Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/97/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Fulcovej a členov JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku č .26, IČO:31 303 862, zastúpeného advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, so sídlom Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, IČO: 42 181 810, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Lesy Slovenskej republiky, š. p., so sídlom: Námestie SNP č.8, Banská Bystrica, IČO: 36038351, 2/ Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, so sídlom Zelinárska 4, Bratislava, IČO: 30 845 521, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 30.09.2014, takto jednohlasne

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministra životného prostredia Slovenskej republiky Číslo: 2899/2015-1.10.2 (35/2014- rozkl.) zo dňa 05.02.2015 a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky Číslo 6943/2014-2.3 zo dňa 13.10.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Ďalším účastníkom konania súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Lesy Slovenskej republiky, š. p., (ďalej len „žiadateľ“) požiadali Ministerstvo životného prostredia SR listom zo 17. 7. 2014 o vydanie súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. h) a § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2012 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na pozemnú aplikáciu chemických látok a v súvislosti s tým o povolenie výnimky zo zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2 písm. a) až c) zákona o ochrane prírody, v súlade s § 40 ods. 3 písm. a) až c) zákona o ochrane prírody, vo vybraných jednotkách priestorového rozdelenia lesa (ďalej len "JPRL") na území Národného parku Nízke Tatry. V žiadosti žiadateľ uviedol agrotechnický termín začiatku prác 24. 8. a ukončenia prác 30. 9. 2014 a 1. 4. až 30. 9. v rokoch 2015 - 2017. Dobu platnosti rozhodnutia žiadateľ žiadal stanoviť na roky 2014 až 2017. Žiadateľ v žiadosti uviedol, že účelom aplikácie chemických látok je sanácia poškodených častí biotopov a zmiernenie šírenia sekundárnych škodlivých činiteľov z plôch, ktoré boli postihnuté vetrovou kalamitou 15. 5. 2014.

2. Do konania sa v postavení účastníka konania listom zo dňa 23.07.2014, doručeným na MŽP SR 24.07.2014, prihlásil žalobca a listom zo dňa 23.07.2014 sa prihlásila ako účastník Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko.

3. MŽP SR požiadalo listom č. 6943/2014-2.3 zo dňa 21.07.2014 Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) o odborné stanovisko k žiadosti žiadateľa.

4. ŠOP SR zaslala na MŽP SR svoje stanovisko č. ŠOPSR/3449/2014 zo dňa 04.08.2014.

5. Listom č. 6943/2014-2.3 zo dňa 11.08.2014 oboznámilo MŽP SR účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia.

6. Prvostupňovým Rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 6943/2014-2.3 zo dňa 13.10.2014 tento prvostupňový správny orgán, na základe žiadosti žiadateľa, š. p. Lesy Slovenskej republiky zo dňa 18.07.2014:

A. vydalo súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. h) a § 14 ods. 2 písm. c) ZOPK na pozemnú aplikáciu chemického prípravku Vaztak 10EC s farbivom Scolycid a prípravku Cervacol v porastoch JPRL, uvedených v zozname, v Národnom parku Nízke Tatry a jeho ochrannom pásme, B. povolilo výnimky zo zákazov podľa § 35 ods. 1 písm. b) a c) ZOPK v súvislosti s aplikáciou chemických látok podľa bodu A a to zraňovať, usmrcovať a rušiť, v povolení špecifikované, chránené živočíchy, C. nevydalo súhlas v zmysle § 13 ods. 2 písm. h) a § 14 ods. 2 písm. c) ZOPK na aplikáciu chemických látok (chemické ošetrenie) v územiach s 2. a 3. stupňom ochrany v Národnom parku Nízke Tatry, D. nepovolilo výnimky zo zákazov podľa § 35 ods. 1 písm. b) a c) ZOPK v súvislosti s aplikáciou chemických látok podľa bodu C a to zraňovať, usmrcovať a rušiť chránené živočíchy, a stanovilo podmienky rozhodnutia podľa ust. § 82 ods. 12 ZOPK.

7. Žalobca podal proti výroku A a B rozklad, a žiadal, aby Minister životného prostredia SR rozhodnutie v napadnutej časti zmenil tak, že nepovolí žiadateľovi výnimku zo zákazov uvedených v § 35 ods. 1 písm. b) a c) ZOPK a nevydá súhlas podľa § 14 ods. 2 písm. c) ZOPK na pozemnú aplikáciu chemických látok. Žalobca trval na námietkach uvedených vo vyjadrení zo dňa 19.8.2014. Podľa žalobcu správny orgán nevyhodnotil iné možnosti ochrany sadeníc (Usmernenie ku kontrole ochrane a obrane sadeníc pred tvrdoňom smrekovým Hylobius abietis a lykokazmi rodu Hylastes, 2012 - http://Y.), a to i napriek skutočnosti, že sa jedná o územie národného parku a nie klasický hospodársky les. Chemický postrek je iba jeden zo spôsobov využívaný v lesnom hospodárstve. Je povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní zvážiť aj iné možnosti a alternatívy, zvlášť pokiaľ sa jedná o chránené územia. Správny orgán nevyhodnocoval ani optimálnosť súčasných <http://Y.),_a_to_i_napriek_skuto%c4%8dnosti,_%c5%beesa_jedn %c3%a1_o_%c3%bazemie_n%c3%a1rodn%c3%a9ho_parku_a_nie_klasick%c3%bd_hospod %c3%a1rsky_les._Chemick%c3%bd_postrek_je_iba_jeden_zo_sp%c3%b4sobovvyu%c5%be %c3%advan%c3%bd_v_lesnom_hospod%c3%a1rstve._Je_povinnos%c5%a5ou_spr %c3%a1vneho_org%c3%a1nu_pri_rozhodovan%c3%ad_zv%c3%a1%c5%bei%c5%a5_aj_in %c3%a9_mo%c5%benostia_alternat%c3%advy,_zvl%c3%a1%c5%a1%c5%a5_pokia %c4%be_sa_jedn%c3%a1_o_chr%c3%a1nen%c3%a9_%c3%bazemia._Spr%c3%a1vny_org %c3%a1n_nevyhodnocoval_ani_optim%c3%a1lnos%c5%a5_s%c3%ba%c4%8dasn%c3%bdch> podmienok pre gradáciu populácie tvrdoňa a lykokaza a zhoršenie týchto optimálnych podmienok nechemickou cestou - neboli definované a ani zhodnotené faktory, ktoré narúšajú optimálnosť podmienok a stláčajú hustotu druhu nadol.

