Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/102/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. v právnej veci žalobcu žalobcu LUJAN Plus s.r.o., Mengusovce 117, 059 36 Mengusovce, IČO: 36 681 172, zast. JUDr. Eugen Kostovčík, Gelnická 33, 040 11 Košice, proti žalovanému Daňový úrad Prešov, Hviezdoslavova 7, 080 01 Prešov o preskúmanie zákonnosti opatrenia a postupu žalovaného zo dňa 25.10.2018 číslo: XXXXXXXXX/XXXX, na základe všeobecnej správnej žaloby, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e opatrenie žalovaného - oznámenie Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.10.2018 a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu správcu dane správny súd zistil, že Daňový úrad Prešov začal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2011 dňa 18.10.2011 na základe upovedomenia o vykonaní daňovej kontroly č. XXX/XXX/ XXXXX/XXXX/Eib zo dňa 12.10.2011. Správca dane vydal dňa 27.4.2015 Protokol č. XXXXXX/XXXX, ktorý bol zaslaný na vyjadrenie sa žalobcovi výzvou č. XXXXXX/XXXX z 30.4.2015. Protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 9.6.2015. Správca dane vydal dňa 19.6.2015 dodatočný platobný výmer č. XXXXXX/XXXX, ktorým v zmysel v znení neskorších predpisov v nadväznosti na o správe daní (Daňový poriadok) znížil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2011 zo sumy 95.845,68 Eur na sumu 52.462,04 Eur. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací orgán, t.j. Finančné riaditeľstvo SR, rozhodnutím č.XXXXXXX/XXXX z 18.12.2015 tak, že podľa v nadväznosti na Daňového poriadku napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalobca podal voči rozhodnutiu odvolacieho orgánu správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove č.k. -55 zo dňa 25.10.2016 tak, že žalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe kasačnej sťažnosti žalobcu rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. -55 zo dňa 25.10.2016 zmenil tak, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva č. XXXXXXX/XXXX z 18.12.2015 zrušil a vec vrátil Finančnému riaditeľstvu SR na ďalšie konanie. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX z 5.9.2018 dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov č. XXXXXX/ XXXX z 19.6.2015 zrušilo a vec vrátilo správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia riadiac sa právnym názorom súdu dospel k záveru, že daňová

kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, preto je celé konanie zaťažené vadou nezákonnosti a preto s ostatnými námietkami daňového subjektu nie je potrebné sa zaoberať, keďže sú pre vec irelevantné. Správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.10.2018 postupom podľa zastavil daňové konanie vo veci dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 žalobcu, keďže protokol z daňovej kontroly nadobudol charakter nezákonného prostriedku a celé daňové konanie by bolo zaťažené vadou nezákonnosti. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 31.10.2018.

2. Žalobca podaním zo dňa 25.9.2018 požiadal o vydanie rozhodnutia o priznaní úroku z omeškania. Svoje podanie odôvodil tým, že rozdiel medzi uplatneným a priznaným nadmerným odpočtom vo výške 43.383,64 Eur bol žalobcovi vrátený dňa 24.9.2018. Poukazujúc na ustanovenie § 165 ods. 1 a 7 Daňového poriadku žalobca mal za to, že práva vyplývajúce pre neho a povinnosti správcu dane zo zrušeného dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Prešov č.XXXXXX/XXXX z 19.6.2015 zostali zachované a žalobca má nárok na úrok z omeškania.

II.

Zhrnutie napadnutého opatrenia žalovaného

3. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, listom č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.10.2018 oznámil žalobcovi, že podľa ustanovenia o dani z pridanej hodnoty je správca dane povinný vrátiť nadmerný odpočet najneskôr do 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení daňového konania a keďže tento bol vrátený dňa 24.9.2018, teda pred samotným vydaním rozhodnutia o zastavení daňového konania, nevznikol žalobcovi nárok na priznanie úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2011 podľa v spojení s Daňového poriadku.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

