Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4C-413-2015.pdf
PDF · 132.72 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/413/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, zastúpenej D. proti žalovaným 1/ I., zastúpenému D. M., 2/ E. o zaplatenie 946,22 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd p r i z n á v a žalovanému 1/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Súd p r i z n á v a žalovanému 2/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.5.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu 946,22 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 946,22 € od 17.11.2014 až do zaplatenia. V žalobe uviedla, že dňa 30.5.2014 zavinil vodič - žalovaný 2/ motorovým vozidlom E. XXX, EČV: E. v dôsledku dopravnej nehody vznik škody na motorovom vozidle E. EČV: T., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola T.. Držiteľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená uvedená škoda, bol žalovaný 1/. Predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoPZP“). Z tohto dôvodu vznikla žalobkyni v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b/ ZoPZP povinnosť uhradiť poškodenej z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobkyňa poskytla dňa 8.10.2014 z tohto fondu poistné plnenie v celkovej výške 946,22 € (náklad na opravu poškodeného vozidla). Vyplatením náhrady škody poškodenej prešlo právo poškodenej vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovedným subjektom na žalobkyňu. Ide o zákonný prechod práva, ktorý má oporu v ustanovení § 24 ods. 7 ZoPZP. Žalobkyňa si toto právo uplatnila mimosúdne listami zo dňa 16.10.2014 voči žalovaným 1/ a 2/, za ktorých plnila to, čo podľa zákona mali plniť oni poškodenému. Zaplatenie poskytnutého poistného plnenia požadovala od žalovaných 1/ a 2/ do 16.11.2014, títo však jej pohľadávku do podania žaloby neuhradili. Poukázala na to, že podľa § 4 ods. 1 ZoPZP sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný 1/ zodpovedá za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou jeho prevádzky. Žalovaný 2/ ako vodič zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. V prípade plurality zodpovedných subjektov závisí od žalobkyne, voči ktorému z nich (prípadne či voči obom) uplatní svoje postihové právo vyplývajúce z § 24 ods. 7 ZoPZP. Zdôraznila, že
osobou bez poistenia zodpovednosti v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ ZoPZP nie je osoba, ktorá nesplní povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu v zmysle § 3 ods. 1 ZoPZP, ale osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu. Takouto osobou je nielen prevádzateľ, ale i vodič. Z uvedeného vyplýva, že právo postihu má žalobkyňa jednak voči žalovanému 1/ a jednak voči žalovanému 2/, ktorí za škodu zodpovedajú podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a za ktorých bola žalobkyňa povinná nahradiť škodu poškodenému. Zároveň si voči žalovaným 1/ a 2/ uplatnila aj nárok na zákonné úroky z omeškania.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 17.8.2017 č.k. 4C/413/2015-38, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
3. Žalovaný 1/ v odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že dňa 14.11.2013 žalovaný 2/ uzavrel so spoločnosťou Axa pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Kolárska 6, 811 06 Bratislava, IČO: 36 857 52, poistnú zmluvu Auto č. XXXXXXXXXX na dobu neurčitú, ktorou bolo poistené motorové vozidlo E. EČV: E. s ročným poistným 79,60 €. V poistnej zmluve bolo dohodnuté bežné ročné poistné podľa § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa malo platiť k 15.11. každého roka. Prvé poistné vo výške 79,60 € žalovaný 2/ zaplatil poštovým poukazom dňa 14.11.2013. Následne žalovaný 2/ od poisťovne obdržal list zo dňa 28.1.2014 s názvom „Informácie k poistnej zmluve“. Týmto listom bol informovaný, že poisťovňa vykonala úpravu poistného s účinnosťou od začiatku poistenia a navýšila žalovanému 2/ splátku ročného poistného na 95,50 €. Daným listom bol žalovaný 2/ tiež vyzvaný na doplatenie dlžného poistného vo výške 15,90 € v lehote 15 dní od doručenia listu. Uvedenú sumu žalovaný uhradil dňa 29.4.2014, čiže v lehote 15 dní od