Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Pc-19-2019.pdf
PDF · 115.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4Pc/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci navrhovateľky Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. G. G. H., F. XXXX/XXX, C. H. a osôb, ktoré sú podľa návrhu povinné platiť výživné 1/ M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, M., 2/ I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/ XX, M., 3/ Š. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, C. H., právne zastúpenej Mgr. Vladimírom Legéňom, advokátom so sídlom Centrum 1/1,Považská Bystrica, 4/ S. N.Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XXX, C. H. a 5/ Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, C., R. Y. v konaní o určenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 7.460,16 Eur z a s t a v u j e .
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 25.11.2019 a doplnením návrhu doručeným súdu dňa 12.12.2019 žiadala, aby súd určil vyživovaciu povinnosť v jej prospech od jej dospelých zaopatrených detí, a to syna M. X., nar. XX.XX.XXXX, syna I. X., nar. XX.XX.XXXX, dcéry Š. U., nar. XX.XX.XXXX, dcéry S. N., nar. XX.XX.XXXX a dcéry Y. W., nar. XX.XX.XXXX. Každému z jej detí žiadala určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 20,- eur mesačne. Zároveň žiadala o rozhodnutie vo veci uhradenia jej nedoplatku za poskytnuté sociálne služby v zariadení X. G. G. - H., G. G. C.Á. H., F. XXXX/XXX (ďalej len ako CSS), ktorej povinnosť úhrady žiadala uložiť jej zaopatreným deťom, každému rovnakým dielom v mesačných splátkach po 100,- eur. V návrhu navrhovateľka uviedla, že ju dňa 26.06.2002 prijali do CSS. Navrhovateľka je poberateľom dôchodku vo výške 303,60 eur, ktorý jej nepostačuje na zaplatenie celej úhrady za poskytnuté sociálne služby. Tým navrhovateľke vzniká v CSS nedoplatok. Zo svojho dôchodku dostáva len 25 % životného minima na jednu dospelú osobu, čo od 01.07.2019 predstavuje sumu 52,55 eur. Z tejto sumy, ktorú navrhovateľka nazýva vreckové, si navrhovateľka hradí lieky, hygienické potreby, kaderníčku, pedikérku, poplatky za prevoz sanitkou a drobné nákupy. Po zúčtovaní všetkých výdavkov ostáva navrhovateľke len pár eur. V prípade, ak jej ostane viac peňazí, hradí si z týchto nedoplatok voči CSS. Keďže tento nedoplatok voči CSS nedokáže navrhovateľka uhradiť, suma nedoplatku každý mesiac narastá a k 31.10.2019 predstavovala sumu vo výške 7.411,81 eur. K návrhu navrhovateľka priložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne o dôchodku.
Š. U. žiadala návrh navrhovateľky zamietnuť, nakoľko ho považovala v celom rozsahu za nedôvodný a nemorálny. Uviedla, že navrhovateľka je síce jej biologickou matkou, ona ju však za matku nepovažuje, nakoľko sa nikdy ku nej a jej súrodencom ako matka nesprávala. Uviedla, že navrhovateľka bola alkoholička a o svoje deti sa riadne nestarala, úplne ich zanedbávala. Toho dôsledkom bolo ich
umiestnenie do detských domovov, okrem sestry S., ktorá bola zverená do výchovy starému otcovi J. Š.. Rozsudkom, ktorým bolo manželstvo rodičov Š. U. rozvedené, bolo zároveň rozhodnuté o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom tak, že okrem sestry S. boli ostatné deti zverené do výchovy navrhovateľky, ktorá sa však o nich riadne nestarala. Š. U. bola dňa 28.02.1985 umiestnená do detského domova v Púchove spolu so svojim synom I. X., ktorý sa jej narodil dňa XX.XX.XXXX. N., nar. X. X. XXXX, situáciu doma nezvládla a v apríli 1985 spáchala samovraždu vyskočením z okna bytu. Súrodenci I., nar. XX. X. XXXX, I., nar. X. X. XXXX, M., nar. XX. X. XXXX a Y., nar. XX. X. XXXX, boli umiestnení do detského domova v Ružomberku. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. P 132/86 - 30 zo dňa 24. 8. 