4. Voči opatreniu - oznámeniu žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.10.2018, ktorým nebol priznaný úrok z omeškania podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote správnu žalobu, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci, v dôsledku ktorého došlo k ukráteniu žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch. Žalobca uviedol, že žiadosťou zo dňa 24.9.2018 žiadal o vydanie rozhodnutia o priznanie úroku z omeškania z vráteného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 z dôvodu, že Daňový úrad Prešov dodatočným platobným rozkazom č. XXXXXX/XXXX z 19.6.2015 znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za júl 2011 zo sumy 95.845,68 Eur na sumu 52.462,04 Eur, pričom rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č.XXXXXXXXX/XXX z 5.9.2018 bol dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov č. XXXXXX/ XXXX z 19.6.2015 zrušený. Správca dane vrátil žalobcovi rozdiel vo výške 43.383,64 Eur, avšak napadnutým opatrením zamietol priznať žalobcovi úrok z omeškania z dôvodu, že suma 43.383,64 Eur bola vrátená dňa 24.9.2018, teda v zákonnom stanovenej lehote. Žalobca namietal, že správca dane posúdil uplatnený nárok podľa , ktoré však nárok na úrok z omeškania nerieši. Poukázal na ustanovenie Daňového poriadku, podľa ktorého sankčný úrok podľa doterajších predpisov, teda úrok upravený v ustanovení o správe daní a poplatkov sa považuje za úrok z omeškania podľa Daňového poriadku. Z uvedeného mal za to, že ak Daňový poriadok uvádza pojem sankčný úrok má na mysli aj sankčný úrok platený správcom dane za neoprávnené zadržiavanie peňažných prostriedkov, ktoré sú definované v ustanovení . Žalobca poukázal na to, že suma 43.383,64 Eur, predstavujúca priznaný vyšší rozdiel nadmerného odpočtu, a teda od vzniku nároku na jeho vrátenie až do 24.9.2018, má charakter neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu, ktorý nie je možné zhojiť tým, že tieto prostriedky boli vrátené v lehote podľa Daňového poriadku.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

5. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.02.2019, v ktorej uviedol, že ustanovenie v znení neskorších predpisov rieši len situácie, ak si daňový subjekt neplní povinnosti voči správcovi dane a správca dane vyrubí daňovému subjektu úrok z omeškania, teda nie situácie neoprávneného zadržiavania peňažných prostriedkov zo strany správcu dane vrátane jeho výpočtu. Žalovaný uviedol, že ak by vydal rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania, konal by nad rozsah zákona a teda v rozpore s SR. Žalovaný poukázal na to, že ustanovenie predpokladalo vydanie rozhodnutia, ktorým by bol priznaný vyšší nárok na nadmerný odpočet alebo na jeho neodpočítanú časť, pričom v predmetnom prípade nebol žiadnym novým rozhodnutím priznaný vyšší nárok na nadmerný odpočet alebo na jeho neodpočítanú časť. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že nemožno ani len v teoretickej rovine použiť ustanovenie , Daňového poriadku ako to uviedol žalobca. Poukázal, že Daňový poriadok ustanovuje priznanie úroku daňovému subjektu iba v a to len za predpokladu, ak správca dane vráti preplatok po lehote ustanovenej v ods. 2. Zároveň uviedol, že v preskúmavanom prípade bola uvedená lehota dodržaná, preto navrhol správnu žalobu zamietnuť.

V.

Replika žalobcu

6. Žalobca v replike zo dňa 12.5.2020 uviedol, že z ustanovenia § 165 ods. 1, 7 Daňového poriadku a dôvodovej správy k uvedeným ustanoveniam vyplýva, že účelom právnej úpravy bolo ponechať doterajší sankčný systém ako celok, teda nie len sankcionovanie daňových subjektov ale aj správcu dane. K absencii rozhodnutia, ktorým by bol priznaný vyšší nárok na nadmerný odpočet alebo na jeho neodpočítanú časť, žalobca uviedol, že ustanovenie pojem rozhodnutie mienilo ako právnu skutočnosť, s ktorou zákon spájal nárok na vznik výšky nároku na plnenie, pričom rozhodnutie Daňového úradu Prešov o zastavení konania má deklaratórne a hmotnoprávne účinky, pretože potvrdzuje daň uvedenú v daňovom priznaní za júl 2011. K ustanoveniu Daňového poriadku žalobca uviedol, že ustanovenia a v nadväznosti na Daňového poriadku upravujú dva samostatné rozdielne právne inštitúty, kým Daňového poriadku upravuje práva a povinnosti daňových subjektov a daňových orgánov týkajúce sa vrátenia súm platieb daňových subjektov prevyšujúcich splatnú daň, ustanovenie Daňového poriadku v spojení s predmetného zákona upravuje sankčnú povinnosť kompenzačného charakteru, ktorá spočíva v zaplatení sankčného úroku daňovému subjektu v prípadoch, ak boli peňažné prostriedky daňového subjektu zadržiavané neoprávnene. Čo sa týka tvrdenia, že ak by správca dane vydal rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania, tak by konal nad zákonnom stanovený rozsah, žalobca poukázal na a a , z ktorých vyplýva, že súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky je aj smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorej výklad bol podaný v rozhodnutí C-120/15 Kovozber, s.r.o. z 21.10.2015, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že ak dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osoby po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému DPH vyžaduje, aby takto generované finančné strany na ujmu zdaniteľnej osoby, boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania. V súvislosti s uvedeným poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C 286/94 Garage Mohlenheide. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že priznanie úroku z omeškania je v súlade so zákonom a nie je ho možné považovať za konanie v rozpore s článkom 2 ods. 2 SR.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

7. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu

verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „), v znení účinnom ku dňu podania daňového priznania, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie () za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.