doručenia listu. Dňa 30.5.2014 došlo ku škodovej udalosti, ktorú spôsobil žalovaný 2/. Tento spísal s poškodenou správu o nehode a svoju vinu uznal. Uvedenú poistnú udalosť obaja nahlásili poisťovni. Až v priebehu likvidácie poistnej udalosti sa žalovaný 2/ dozvedel o skutočnosti, že povinné zmluvné poistenie vraj malo zo zákona zaniknúť a poškodená bola so svojou škodou odkázaná na žalobkyňu, ktorá jej uhradila škodu. Žalovaný 1/ sa dozvedel o škodovej udalosti od žalobkyne na základe prevzatého listu zo dňa 16.10.2014. Dovtedy nemal vedomosť o tom, že jeho vozidlom bola spôsobená škoda, pretože prevádzkovateľom vozidla na základe zmluvy o výpožičke bol žalovaný 2/. Obaja žalovaní sa snažili žalobkyni vysvetliť, že žalovaný 2/ má platne uzavretú poistnú zmluvu s poisťovňou, taktiež v nej boli osobne vec riešiť, poisťovňa však stále zotrvávala na svojom stanovisku, že poistná zmluva zanikla zo zákona pre nezaplatenie poistného a to dňa 21.2.2014. Žalovaní nevedia, na základe čoho poisťovňa dospela k záveru, že poistná zmluva zanikla práve uvedeného dňa. V liste zo dňa 28.1.2014 poisťovňa určila žalovanému 2/ lehotu 15 dní od doručenia výzvy na úhradu doplatku poistného a žalovaný 2/ v danej lehote požadovaný nedoplatok uhradil. Žalovaný 1/ bol toho názoru, že žalobkyňa sa domáha úhrady sumy 946,22 € u subjektov, za ktorých má v zmysle platnej poistnej zmluvy plniť poisťovňa, a preto žalovaní nemohli porušiť svoje povinnosti tak, ako to v žalobe uvádza žalobkyňa. Žalobu preto navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Uznesením zo dňa 11.12.2017 č.k. 4C/413/2015-66 súd vydaný platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil (§ 267 ods. 3 C.s.p.).
5. Žalobkyňa v replike (vyjadrení k odporu žalovaného 1/) uviedla, že vždy pred úhradou plnenia z poistného garančného fondu poškodeným vykonáva dopyt na všetky poisťovne, ktoré sú oprávnené uzavrieť zmluvu na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel. Z mailovej komunikácie s poisťovňami vyplýva, že vozidlo žalovaného 1/ nebolo v čase dopravnej nehody kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škody. AXA pojišťovna a.s. konajúca na území SR prostredníctvom AXA pojišťovna a.s., pobočky poisťovne z iného členského štátu, uviedla, že na vozidlo žalovaného 1/ neeviduje platne uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Žalovaný 1/ svoje tvrdenie o existencii povinného zmluvného poistenia na predmetné motorové vozidlo v čase dopravnej nehody nepreukázal žiadnymi relevantnými listinnými dôkazmi. Žalobkyňa takisto poukázala na výpis z vlastnej, verejne dostupnej databázy evidencie poisťovateľov, z ktorej rovnako vyplýva, že k vozidlu žalovaného 1/ nebolo v čase dopravnej nehody platne uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody. AXA pojišťovna a.s. konajúca na území SR prostredníctvom AXA pojišťovna a.s., pobočky poisťovne z iného členského štátu taktiež oznámila žalobkyni, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, na ktorú sa odvoláva žalovaný 1/, zanikla ku dňu 21.2.2014, nakoľko nedoplatok vo výške 15,90 € bol uhradený po lehote.
6. Žalovaný 1/ v duplike zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu a poukázal na znenie § 9 ods. 4 ZoPZP, v zmysle ktorého: „Poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty.“ Poisťovňa poslala obyčajnou poštovou zásielkou výzvu žalovanému 2/, aby doplatil nedoplatok na poistnom do 15 dní od doručenia výzvy na úhradu. Keď sa zoberie do úvahy lehota pošty na doručenia, pripočíta sa 15 dní na úhradu nedoplatku od doručenia, čiže 15 deň je pohľadávka splatná a k tomu pripočíta zo zákona 1 mesiac, tak v žiadnom prípade nemohla poistná zmluva zaniknúť 21.2.2014. V danom prípade poisťovňa pochybila a poistná zmluva nezanikla, pretože žalovaný 2/ zaplatil poistné aj nedoplatok v lehote stanovenej zákonom. Skutočnosť, že takéto listinné dokumenty, ktoré zakladajú zánik poistnej zmluvy poisťovňa posiela obyčajnou poštovou zásielkou (čiže žalovaný 2/ nemá doklad o prevzatí výzvy) nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa a poisťovňa nemôže z vlastnej ľubovôle odmietnuť poskytnúť poistné plnenie poškodenému, pokiaľ poistná zmluva nezanikla.
7. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uskutočnenom dňa 9.3.2020 uviedla, že žalobkyňa si nemá ako zisťovať skutkový a právny stav, nakoľko nedisponuje poistnými zmluvami. Musí preto vychádzať z toho, že ak poisťovňa tvrdí, že v čase dopravnej nehody nebolo vozidlo poistené, musí uhradiť poškodenému škodu a následne si uplatniť nárok voči škodcom. Žalobkyňa vyzvala poisťovňu, aby vstúpila do konania ako intervenient, avšak poisťovňa do konania nevstúpila. Žalobkyňa preto musí vychádzať z toho, že poistná zmluva v čase dopravnej nehody platne uzavretá nebola. Opierala sa pritom o oznámenie poisťovne zo dňa 12.3.2017, ktoré pripojila k vyjadreniu k odporu.
8. Žalovaný 2/ uviedol, že keď sa stala nehoda, poškodená mu volala, že nemá platnú zmluvu. Následne mu poisťovňa oznámila, že zmluva je neplatná. Nevedela mu však zdokladovať ústrižok s výzvou na zaplatenie nedoplatku vo výške 15,90 €. Tvrdili, že mu výzvu zaslali doporučene, o čom ale má pochybnosti, pretože v takomto prípade by mali doklad o jej odoslaní. Tvrdili mu, že sa zásielka zdržala na pošte. Kedy presne mu výzva poisťovne bola doručená, si nepamätal, poukazujúc na to, že je to už 6 rokov. Vtedy, keď mu bola doručená, však nedoplatok zaplatil v priebehu pár dní, určite to bolo v lehote určenej poisťovňou.
9. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ na tomto pojednávaní vyslovila, že žalobkyňa si nedostatočne zistila skutkový a právny stav pred podaním žaloby. Podľa názoru žalovaného 1/ poistná zmluva nezanikla, nakoľko poistné bolo zaplatené včas. Utvrdila ho v tom aj samotná poisťovňa, keď po nahlásení škodovej udalosti zaslala žalovanému 2/ v júni toho roku list, že škodnú udalosť zaevidovala a žiadala zaslať potrebné dokumenty. Až následne poisťovňa začala tvrdiť, že poistná zmluva zanikla a že poškodená sa má obrátiť na žalobkyňu. Čo sa týka preukázania uhradenia nedoplatku poistného v lehote, toto žalovaní preukázať nevedia, pretože predmetná zásielka bola zaslaná obyčajnou poštovou zásielkou. Žalovaný 1/ bol toho názoru, že ani poisťovňa nevie preukázať, že nedoplatok nebol zaplatený v lehote a na to, aby poistná zmluva zanikla v zmysle ZoPZP, je potrebné zistiť dátum splatnosti poistného. V tomto prípade však dátum splatnosti nevie ani jedná strana.
10. Na ďalšom pojednávaní uskutočnenom dňa 8.6.2020 právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na to, že žalovaný 2/ v liste zo dňa 6.11.2014 sám uviedol, že nedoplatok na poistnej zmluve zaplatil po lehote 15 dní od obdržania výzvy, teda neskoro. Ďalej uviedla, že platí tzv. negatívna dôkazná teória. Keďže žalobkyňa tvrdí, že žalovaní neboli poistení, skutočnosť, že poistenie v čase dopravnej nehody tu bolo, by potom mali preukazovať žalovaní. Žalobkyňa sa plne pridržiavala vyjadrení poisťovne a zhodne s ňou zastávala názor, že k predmetnému vozidlu nebolo ku dňu dopravnej nehody platne uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Konštatovala, že nárok žalobkyne voči obom žalovaným je tak dôvodný.
11. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ na tomto pojednávaní uviedla, že poisťovňa zaslala žalovanému 2/ list zo dňa 28.1.2014, v ktorom žiadala zaplatiť nedoplatok v lehote 15 dní od doručenia tohto listu. Aj napriek tomu, že poisťovňa nevedela, či list bol alebo nebol dourčený a nevedela určiť lehotu splatnosti, túto skutočnosť sa len domnievala, dňa 6.2.2014 zaslala žalovanému 2/ upomienku, pričom vychádzala zase len z predpokladu, že táto upomienka bola prevzatá. Poisťovňa ukončila poistnú zmluvu dňa 21.2.2014 tvrdiac, že bol naplnený § 9 ods. 4 ZoPZP. Tento paragraf však jasne stanovuje podmienky zániku poistnej zmluve ex lege a pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, nemôže poistná zmluva zaniknúť. Nakoľko poisťovňa a ani žalobkyňa nevedia preukázať, že žalovaný 2/ zaplatil nedoplatok po lehote, túto skutočnosť nemožno dávať na ťarchu žalovanému 2/ a tvrdiť, že jeho úhrada vykonaná
v apríla bola úhradou po lehote. Žalovaný 1/ sa domnieval, že vyjadrenie žalovaného 2/ v liste, že nedoplatok uhradil po lehote, vychádzalo z toho, že bol poisťovňou zavedený, lebo tá mu tvrdila, že nedoplatok mal uhradiť do 21.2.2014 a apríl je mesiacom, ktorý je už po tejto lehote. Keďže žalovaný 2/ nedoplatok zaplatil, čo poisťovňa nespochybňuje, žalovaný 1/ bol toho názoru, že poistná zmluva nezanikla a v čase poistnej udalosti bola platná. Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
12. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
13. Z výpisu z centrálnej evidencie motorových vozidiel (č.l. 10 až 14) súd zistil, že žalovaný 1/ bol v období od 18.11.2013 do 10.11.2014 vlastníkom a držiteľom motorového vozidla značky E. EČV: E..
14. Zo zmluvy o výpožičke motorového vozidla (č.l. 65) uzavretej dňa 17.11.2013 medzi žalovaným 1/ ako požičiavateľom a žalovaným 2/ ako vypožičiavateľom súd zistil, že jej predmetom bolo motorové vozidlo E. EČV: E.. Žalovaný 1/ ho vypožičal žalovanému 2/ na dobu neurčitú s tým, že žalovaný 2/ sa zaviazal odo dňa jeho prevzatia po celú dobu trvania výpožičky hradiť zákonné poistenie namiesto žalovaného 1/. Zároveň sa dohodlo, že žalovaný 2/ preberá podpisom tejto zmluvy plnú zodpovednosť za škody súvisiace a spôsobené prevádzkou motorového vozidla a zaväzuje sa k plnej finančnej úhrade súvisiacej zo spôsobených škôd.
15. Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX pre vozidlá Auto 1110 (č.l. 106-107), uzavretej dňa 14.11.2013 medzi AXA pojišťovnou a.s., so sídlom v Prahe, Lazarská 13/8, IČO: 281 95 604, konajúcou na území SR prostredníctvom AXA pojišťovne a.s., pobočky poisťovne z iného členského štátu, so sídlom v Bratislave, Kolárska 6, IČO: 36 857 521 (ďalej len „poisťovňa“) ako poisťovateľom a žalovaným 2/ ako poistníkom, súd zistil, že jej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla E. XXX EČV: E.. Začiatok poistenia sa dohodol k 15.11.2013, s ročným poistným vo výške 88,50 €, ktoré sa malo platiť v ročných splátkach. Z dôvodu uplatnenia bonusu za bezškodový priebeh bola ročná splátka poistného znížená na sumu 79,60 €.
16. Z poštového poukazu (č.l. 55) je zrejmé, že žalovaný 2/ dňa 14.11.2013 uhradil na pošte ročnú splátku poistného vo výške 79,60 €.
17. Z certifikátu o uzatvorení poistnej zmluvy Auto č. XXXXXXXXXX - poistky (č.l. 111) vyplýva, že predmetom vyššie uvedenej poistnej zmluvy bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla E. EČV: E., uzavreté so žalovaným 2/ ako poistníkom a to na dobu neurčitú so začiatkom poistenia 15.11.2013. V sprievodnom liste zo dňa 6.12.2013 (č.l. 110) adresovanom žalovanému 2/ poisťovňa uviedla, že mu zasiela poistku a zelenú kartu. Pripomenula mu výšku splátky poistného 79,60 € s tým, že ak si uplatnil bonus za bezškodový priebeh, je povinný potvrdenie zaslať najneskôr do 2 mesiacov od začiatku poistenia.