1987, súd zrušil ústavnú výchovu nad vtedy mal. I. X., nar. XX. X. XXXX a zveril ho do výchovy Š. U., pričom navrhovateľku zaviazal, aby ako jeho matka platila na jeho výživu k rukám Š. U. po 100,- Kčs mesačne. Navrhovateľka Š. U. nikdy na výživu mal. I. v zmysle uvedeného rozsudku neprispela. I. býval so Š. U. v spoločnej domácnosti až do roku 1990, kedy zomrel. Š. U. ďalej uviedla, že ju a ani jej súrodencov navrhovateľka, po tom, ako boli umiestnení do detských domovov, nikdy nenavštevovala a jej nezáujem pretrváva dodnes. Taktiež si voči svojim vtedy maloletým deťom nikdy neplnila vyživovaciu povinnosť. Š. U. sa dňa 08.08.1985 vydala za C. U., s ktorým mali spolu dieťa, syna I.. Následne im bol od Považských strojární, š. p., v ktorých bol manžel Š. U. zamestnaný, pridelený 2 - izbový družstevný byt na sídlisku M., kde býva Š. U. doteraz. Manžel Š.T. U. C. U. zomrel dňa XX. X. XXXX a ona zostala na výchovu mal. syna sama. Navrhovateľka pri výchove syna Š. U. nikdy nepomohla, nikdy sa o svojho vnuka nezaujímala. Ďalej Š. U. uviedla, že sa narodila s vykĺbenou pravou nohou a v podstate celé svoje detstvo strávila v nemocnici, pričom navrhovateľka ju počas hospitalizácie v nemocnici nebola ani jedenkrát navštíviť. Navrhovateľka až do svojho umiestnenia v Domove dôchodcov a CSSi bývala sama v dvojizbovom družstevnom byte, ktorý, napriek zúfalej potrebe jej dcéry S., ktorá bývala v jednej miestnosti na slobodárni s dvoma mal. deťmi, predala svojej sestre U. R.. Š. U. tak mala za to, že priznanie výživného navrhovateľke by bolo v rozpore s dobrými mravmi. K návrhu, ktorým navrhovateľka žiadala zaplatiť jej dlh voči CSS vo výške 7.460, 16 eur, Š. U. uviedla, že na zaviazanie k povinnosti zaplatiť tento dlh nemá navrhovateľka voči nej žiaden právny nárok. Š. U. k návrhu priložila správu o novorodencovi, rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.08.1987, č. k. P 132/86 - 30.
S. N. sa k návrhu navrhovateľky vyjadrila podaním zo dňa 24.01.2020. V tomto uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí a žiada ho zamietnuť, prípadne zamietnuť voči nej, ak jej súrodenci majú záujem platiť navrhovateľke výživné. S. N. vo svojom vyjadrení uviedla, že už z podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľka nepozná ani jej krstné meno. Uviedla, že sa volá S. a nie S., pričom už táto skutočnosť ozrejmuje, aký má (a vždy mala) navrhovateľka záujem o S. N. a jej súrodencov. Uviedla, že navrhovateľka nejavila o svoje deti žiaden záujem, zanedbávala ich výchovu a výživu, o materinskej láske ani nehovoriac. Navrhovateľa tak podľa S. N. zlyhala vo všetkých smeroch a svoj postoj nenapravila ani neskôr, keď už boli deti dospelé. S. N. uviedla, že bola od svojich 13-tich rokov veku zverená do pestúnskej starostlivosti otcovi navrhovateľky J. Š.. Pamätá si, že žili ako deti ulice. Navrhovateľka pila a striedali sa u nej pánske návštevy. Ďalej uviedla, že vzhľadom na zanedbávanie výchovy matkou - navrhovateľkou boli súrodenci I. (nebohý), I., M. a Y. odobratí žalobkyni a umiestnení do ústavnej starostlivosti. Sestra Y. bola neskôr zverená do pestúnskej starostlivosti manželskému páru do R. Y., keď mala asi 2 roky. Bratov S. N. M. a I. umiestnili v roku 1987 do detského domu v Ružomberku. Sestra Š. taktiež nežila v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou cca od 16 rokov veku. Sestra N., nar. XXXX, spáchala samovraždu ako mladistvá, ešte počas obdobia, kedy žili s navrhovateľkou. S. N. ďalej uviedla, že sa navrhovateľka o ňu nikdy nezaujímala, a to ani vtedy, keď bývala v jej tesnej blízkosti v Kolónii. Nevyvíjala žiadnu aktivitu, aby mala k S. N., resp. k jej dvom dcéram, bližší vzťah. Raz sa odvážila navrhovateľku poprosiť, aby mohla ísť bývať do jej jednoizbového bytu, keďže žila vtedy na slobodárke aj s dvoma dcérami. Navrhovateľka vtedy už plánovala, že bude bývať v CSS. Prosbu S. N. navrhovateľka odmietla a byt poskytla svojej sestre. S. N. má vedomosť, že navrhovateľka vyhlasovala, že ona nemá deti a jej rodinou sú členovia Svedkov Jehovových, ktorých vieru navrhovateľka