Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9T-5-2019.pdf
PDF · 90.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.06.2020 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaný
Q.Á. X., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom Kežmarok, J.. J. XX,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 1.7.2018 v čase okolo 18.30 hod. na Hlavnom námestí v Kežmarku pred hotelom Hviezdoslav na mieste verejnosti prístupnom, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, fyzicky napadol poškodeného Q. W. tak, že ho opakovane päsťami udieral do oblasti tváre, následkom čoho poškodený Q. W. spadol na zem a ležiac na zemi ho obžalovaný Q. X. ďalej kopal do oblasti tváre a hornej časti tela - pravého ramena, pričom pred kopancami si poškodený Q. W. kryl tvár rukami, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenému Q. W. zranenia a to tržne rany spodnej pery, pomliaždenia krajiny sánky vľavo, pomliaždenie pravého ramena, lakťa a zápästia s dobou liečenia a obmedzenia obvyklého spôsobu života v trvaní 10 dní, pričom uvedené vykonal aj napriek tomu, že dňa 4.3.2018 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov, tým, že v meste Kežmarok na ul. Z.. Š. XX verbálne zaútočil a vyhrážal sa ujmou na zdraví W. C., za čo mu bola Obvodným oddelením PZ Kežmarok uložená v blokovom konaní pokuta na mieste nezaplatená vo výške 30,-Eur, číslo bloku 17120599, a dňa 5.2.2018 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov, tým, že na ul. Z.. Š. v Kežmarku opakovane chodil a búchal na dvere pošk. W. C. spôsobujúc schválnosti a hrubé správanie voči jeho osobe, za čom mu bola Obvodným oddelením PZ Kežmarok uložené v blokom konaní pokuta na mieste nezaplatená vo výške 20,- Eur, číslo bloku 17109755,
t e d a
-dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, -inému úmyselne ublížil na zdraví,
č í m s p á c h a l
-prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona, -prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 17 (sedemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň ruší výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 37/2019 zo dňa 24.07.2019, právoplatný dňa 09.08.2019, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 36 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Ostatné výroky tohto rozsudku zostávajú nedotknuté.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresný súd Kežmarok dňa 10.01.2019 obžalobu pod sp. zn. Pv 344/18/7703-20 na Q. X. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Týchto prečinov sa mal obžalovaný Q. X. dopustiť na tom skutkovom základe, ako je skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.01.2020 obžalovaný Q. X. po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku odmietol urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, kým sa neporadí s obhajcom, ktorého ale v tom čase ešte nemal zvoleného. Následne obžalovaný na tomto hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.03.2020 obžalovaný urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a to že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného Q. X. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov a pripojeného spisu.
Preto súd bez ďalšieho dokazovania ohľadom viny obžalovaného, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom obžalovaný konaním opísaným v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol poškodeného Q. W. a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a zároveň poškodenému Q. W. úmyselne ublížil na zdraví, čím naplnil skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana verejného poriadku a zdravia iných osôb /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.
Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanou Mestom Kežmarok dňa 30.07.2018 vyplýva, že obžalovaný je slobodný a na základe informácii Mestskej polície Kežmarok bol dňa 20.03.2015 postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a dňa 17.04.2015 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti a iné údaje mesto o obžalovanom nevedie. Z
bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. 17120599 vyplýva, že obžalovanému bola dňa 04.03.2018 uložená bloková pokuta vo výške 30,- Eur za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Z bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. 17109755 vyplýva, že obžalovanému bola dňa 05.02.2018 uložená bloková pokuta vo výške 20,- Eur za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR za obdobie od 19.11.2013 do 04.01.2019 vyplýva, že pred spáchaním skutku sa obžalovaný dopustil 10 - tich priestupkov, vrátane priestupku, ktorý je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, pričom sa jednalo o dva priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, jeden priestupok proti verejnému poriadku a sedem priestupkov proti majetku. Po spáchaní trestného činu v prejednávanej trestnej veci bol obžalovaný dňa 30.11.2018 postihnutý za spáchanie priestupku proti verejnému poriadku a dňa 31.12.2018 bol postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 12 krát súdne trestaný, z toho v prípade ôsmich odsúdení mu bol uložený trest odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme. Za posledných desať rokov od spáchania trestných činov v prejednávanej veci bol obžalovaný sedemkrát súdne trestaný a to za trestné čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona, porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona, krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona a skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 Trestného zákona. Z pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod spisovou značkou 7T 37/2019 (posledné - v poradí 12 odsúdenie odpisu registra trestov) vyplýva, že dňa 17.04.2019 bola na obžalovaného Q. X. podaná obžaloba pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona. Z rozsudku zo dňa 24.07.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.08.2019 vyplýva, že obžalovaný Q. X. bol uznaný za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe pri zachovaní jeho právnej kvalifikácie z obžaloby a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačnýnm dohľadom v trvaní 36 mesiacov. V rámci probačného dohľadu bol obžalovanému uložený zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Zároveň bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu.
