Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/12/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci starostlivosti o maloletú Y. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov: matky X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX Y., a otca G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 6, XXX XX Y., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Nitra, Cintorínska 3, 949 01 Nitra, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -133 zo dňa 20.11.2019 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Y. O. zo sumy 80 eur na sumu 110 eur mesačne, ktoré je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 31.01.2019. Zaostalé výživné za obdobie od 31.01.2019 do 20.11.2019 vo výške 300 eur súd otcovi uložil uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur popri bežnom výživnom počnúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Týmto rozhodnutím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -26 zo dňa 13.04.2012 vo výroku o výživnom. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , , , , , o rodine (ďalej len „“), , (ďalej len „“) a (ďalej len „“). V odôvodnení uviedol, že matka návrhom podanom dňa 31.01.2019 žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Y. na sumu 250 eur mesačne od podania návrhu, a to z dôvodu, že dcéra začala navštevovať základnú školu, čím sa zvýšili pravidelné náklady na výchovu. Otec s podaným návrhom nesúhlasil, pretože sumou 80 eur prispieva na výživu pravidelne, niekedy aj nad rámec určeného výživného, no za čas trvania výkonu väzby však výživné neplatí, lebo nemá z čoho. Kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť na 120 eur mesačne.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo nepochybne k zmene pomerov na strane dieťaťa, keďže už je v 3. ročníku základnej školy. Preukázateľne sa tak zvýšili výdavky na školu, oblečenie, mimoškolské aktivity. Tiež došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorá je zamestnaná a príjem v porovnaní s rodičovským príspevkom, ktorý poberala v čase predchádzajúceho rozhodnutia, jej vzrástol o takmer 500 eur. K závažnej zmene v príjmových pomeroch otca nedošlo, keďže jeho príjem v spoločnosti KOVOMAT, s.r.o., je porovnateľný s príjmom u predchádzajúceho zamestnávateľa. I keď je otec v súčasnosti vo väzbe, resp. vo výkone trestu odňatia

slobody a žiadny príjem nemá, do tejto situácie sa dostal vlastnou vinou, a tak súd pri určení výživného vychádzal z príjmu, ktorý dosahoval pred vzatím do väzby. Na platby bankového úveru a pôžičky za auto súd neprihliadol, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Výživné v sume 110 eur súd považoval za primerané veku a potrebám maloletého dieťaťa, možnostiam otca aj s prihliadnutím na zvýšený príjem matky. Už v čase podania návrhu bola preukázaná zmena pomerov, preto súd vyhovel návrhu na zvýšenie výživného od podania návrhu. Od 31.01.2019 do 20.11.2019 tak otcovi vzniklo zaostalé výživné vo výške 300 eur, ktoré súd umožnil otcovi uhradiť v primeraných mesačných splátkach s tým, že nezaplatením čo len jednej splátky sa stane splatným celý dlh naraz.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý namietal, že v súčasnosti sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a v najbližších mesiacoch bude vykonávať súdom nariadený trest. Nie je schopný podľa terajších možností a schopností túto vyživovaciu povinnosť plniť. V danej situácii je to teda nereálne a tiež nechce, aby túto povinnosť za neho vyplácala jeho matka. Žiada o obnovu konania, lebo sa chce k veci vyjadriť.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že každý, komu zo zákona vyplýva vyživovacia povinnosť, je povinný svoje príjmy a výdavky regulovať tak, aby bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť. Skutočnosť, že sa otec nachádza vo výkone trestu nie je okolnosť, ale jeho zavinenie. Zvýšeným výživným sa budú saturovať potreby dieťaťa a matka má možnosť poberať náhradné výživné, kým si otec bude plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

5. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok potvrdiť. Uviedla, že je samoživiteľka a náklady na záujmové krúžky dieťaťa v škole a mimo nej jej nestačia.

6. Otec v následnej reakcii uviedol, že sa nachádza vo výkone trestu a nemá žiadny príjem. Za obdobie od marca 2019 do septembra 2019, keď bol vo väzbe, platil výživné v minimálnej výške - za 10 mesiacov okolo 300 eur. So zvýšením výživného po jeho prepustení z výkonu trestu súhlasil, no nateraz žiadal ponechať pôvodnú výšku výživného. Poukázal na príjmy matky a jeho posledné príjmy, pričom zvýšenie na sumu 110 eur považuje za priveľké.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( v spojení s ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (, , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými ustanoveniami , a na dôvažok dodáva nasledovné:

8. Z obsahu predmetného spisu vyplýva, že matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej Y. na sumu 250 eur mesačne od podania návrhu. Poukázala na zvýšenie pravidelných nákladov na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré začalo navštevovať základnú školu. Otec s podaným návrhom nesúhlasil, pretože sumou 80 eur prispieval na výživu pravidelne, niekedy aj nad rámec určeného výživného. Následne po vzatí do väzby argumentoval tým, že nemá z čoho zvýšené výživné uhrádzať. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o potrebe zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej Y. zo sumy 80 eur na sumu 110 eur mesačne, t. j. o 30 eur mesačne oproti dobe spred 8 rokov, kedy sa rozhodlo o určení výživného. Zročné výživné za obdobie od 31.01.2019 do 20.11.2019 vo výške 300 eur súd otcovi umožnil platiť v mesačných splátkach po 20 eur popri bežnom výživnom počnúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Týmto rozhodnutím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -26 zo dňa 13.04.2012 vo výroku o výživnom. Otec so zvýšením výživného nesúhlasil a podal odvolanie.

9. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne vychádzal zo zásady, že stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči maloletému dieťaťu nie je nemenné. Pri svojom rozhodovaní v zmysle , citovanom v prvoinštančnom rozsudku, súd zisťoval okolnosti dôležité

pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzoval, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, nastúpenie na ďalšiu, vyššiu formu štúdia zabezpečujúcu prípravu na budúce povolanie a iné. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa v nadväznosti na zmenu pomerov na strane niektorého z účastníkov konania posudzujú odôvodnené potreby oprávnených ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov povinných poskytovať výživu svojim maloletým deťom s tým, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Z tohto ustanovenia tiež vyplýva zásada, že výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či k zmene pomerov došlo, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Vo všeobecnosti možno za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať nielen náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ale aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.

11. Ustanovenie uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojho dieťaťa dokázali uspokojovať všetky jeho základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby ale aj potreby duševné. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie po prejednaní veci dospel k záveru, že odôvodnené potreby dieťaťa sa neustále zvyšujú a výživné v doteraz určenej výške 80 eur mesačne spolu s vyživovacou povinnosťou matky nemôže postačovať na jej výživu v širšom slova zmysle. Je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného v roku 2012, kedy malo dieťa 1 rok a 4 mesiace, nastala zmena pomerov, pretože dieťa začalo navštevovať základnú školu - v súčasnosti je v treťom ročníku, v súvislosti s čím sa zvýšili náklady na zakúpenie školských potrieb, ako aj náklady na rôzne aktivity organizované školou a tiež mimo nej, keďže navštevuje aj tanečný krúžok a gymnastiku. Rovnako vzrástli náklady na jej ošatenie, stravovanie a pod. Vyšší nárast životných potrieb maloletej je spôsobený samotným plynutím času 8 rokov, odkedy nebola vyživovacia povinnosť menená. Za také dlhé obdobie vzrástla všeobecne aj životná úroveň obyvateľstva.

12. V tomto prípade rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej Y. O.. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že majetkové pomery matky sa od schválenia dohody rodičov v roku 2012, kedy bola matka na rodičovskej dovolenke a poberala len rodičovský príspevok, zvýšili takmer o 500 eur. Matka v súčasnosti dosahuje čistý mesačný príjem v priemere 735 eur. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, s ktorou sa v rovnakej miere podieľajú na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti. Zárobok otca sa oproti úprave výživného v roku 2012 zvýšil o 50 eur mesačne. Jeho čistý príjem pred vzatím do väzby a následne aj do výkonu trestu predstavoval v priemere 470 eur v čistom. Súd prvej inštancie správne pri určení výšky výživného vychádzal z tohto príjmu otca. Výdavky na bývanie otca pred vzatím do väzby predstavovali podľa jeho vyjadrenia 80 až 100 eur. Keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, súd prvej inštancie správne neprihliadol na platby úveru a pôžičky otca. Rovnako bol správny aj jeho postup pri určovaní výživného, keď vychádzal z otcových príjmov za obdobie, ktoré predchádzalo jeho vzatiu do väzby, pretože otec sa do väzby, resp. výkonu trestu odňatia slobody dostal svojím zavineným správaním. Maloleté dieťa preto nesmie znášať následky takéhoto správania otca v podobe zníženia, resp. nezvýšenia vyživovacej povinnosti, pokiaľ si zvýšenie vyžadujú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

13. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky správne prihliadol na osobné a majetkové pomery oboch rodičov ako aj na výdavky dieťaťa na uspokojovanie jeho potrieb, ktoré vyčíslila matka, a správne dospel k záveru, že primerané je zvýšenie výživného na sumu 110 eur mesačne, čo korešponduje aj s ustálenou rozhodovacou praxou súdov o rozsahu približne 25 % z celkového príjmu povinného rodiča s

prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu. Odvolací súd teda s ohľadom na vyššie uvedené dôvody stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie nepovažoval odvolanie otca za opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

14. V závere odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ otec žiadal jeho účasť na pojednávaní, tak súd prvej inštancie pojednával v jeho neprítomnosti v súlade s jeho stanoviskom pri výsluchu dňa 29.07.2019. Otec v zápisnici o výsluchu dožiadaným súdom súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Zároveň bol týmto súdom vypočutý k návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, a teda mal možnosť vyjadriť sa k veci; súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a ani v rámci odvolacieho konania otec neuvádzal žiadne nové skutočnosti ako tie, ktoré už uviedol pred súdom prvej inštancie v rámci výsluchu pred dožiadaným súdom. Postup súdu prvej inštancie bol v súlade s ustanoveniami .

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).