Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_44PPok-5-2020.pdf
PDF · 100.79 KB
Case nature
Subarea
44PPok/5/2020
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci partnera verejného sektora: KKP Invest, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, Slovenská republika, IČO: 36 834 955, pre ktorého plnil povinnosti oprávnenej osoby od 19.09.2019 do 06.03.2020: H.. P. X., so sídlom T. W. XXX/XX, XXX XX M., Y. republika, Z.: XX XXX XXX, za účasti člena štatutárneho orgánu partnera verejného sektora: Z.. G. S., trvale bytom F. XX, XXX XX O. E., v konaní o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z., takto
rozhodol:
Konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 25.01.2020 bolo súdu doručené podanie oznamovateľa J. W., označené ako Podnet na preverenie skutočností podľa § 19 bod c) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov v znení neskorších predpisov, ktorým navrhol, aby súd preveril, či v súvislosti s overením konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora nedošlo k porušeniu zákazu v zmysle ustanovenia § 19 ods. c) zákona č. 315/2016 Z. z.. Uviedol, že existujú závažné informácie, ktoré môžu zakladať skutočnosti podľa § 19 bod c) zákona č. 315/2016 Z. z.. Konečným užívateľom výhod subjektu J. X. je J. X., partner advokátskej kancelárie X., X. & R.. Konečným užívateľom výhod subjektu P. X. je P. X., partner advokátskej kancelárie X., X. & R.. Oprávnenou osobou spoločností L & K DEVELOPMENT, a.s. , KKP Land, s. r. o., KKP Invest, s.r.o. je H.. P. X., konečným užívateľom výhod vo všetkých troch prípadoch je J. X.. J. X. a P. X. sú partnermi v advokátskej kancelárii X., X. & R.. Okrem toho sú spoločníkmi v nasledovnej firme Reality pro KK a spoločne vystupujú v orgánoch firiem:
- Bestcredit
- Reality pro KK 1
- Reality pro KK 2
- Reality pro KK 4
Oznamovateľ uvádza, že personálne prepojenia oprávnenej osoby H.. P. X. na konečného užívateľa výhod J. X. môžu potenciálne znamenať vzťah k partnerovi verejného sektora, konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, či členom orgánov spoločností, ktorý by mohol spochybniť nestrannosť oprávnených osôb.
2. Na základe podania J. W. súd uznesením č. k. 44PPok/5/2020 - 12 zo dňa 20.02.2020 začal postupom podľa ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. Zároveň súd zaslal výzvy partnerovi verejného sektora, oprávnenej osobe a členovi štatutárneho orgánu, ktorými dotknuté osoby vyzval, aby sa vo veci vyjadrili a uviedli, či uznávajú, že došlo k porušeniu zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. a pokiaľ uvedené neuznávajú, aby uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú, príp. označili ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
3. Dňa 13.03.2020 bolo súdu doručené spoločné vyjadrenie účastníkov konania, čiže oprávnenej osoby, partnera verejného sektora a člena štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, v ktorom uviedli, že H.. J. X. a JUDr. P. X. boli v rozhodnom čase samostatne pôsobiaci advokáti, pričom sú samostatne pôsobiaci advokáti aj v súčasnosti, čo vyplýva aj z verejne dostupného registra advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou, s rozdielom, že v súčasnosti vykonávajú advokáciu ako spoločníci a konatelia každý prostredníctvom vlastnej spoločnosti s ručením obmedzeným, H.. J. X. prostredníctvom obchodnej spoločnosti G. kancelária H.. J. X., s. r. o., Z.: XX XXX XXX a H.. P. G. prostredníctvom obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária H.. P. X., s. r. o., pričom tieto osoby nikdy nepôsobili ani v súčasnosti nepôsobia ako advokáti v rámci žiadneho subjektu, na ktorom by akýmkoľvek spôsobom spoločne majetkovo alebo personálne participovali. Skutočnosť, že obe tieto osoby majú spoločnú webovú stránku www.krnackoncok.eu vyjadruje výlučne to, že obaja advokáti pri výkone advokácie spolupracujú spoločne aj s inými na tejto stránke spomínanými advokátmi, pričom z hľadiska marketingu sa voči