8. Podľa žalobcu možné nadmerné rozšírenie podkôrneho hmyzu nevyrieši aplikácia chemických látok, keďže je iba dôsledkom vytvorenia vhodných podmienok na jeho rozmnožovanie. Súvis s používaným hospodárením, umelo vysádzanými drevinami, spôsobom ich pestovania a ťažbou je nespochybniteľný. Vhodné podmienky sú v danom území vytvorené v dôsledku rozsiahlych tzv. kalamitných ťažieb, v ktorých dôsledku vznikli obrovské holé plochy so zmenenými mikroklimatickými podmienkami, zničenou, resp. silne narušenou pôdou, pôdnou faunou a mykorízou, zničenými podmienkami pre existenciu lesných druhov organizmov a celkovým zhoršením podmienok pre vývoj nasledujúcej generácie lesa. Umelé zalesňovanie na takto zničených plochách opätovne vytvára monokultúrne porasty, ktorých nestabilita sa prejavuje zvýšenou populačnou hustotou určitých druhov a to už v raných fázach vývoja

novej generácie stromov. Chemická asanácia je ďalším negatívnym prvkom na udržiavanie pri živote nestabilných porastov, ktorých rozpad je len otázkou času a príčiny.

9. Žalobca uviedol, že z pohľadu ochrany biodiverzity a ochrany životného prostredia je použitie chemického prípravku Vaztak 10 EC neodôvodneným zásahom s negatívnymi dôsledkami na ďalší vývoj fauny a flóry s priamym ohrozením reprodukčného potenciálu cicavcov, vtákov a ďalších skupín stavovcov.

10. Žalobca poukázal na skutočnosť, že národný park, je rozsiahle prírodné územie, ktoré je ustanovené ako chránené, pretože bol uznaný jeho význam ako jedinečné a ochrany hodné územie. Na takomto území sa v záujme jeho ochrany oslabuje hospodárske využívanie, a teda ochrana prírody je nad ostatné záujmy a činnosti nadradená. V takýchto lesoch neexistujú škodcovia, nakoľko v chránených lesoch nemôže vznikať hospodárska škoda. Lesy v národných parkoch, pri dodržaní zásad ochrany prírody, predstavujú prirodzené (alebo k tomuto stavu zákonne smerujúce) ekosystémy s vysokou biodiverzitou, v rámci ktorých sú stromy síce určujúcim ale zďaleka nie jediným prvkom ekosystému. Lesy v národných parkoch majú byť obhospodarované s dôrazom na zachovanie kontinuity lesného prostredia a vysokej miery biodiverzity. Biodiverzita prirodzených druhov a spoločenstiev je imperatívom manažmentu zameraného na ochranu prírody. Spočíva v zachovaní pestrých a prirodzene sa dynamicky meniacich ekosystémov, vrátane všetkých štádií lesných spoločenstiev. Používanie chemických prípravkov, zvlášť endokrinných disruptorov (t.j. hormonálnych rozvračačov) ohrozujúcich životné prostredie a zdravie ľudí v národných parkoch a chránených územiach je neprijateľné a ich aplikáciu označil za zbytočný hazard s prírodným prostredím a ľudským zdravím.

11. O podanom rozklade rozhodol Minister životného prostredia SR (Minister) rozhodnutím sp. zn. (35/2014-rozkl.) dňa 5. februára 2015 tak, že zamietol rozklad LZ VLK zo dňa 24.10.2014 a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

12. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 10. 2. 2015.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

13. Odvolací orgán k námietkam žalobcu uvedeným v podanom rozklade proti rozhodnutiu ministerstva č. 6943/2014-2.3 z 13. 10. 2014 zaujal toto stanovisko:

14. Námietku žalobcu, že ministerstvo v konaní nevyhodnotilo iné možnosti ochrany sadeníc, ako sú uvedené v odbornom materiáli LOS, bola vyhodnotená ako nedôvodná. Podľa Ministra odôvodnenosť aplikácie chemickej ochrany sadeníc proti ich poškodzovaniu vyplýva z odborných podkladov LOS, ktoré zabezpečuje rastlinolekársku starostlivosť v lesoch Slovenska, napr. navrhuje prijatie a vykonanie opatrení na zlepšenie zdravotného stavu v lesoch a zvládnutie kalamitných situácií. Z odborného materiálu LOS vyplýva, že chemická ochrana je stále pravdepodobne najúčinnejším spôsobom ochrany ihličnatých sadeníc pred tvrdoňmi a lykokazmi na území Slovenska a postrek sadeníc ihneď po výsadbe je najúčinnejším obranným opatrením. Osobitná komisia preskúmala i ďalšie ekonomicky a technicky realizovateľné alternatívy ochrany ihličnatých sadeníc pred tvrdoňom a lykokazmi. Podľa odborného materiálu LOS jednou z najčastejšie používaných metód ochrany, najmä v oblastiach, kde nebola povolená výnimka na použitie pesticídov, je využitie čerstvých smrekových lapacích kôr navnadených smrekovým alebo borovicovým výhonkom, resp. vetvičkou. Osobitná komisia po preskúmaní všetkých podkladov v spisovom materiáli sa priklonila k tvrdeniam žiadateľa a ŠOP SR (stanovisko č. ŠOP zo 14.01.2014), že v stave mimoriadnej situácie v územiach postihnutých živelnou pohromou (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 281 zo 4. júna 2014 k Správe o mimoriadnej udalosti v súvislosti so živelnou pohromou spôsobenou vetrovou smršťou Žofia z 15. mája 2014) neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva na ochranu sadeníc proti biotickým škodlivým činiteľom ako chemická ochrana. Cieľom účinného spôsobu ochrany proti škodiacim druhom chrobákov je zabezpečiť obnovu vetrom poškodených lesných biotopov na vybraných lokalitách. Ide o mimoriadne opatrenie s vysokou selektívnosťou zásahu, pri ktorom podľa stanoviska ŠOP SR pravdepodobne nedôjde k významnému vplyvu na dotknuté biotopy a nebude ohrozený priaznivý stav

dotknutých chránených druhov v ich prirodzenom areáli. Na minimalizáciu vedľajších škodlivých účinkov povoľovanej činnosti boli ministerstvom určené podrobnejšie podmienky vykonania činnosti.