18. Listom zo dňa 28.1.2014 označeným ako „Informácie k poistnej zmluve“ (č.l. 113) poisťovňa oznámila žalovanému 2/, že na jeho poistnej zmluve Auto č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2013 eviduje dĺžku bezškodového priebehu, ktorá však v stanovenej lehote 2 mesiacov odo dňa začiatku poistenia nebola preukázaná. Uviedla, že túto skutočnosť zohľadnila v poistnej zmluve a s účinnosťou od začiatku poistenia vykonala opravu poistnej zmluvy tak, že výška bonusu na PZP je 40 % a splátka poistného od začiatku poistenia sa upravuje na 95,50 €. Dodala, že na základe predmetnej úpravy eviduje na jeho poistnej zmluve dlžné poistné vo výške 15,90 €, ktoré ho žiadala uhradiť v plnej výške do 15 dní od doručenia tohto listu. V opačnom prípade bude uvedenú čiastku viesť ako dlh, ktorý môže byť v prípade jeho neuhradenia postúpený na vymáhanie. Uvedená zásielka bola podľa údaja na ňom vyznačenom žalobkyňou podaná na poštovú prepravu dňa 31.1.2014.
19. Listom zo dňa 6.2.2014 označeným ako „Upomienka dlžného poistného“ (č.l. 114) poisťovňa oznámila žalovanému 1/, že stále eviduje nedoplatok poistného na jeho poistnej zmluve Auto č. XXXXXXXXXX vo výške 15,90 €. Upozornila ho na § 9 ods. 4 ZoPZP, v zmysle ktorého poistenie zanikne pre neplatenie, ak celé poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti. Poistenie zanikne uplynutím tejto doby.
20. Listom zo dňa 6.3.2014 označeným ako „Vaše poistenie zaniklo“ (č.l. 116) poisťovňa s poukazom na § 9 ods. 4 ZoPZP oznámila žalovanému 2/, že jeho poistenie zaniklo dňa 21.2.2014. Zároveň ho žiadala uhradiť nedoplatok poistného vo výške 15,90 € a vrátiť zelenú kartu. Uvedená zásielka bola podľa údaja na ňom vyznačenom žalobkyňou podaná na poštovú prepravu dňa 10.3.2014.
21. Z potvrdenia VÚB o zrealizovaní transakcie (č.l. 64) vyplýva, že dňa 29.4.2014 sa realizovala v prospech účtu poisťovne platba z účtu E. v sume 15,90 € označená ako „Nutta E. poistka auto“.
22. Zo správy o nehode (č.l. 8) podpísanej žalovaným 2/ a T. (ďalej len „poškodená“) vyplýva, že dňa 30.5.2014 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej motorové vozidlo značky E. EČV: E. vedené žalovaným 2/, narazilo do motorového vozidla značky E. EČV: T., ktorého vodičom a držiteľom bola poškodená, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu zadného nárazníka tohto motorového vozidla. Žalovaný 2/ v správe o nehode uznal, že nehodu zavinil.
23. Listom zo dňa 9.6.2014 označeným ako „prosíme o zaslanie dokumentov“ (č.l. 57), poisťovňa informovala žalovaného 2/, že poškodená u nej uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla E. XXX EČV: E. a že škodnú udalosť zaregistrovala pod osobitným číslom. Zároveň požiadala žalovaného 2/ o zaslanie k tomu potrebných dokumentov.
24. Z oznámenia (č.l. 9) vyplneného poškodenou dňa 3.10.2014 vyplýva, že poškodená si uvedeného dňa uplatnila voči žalobkyni nárok na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená spomínanou dopravnou nehodou. K oznámeniu priložila kalkuláciu opravy č. XXXX/XXXX (č.l. 18-21), vyhotovenú dňa 2.10.2014 spoločnosťou A. z ktorej vyplýva, že celkové náklady na opravu motorového vozidla poškodenej predstavovali sumu 946,22 €. Taktiež doložila faktúru č. XXXXXXXXXX (č.l. 17), ktorá jej bola vystavená dňa 3.10.2014 spoločnosťou E. a ktorou si táto za opravu motorového vozidla poškodenej vyúčtovala sumu 946,22 €.