potencionálnym klientom prezentujú ako tím advokátov a právnikov. Oprávnená osoba poskytuje spoločnosti právne služby, avšak vzťah medzi klientom a advokátom vykonávajúcim svoju činnosť podľa osobitných predpisov nie je prekážkou pre výkon činnosti oprávnenej osoby. Vo svojom vyjadrení účastníci konania uviedli aj skutočnosť, že spoločnosť KKP Invest, s.r.o. nie je partnerom verejného sektora v zmysle definičného vymedzenia tohto pojmu. H.. J. X. a H.. P. X. sú síce spoločníkmi v spoločnosti Reality pro KK a spoločne vystupujú v orgánoch firiem Bestcredit, Reality pro KK 1, Reality pro KK 2 a Reality pro KK 4, avšak ani jeden z týchto subjektov nie je partnerom verejného sektora. H.. P. X. nie je členom orgánov partnera verejného sektora a ani žiadnym spôsobom neparticipuje na majetku partnera verejného sektora, a teda sa na oprávnenú osobu nevzťahuje zákaz vyplývajúci z ustanovení § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z. z., nakoľko sa podľa účastníkov konania môže tento zákaz vzťahovať len a výlučne na subjekty, ktoré spĺňajú pojmové vymedzenie partnera verejného sektora, a súčasne aj v prípade, ak by spoločnosť KKP Invest, s.r.o. spĺňala definičné vymedzenie pojmu partner verejného sektora existencia žiadneho zo vzťahov zmienených oznamovateľom v podnete by sama o sebe podľa účastníkov konania nebola porušením zákazu vyplývajúceho z ustanovení § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z. z.. Partner verejného sektora v závere vyjadrenia čestne vyhlásil, že spoločnosť KKP Invest, s.r.o. nie je partnerom verejného sektora tak ako je tento pojem definovaný ustanoveniami § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 315/2016 Z. z., nakoľko nespĺňa ani jednu z tam uvedených podmienok, v dôsledku ktorých skutočností nepripadá do úvahy uloženie sankcie a s ohľadom na uvedené navrhli zastaviť konanie.
4. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 315/2016 Z. z.“), na účely tohto zákona sa rozumie partnerom verejného sektora, ak v odsekoch 2, 3 a 5 nie je ustanovené inak, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy a
1.X. ktorá prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych fondov s výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, od právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom, od verejného podniku, od zdravotnej poisťovne alebo prijíma štátnu pomoc, 2. ktorá prijíma plnenie, ktorého predmetom je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku, právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom alebo od verejného podniku, alebo od zdravotnej poisťovne, 3. ktorá uzatvára zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu podľa osobitného predpisu, 4. ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 5. ktorá sa povinne zapisuje do registra podľa osobitného predpisu, 6. na ktorú bola postúpená alebo z iného titulu jej má byť plnená pohľadávka voči štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom alebo 7. ktorá priamo alebo prostredníctvom ďalších osôb dodáva osobám podľa prvého až štvrtého bodu tovary alebo služby alebo nadobúda od nich majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva
a súčasne vie alebo má vedieť so zreteľom na všetky okolnosti, že ňou poskytované plnenia alebo nadobúdaný majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva súvisia so zmluvou podľa písmena e).
5. Podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 315/2016 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou zmluva alebo iný právny úkon, na základe ktorého partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva.
6. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z., partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého až štvrtého, šiesteho a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť jednorazovo poskytnuté plnenie zo zmluvy, ktorého hodnota neprevyšuje hodnotu 100 000 eur. Ustanovenia odseku 4 sa na jednorazovo poskytnuté plnenie použijú primerane.
7. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 315/2016 Z.z., partnerom verejného sektora podľa ods. 1 písm. a) prvého až štvrtého bodu, šiesteho bodu a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť poskytnuté viaceré čiastkové alebo opakujúce sa plnenia zo zmluvy, ktorého hodnota úhrnne neprevyšuje 250 000 eur.
8. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z., hodnota plnenia zo zmluvy podľa odseku 3 sa určí ako úhrn na jej základe partnerovi verejného sektora poskytovaných finančných prostriedkov alebo hodnôt majetku, práv k majetku alebo iných majetkových práv, alebo ich kombinácia. Na účely určenia hodnoty plnenia platí, že a) všetky hodnoty plnenia sa použijú bez dane z pridanej hodnoty, ak sa táto uplatňuje, b) u spoluvlastníkov sa prijímaná hodnota plnenia rozpočítava podľa veľkosti podielov spoluvlastníkov; ak veľkosti podielov nie sú určené alebo ich nemožno určiť, má sa za to, že podiely sú rovnaké, c) u dvoch alebo viacerých zmlúv sa prijímané hodnoty plnenia podľa viacerých zmlúv nesčítavajú, d) pri určení hodnôt majetku, práv k majetku alebo iných majetkových práv sa použije finančnými prostriedkami vyjadrená protihodnota, ktorú je podľa zmluvy partner verejného sektora povinný poskytnúť; ak je táto hodnota určená znaleckým posudkom, vychádza sa zo znaleckého posudku, e) opakujúce plnenie sa sčítava počas celého dohodnutého trvania zmluvy vrátane predĺženia trvania zmluvy podľa písmena f), f) pri zmluve na dobu určitú s možnosťou jednostranného predĺženia trvania zmluvy k predĺženiu trvania zmluvy dôjde, g) pri zmluve, ktorá obsahuje zákonné dôvody alebo zmluvné dôvody na jej predčasné ukončenie, tieto dôvody nenastanú, h) pri zmluve umožňujúcej navýšenie pôvodne predpokladanej hodnoty plnenia k navýšeniu hodnoty plnenia dôjde, ak je hodnota plnenia navýšenia vyjadrená veličinou známou v čase uzatvárania zmluvy, i) pri zmluve majúcej rámcový charakter dôjde k čerpaniu maximálneho rámca prijímaných hodnôt; ak je účastníkov rámcovej zmluvy viac, dôjde k čerpaniu maximálneho rámca prijímaných hodnôt u každého účastníka rámcovej zmluvy, j) najvyššia možná hodnota plnenia zo zmluvy bude poskytnutá, k) zmluvné sankcie sa nezohľadňujú, l) ak ide o zmluvu, ktorá je uzavretá na dobu neurčitú, alebo o zmluvu, z ktorej nie je zrejmé a pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti nemožno predpokladať, či hodnota plnenia prekročí hodnotu plnenia podľa odsekov 2 alebo 3, vzniká povinnosť zápisu do registra pred prijatím plnenia, ktorého poskytnutím má dôjsť k prekročeniu hodnoty plnenia podľa odsekov 2 alebo 3, m) ak ide o poskytnutie štátnej pomoci, ktorej hodnotu plnenia nemožno určiť, vzniká povinnosť zápisu bez ohľadu na hodnotu plnenia; ustanovenie písmena l) sa nepoužije, n) ak ide o zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,3) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2016/315/20191101.html> ktorej predmetom je opakujúce sa plnenie, finančný limit podľa odseku 3 sa posudzuje počas obdobia kalendárneho roka; ustanovenie písmena e) sa nepoužije.
9. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z., ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa § 4 ods. 4 písm. f), nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo sa poruší zákaz podľa § 19, registrujúci orgán uloží
a) partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10 000 eur do 1 000 000 eur, b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo každému členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety od 10 000 eur do 100 000 eur; členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie pokuty podľa predchádzajúcej vety spoločne a nerozdielne.
10. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z. z., registrujúci orgán uloží oprávnenej osobe pokutu od 10 000 do 100 000 eur, ak poruší zákaz podľa § 19.
11. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z. z., za zaplatenie pokuty podľa ods. 1 písm. b) ručí oprávnená osoba zapísaná v registri v čase porušenia povinností podľa odseku 1. Oprávnená osoba nie je povinná zaplatiť pokutu, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Účastníkom konania o pokute podľa odseku 1 je oprávnená osoba.
12. Podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z., oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak
a) je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby, b) konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba, c) má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora; vzťahom, ktorý by mohol spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, nie je vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby pri výkone jej činnosti podľa osobitných predpisov
13. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z., do registra možno zapísať postupom a za podmienok podľa tohto zákona aj osobu, ktorá nie je partnerom verejného sektora, ak o to požiada.
14. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z., osoba zapísaná v registri podľa odseku 1 má povinnosti partnera verejného sektora podľa tohto zákona; ustanovenia § 13 až 15 sa nepoužijú.
15. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z. z., na konanie o námietkach, na konanie podľa § 12 a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku; ustanovenia čl. 6, § 35 a 36 Civilného mimosporového poriadku sa nepoužijú.
16. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
17. V zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. je sankčný mechanizmus podľa § 13 možné uplatniť len voči subjektom obligatórne zapisovaným do registra partnerov verejného sektora. Preto súd považoval za potrebné primárne sa vysporiadať s otázkou, či v posudzovanej veci registrácia partnera verejného sektora bola vykonaná na dobrovoľnej báze v zmysle § 17 zákona č. 315/2016 Z. z. alebo či sa jedná o povinnú registráciu partnera verejného sektora v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 2 ods. 3 a 4 zákona č. 315/2016 Z. z.. V tejto súvislosti súd vykonal lustráciu v Centrálnom registri zmlúv na základe ktorej zistil, že partner verejného sektora uzavrel s obchodnou spoločnosťou MH Invest II, s.r.o., Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, IČO: 50 021 150 Zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecných bremien Z 16/078, ktorej predmetom je záväzok budúceho povinného (MH Invest II, s.r.o.) uzavrieť do 15 dní odo dňa doručenia výzvy budúceho oprávneného (KKP Invest, s.r.o.) Zmluvu o zriadení vecných bremien na nehnuteľnosti parcela registra KN „C“, parc. č. 3221/69, o výmere XXXX m2, druh pozemku: K. plochy, nachádzajúcej sa v okrese: X. - okolie, obec: T. Z., katastrálne územie: T. Z., evidovanej na LV č. XXXX. Partner verejného sektora podaním doručeným
súdu dňa 27.05.2020 uviedol, že doposiaľ nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy medzi partnerom verejného sektora a spoločnosťou MH Invest II, s.r.o., predmetom ktorej by bolo zriadenie vecného bremena predpokladaného vyššie uvedenou Zmluvou o budúcej zmluve o zriadení vecných bremien, ktorá bola uzavretá pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 315/2016 Z. z.. Partner verejného sektora ďalej uviedol, že hodnota predmetného vecného bremena v žiadnom prípade nedosiahne sumu 100.000 Eur, pričom predložil aj Znalecký posudok č. XX/XXXX, vypracovaný znalcom Z.. U. Y. dňa 22.05.2020, z ktorého vyplýva, že hodnota uvedeného vecného bremena dosahuje sumu 16.300 Eur. Dňa 04.03.2016 bola v Centrálnom registri zmlúv zverejnená Kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená medzi partnerom verejného sektora ako predávajúcim a spoločnosťou MH Invest II, s.r.o. ako kupujúcim, pričom kúpna cena bola dohodnutá na sumu 2.454.253,20 Eur. Zo zmluvy vyplýva spôsob úhrady kúpnej sumy, a to do 5 pracovných dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom, alebo do 5 pracovných dní od doručenia originálov alebo osvedčených kópií listu vlastníctva, na ktorom budú zapísané zriaďované vecné bremená. Následnou lustráciou na stránke www.katasterportal.sk bolo zistené, že k zápisu vlastníckeho práva na základe vyššie uvedenej zmluvy došlo dňa 16.03.2016. Lustráciou na stránke spoločnosti MH Invest II, s.r.o. súd zistil, že faktúra za nákup pozemkov v k.ú. T. Z. bola prijatá dňa 17.03.2016, čiže pred účinnosťou zákona 315/2016 Z. z.. Súčasne sa súd oboznámil s účtovnými závierkami partnera verejného sektora za roky 2017 a 2018, uloženými vo verejnej časti registra účtovných závierok, pričom zistil, že údaje o poskytnutých dotáciách sa v nich neuvádzajú. Partner verejného sektora je majiteľom a developerom logistického a priemyselného parku nachádzajúceho sa v obci T., preto súd vykonal lustráciu aj na verejne dostupnej stránke obce T. Z., pričom nezistil existenciu žiadnej zmluvy uzatvorenej s partnerom verejného sektora, ktorá by u neho mohla zakladať postavenie partnera verejného sektora.
18. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s údajmi vyplývajúcimi z označených verejných registrov a zoznamov, ani nahliadnutím do výpisu z obchodného registra partnera verejného sektora a preverením internetových zdrojov nezistil, že partner verejného sektora by mal v čase vykonania jeho zápisu do registra partnerov verejného sektora alebo v čase začatia tohto konania uzatvorený zmluvný vzťah, na základe ktorého by mu malo byť jednorazovo poskytnuté plnenie v sume prevyšujúcej 100.000 eur alebo na základe ktorého by mu mali byť poskytnuté viaceré čiastkové alebo opakujúce sa plnenia, ktorých hodnota v úhrne prevyšuje 250.000 eur. Súčasne súd nezistil, že by sa jednalo o subjekt, ktorý by sa v zmysle zákona č. 315/2016 Z. z. povinne zapisoval do registra partnerov verejného sektora podľa osobitných predpisov, alebo že by spĺňal iné podmienky pre povinný zápis do registra partnerov verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 315/2016 Z. z.
19. Vychádzajúc z uvedených zistení súd nepovažoval za preukázané, že v čase vykonania zápisu do registra partnerov verejného sektora a v čase začatia tohto konania bola obchodná spoločnosť KKP Invest, s.r.o. so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, Slovenská republika, IČO: 36 834 955, obligatórne zapisovaným subjektom do registra partnerov verejného sektora. Preto súd dospel k záveru, že s poukazom na § 17 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. sankčný mechanizmus zákona č. 315/2016 Z. z. (ustanovenia § 13 až 15 zákona č. 315/2016 Z. z.) nemožno použiť. Preto v danom prípade nie sú splnené podmienky na konanie o uložení pokuty. V nadväznosti na uvedené súd skonštatoval, že nie je ďalej daný dôvod na vedenie tohto konania, a preto rozhodol o jeho zastavení.
20. Záverom súd uvádza, že rozhodnutie o zastavení konania je procesného charakteru a neznamená, že súd uzavrel, že v danom prípade nedošlo k porušeniu ustanovení zákona č. 315/2016 Z. z. (ani záver opačný). Súčasne toto rozhodnutie ani nevytvára prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu k prípadnému opätovnému konaniu vo veci tohto partnera verejného sektora, v ktorom by súd mohol preskúmavať eventuálne porušenie povinností podľa zákona č. 315/2016 Z. z. a ukladať sankcie, ak by v budúcnosti vyšlo z informácií a dôkazov predložených tretími osobami, z verejne dostupných zdrojov alebo verejných registrov a zoznamov najavo, že zápis partnera verejného sektora nebol dobrovoľný, ale obligatórny.
21. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
V Žiline, dňa 8. júna 2020
Mgr. Antónia Ďuranová
sudkyňa