15. Názory žalobcu, týkajúce sa príčin nadmerného rozšírenia podkôrneho hmyzu na vetrom poškodených častiach lesov a spochybnenia postupov obhospodarovateľa lesa pri ich odstraňovaní, majú všeobecnú povahu a pre rozhodnutie vo veci nemajú dôkaznú silu.

16. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že potenciálnu škodlivosť prípravku Vaztak 10 EC na dotknuté časti prírody posudzovalo ministerstvo v obdobnom konaní v súčinnosti s autorizovanou inštitúciou - laboratóriom pre pesticídy, ktoré je odborným pracoviskom pre oblasť posudzovania vplyvov chemických látok na necieľové organizmy. Ministerstvo požiadalo laboratórium pre pesticídy o posúdenie v zmysle vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. , či je prípustné použiť prípravok Vaztak 10 EC na bodovú aplikáciu ručným postrekovačom ku koreňovým kŕčkom sadeníc, ako spôsob ochrany sadeníc proti lykokazovi sadenicovému a tvrdoňovi smrekovému na území európskeho významu SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry. Laboratórium pre pesticídy v stanovisku z 21. 4. 2014 vyjadrilo na použitie prípravku Vaztak 10 EC na uvedený účel súhlas za dodržania podmienok, že pri jeho aplikácii budú dodržané pracovno- technologické postupy, prípravok bude aplikovaný pri teplotách do 20°C, aplikačný roztok sa nesmie dostať do povrchových vôd a z dôvodu ochrany vodných organizmov bude dodržaný medzi ošetrovanou vodnou plochou a povrchovými vodnými plochami ochranný pás zeme v dĺžke 10 m.

17. Ďalšie dôvody uvedené v podanom rozklade žalobcu proti použitiu chemického prípravku Vaztak 10 EC v Národnom parku Nízke Tatry boli predmetom hodnotenia dôkazov v správnom konaní ministerstva. Ministerstvo si obstaralo pre svoje rozhodnutie vo veci odborné podklady, na základe ktorých bolo možné posúdiť odôvodnenosť prípadu pre povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov rastlín a živočíchov podľa § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody. V stanovisku ŠOP SR č. ŠOP zo 14.01.2014 bola navrhovaná činnosť žiadateľom posúdená na základe zisťovacieho konania s využitím štandardných formulárov pre hodnotenie vplyvu činnosti na územie európskej sústavy chránených území. Zo zistení ŠOP SR vyplynulo, že pri chemickom postreku porastových stien, časti nespracovanej drevnej hmoty a zvyškov dreva po ťažbe je predpoklad, že by na dotknutom území došlo k zníženiu populácií necieľových druhov hmyzu, vrátane tých, ktoré sú predmetom ochrany územia európskej sústavy NATURA 2000. Výsledkom tohto posúdenia bolo nevyhovenie žiadateľovi v časti žiadosti, týkajúcej sa aplikácie chemického postreku na porastové steny a na chemickú asanáciu zvyškov dreva po ťažbe. V časti žiadosti, týkajúcej sa pozemnej aplikácie chemických látok spôsobom bodového postreku ku koreňovým kŕčkom ošetrovaných sadeníc, ako aj na ochranu sadeníc proti ohryzu zverou prípravkom Cervacol ručným náterom, sa odporučilo žiadateľovi vyhovieť. Prihliadalo sa pritom na povinnosti obhospodarovateľa lesa predchádzať závažným škodám na lesoch, vyplývajúce zo o lesoch v znení neskorších predpisov a na zistenie, že v prípade mimoriadnej situácie v územiach postihnutých živelnou pohromou neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a povolená činnosť neohrozí priaznivý stav ochrany biotopov európskeho významu a priaznivý stav ochrany druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli. Vykonané dôkazy, z ktorých ministerstvo v rozhodnutí vychádzalo, sú podľa názoru osobitnej komisie spoľahlivé.

18. Minister dospel k záveru, že rozkladom napadnuté rozhodnutie ministerstva č. 6943/2014-2.3 z 13. 10. 2014 je zákonné, vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

III.

Žaloba

19. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy druhého stupňa a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

20. Rozhodnutie žalovaného považoval žalobca za nesprávne:

- z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci,

- preto, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci

- v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň tvrdil, že postupom správneho orgánu a ním vydaným rozhodnutím bolo porušené jeho právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva zakotveného v článku 46 ods. 1 SR, ktorému zodpovedá povinnosť orgánov verejnej moci konať v súlade s článkom 2 ods. 2 SR..

21. Orgány ochrany prírody podľa žalobcu rozhodli bez toho aby okresný úrad v sídle kraja vydal k zamýšľanej činnosti odborné stanovisko k možnosti jej významného vplyvu na územie sústavy chránených území. So zreteľom na skutočnosť, že ide o osobitné odborné stanovisko a nie o rozhodnutie či povolenie, nemožno podľa žalobcu na uvedené odborné stanovisko vztiahnuť ust. § 83 ods. 1 ZOPK a nahradiť ho rozhodnutím kompetenčné najvyššieho orgánu ochrany prírody. Toto odborné stanovisko nemôže nariadiť obstaranie formulárov pre zisťovacie konanie SOP SR, keďže tieto môžu byť podkladom pre vydanie odborného stanoviska, ale nemôžu ho nahradiť. Odborná organizácia ochrany prírody nie je okresným úradom v sídle kraja a preto nemôže vydávať odborné stanoviská podľa ust. § 28 ods. 3 ZOPK. Poukázal na to, že už v rozklade namietal nedostatočné zistenie skutočného stavu veci. 22. Žalobca namietal, že v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu ani druhostupňového orgánu nemožno nájsť akúkoľvek správnu úvahu, z ktorej by vyplynulo, že správne orgány posudzovali žiadosť žiadateľa z toho aspektu, že aplikácia chemických látok žiadaná žiadateľom má byť uskutočnená na území národného parku, kde podľa ustanovenia § 19 ods. 1 ZOPK je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti

23. Prvostupňový správny orgán podľa žalobcu pri odôvodňovaní výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, poukázal na ust. § 40 ods. 2 ZOPK. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia však nevyplýva, ktorý z dôvodov uvedených pod písm. a) až e) ust. § 40 ods. 3 ZOPK má byť dôvodom, pre ktorý je potrebné a možné výnimku udeliť a prečo by malo byť dôvodom na udelenie výnimiek, na tomto chránenom území, predchádzanie závažným hospodárskym škodám v lesoch.

24. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že definičným pojmom národného parku nie je len nadradenie ochrany prírody nad ostatné činnosti, ale aj tá časť ust. § 19 ods. 1 ZOPK, podľa ktorej v prípade národného parku ide o územie „prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou, alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrum a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo“. Uvedená definícia vylučuje odôvodnenosť udelenia výnimky vo vzťahu k chráneným živočíchom. Nemožno považovať za zákonom uznaný dôvod takú činnosť žiadateľa, ktorá celkom zjavne nie je v súlade s podstatou národného parku ako územia s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou.

25. Žalobca poukázal na to, že žiadateľ mieni svojou činnosťou zasiahnuť do ekosystémov v národnom parku, avšak činnosť žiadateľa, smerujúca k zmene ekosystémov ich umelou obnovou, nemôže byť legitímnym dôvodom, ktorý by bolo možné subsumovať pod ust. § 40 ods. 3 písm. b) ZOPK.

26. Výsledkom konania pred orgánmi ochrany prírody je, že sa žiadateľovi umožní činnosť, ktorá je v rozpore so samotnou podstatou národného parku (umelá obnova) a na umožnenie tejto činnosti sa žiadateľovi umožní usmrcovať živočíchy chránené zákazmi ustanovenými v § 35 ZOPK.

27. Žalobca zdôraznil, že prvostupňový správny orgán ani len neidentifikoval, z ktorého konkrétneho dôvodu výnimku so zákazov činnosti voči chráneným druhom povolil.

28. Zo stanoviska Národného referenčného laboratória pre pesticídy, Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach vyplýva, že prípravok VAZTAK 10EC je mimoriadne toxický pre vodné živočíchy. Zvyšky postrekovej tekutiny sa v žiadnom prípade nesmú dostať do tečúcich, alebo stojacich vôd.

29. Prvostupňový správny orgán k udeleniu výnimiek zo zákazov uvedených v ust. § 35 ods. 1 písm. b) a písm. c) ZOPK, udelil výnimku žiadateľovi na usmrcovanie a zraňovanie chránených živočíchov aj vo vzťahu k živočíchom, viazaným na vodné prostredie a to: kunka žltobruchá, mlok horský, mlok karpatský, skokan hnedý, salamandra škvrnitá a ropucha bradavičnatá. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že udeľuje výnimku z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov, s cieľom predísť následkom možného 'protiprávneho konania, keďže s použitím chemických látok sa porušenie podmienok ochrany chránených druhov, nedá úplne vylúčiť.

30. Uvedený postup orgánov ochrany prírody, odobrený žalovaným, jednoznačne poukazuje na to, že ani jeden z orgánov nebol presvedčený o tom, že podmienky aplikácie chemických látok, stanovené v ich rozhodnutiach, skutočne povedú k eliminácii usmrtenia chránených živočíchov. V prípade, že by správne orgány oboch stupňov vychádzali z odôvodneného presvedčenia, že podrobnejšie podmienky rozhodnutia skutočne eliminujú ohrozenie chránených druhov, neexistoval žiadny dôvod na udelenie výnimiek na usmrcovanie chránených živočíchov.

31. Nemožno akceptovať takú úvahu správneho orgánu, keď tento povolí výnimku z ochrany chránených druhov, vrátane druhov európskeho významu a prioritných druhov, „pre istotu“ ak by sa žiadateľovi nepodarilo dodržiavať podmienky, ktoré majú zabezpečiť práve ochranu týchto druhov a vopred pre takéto nedodržanie podmienok zo strany žiadateľa mu zabezpečovali nepostihnuteľnosť.

32. Osobitne neakceptovateľný je takýto postup voči kritériovým druhom SKUEV 0302 Ďumbierske Tatry a CE1VU 018 Nízke Tatry a absurdným je stanovisko prvostupňového správneho orgánu, že uvedené chránené druhy žijú aj na inom území.

33. Správne orgány, celkom zjavne, nevyhodnotili zmysel a účel vyhlasovania území za územia európskeho významu, tak ako sú tieto definované v ust. § 27 ods. 1 ZOPK a v Smernici č. 93/43/EHS, jej čl. 3 ods. 1.

34. Za situácie, keď správne orgány udelia výnimku z ochrany druhov európskeho významu, pre ochranu ktorých bolo uvedené územie zaradené do sústavy NATURA 2000, len preto aby sa žiadateľovi umožnili vyhnúť zodpovednosti za porušenie ich ochrany pri nedodržaní podmienok rozhodnutia, nemá vyhlásenie takéhoto územia za územie európskeho významu žiaden význam pre ochranu týchto druhov.

35. Podľa žalobcu rozhodnutia oboch orgánov sú v rozpore s ust. , podľa ktorého osoby na úseku rastlinolekárskej starostlivosti sú povinné používať len povolené prípravky na ochranu rastlín.

36. Podľa zoznamu autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín a prípravkov na ochranu rastlín povolených na paralelný obchod na rok 2014, končí doba povolenia prípravku Vaztak 10EC 28.2.2015. Napriek uvedenému, rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného, bol žiadateľovi vydaný súhlas na aplikáciu chemického prípravku Vaztak 10EC do 30. 9. 2017.

37. Napriek tomu, že podľa zoznamu autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín a prípravkov na ochranu rastlín povolených na paralelný obchod na rok 2015 je doba platnosti registrácie uvedeného prípravku predĺžená do 31. 7. 2017, je potrebné poukázať na to, že v čase vydania rozhodnutia žalovaného, tento zoznam nebol zverejnený a žalovaný teda bol viazaný údajmi v zozname na rok 2014.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

39. Žalovaný sa k vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 20.10.2015. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol žalovaný nasledovné: 40. K námietke žalobcu, že postupom správneho orgánu a ním vydaného rozhodnutia holo porušené jeho právo, zakotvené v SR, uviedol, že žalobca túto námietku nijakým spôsobom neodôvodnil, preto ju považuje za bezpredmetnú.

