Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21P-68-2020.pdf
PDF · 89.36 KB
Case nature
Subarea
21P/68/2020
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti J.: Q.J., Z.. XX.X.XXXX T. B., Z.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov - matky: P. J., J.. K., Z.. XX.X.XXXX, B. Š. XXX, a otca: F. J., Z.. XX.XX.XXXX, B. Š.D. XXX, K. Č. Š. XXXX/XX, Q., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
Otec maloletých detí je povinný prispievať na výživu maloletej Q. sumou 100,- Eur mesačne a na výživu maloletej B. sumou 100,- Eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.5.2020 sa matka maloletých detí domáhala rozvodu manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Súčasťou návrhu, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. XXP/XX/XXXX bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na maloletú Q. mesačne sumou 160,- EUR a na maloletú B. sumou 130,- EUR mesačne.
2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenie odôvodnila skutočnosťou, že od cca 24.4.2020 žije s maloletými deťmi sama, keďže ako uviedla v návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, otec maloletých detí užíva v nadmernom množstve alkohol, v dôsledku čoho medzi rodičmi maloletých detí vznikali hádky, otec sa mal na adresu matky vyjadrovať hanlivo a to aj v prítomnosti maloletých detí. V návrhu ďalej uviedla, že matka maloletých detí má ďalšie dve maloleté deti z predchádzajúceho manželstva, maloletého T. na ktorého jej bývalý manžel prispieva mesačne sumou 120,- EUR a maloletého A., na ktorého nemá určené výživné, keďže bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, podstatným obsahom spisu, so správou kolízneho opatrovníka zo dňa 3.6.2020, s výpisom z lustrácie zo Sociálnej poisťovne týkajúcej sa otca a matky maloletých detí, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktorí spolu od 23.4.2020 nežijú v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom doposiaľ zo strany súdu neboli upravené. Na tunajšom súde je pod sp. zn. 12P/70/2020 vedené konanie o návrhu navrhovateľky (matky maloletých detí) na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, kde termín pojednávania doposiaľ nebol nariadený.
5. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne, a.s. matky maloletých detí vyplýva, že matka maloletých detí bola od 20.11.2019 do 19.3.2020 zamestnaná v spoločnosti T. Q., s. r. o., so sídlom v B., kde za uvedené obdobie dosahovala priemerný čistý mesačný príjem v sume 325,54, pričom toho času je podľa databázy Sociálnej poisťovne, a.s. nezamestnaná. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne, a.s. otca maloletých detí vyplýva, že priemerný mesačný vymeriavací základ otca maloletých detí, ktorý bol do júla 2019 samostatne zárobkovo činnou osobou, za obdobie od 07/2018 do 07/2019 bol vo výške 506,25 Eur, pričom toho času je podľa databázy Sociálnej poisťovne, a.s. nezamestnaný.
6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 3.6.2020 vyplýva, dňa 27.5.2020 sa na základe telefonického rozhovoru dostavila ku kolíznemu opatrovníkovi matka maloletých detí spolu s maloletými deťmi. Rodina býva v rodinnom dome, ktorý vlastní stará matka maloletých detí zo strany matky v rodinnom dome, ktorý pozostáva z štyroch izieb, kuchyne a sociálneho zariadenia. Maloleté deti obývajú jednu izbu, kde majú samostatné lôžka. V spoločnej domácnosti okrem matky a maloletých detí žije matkin syn z prvého manželstva T. E., Z.. XX.X.XXXX a matkin priateľ H. V.. Náklady na domácnosť tvoria poplatky za elektrinu 80,- Eur, plyn 35,- Eur, voda 30,- Eur, vodné stočné 30,- Eur, komunálny odpad 29,- Eur štvrťročne, a splátka úveru 350,- Eur v X. (ktoré je na meno starej matky maloletých detí so strany matky). Príjmy do domácnosti matky maloletých detí, ktorá je od novembra 2019 práceneschopná tvorí suma 270,- Eur, rodinné prídavky na 3 maloleté deti v sume 84,82 Eur a výživné na maloletého T. v sume 120,- Eur. Matka maloletých detí si ďalej privyrába tetovaním a kreslením portrétov, z čoho dosahuje príjem v rozmedzí cca 200,- Eur až 300,- Eur mesačne a za máj 2020 jej manžel prispel na výživu maloletých detí sumou 150,- Eur. Aktuálny partner matky pracuje v spoločnosti X., kde dosahuje príjem cca 700,- Eur. Prispieva na svoje biologické deti mesačne sumou 200,- Eur. Maloleté deti sú v evidencii MUDr. H.Ľ. Ť. v Q.. Podľa udania matky maloletých detí má maloletá Q. diagnostikované ochorenie ADHD, je hyperaktívna a pre pocit úzkosti, pocikávanie sa a plač navštevuje aj psychiatričku MUDr. P. U., inak sú maloleté deti zdravé, len s bežnými chorobami. Matka uviedla, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. Ďalej dodala, že „manžel ako otec sa snaží a chce byť s deťmi a má ich rád, len keď sa opil, tak svoje deti nenávidel, robil zle aj ich ocikal, vždy sa vadili kvôli alkoholu bol zlý na matkine deti z predošlého manželstva“. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletou B., ktorá uviedla, že už viac nemajú starého tata (otec maloletých detí), už majú nového, volá sa H. a starý im nechýba. Pohovor s maloletou Q. kolízny opatrovník nevykonal, nakoľko bola hanblivá. Dňa 28.5.2020 sa ku kolíznemu opatrovníkovi dostavil otec maloletých detí, ktorý uviedol, že toho času býva so svojou matkou v rodinnom dome na adrese Š. XXXX/XX, Q., ktorý je v osobnom vlastníctve starej matky maloletých detí z otcovej strany a pozostáva z troch izieb, kuchyne a sociálneho zariadenia. Náklady na domácnosť otec uviesť nevedel, ale vyjadril sa, že svojej prispieva na chod domácnosti sumou cca 200,- až 250 Eur mesačne a výživné na svoje deti z predchádzajúceho manželstva, na F. J. sumu 170,- Eur a U. J., Z.. X.X.XXXX sumu 160,- Eur. V spoločnej domácnosti býva ešte partner starej matky L. L.. Otec maloletých detí pracuje brigádne na stavbách, kde dosahuje príjem cca 900,- Eur. Vyjadril sa, že dôvodom rozvodu je skutočnosť, že manželka si našla partnera, ktorý sa k nej nasťahoval hneď na druhý deň po jeho odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti. Matkine tvrdenia, že ubližoval deťom, resp. matkiným deťom z prvého manželstva označil za nepravdu. Vyjadril znepokojenie zo skutočnosti, že matka maloletých detí ich učí, že majú „nového otca H.“, keďže on má svoje deti rád a chce sa s nimi stretávať často, preto navrhol, aby s nimi mohol stráviť každý druhý - párny víkend od piatka od 17:00 hod do nedele do 17:00 hod aj s prespatím a každý nepárny víkend v utorok a štvrtok od 17:00 hod do 19:00 hod. Čo sta týka výživného, uviedol, že je schopný prispievať sumou 200 eur, a súhlasil s osobnou starostlivosťou matky, ako aj s rozvodom.
7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
16. Podľa § 330 ods. 1 CMP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
17. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
18. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
20. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Vo veciach, týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, prichádza nariadenie neodkladného
opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.
21. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť a rodiča nie je možné vylúčiť z plnenia vyživovacej povinnosti k deťom. Z návrhu a tvrdení v ňom obsiahnutých mal súd dostatočne osvedčené, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci platenia výživného v nevyhnutnej miere a to najmä z dôvodu potreby zabezpečiť maloletým deťom nevyhnutné prostriedky na uspokojovanie ich základných životných potrieb, keďže súd mal z tvrdení matky za osvedčené, že sa o maloleté deti osobne stará a uhrádza ich základné životné náklady. Z vyjadrení rodičov maloletých detí mal súd za preukázané, že otec v mesiaci máj 2020 prispel matke maloletých detí na ich výživu sumou 150,- Eur, pričom podľa vlastného vyjadrenie je ochotný a schopný prispievať na ich výživu sumou 200,- Eur, teda 100,- Eur na každé dieťa. Kritériom pre určenie výšky výživného je, že má postačovať aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov maloletých detí, keďže neodkladným opatrením sa určuje výživné iba v nevyhnutnej miere. Toto totiž nie je výživným určeným súdom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine, ktoré môže súd ustáliť až po úplnom a riadne vykonanom dokazovaní, v ktorom zistí možnosti a schopnosti oboch rodičov ako aj výšku odôvodnených potrieb maloletých detí. Z dôvodu, že súdu nie je známa výška príjmu otca z výpisu zo Sociálnej poisťovne, a.s., keďže toho času je nezamestnaný, avšak s prihliadnutím na jeho tvrdenie, že si dokáže privyrobiť brigádami cca 900,- Eur mesačne ako aj vyjadrenie, že je v jeho možnostiach prispievať sumou 200,- Eur mesačne, t. j. 100,- Eur na každé dieťa, súd určil výšku vyživovacej povinnosti nie v súlade s návrhom matky. Súd má za to, že takto určené predbežné výživné je v otcových schopnostiach a možnostiach a zároveň postačuje na úhradu nákladov maloletých detí tak, aby nebola ohrozená ich výživa, ani ich zdravý fyzický a psychický vývoj. Súd považoval za potrebné zaviazať otca na platenie výživného neodkladným opatrením, keďže mal za to, že je nevyhnutné, aby bola maloletým deťom zabezpečená pravidelná výživa, t.j. finančné prostriedky poukazované zo strany otca každý mesiac k rukám matky, ktorá sa o maloleté deti od odchodu otca zo spoločnej domácnosti osobne stará. Uloženie povinnosti platiť výživné neodkladným opatrením je len opatrenie dočasného charakteru a má slúžiť len v nevyhnutnom rozsahu. Prípadná iná výška výživného bude posudzovaná v rámci riadneho dokazovania v konaní o veci samej. Otec bude do toho času povinný platiť súdom stanovené výživné počnúc dňom doručenia tohto uznesenia až do právoplatného skončenia konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
22. Súd záverom poznamenáva, že matka maloletých detí je povinná podať návrh vo veci samej, t.j. návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva na tunajšom súde v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V opačnom prípade súd začne konanie z úradnej moci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.