2 Trestného zákona (obžalovaný spáchal prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy obžalovaného nebolo nutné ukladať trest odňatia slobody), teda na naplnenie účelu trestu postačí aj uloženie alternatívneho peňažného trestu vo výške 1.200 eur (pričom skôr spáchané dopravné priestupky majú dopad na to, že obžalovanému nebol ukladaný peňažný trest ešte bližšie k dolnej hranici trestnej sadzby), čo predstavuje 150 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu, vrátane obligatórne ukladaného primeraného náhradného trestu odňatia slobody (3 mesiace), ktorý je možné považovať za dostatočný, a to v kombinácii s uložením aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pretože obžalovaný pri predmetnej dopravnej nehode ako vodič motorového vozidla porušil povinnosť vodiča stanovené zákonom o cestnej premávke, pričom ide o povinnosť, ktorej cieľom je práve predchádzanie takým kolíznym situáciám, aká sa odohrala aj v posudzovanom prípade. Tieto skutočnosti teda súd viedli k tomu, že uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a to pri samej dolnej hranici trestnej sadzby (12 mesiacov). Súd pritom pri ukladaní trestov vzal do úvahy aj mieru zavinenia obžalovaného, keď jeho zavinenie je vo forme nevedomej nedbanlivosti s tým, že z okolností prípadu vyplýva, že obžalovaný okrem nevšimnutia si chodca a nedania prednosti tomuto chodcovi prechádzajúceho cez priechod pre chodcov, dodržal všetky ďalšie dopravné povinnosti.
Pokiaľ ide o nárok poškodenej zdravotnej poisťovne Dôvera, súd dáva do pozornosti, že Trestný poriadok v § 46 ods. 3 upravuje niekoľko podmienok, ktoré musia byť splnené, aby sa mohlo rozhodnúť o nároku poškodeného v adhéznom konaní, a to najmä:
- poškodený musí svoj nárok uplatniť,
- nárok musí poškodený uplatniť riadne a včas. V nadväznosti na uvedené súd dodáva, že riadne uplatnený nárok znamená, že nie sú žiadne pochybnosti o uplatnenom nároku, avšak zákon výslovne požaduje, aby boli z návrhu zrejmé dôvody a výška uplatneného nároku. Pokiaľ ide o výšku nároku, treba uviesť aspoň konkrétnu minimálnu výšku spôsobenej škody, prípadne odkaz na dokument (písomnosť), kde je výška určená (napr. na znalecký posudok, ktorý je súčasťou spisu); nestačí však také vyjadrenie, ktoré odkazuje na budúce vyčíslenie škody. Poškodená poisťovňa si nárok na náhradu škody uplatnila včas - do konca (skráteného) vyšetrovania, avšak v danom podaní nárok na náhradu škody si neuplatnila riadne v
zmysle skôr uvedeného, keď bez vyčíslenia uviedla, že náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť budú zdravotníckymi zariadeniami fakturované v najbližších dňoch; vyčíslenie škody napokon bolo súdu doručené súdu až po podaní obžaloby. Z uvedeného dôvodu súd o nároku poškodenej poisťovne nerozhodoval, čo ale nebráni domáhať náhrady škody od obžalovaného v civilnom procese.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.