11. Podľa o dani z pridanej hodnoty, v znení účinnom ku dňu podania daňového priznania, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo odseku 2 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo odseku 2, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca.

12. Podľa 4 o dani z pridanej hodnoty (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2017), účinného v čase skončenia daňového konania, t.j. 24.10.2018, platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa , aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa , alebo ods. 5 začala pred 1. januárom 2017 a k 1. januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa , alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane.

13. Podľa § 79a ods. 1 Daňového poriadku, účinného v čase skončenia daňového konania, t.j. 24.10.2018, ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len „úrok z nadmerného odpočtu“) podľa odseku 2.

14. Podľa § 79a ods. 2 Daňového poriadku, účinného v čase skončenia daňového konania, t.j. 24.10.2018, platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak tento dvojnásobok základnej úrokovej sadzby nedosiahne 1,5 %, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo výške 1,5 %. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane.

15. Podľa § 79a ods. 3 Daňového poriadku, účinného v čase skončenia daňového konania, t.j. 24.10.2018, o priznaní úroku z nadmerného odpočtu podľa odsekov 1 a 2 daňový úrad rozhodne do 15 dní od vrátenia nadmerného odpočtu a úrok z nadmerného odpočtu platiteľovi zaplatí do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu.

16. Podľa o dani z pridanej hodnoty, v znení účinnom ku dňu skončenia daňového konania, t.j. 24.10.2018, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie () za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.

17. Podľa o dani z pridanej hodnoty, v znení účinnom ku dňu skončenia daňového konania, t.j. 24.10.2018, daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak a)zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, b)platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a c)platiteľ nemal v období 6 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov29b) v súhrne viac ako 1 000 eur.

18. Podľa o dani z pridanej hodnoty, v znení účinnom ku dňu skončenia daňového konania, t.j. 24.10.2018, ak platiteľ uplatňuje nadmerný odpočet alebo zvyšuje nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním podaným po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom tento nadmerný odpočet vznikol, daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak po vrátení nadmerného odpočtu podľa platiteľ zvýši nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním, daňový úrad vráti sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu je zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom daňovom priznaní alebo na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom kontrolnom výkaze, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu,29ba) pričom nadmerný odpočet sa vráti vo výške určenej v tomto rozhodnutí.

19. Podľa o dani z pridanej hodnoty, v znení účinnom ku dňu skončenia daňového konania, t.j. 24.10.2018, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak

platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.

20. V predmetnej veci sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX z 25.10.2018, ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti o priznanie úrokov z omeškania z dôvodu, že žalovaný dňa 24.9.2018 vyplatil žalobcovi rozdiel medzi uplatneným nadmerným odpočtom a zníženým nadmerným odpočtom na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011na základe dodatočného platobného výmeru správcu dane č. XXXXXX/XXXX zo dňa 19.6.2015, teda uvedené prostriedky boli žalobcovi vyplatené ešte pred skončením daňového konania na základe rozhodnutia správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.10.2018 o zastavení daňového konania vo veci, preto zo strany žalovaného nedošlo k omeškaniu a žalobcovi nevznikol nárok na úroky z omeškania.

21. Vo vzťahu k uvedenému správny súd poukazuje na ustanovenie , ktoré upravuje náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly a to v prípadoch, ak nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa , alebo ods. 5. Zákon predmetným ustanovením priznáva nárok kontrolovanému daňovému subjektu na úrok zo zadržiavaného nadmerného odpočtu.

22. Z dôvodovej správy k , ktorou bolo do doplnené ustanovenie , vyplýva: „Samotné uplatnenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podaním daňového priznania však neznamená, že túto sumu nadmerného odpočtu je štát povinný vrátiť automaticky bez toho, aby mal možnosť uplatnený nárok skontrolovať. Podľa Daňového poriadku kontrola môže trvať najviac 12 mesiacov (vo výnimočných prípadoch je možné predĺžiť výkon kontroly). Túto lehotu má správca dane k dispozícii bez ohľadu na to, či ide o kontrolu malého podniku alebo veľkého podniku, či ide o podnik, ktorý vykonáva výlučne tuzemské dodania tovarov a služieb alebo ide o daňový subjekt, ktorý vykonáva dodávky tovarov a služieb prevažne do iných štátov. Ak je kontrola začatá v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, tak vrátenie tohto nadmerného odpočtu je odložené až do skončenia kontroly a výška nadmerného odpočtu na vrátenie závisí od výsledku kontroly. Keďže platiteľ dane počas výkonu kontroly nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu, navrhuje sa, aby za obdobie zadržania nadmerného odpočtu bola platiteľovi dane priznaná peňažná náhrada (úrok z nadmerného odpočtu). Nárok na úrok z nadmerného odpočtu sa navrhuje priznať platiteľovi dane, ak obdobie zadržania nadmerného odpočtu je viac ako šesť mesiacov odo dňa uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Takže sa ponecháva štátu určitý čas na to, aby uplatnil svoju právomoc kontrolovať oprávnenosť nadmerného odpočtu bez toho, aby sa na toto obdobie zadržania vzťahoval nárok na úrok z nadmerného odpočtu.“