vyznáva a dokonca ktorých deti členov chodila opatrovať. Preto bola S. N. toho názoru, že navrhovateľka mala požiadať o výživné tých, o ktorých sa starala a ktorým venovala svoju pozornosť. Určite však nemá žiadať výživné od svojich detí, lebo oni nikdy jej starostlivosť v pozitívnom smere nepocítili. Ďalej S. N. uviedla, že približne 10 rokov dozadu navrhovateľka podala obdobný návrh, pričom žiadala výživné, nakoľko chcela bývať v izbe v zariadení sociálnych služieb sama, čo je nadštandardná služba. Podľa názoru S. N. nemôže zakladať nárok navrhovateľky na výživné len tá skutočnosť, že sú jej biologickými deťmi. Navrhovateľka sa o svoje deti nikdy nestarala, nezaujímala, a to ani po tom, ako dospeli. Uviedla, že v čase, keď bola navrhovateľka prijatá do CSS, bola schopná sa o seba starať. Navrhovateľka mala podľa S. N. myslieť na svoje zdravie a starobu skôr, ako si podlomila zdravie svojim životným štýlom, keď pila
a žila zhýralým štýlom života. Dôvod, pre ktorý teraz potrebuje starostlivosť, si zapríčinila navrhovateľka sama, na čo by mal súd rovnako brať zreteľ. Ďalej S. N. uviedla, že je rozvedená a žije v jednoizbovom byte a má dve dcéry. Pracuje v spoločnosti S. M. H. G., G..M..B.. ako lisár. Pomáha svojej dcére v jej ťaživej situácii (je v krízovom centre pre týrané ženy). Druhá dcéra S. N. je študentkou denného štúdia na vysokej škole, čo si vyžaduje zvýšené výdavky. Preto S. N. uviedla, že jej po uhradení všetkých výdavkov zostáva len pár eur a určite jej nezostáva na to, aby mohla ísť na pedikúru, ktorú si dopraje navrhovateľka. S. N. tak mala za to, že nie je v jej schopnostiach plniť vyživovaciu povinnosť na navrhovateľku, pričom tento nárok považuje za neoprávnený a rozporný s morálkou a slušnosťou. S. N. k svojmu vyjadreniu priložila rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.06.1987, č. k. P 132/86 - 10 a potvrdenie detského domova.
M. X. sa k návrhu navrhovateľky vyjadril podaním, v ktorom uviedol, že návrh považuje za nedôvodný a žiada ho zamietnuť. Uviedol, že s navrhovateľkou sa nevidel od svojich 7 rokov, nakoľko boli aj s bratom I. umiestnení v detskom domove v Ružomberku. Najmladšia sestra Y. bola umiestnená v dojčeneckom ústave v Púchove. Potom ju dali do Ružomberka a odtiaľ si ju vzal manželský pár, ktorý ju vychovával. Sestra S. bola zverená do starostlivosti starých rodičov. Uviedol, že celé detstvo až do svojej plnoletosti prežil v detskom domove. Navrhovateľka ho nikdy nenavštívila a ani nenapísala. Úplne ho ponechala na štát. M. X. ďalej uviedol, že sa musel postarať o seba sám, bez pomoci rodičov a bez akejkoľvek finančnej podpory. Predieral sa životom, pričom sa sám učil na vlastných chybách. Nemal žiadne zázemie, žiadny vzor a chod bežnej domácnosti mu naháňal strach a obavu. Na jednej strane si túžil založiť rodinu a nebyť sám a na druhej strane sa bál, či to zvládne, či bude dobrým otcom a manželom Nevedel, či bude schopný prejaviť náklonnosť, lásku, porozumenie a pochopenie, keď to sám nikdy nezažil. Uviedol, že navrhovateľka mu nikdy nič nedala, a to ani na narodeniny, meniny, či Vianoce. Nikdy mu nezavolala. Vec s biologickou matkou M. X. uzavrel a nemieni nič na tom meniť. Uviedol, že podala návrh na súd bez toho, aby čo i len skúsila zavolať, že má nejaký problém. Uvedené je podľa neho dôkazom toho, že oni sú pre ňu cudzí ľudia a nič pre ňu neznamenajú. V súčasnosti je M. X. ženatý, má tri deti, ktoré študujú. M. X. k vyjadreniu priložil potvrdenie detského domova v Ružomberku, rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.06.1987, č. k. P 132/86 - 10, rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21.06.1995, č. k. P 132/86 - 93, výučný list, potvrdenie Národného úradu práce, pracovné zmluvy, výpis zo živnostenského registra, rodné listy svojich detí, komplexný posudok úradu práce, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku, uznesenie Obvodného oddelenia PZ v Ružomberku.