41. K namietanej absencii odborného stanoviska podľa § 28 ods. 3 a ods. 4 ZOPK žalovaný uviedol, že táto námietka nebola uplatnená v rozklade, a preto nemôže byť predmetom prieskumu súdneho konania. Napriek tomu však s poukazom na § 28 ods. 2 až ods. 4 zákona o ochrane prírody tvrdil, že úrad v sídle kraja vydá odborné stanovisko k možnosti významného vplyvu plánu alebo projektu na

územie sústavy chránených území. Zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOPSR/3449/2014 zo dňa 04.08.2014 vrátane príloh jednoznačne vyplynulo, že vydaním súhlasu na aplikáciu chemických látok nedôjde k významnému, resp. k žiadnemu vplyvu v územiach, v ktorých bol vydaný súhlas k navrhovanej činnosti. Vzhľadom na to, že ŠOP SR ako odborná organizácia MŽP SR dospela k záveru, že navrhovaná činnosť nebude mať na dotknuté územie významný vplyv z hľadiska ochrany prírody a krajiny, tzn., že bolo zistené, že navrhovaná činnosť nemá samostatne ani v kombinácii s iným plánom alebo projektom na územie významný vplyv, nemožno vyvodiť žiaden zákonný predpoklad na predloženie navrhovanej činnosti orgánu ochrany prírody na posúdenie podľa žalobcom citovaných ustanovení zákona o ochrane prírody.

42. Žalovaný nesúhlasil ani z tým, že správne orgány nedostatočne zistili skutočný stav veci, pretože za účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu si prvostupňový správny orgán vyžiadal stanovisko od svojej odbornej organizácie ŠOP SR, ktorá podrobne vyhodnotila predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti s ohľadom na ochranu prírody a krajiny, pričom zo stanoviska ŠOP SR vyplýva jednoznačný záver, že aplikáciu chemických látok Vaztak 10 EC a Vaztak Aktív pokladá ŠOP SR za krajne vhodné riešenie pre bodovú aplikáciu na koreňové krčky ošetrovaných sadeníc za podmienok prísneho dodržania bezpečnostných zásad pri manipulácii s chemickými látkami.

43. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí poukazuje na závery ŠOP SR vyslovené vo svojom stanovisku č. ŠOP zo dňa 04.08.2014 (strana 5 prvostupňového rozhodnutia) a na závery vyplývajúce zo stanoviska Národného referenčného laboratória pre pesticídy Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, ktoré si ministerstvo vyžiadalo v obdobnom konaní (strana 4 prvostupňového rozhodnutia).

44. Na vykonanie rozhodnutia s cieľom zmiernenia, resp. eliminácie akéhokoľvek možného negatívneho vplyvu povolenej činnosti na osobitne chránené časti prírody MŽP SR určilo vo svojom rozhodnutí v súlade s § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody osem podmienok.

45. K tvrdenej absencii uvedenia konkrétneho dôvodu podľa písm. a) až e) § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody na udelenie výnimky a k námietke, prečo by malo byť dôvodom na udelenie výnimiek na tomto chránenom území predchádzanie závažným hospodárskym škodám v lesoch, žalovaný uviedol, že povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov podľa zákona je v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona o ochrane prírody, pretože neexistuje iná alternatíva a výnimka nebude mať významný vplyv z hľadiska ochrany prírody a krajiny na dotknuté územia.

46. Uviedol, že prvostupňový správny orgán jasne určil, že vydáva súhlas na aplikáciu chemických látok v súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ochrane prírody.

47. Žalovaný bol presvedčeným, že správne orgány okrem iného prihliadali aj na povinnosti obhospodarovateľa lesa (žiadateľ) predchádzať závažným škodám na lesoch, vyplývajúce zo o lesoch v znení neskorších predpisov a na zistenie, že v prípade mimoriadnej situácie v územiach postihnutých živelnou pohromou neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a povolená činnosť neohrozí priaznivý stav ochrany biotopov európskeho významu a priaznivý stav ochrany druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli. Dôvodom vydania súhlasu je teda aj predchádzanie závažným škodám na lesoch.

48. Žiadateľ o udelenie výnimky vo vyjadrení k rozkladu uviedol, že ochrana sadeníc sa vykonáva dlhodobo prípravkom VAZTAK 10 EC na územiach Národného parku Nízke Tatry a doteraz neboli pozorované, ani inak identifikované, žiadne negatívne dôsledky aplikácie uvedených prípravkov. Naopak prejavil sa ich pozitívny účinok v podobe zdravých nárastov.

49. K námietke žalobcu o mimoriadnej toxicite prípravku VAZTAK 10EC, ktorá vyplýva zo stanoviska Národného referenčného laboratória pre pesticídy (Stanovisko), žalovaný uviedol, že táto námietka žalobcu je zavádzajúca a vytrhnutá z kontextu. V Stanovisku sú objektívne zhodnotené možné vplyvy na dotknuté prostredie pri aplikácii chemického prostriedku VAZTAK 10 EC. Žalovaný poukázal na to, že Národné referenčné laboratórium pre pesticídy nemá námietky k bodovej aplikácii ručným postrekovačom za dodržania v stanovisku stanovených podmienok. Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že sa MŽP SR dostatočným spôsobom vysporiadalo s možnými negatívnymi

vplyvmi v dotknutom území a za účelom ich eliminácie stanovilo presné podmienky pri aplikácii chemických prostriedkov aj s ohľadom na účinnú ochranu vodných živočíchov.