23. V preskúmavanej veci bol žalobcovi zadržiavaný nadmerný odpočet za mesiac júl 2011 z dôvodu, že dňa 18.10.2011 začala u žalobcu daňová kontrola, pričom prostriedky titulom nadmerného odpočtu správca dane vyplatil žalobcovi až dňa 24.10.2018, teda správca dane zadržiaval nadmerný odpočet viac ako šesť mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa , alebo ods. 5, preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu za zadržiavanie nadmerného odpočtu podľa ustanovenia . O uvedenom nároku žalobcu mal správca dane rozhodnúť ex offo podľa , preto sa nevyžadovalo podanie žiadosti zo strany žalobcu a na žalobcom uplatnený nárok nemalo vplyv, či žalobca v žiadosti správcovi dane tento nárok odvádzal od ustanovenia Daňového poriadku v spojení s Zb alebo by označil správne ustanovenie zákona. Správca dane bol povinný posúdiť obsah žalobcovho podania zo dňa 25.9.2018 podľa jeho obsahu a priznať mu nárok na náhradu za zadržiavanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly podľa vo forme úroku z nadmerného odpočtu. Na základe uvedeného správny súd považuje žalobcom napadnuté oznámenie správcu dane za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia žalobcom uplatneného nároku správcom dane.

24. Správny súd považuje za nevyhnutné vysporiadať sa aj s ustanovením , ktoré upravuje aplikabilitu ustanovenia predmetného zákona. Čo sa týka druhej vety predmetného ustanovenia, ktorá vyslovila pravidlo, že ustanovenie sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa , alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 ako je tomu aj v preskúmavanom prípade, je potrebné poukázať na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 56 z 30.10.2019, sp.zn. Snj 36/2019,

zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2019, v ktorom je konštatované, že vnútroštátna úprava právneho poriadku Slovenskej republiky spočívajúca v ustanovení vety druhej o dani z pridanej hodnoty, v znení účinnom od 1. januára 2017, nie je v súlade s právom Európskej únie, a to najmä s uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-120/2015 Kovozber, ktoré má aplikačnú prednosť s účinkami ec tunc. Na zabezpečenie súladu s právom EÚ sú orgány verejnej správy a súdy povinné vzdať sa aplikácie uvedeného ustanovenia.

25. S poukazom na uvedené je potrebné dospieť k záveru, že správca dane je povinný v predmetnej veci rozhodnúť o nároku na náhradu za zadržiavanie nadmerného odpočtu podľa ustanovenia v spojení s prvej vety , na základe ktorého má žalobca nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa , aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa , alebo ods. 5 začala pred 1. januárom 2017 a to bez ohľadu na to, či daňová kontrola skončila v lehote do 31.12.2016.

26. reagoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ, konkrétne na rozhodnutie C-120/2015 vo veci Kovozber z 21.10.2015, v ktorom Súdny dvor EÚ vyslovil, že článok 183 prvý odsek smernice č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá upravuje výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty až od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly. Zároveň uviedol, že vrátenie nadmerného odpočtu DPH sa musí uskutočniť v primeranej lehote, keďže v prípade začatia daňovej kontroly má za následok zadržanie finančných prostriedkov zodpovedajúce nadmernému odpočtu DPH zdaniteľnej osobe počas podstatného obdobia, ktoré môže byť šesť- až dvanásťkrát dlhšie, ako je zdaňovacie obdobie jedného mesiaca.

27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správne orgány nemôžu vychádzať z doslovného znenia vnútroštátnej právnej úpravy, keďže táto je v rozpore s čl. 183 smernice o DPH, avšak sú povinné na obdobné veci aplikovať únijné právo, resp. vnútroštátne právo vykladať eurokomformným výkladom a to tak, ako toto bolo vyložené konštantnou judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej za oneskorene vrátený nadmerný odpočet prináleží daňovému subjektu úrok ako paušalizovaná kompenzácia majetkovej ujmy pre dotknutého platcu za to, že nemôže používať finančné prostriedky v sume zadržiavaného odpočtu.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery, správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa s tým, že je potrebné nárok žalobcu po právnej stránke posúdiť podľa .

29. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s )

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, )

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, )