Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_NM-5C-33-2023.pdf
PDF · 74.61 KB
Case nature
Subarea
NM-5C/33/2023
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Union Poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, právne zastúpeného: JUDr. Ľudmila Jurčová, advokátka, so sídlom Hodžovo námestie 2A, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D. E. D. E., právne zastúpenému: DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Jána Milca 788/5, Žilina, IČO: 51 174 227, o zaplatenie 1.819,56 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.819,56 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom náhrady poskytnutého poistného plnenia za škodovú udalosť spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré viedol žalovaný.
2. Vo veci vydal súd dňa 10.07.2023 platobný rozkaz č. k. NM-5C/33/2023-53, ktorým žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s vecným odôvodnením, v ktorom namietol, žeby došlo k dopravnej nehode, nakoľko sa jednalo o škodovú udalosť pri ktorej nevznikla na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku hmotná škoda zrejme prevyšujúca sumu 3.990,- Eur, na čom sa zhodli obaja účastníci dopravnej nehody ako i okoloidúca polícia, ktorá s a pri tejto škodovej udalosti pristavila, odhadnúc výšku škody na cca 3.500,- Eur. Samotní policajti, ktorí sa ponáhľali k inej dopravnej nehode, odporučili iba spísať škodový záznam a čím skôr uvoľniť – odblokovať cestnú premávku, nakoľko sa na hlavnom ťahu v Prešove tvorila obrovská zápcha a hrozili ďalšie nehody. Žalovanému ako vodičovi vznikla zákonná povinnosť vyplývajúca zo zákona o cestnej premávke, a to urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste, ako aj umožniť obnovenie cestnej premávky. Čo sa týka povinnosti doložiť poisťovňou požadované doklady, žalovaný spolu s formulárom nahral do prílohy aj občiansky preukaz a vodičské oprávnenie. Skutočnosť, že príloha s vodičským preukazom poisťovni neprišla, je dôsledkom nevysvetliteľného technického problému a nie v dôsledku opomenutia žalovaného, ktorý na základe urgencie zo strany poisťovne zaslal doklady bezodkladne ešte raz dňa 15.04.2021, preto odmietal akékoľvek porušenie zákona po povinnom zmluvnom poistení, resp. poistných podmienok. Okrem toho sa dňa 11.09.2023 o 16:04 hod. sa na infolinke likvidácií poistných udalostí poisťovne informoval na danú poistnú udalosť, pričom mu telefonicky bolo oznámené, že všetky doklady boli doložené a poistná udalosť bola ukončená s tým, že došlo k riadnemu plneniu smerom k poškodenému. Na základe uvedených skutočností žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu naďalej zotrval na existencii povinnosti žalovaného oznámiť policajnému orgánu poistnú udalosť (v tom čase) kvalifikovanú ako dopravná nehoda, ktorú si však nesplnil a má niesť zodpovednosť za svoje protiprávne konanie. Podľa žalobcu predpoklady a podmienky pre vznik regresného nároku naplnené boli. Dopravná nehoda sa stala v priamej súvislosti s premávkou vozidla, pričom na niektorom zo zúčastnených vozidiel vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa ustanovení Trestného zákona (reálne bola spôsobená škoda prevyšujúca čiastku 3.990,- Eur) a zároveň nedošlo k splneniu si zákonnej povinnosti oznámenia vzniku škody orgánu policajného zboru. Pokiaľ ide o doloženie či nedoloženie požadovaných dokladov, dodatočné predloženie žalobca premietol a zohľadnil vo výške uplatňovaného regresného nároku, ktorý si neuplatňoval v plnej výške.
4. V priebehu konania žalovaný namietol pasívnu vecnú legitimáciu poukazujúc na skutočnosť, že poistná zmluva týkajúca sa predmetného motorového vozidla bola uzavretá so zamestnávateľom žalovaného a ku škodovej udalosti došlo počas trvania pracovného pomeru žalovaného u zamestnávateľa a v priebehu pracovnej doby. Nárok žalobcu preto považoval z hmotnoprávneho hľadiska za nedôvodný a jeho uplatnenie v rozpore s dobrými mravmi. Na mieste dopravnej nehody polícia preukázateľne prítomná bola, ale v zmysle jej pokynov, účastníkov odkázala na vyriešenie dohodou bez svojej účasti, ktorí následne postupovali v zmysle týchto pokynov.
5. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 16.02.2024 uviedol, že po poslednom pojednávaní posúdil tvrdenia žalovaného o dôvodoch neprivolania polície na miesto dopravnej nehody a dospel k záveru, zohľadniac existenciu dôvodov, ktoré v danom čase existovali, ako aj správu z polície (ODI Prešov) o existencii viacerých dopravných nehôd na danom úseku v rovnakom čase, dodatočne akceptujúc dôvody neprivolania polície na miesto nehody žalovaným. Vzhľadom na uvedené zobral žalobu celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Žiadal, aby súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko primárnym dôvodom späťvzatia žaloby je snaha žalobcu nezvyšovať trovy konania vykonávaním ďalšieho dokazovania ako aj to, že žalovaným bolo v konaní navrhnuté vykonanie dokazovania listinou – správou z polície o dopravnej situácii v danom čase, čím sa potvrdili tvrdenia žalovaného, ktoré doposiaľ preukázané neboli.
6. Žalovaný so zastavením konania súhlasil, avšak navrhol, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
9. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
10. Súd konanie v súlade s citovaným ustanovením, s poukazom na dispozičné oprávnenie žalobcu v predmetnom konaní, ako si súhlas žalovaného, zastavil.
11. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Ak by žalobca dôvod späťvzatia na strane žalovaného len tvrdil, no nepreukázal, súd by mohol konštatovať, že procesné zavinenie žalovaného nebolo preukázané, a priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému.
14. V danom prípade dospel súd k záveru, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, keďže zobral žalobu voči žalovanému späť ako reakciu na obranu žalovaného v konaní, následkom ktorej žalobca opakovane posúdil dôvody neprivolania policajnej hliadky žalovaným na miesto nehody (s poukazom na správu z polície o existencii viacerých nehôd v danom úseku v rovnakom čase, ktorá správa bola vyžiadaná na podnet žalovaného). Žalovaný i pred začatím konania žalobcovi niekoľkokrát uviedol dôvody, pre ktoré hliadku neprivolal. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu o snahe nezvyšovať trovy konania vykonávaním ďalšieho dokazovania, nakoľko túto skutočnosť nemožno pripísať na ťarchu žalovaného. Na základe uvedeného má súd za to, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania, nakoľko pred začatím konania, ako i počas neho uvádzal tie isté dôvody, na základe ktorých nakoniec došlo k prehodnoteniu postoja žalobcu a k následnému späťvzatiu žaloby.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm. a/, m/ C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 C.s.p.). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).