I. X. sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 27.02.2020, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu popiera nárok navrhovateľky na platenie výživného vo výške 30,- eur. Žiadal, aby ho súd, ako rozporný s dobrými mravmi, zamietol. S navrhovateľkou nie je v kontakte od roku 1987, keď bol na základe súdneho rozhodnutia umiestnený v detskom domove v Ružomberku. Podľa jeho vedomosti, navrhovateľka na neho výživné nikdy neplatila. Uviedol, že navrhovateľka nikdy neprejavila o svoje deti záujem, ako sa majú a či majú po odchode z detského domova kde bývať.
Y. W. sa k návrhu navrhovateľky vyjadrila podaním zo dňa 19.05.2020. Uviedla, že nesúhlasí s návrhom na určenie výživného. Uviedla, že navrhovateľka je len jej biologickou matkou. Svojich rodičov nepoznala, nikdy sa nimi nestretla, nikdy o ňu neprejavili záujem a ani neprispievali na jej výživu. Jej biologických rodičov v plnom rozsahu zbavili rodičovských práv a všetky deti umiestnili do detských domovov. Y. W. bola umiestnená od 08.10.1987 v detskom domove v Púchove a od 01.09.1988 v detskom domove v Ružomberku. Na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18.04.1989, č. k. 12Nc/1305/89 - 28 súd zrušil jej ústavnú výchovu a ustanovil jej opatrovníkov I. Y. a jeho manželku I. Y.Ú., obaja bytom C. - R. Y., R. XXXX/XX. S týmito si Y. W. vytvorila silný citový vzťah. Títo sa o ňu starali až do jej dospelosti, pričom doposiaľ majú silný citový vzťah a jej rodine vytvárajú zdravé rodinné prostredie. Y. W. je vydatá a má dve deti. S manželom žije v rodinnom dome v Púchove, za ktorý platí mesačne hypotéku 440,- eur. Zo svojho príjmu platí bežné životné náklady rodiny, pričom zvýšené výdavky má na zdravotnú starostlivosť o syna, ktorý trpí epilepsiou. Má tak za to, že jej majetkové pomery nedovoľujú plniť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Zároveň je presvedčená, že správanie navrhovateľky ku všetkým svojim deťom, voči ktorým si neplnila žiadne zo svojich rodičovských práv a povinností a svoje deti nepozná, možno posúdiť ako správanie v rozpore s dobrými mravmi. Y. W. súdu predložila rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18.04.1989, č. k. 12Nc/1305/89 - 28, rodné listy svojich detí a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o jej priznaných dávkach.
Dňa 31.01.2020, pred začatím pojednávania vo veci, bolo súdu doručené podanie navrhovateľky označené ako späťvzatie návrhu. Týmto navrhovateľka vzala návrh v časti, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 7.460,16 eur, späť. Zároveň týmto podaním oznámila, že žiada o určenie vyživovacej povinnosti od jej zaopatrených detí tak, že žiadala každého zaviazať rovným dielom vo výške 30,- eur.