50. K žalobcovej námietke, že prvostupňový správny orgán k udeleniu výnimiek zo zákazov uvedených v ust. § 35 ods. 1 písm. b) a písm. c) ZOPK, udelil žiadateľovi aj výnimku na usmrcovanie a zraňovanie chránených živočíchov vo vzťahu k živočíchom viazaným na vodné prostredie, žalovaný poukázal na stranu 5 rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa s tým, že výnimka z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov sa povoľuje s cieľom predísť následkom možného protiprávneho konania, keďže v súvislosti s použitím chemických látok sa porušenie podmienok ochrany chránených druhov nedá úplne vylúčiť. Poukázal aj na stranu 8 rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa, ktorý odôvodnenosť aplikácie chemickej ochrany sadeníc proti ich poškodzovaniu odvodzoval z odborných podkladov LOS. Zdôraznil, že ide o mimoriadne opatrenie s vysokou s efektívnosťou zásahu, pri ktorom podľa stanoviska ŠOP SR pravdepodobne nedôjde k významnému vplyvu na dotknuté biotopy a nebude ohrozený priaznivý stav dotknutých chránených druhov v ich prirodzenom areáli.

51. MŽP SR ako príslušný orgán štátnej správy podľa o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých v znení neskorších predpisov a podľa a zákona o ochrane prírody je oprávnený v prípade procesu vydávania súhlasu na vykonávanie navrhovanej činnosti rozhodnúť aj o iných aspektoch nad rámec navrhovanej činnosti.

52. Žalobca namietal aj celkovú povolenú dobu aplikácie chemickej látky VAZTAK 10EC v preskúmavaných rozhodnutiach, ktorá nie je súladná s platným povolením na používanie daného prípravku (v Rozhodnutia je povolená dlhšia doba, ako je doba platnosti povolenia tejto látky). K tejto námietke žalovaný opätovne namietal, že nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, pretože nebola uplatnená v rozklade. Napriek tomu je táto námietka podľa žalovaného nedôvodná, pretože žiadateľ je povinný postupovať prísne v súlade so o rastlinolekárskej starostlivosti a platným Zoznamom autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín povolených na paralelný obchod, v zmysle ktorých je možné chemický prostriedok VAZTAK 10 EC používať len do 28.02.2015 (v zmysle Zoznamu na rok 2015 bola platnosť registrácie prípravku VAZTAK 10 EC predĺžená do 31.07.2017), čo nemá žiaden vplyv na skutočnosť, že rozhodnutie je vydané do 30.09.2017. Okrem iného, žiadateľ si bol tejto skutočnosti vedomý, o čom svedčí aj žiadosť žiadateľa adresovaná na MŽP SR listom č. 11334/2015-230 zo dňa 03.03.2015, v ktorej žiadal o zmenu výroku prvostupňového rozhodnutia č. 6943/2014-2.3 zo dňa 13.10.2014 v časti, týkajúcej sa chemického prípravku, ktorý má byť aplikovaný, a to z chemického prípravku VAZTAK 10 EC na chemický prípravok VAZTAC ACTIV. To bezpochyby znamená, že zo strany žiadateľa nedôjde k neoprávnenej aplikácii chemického prípravku.

53. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

V.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka

54. Uznesením č.k. -66 zo dňa 21.6.2019 súd pribral do konania ďalšieho účastníka: Lesy Slovenskej republiky, š.p. a uznesením č.k. -85 zo dňa 05.11.2019 Slovenskú ornitologickú spoločnosť/BirdLife Slovensko.

55. Písomným podaním zo dňa 21.6.2019 sa k žalobe vyjadril ďalší účastník Lesy Slovenskej republiky, š.p., ktorý rovnako ako žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa .

56. Dôvodil tým, že žalobca dlhodobo vstupuje do správnych konaní v ktorých žiadateľ v zmysle platného práva žiada správne orgány o vydanie individuálnych správnych aktov, pričom využíva všetky zákonné prostriedky v takom intenzívnom rozsahu, že ďalší účastník nadobúda dojem, že zo strany žalobcu dochádza doslova k zneužívaniu práva a presadzovaniu jedinej idey, a to absolútneho zákazu akýchkoľvek činností v lesoch. Ak tejto myšlienke žalobca prispôsobuje výklad a aplikáciu právnych noriem, tak nemôže potom takýto výklad byť správny, najmä ak zákonné normy žalobca vysvetľuje izolovane bez vzťahu k iným právnym normám. Ďalší účastník bol názoru, že žalobca žiadnym

relevantným spôsobom nepreukázal porušenie správneho poriadku ani zákona o ochrane prírody a krajiny.

57. K námietke žalobcu, týkajúcej sa absencie predchádzajúceho vydania odborného stanoviska k zamýšľanej činnosti a jej významného vplyvu na územie sústavy chránených území, ďalší účastník uviedol, že uvedená argumentácia by bola právne významná len vtom prípade, ak by ŠOP SR vo svojom stanovisku uviedla, že posudzovaná činnosť môže mať významný vplyv, tak ako predpokladá ustanovenie § 28 ods. 2 ZOPK v zmysle ktorého, akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len "územie sústavy chránených území") alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany. Zo stanoviska ŠOP SR a ani zo samotného konania orgánu ochrany prírody nevyplynulo, že sa jedná o činnosť, ktorá by mohla mať významný vplyv.

58. Ďalší účastník uviedol, že postrek na ochranu sadeníc smreka proti lykokazovi sadenicovému je činnosť ktorá súvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území a preto pod právnu normu obsiahnutú v o ochrane prírody a krajiny nespadá. Cieľom plánovaného zásahu bolo ochrániť lesné biotopy (zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu zdravotného stavu a ekologickej stability a zhoršeniu priaznivého stavu ), ktoré tvoria predmet ochrany dotknutých území európskej sústavy NATURA 2000.

59. Tvrdenia žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci v spojení s § 19 ods. 1 ZOPK, ďalší účastník označil za vysoko zavádzajúce, účelové a hlavne nerešpektujúce jednu zo základných zásad výkladu právnych noriem a to, že zmysel právnej normy nie je možné určiť izolovane bez poznania iných právnych noriem a ich vzájomných súvislostí. Činnosť žiadateľa, na ktorú žiadal súhlas, určite smerovala k ochrane lesných biotopov.

60. Ďalší účastník nespochybnil, že podľa § 19 je v NP ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, upozornil však, že nikde v ZOPK nie je uvedené, že toto zákonné ustanovenie sa musí zabezpečiť a vykladať absolútnym bezzásahom, pretože potom by ostatné právne normy de facto nemali žiadny význam. Naopak tým, že NP je priradený 3 (§14) resp. 2 (§13) stupeň ochrany prírody (vyjmúc maloplošné chránené územia s 5 SOP), je jednoznačne deklarované, ako sa má táto legislatívna požiadavka (ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti) zabezpečiť. Z uvedeného je zrejmé, že udržanie a zabezpečenie predmetu ochrany sa zabezpečuje aktívnym manažmentom. Všetky plánované činnosti sa vykonávajú v prospech (nie neprospech) predmetu ochrany NP.