Na hlavnom pojednávaní odročenom na deň 08.06.2020 obhajca obžalovaného predložil poštový poukaz na účet, ktorého obsah súd oboznámil a z obsahu ktorého vyplynulo, že obžalovaný dňa 05.06.2020 zaslal na účet Dôvera, zdravotná poisťovňa, a.s. sumu 44,93 Eur, titulom úhrady škody, ktorá tejto poisťovni v dôsledku jeho konania vznikla poskytnutím zdravotnej starostlivosti ich poistencovi - poškodenému Q. W.. Nakoľko im vznikla minimálna škoda, túto si v trestnom konaní zdravotná poisťovňa neuplatnila.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prospech obžalovaného Q. X. súd zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti. Jednu podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, ktorou je jeho priznanie spáchania žalovaných trestných činov a úprimná ľútosť na ich spáchaním. Druhou poľahčujúcou okolnosťou je uhradenie škody, ktorú spôsobil poškodenej zdravotnej poisťovni /§ 36 písm. k) Trestného zákona/. Súd túto poľahčujúcu okolnosť obžalovanému priznal aj napriek tomu, že si poškodená poisťovňa náhradu škody neuplatnila z dôvodu jej minimálnej výšky, pretože podľa názoru súdu je pri posudzovaní úhrady škody rozhodujúce, že škoda poškodenému vznikla a nie to, či si ju uplatnil alebo neuplatnil, pretože to je jeho subjektívne rozhodnutie a to nemôže mať vplyv na možnosť obžalovaného túto škodu uhradiť. Naopak, v neprospech obžalovaného súd pričítal dve priťažujúce okolnosti, jednu podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona vo forme spáchania viacerých trestných činov (prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona), pričom je irelevantné, že boli obžalovaným spáchané v jednočinnom súbehu. Okrem toho súd v rámci ukladania súhrnného trestu musel zohľadniť, že ukladal trest aj za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, čo
je ďalší z trestných činov, o ktorom pri ukladaní trestu rozhodoval a ktorých sa obžalovaný dopustil. Druhú priťažujúcu okolnosť zistenú u obžalovaného podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona predstavujú predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, ktorému bol v minulosti opakovane ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, a preto, hoci nejde o druhovo rovnakú trestnú činnosť ako v prejednávanej veci, súd vzhľadom na osobu obžalovaného, ako dlhoročného recidivistu na túto priťažujúcu okolnosť prihliadol. Pri rovnakom pomere poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolnosti 2:2, súd trestnú sadzbu trestu odňatia slobody spôsobom uvedeným v ustanovení § 38 a nasl. odseky tohto § Trestného zákona neupravoval. Pretože obžalovaný trestné činy v prejednávanej trestnej veci spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok v trestnej veci sp. zn. 7T 37/2019 /24.07.2019/, boli tým splnené podmienky na ukladanie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona. Pretože podľa tohto ustanovenia sa súhrnný trest odňatia slobody ukladá podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, súd za podmienok uvedených v § 41 ods. 1 Trestného zákona ukladal obžalovanému trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z trestného činov výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona ako najprísnejší, a tým je trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona s trestnou sadzbou od 6 mesiacov do 3 rokov, ktorú súd z dôvodu vyššie uvedených v zmysle § 38 Trestného zákona pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností neupravoval.
Súd prihliadol na osobu obžalovaného Q. X., ktorý je vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia recidivistom (v minulosti sa dopúšťal prevažne trestnej činnosti majetkového charakteru), pričom ani predchádzajúce tresty odňatia slobody uložené mu v ich nepodmienečnej forme, ktoré vykonal, ho neodradili od páchania ďalšej trestnej činnosti, vrátane tej, ktorú súd v tejto trestnej veci prejednáva. Jeho ambivalentný postoj k dodržiavaniu zákona a noriem spoločnosti chránených zákonom nielen v oblasti trestnej je zrejmý aj z množstva priestupkových postihov za rôzne druhy priestupkov, vrátane priestupkov proti verejnému poriadku a občianskemu spolunažívaniu. Preto aj pri zohľadnení jeho priznania a úprimnej ľútosti, ako aj úhrade škody súd musel pristúpiť k ukladaniu trestu odňatia slobody v polovici trestnej sadzby, v jeho nepodmienečnej forme, pretože len takáto výška a forma trestu splní podľa presvedčenia súdu účel trestu vyjadrený v Trestnom zákone tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie. Preto súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 17 mesiacov, ktorý zároveň zohľadňuje aj následok trestného činu a tým je poškodenie zdravia Q. W.. Tento trest súd uložil ako trest súhrnný s tým, že zároveň v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 7T 37/2019 zo dňa 24.07.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Súd v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a to s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaných trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody uloženého ho mu za úmyselné trestné činy /odsúdenia č. 9, č. 10 a č. 11 odpisu registra trestov/.
Nakoľko poškodení si náhradu škody neuplatnili, súd o škode týmto rozsudkom nerozhodoval. -dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, -inému úmyselne ublížil na zdraví,
Poučenie:
Poučenie: Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.