Y. W., S. N.Á., Š. U., I. X. a M. X. vyjadrili svoj súhlas s čiastočným späťvzatím návrhu v časti o zaplatenie 7.460,16 eur.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením rozhodnutia Sociálnej poisťovne o dôchodku navrhovateľky, rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.06.1987, č. k. P 132/86 - 10, rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.08.1987, č. k. P 132/86 - 30, rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21.06.1995, č. k. P 132/86 - 93, rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18.04.1989, č. k. 12Nc/1305/89 - 28 a potvrdenia detského domova v Ružomberku.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne o dôchodku súd zistil, že týmto rozhodnutím Sociálna poisťovňa zvýšila invalidný dôchodok navrhovateľky, ktorý sa považuje za starobný dôchodok, na sumu minimálneho dôchodku vo výške 303,60 eur.
Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.06.1987, č. k. P 132/86 - 10, súd zistil, že týmto rozhodnutím súd nariadil nad vtedy maloletými I., nar. XX.XX.XXXX, I., nar. XX.XX.XXXX, M., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX X. ústavnú starostlivosť. V odôvodnení súd uviedol, že mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že rodičia maloletých detí nie sú schopní poskytnúť deťom riadnu výchovu a opateru. Súd uviedol, že matka detí žije v spoločnej domácnosti s druhom, s ktorým spoločne požívajú alkohol a tak závažným spôsobom narušujú výchovné prostredie pre deti. Matka sa nestará o domácnosť, nezaujíma sa o správanie a prospech detí a nespolupracuje so školou. Súd ďalej uviedol, že matka všetok svoj záujem sústreďuje na druha a alkohol.
Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.08.1987, č. k. P 132/86 - 30, súd zistil, že týmto rozhodnutím sa zrušila ústavná starostlivosť nad vtedy maloletým I. X., nariadená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.06.1987, č. k. P 132/86 - 10, a vtedy maloletý I. X. sa zveril do výchovy Š. U..
Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21.06.1995, č. k. P 132/86 - 93, súd zistil, že týmto súdnym rozhodnutím bola uložená povinnosť otcovi platiť výživné na vtedy maloletého M. X., nar. XX.XX.XXXX. Súd matke výživné na vtedy maloletého M. neurčil.
Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18.04.1989, č. k. 12Nc/1305/89 - 28, súd zistil, že týmto súdnym rozhodnutím súd zrušil nad maloletou Y. vtedy X., nar. XX.XX.XXXX, ústavnú výchovu a tejto ustanovil opatrovníkov v osobách I. Y., nar. XX.XX.XXXX a I. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorým uložil vtedy maloletú Y. vychovávať, zastupovať a spravovať jej veci namiesto rodičov.
Z potvrdenia Detského domova v Ružomberku súd zistil, že M. X. bol chovancom Detského domova, so sídlom Ružomberok, Kalvárska 35 od 18.12.1987 do 12.02.1998 a I. X. bol chovancom toho istého detského domova od 18.12.1987 do 01.07.1994.
Podľa § 66 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ako zákon o rodine), deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
Podľa § 67 ods. 1 zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.
Podľa § 75 zákona o rodine, (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 29 ods. 1 C. m. p., navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť , a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 29 ods. 3 C. m. p., súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Vzhľadom na späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie sumy 7.460,16 eur a vyjadrený súhlas so späťvzatím ostatnými účastníkmi, súd konanie v tejto časti za použitia § 29 ods. 1,3 C. m. p. zastavil.
Z ustanovenia § 66 Zákona o rodine možno vyvodiť základné podmienky vzniku vyživovacej povinnosti detí k rodičom, a to 1. existenciu príslušného rodinnoprávneho vzťahu, 2. schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, 3. potrebu na strane rodičov, 4. súlad s dobrými mravmi. Ak sú naplnené zákonné podmienky, dieťa je aj bez rozhodnutia súdu povinné zabezpečiť rodičom primeranú výživu a súdne rozhodnutie prichádza do úvahy v prípade vzniku disfunkcií v rodinných vzťahoch. Vyživovacej povinnosti detí voči rodičom predchádza vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi a vyživovacia povinnosť k rozvedenému manželovi. Ako podporná sa prejaví len v prípade, ak manžel, resp. rozvedený manžel nie je schopný vôbec, resp. v dostatočnej miere plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Vyživovacia povinnosť, ktorú má rodič k dieťaťu predchádza vyživovacej povinnosti, ktorú má k svojim rodičom. Skutočnosť existencie potreby na strane navrhovateľa musí byť v konaní preukázaná, dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa. V zmysle terajšej úpravy nemožno vyhovieť návrhu rodiča za situácie, že má zabezpečené životné potreby, ani v prípade, keď životná úroveň a možnosti na strane dieťaťa výrazne prevyšujú životnú úroveň rodičov. Podstatnou je i ďalšia podmienka a to súlad s dobrými mravmi. Ak sa nárok uplatňuje voči viacerým deťom, zákonné kritériá sa u nich posudzujú osobitne. Vzájomný pomer vyživovacej povinnosti medzi viacerými deťmi je daný vzájomným pomerom ich schopností, možností a majetkových pomerov.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľka je biologickou matkou M. X., I. X., Š. U., S. N. a Y. W.. Všetky deti navrhovateľky sú plnoleté a sú schopné samostatne sa živiť.