61. K námietke o toxicite prípravku VAZTAK 10EC a dobe umožnenia jeho použitia sa ďalší účastník vyjadril totožne ako žalovaný.

62. K námietke žalobcu, týkajúcej sa udelenia výnimiek zo zákazov uvedených v ust. § 35 ods. 1 písm. b) a písm. c) ZOPK, poukázal na to, že rozhodnutia ako aj právne normy treba posudzovať komplexne vo vzájomných súvislostiach a nie vyvodzovať záver, že ak mám výnimku, tak môžem usmrcovať akýmkoľvek spôsobom a kedykoľvek a kdekoľvek. Výnimka takýto obsah práva žiadateľovi nedáva. Uvedená výnimka zabezpečuje, že ak by došlo k usmrteniu chráneného živočícha ku ktorému by došlo pri splnení všetkých stanovených podmienok aplikácie, tak len v tomto prípade by sa nejednalo o protiprávne konanie, pretože pre takýto prípad usmrtenia bola udelená výnimka.

63. Ďalej uvedením pre istotu žalovaný dal účastníkom konania najavo, že v danej veci si uvedomuje, (i.) že môže dôjsť k usmrteniu chráneného živočícha, (ii. ) že sa neudeľuje výnimka pre priamy úmysel, pretože nikto nechce živočícha usmrtiť, ale len pre nepriamy úmysel, ktorý je tiež vysoko otázny, pretože ani v tomto prípade vôľa na strane žiadateľa nie je usmrcovať chráneného živočícha, na jeho strane je len vedomosť, že existuje určitá teoretická možnosť, že k usmrtenie môže dôjsť aj pri dodržaní podmienok. To že orgán ochrany prírody vydal súhlas /povolil výnimku „pre istotu" (preventívne), ak by náhodou neúmyselne respektíve v nepriamom úmysle došlo k usmrteniu chráneného živočícha, nie je dôkazom postupu ktorý „nemožno akceptovať", ale dôkazom zodpovedného prístupu, ktorý kalkuluje s každou alternatívou a to aj málo pravdepodobnou. To znamená, že žalovaný vytvoril podmienky, aby bolo možné

zrealizovať ochranu chemickým prípravkom v súlade splatnou legislatívou, ktorá nad „únosnú" mieru neohrozí predmet ochrany a naďalej zachová zásadu „nadradenosti ochrany prírody".

64. Ďalší účastník Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko sa k žalobe nevyjadril.

VI.

Právna úprava a závery súdu

65. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci ( ) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nebolo v súlade so zákonom a že žaloba je dôvodná.

66. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pri nečinnosti orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

67. Podľa ; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

68. Podľa ; podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

69. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti - ( v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený - ().

70. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

71. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatrení orgánu verejnej správy.

72. Podľa a v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

73. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny chránené vtáčie územia, chránené územia európskeho významu a zóny chránených území podľa § 27 ods. 9 sú súčasťou európskej sústavy chránených území, ktorej cieľom je zabezpečiť priaznivý stav ochrany biotopov európskeho významu a priaznivý stav ochrany druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli.

74. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len „územie sústavy chránených území") alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo

v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany.

75. Podľa § 28 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 2 (ďalej len „navrhovateľ"), je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody. Táto povinnosť sa nevzťahuje na plány alebo projekty, ktoré sú predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.

76. Podľa § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa odseku 3 odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť plánu alebo projektu. Odborné stanovisko môže vydať aj ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja z vlastného podnetu, ak podnet na jeho vydanie bol zistený počas konania o vydanie výnimky, súhlasu alebo vyjadrenia podľa tohto zákona. Ak podľa odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.

77. Podľa § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli, b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie, d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov, e) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

78. Podľa § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.

79. Podľa § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

80. Podľa § 54 ods. 1 písm. b), písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny dokumentácia ochrany prírody a krajiny najmä b) vymedzuje chránené územia a ich ochranné pásma vrátane zón a stupňov ich ochrany, biotopy chránené týmto zákonom, chránené druhy a územia medzinárodného významu, stanovuje zásady ich vývoja vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví, d) obsahuje návrh asanačných, rekonštrukčných, regulačných alebo iných zásahov do územia a ďalších preventívnych alebo nápravných opatrení v územnej ochrane, druhovej ochrane a ochrane drevín.

81. Podľa § 54 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny dokumentáciu ochrany prírody a krajiny tvoria dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny.

82. Podľa § 54 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny dokumenty starostlivosti sa vyhotovujú najmä na účel uvedený v odseku 1 písm. b) až d) a tvoria ich a) programy starostlivosti o chránené územia a

chránené stromy, b) programy starostlivosti o druhy rastlín a živočíchov, c) programy záchrany osobitne chránených častí prírody a krajiny, d) programy starostlivosti o lesy.

83. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny /Chránené územia a ich ochranné pásma/, lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu a biotopy národného významu ( § 6 ods. 3), biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, významné krajinné prvky alebo prírodné výtvory, možno vyhlásiť za chránené územia: národný park ( § 19).

84. Podľa § 19 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny /Národný park/, rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, môže vláda nariadením vyhlásiť za národný park.

85. Podľa § 19 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, na území národného parku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platí tretí stupeň ochrany ( § 14).

86. Podľa § 19 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny, podrobnosti o územnej ochrane národného parku a jeho ochranného pásma a vymedzenie hraníc ustanoví vláda nariadením. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa § 13 a 14.

87. Podľa čl. 6 ods. 3 Smernice č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.

88. Podľa čl. 6 ods. 4 Smernice č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu. Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov primárneho významu na životné prostredie, alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu.

89. Predmetom prieskumu správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvoinštančné rozhodnutie, ktorým bol udelený súhlas na pozemnú aplikáciu chemickej látky VAZTAK 10 EC s farbivom Scolycid, prípravku Cervacol a povolená výnimka zo zákazov podľa § 35 ods. 1 písm. b) a c) zákona, v súvislosti s aplikáciou chemických látok podľa bodu A. dotknutého rozhodnutia zraňovať, usmrcovať a rušiť vymenované chránené druhy živočíchov pri súčasnom zachovaní uložených podmienok.