Navrhovateľka žije sama v CSS už od roku 2002. Je invalidná. V minulosti poberala invalidný dôchodok, ktorý sa v súčasnosti považuje za dôchodok starobný. Dôchodok predstavuje jej jediný príjem, pričom od poslednej zmeny výšky dôchodku poberá navrhovateľka 303,60 eur mesačne. Z tohto príjmu navrhovateľka priamo dostáva len sumu, ktorá predstavuje 25 % životného minima, čo v čase podania návrhu predstavovalo sumu 52,55 eur. Z tejto sumy si navrhovateľka hradí lieky, hygienické potreby, kaderníčku, pedikérku, poplatky za prevoz sanitkou a drobné nákupy. Zvyšok jej dôchodku ide na pokrytie výdavkov na zaplatenie sociálnych služieb, ktoré sú jej v CSS poskytované. Zvyšok dôchodku však nepokrýva výdavky na zaplatenie poskytovaných sociálnych služieb a tak narastá nedoplatok navrhovateľky voči CSS, pričom k 31.10.2019 mala navrhovateľka voči CSS nedoplatok vo výške 7.411,81 eur. Navrhovateľka tak nemá dostatočný príjem, ktorý by dokázal pokryť jej základné výdavky súvisiace s jej pobytom a poskytovaním sociálnych služieb. Na poskytovanie sociálnych služieb je navrhovateľka, vzhľadom na svoj vek a zdravotné postihnutie, odkázaná.
Deti navrhovateľky v konaní opakovane uviedli, že v danom prípade je namieste nepriznať navrhovateľke výživné, a to vzhľadom na to, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi má normatívny následok v podobe nemožnosti priznať výživné. Je to dané charakterom vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy rodinného práva. Posúdenie závisí od konkrétnych okolností prípadu. Za súladný s týmto kritériom nemožno vo všeobecnosti považovať napríklad stav, keď rodič nie z objektívnych dôvodov sám porušoval vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, od ktorého žiada výživné, fyzické násilie voči dieťaťu, prípadne trestný čin spáchaný v minulosti voči dieťaťu, resp. vedomé konanie spôsobujúce významné a dlhodobé poškodzovanie záujmov rodiny a dieťaťa (opustením rodiny, alkoholizmom, spôsobením škôd iných finančných záväzkov, ktoré boli uhrádzané na úkor výživného pre dieťa, resp. z obmedzených prostriedkov rodiny a pod.).
V danom prípade mal súd preukázané, navrhovateľka mala svoje deti v starostlivosti len do určitého času. Po rozvode so svojim manželom bola vtedy maloletá S. zverená do starostlivosti otca navrhovateľky J. Š.. Š. bola dňa 28.02.1985 umiestnená do detského domova v Púchove. Neskôr boli, na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.06.1987, č. k. P 132/86 - 10, odobraté aj ostatné deti navrhovateľky - vtedy maloletí I. (nebohý), M., I. a Y., ktorí boli umiestnení do ústavnej starostlivosti. Nebohý I. bol následne dňa 24.08.1987 zverený do starostlivosti svojej sestry Š.Á.. Y. bola dňa 18.04.1989 zverená do starostlivosti manželov Y. z Púchova. Žiadne z detí sa už do starostlivosti navrhovateľky nevrátilo. Odobratie deti zo starostlivosti matky (navrhovateľky) bolo v roku 1987 odôvodnené nevhodným správaním sa navrhovateľky (alkoholizmus, ktorý praktizovala aj so svojim vtedajším druhom) a absolútnym nezáujmom o jej vtedy maloleté deti. Podľa vyjadrenia všetkých v súčasnosti žijúcich detí navrhovateľky sa táto o nich nikdy riadne nestarala, neposkytovala im opateru, rodinné zázemie a materinskú lásku. Uviedli, že celé detstvo prežili v ústavnej starostlivosti (okrem Y.), pričom navrhovateľka ich nikdy nenavštívila a neprejavovala o nich žiaden záujem. Nezáujem navrhovateľky pretrval až do súčasnosti. Deti navrhovateľky zároveň uviedli, že nemajú vedomosť o tom, že by táto niekedy prispievala na ich výživu, hoci na to bola zaviazaná súdnymi rozhodnutiami.
Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že v danom prípade je dôvodné nepriznať navrhovateľke výživné od jej zaopatrených a plnoletých detí, nakoľko priznanie výživného by sa priečilo dobrým mravom. Navrhovateľka si preukázateľne neplnila svoje rodičovské povinnosti voči ku vtedy maloletým deťom. Neplnenie si rodičovských povinnosti a celkovo nevhodné správanie sa navrhovateľky voči svojim deťom prerástlo až do takých rozmerov, že súd jej musel maloleté deti odobrať a umiestniť ich do ústavnej starostlivosti. Navrhovateľka svoj postoj k deťom nikdy nezmenila a nesnažila sa napraviť svoje správanie a prevziať za svoje deti zodpovednosť. O tieto až do súčasnosti neprejavuje žiaden záujem a spomenula si na nich až teraz, keď potrebuje peniaze na svoju opateru. Správanie navrhovateľky voči svojim deťom tak bolo počas obdobia, kedy boli maloletí a svoju matky najväčšmi potrebovali, nesporne nemorálne a v rozpore so všetkými pravidlami rodinných vzťahov. Deti navrhovateľky sa museli počas svojho života zaobísť bez jej akejkoľvek pomoci, odkázaní len sami na seba. Nie je tak možné od nich teraz spravodlivo žiadať, aby sa postarali oni o svoju matku. Preto súd návrh navrhovateľky, v časti, v ktorej ho táto sama nevzala späť, zamietol. V zmysle § 52 C. m. p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Zároveň podľa § 55 C. m. p. platí, že súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V konaniach vedených podľa Civilného mimosporového poriadku, medzi ktoré patrí aj konanie o určenie vyživovacej povinnosti detí k rodičom, sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza z generálnej klauzule stanovenej v § 52 C.m.p a súdy spravidla rozhodujú, že žiaden z účastníkov takéhoto konania nemá na náhradu trov konania nárok, teda si trovy konania, ktoré platil znáša sám a iný účastník konania mu ich nebude nahrádzať. Výnimočne však môže súd použiť tzv. materiálny korektív, teda klauzulu stanovenú v § 55 C. m. p. a náhradu trov konania niektorému z účastníkov priznať, ak sa to javí ako spravodlivé. Zo znení uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že aplikácia § 55 C. m. p., teda priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov, má byť výnimočná a má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a odstránil neprimeranú tvrdosť zákona, podľa ktorého vo všeobecnosti žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok. Ustanovenie § 55 C. m. p. pritom patrí medzi právne normy s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. také ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, ale ponecháva súdu, aby podľa vlastného uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil hypotézu právnej normy sám, zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad, kedy si spravodlivosť vyžaduje priznanie náhrady trov konania, musí vychádzať z posúdenia relevantných okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní, či ide v konkrétnej veci o takýto prípad treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významným sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne.
V danom prípade žiadala o náhradu trovu konania dcéra navrhovateľky Š. U.. Aj keď v danom prípade by sa mohlo javiť ako spravodlivé priznať Š. U. náhradu trov konania, súd prihliadol aj na iné skutočnosti v konaní zistené. Predovšetkým na to, že navrhovateľka je objektívne nemajetná, invalidná, poberá len starobný dôchodok a je odkázaná na poskytovanie sociálnej služby v CSS. To sú nakoniec aj dôvody, pre ktoré navrhovateľka žiadala určiť v jej prospech vyživovaciu povinnosť od svojich detí.
Nepriznanie náhrady trov konania Š. U. je tak odôvodnené dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v zdravotnom stave navrhovateľky (invalidita) a v jej sociálnych (odkázanosť na sociálnu službu) a majetkových pomeroch (nemajetnosť). Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania teda neaplikoval § 55 C. m. p. a o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v šiestich vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na vykonanie výkonu rozhodnutia.