90. V rozhodnutí sp. zn. zo dňa 26. 09. 2019 NS SR uviedol: Najvyšší súd k veci uvádza, že krajský súd ako aj správne orgány nesprávne právne posúdili ustanovenie § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny. Z dôvodu, že predmetné územie patrí do chráneného územia, tak podľa názoru najvyššieho súdu akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany, tak ako to vyplýva z § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny. Uvedený záver vyplýva aj z čl. 6 ods. 3 a ods. 4 Smernice. Preto nie je možné obísť dané ustanovenie uvedením, že ide o činnosť, ktorá priamo súvisí so starostlivosťou o les, a preto nie je naplnená hypotéza ustanovenia § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, pretože ide o územie patriace do územia sústavy chránených území. Starostlivosť o územia patriace do európskej sústavy chránených území sa

zabezpečuje v súlade s dokumentáciou ochrany prírody podľa § 54 zákona o ochrane prírody a krajiny. Skutočnosť, či je určitá činnosť potrebná pre starostlivosť o územie európskej sústavy chránených území, nie je výsledkom ad hoc posúdenia potreby ochrany tohto územia a jej nástrojov, ale vyplýva z dokumentov starostlivosti. V prípade, že je táto činnosť súčasťou dokumentov starostlivosti, ide o činnosť potrebnú pre starostlivosť o dotknuté chránené územie.

91. Preskúmavané rozhodnutie bolo vydané na podklade žiadosti ďalšieho účastníka Lesy Slovenskej republiky, š.p., o udelenie súhlasov a výnimiek podľa § 13 ods. 2 písm. h) a § 14 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny v nadväznosti na to aj o udelenie výnimky podľa § 35 ods. 1 písm. a) až c) , ods. 2 písm. a) až c) a § 40 ods. 3 ods. a) až c) označeného zákona v Národnom parku Nízke Tatry v JPRL, uvedených v prílohe žiadosti. Z príloh Žiadosti vyplýva, že žiadosť sa týka udelenia výnimiek a súhlasov na aplikáciu chemických látok na území s druhým a tretím stupňom ochrany. Zo Žiadosti ani z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že sa malo jednať o činnosti vyplývajúce z dokumentácie ochrany prírody a krajiny podľa § 54 zákona o ochrane prírody a krajiny, preto bol ďalší účastník/žiadateľ podľa § 28 ods. 3 zákona o ochrane prírody povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody. Týmto orgánom je podľa § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody okresný úrad v sídle kraja, ktorý k plánovaným činnostiam vydáva odborné stanovisko o možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území.

92. Nemožno sa stotožniť so žalovaným, že v prípade, ak zo získaných podkladov nebolo možné vyvodiť, že ak navrhovaná činnosť nemá na územie významný vplyv, nebol daný zákonný predpoklad na predloženie navrhovanej činnosti orgánu ochrany prírody na posúdenie - dotknuté zákonné ustanovenie

- § 28 ods. 4 cit. zákona predpokladá vydanie odborného stanoviska, ktorého obsahom má byť záver o tom, či posudzovaná činnosť má alebo nemá významný vplyv na územie. Z obsahu ustanovenia § 28 ods. 4 cit. zákona vyplýva, že pri vykonávaní činností podľa § 28 ods. 3 cit. zákona sa musí vždy vyhotoviť Odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 cit. zákona. Zákon v tomto prípade neumožňuje orgánu, ktorý rozhoduje o povolení činností urobiť záver o tom, či získané podklady odôvodňujú alebo nie predchádzajúce získanie Odborného stanoviska - na urobenie takéhoto záveru správny orgán prvého stupňa nebol oprávnený. Preto je potrebné stotožniť sa so žalobcom, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vychádzajú z nedostatočne zisteného skutočného stavu, keďže ich podkladom nebolo obligatórne stanovisko podľa § 28 ods. 4 cit. zákona, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia, keď oba správne orgány vychádzali z predpokladu, že v danom prípade sa toto odborné stanovisko nevyžaduje.

93. Z napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, že pred rozhodnutím o udelení súhlasu (prvoinštančné rozhodnutie správneho orgánu) nebolo vydané odborné stanovisko okresného úradu v sídle kraja o tom, že činnosť žiadateľa, aplikácia chemických látok, nemôže mať významný vplyv na územie sústavy chránených území (§ 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny).

94. Rozhodnutie o súhlase a o povolení výnimky bolo vydané predčasne, bez náležitého zistenia skutkového stavu veci, bez zabezpečenia relevantných podkladov pre rozhodnutie o súhlase, v čase, keď nebolo preukázané, že realizáciou činnosti nedôjde k vážnym negatívnym zásahom do prírodného prostredia. Orgány verejnej správy v konaní nezhodnotili všetky okolnosti, majúce vplyv na dotknuté prostredie vzhľadom na povahu činnosti, ku ktorej bol daný súhlas, neposúdili jej dlhodobý, či kumulatívny dopad na ekosystémy. Ich postup preto nebol súladný s a Následne je vydané predčasne aj rozhodnutie o povolení výnimky, ktoré nadväzuje na rozhodnutie o súhlase.

95. Vzhľadom na to, že vyššie vytknutý nedostatok (absencia odborného stanoviska podľa § 28 ods. 4 cit. zákona) v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov mal zásadný vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, správny súd musel na ňu prihliadať z úradnej povinnosti.

96. Správny súd sa už ďalšími námietkami žalobcu pre nadbytočnosť nezoberal, pretože ich vyhodnotenie už nemohlo zmeniť záver správneho súdu o tom, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov je potrebné zrušiť pre nedostatočne zistený skutočný stav a pre nesprávne právne posúdenie veci.

97. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a preskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa a a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

98. Podľa je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto rozsudku.

99. Žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech, súd náhradu trov konania priznal podľa . Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 ( ).

100. O trovách konania ďalších účastníkov správny súd rozhodol podľa a nárok na náhradu trov konania im voči žalovanému nepriznal, pretože im zo súdneho spisu žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.