25. Z e-mailovej komunikácie (č.l. 28) medzi žalobkyňou a poisťovňami vyplýva, že k 30.5.2014 nebolo k motorovému vozidlu E. EČV: E. uzavreté povinné zmluvné poistenie. Uvedené vyplýva aj z verejne prístupnej databázy evidencie poisťovateľov vedenej žalobkyňou (č.l. 72).
26. Z výpisu z účtu žalobkyne (č.l. 23) vyplýva, že žalobkyňa dňa 8.10.2014 uhradila poškodenej sumu 946,22 €.
27. Listami zo dňa 16.10.2014 (č.l. 24 a 26) žalobkyňa s poukazom na § 24 ods. 7 ZoPZP vyzvala žalovaných 1/ a 2/, aby jej zaplatili sumu 946,22 € v termíne do 16.11.2014. Žalovaný 1/ túto výzvu prevzal 23.10.2014 a žalovaný 2/ 28.10.2014.
28. Listom zo dňa 3.10.2014 označeným ako „Informácie k poistnej zmluve“ (č.l. 119) poisťovňa v reakcii na predchádzajúci list žalovaného 2/ zo dňa 24.9.2014, žalovanému oznámila, že jeho poistnú zmluvu nie je možné zrušiť, nakoľko zanikla už dňa 21.2.2014 z dôvodu nezaplatenia poistného do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti.
29. V liste zo dňa 6.11.2014 označenom ako „Žiadosť o vyjadrenie“ (č.l. 120-121), adresovanom poisťovni, žalovaný 2/ uviedol, že nedopatrením sa so zaplatením nedoplatku omeškal a danú sumu uhradil až dňa 29.4.2014. Doplnil, že do toho dňa mu neprišli žiadne výzvy z poisťovne, ani od neho nedoplatok nikto nevymáhal. Po úhrade danej sumy bol v tom, že poistná zmluva naďalej trvá, obzvlášť ak ešte v mesiacoch apríl a máj 2014 bol viackrát kontaktovaný zamestnankyňou poisťovne, ktorá mu ako dobrému zákazníkovi ponúkala ďalšie bonusy. Žiadal poisťovňu o podrobné vysvetlenie skutkového stavu veci a o aké ustanovenie opierajú svoje tvrdenie o ukončení poistnej zmluvy. Poukázal na to, že neuhradenie nedoplatku v lehote 15 dní, ako to stanovila poisťovňa, nemôže byť považované za nezaplatenie poistného v zmysle § 9 ods. 4 ZoPZP, a preto ani nemohlo prísť k zániku predmetnej zmluvy. Uviedol, že do poistnej udalosti zo dňa 30.5.2014 ho poisťovňa vôbec nekontaktovala a vlastne sa ani nemal ako dozvedieť o skončení poistnej zmluvy, ku ktorému podľa jeho názoru vôbec neprišlo, pretože neboli na to splnené zákonné podmienky. Prvé písomné stanovisko o zániku poistnej zmluvy dostal až v liste zo dňa 3.10.2014.
30. V liste zo dňa 10.11.2014 označenom ako „vyjadrenie k sťažnosti k poistnej zmluve“ (č.l. 122), poisťovňa v reakcii na list žalovaného 2/ zo dňa 6.11.2014 uviedla, že nakoľko poistné nebolo uhradené včas podľa Informácie k poistnej zmluve odoslanej dňa 31.1.2014 a nebolo uhradené ani podľa upomienky o dlžnom poistnom, poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zanikla pre nezaplatenie poistného k 21.2.2014. Dodala, že o ukončení poistnej zmluvy bol žalovaný 2/ informovaný listom odoslaným dňa 10.3.2014, v ktorom bola vyčíslená výška nedoplatku a rovnako aj dátum ukončenia zmluvy.
31. Listom zo dňa 12.3.2017 označenom ako „Oznámenie k Vašej žiadosti“ (č.l. 75), poisťovňa oznámila žalobkyni, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia dňa 15.11.2013 bola uhradená vo výške 79,60 € a pripísaná na účet poisťovne dňa 18.11.2013. Poistné bolo navýšené z dôvodu nedoloženia bezškodového priebehu na čiastku 95,60 €. Klient však uhradil nedoplatok 15,90 € po termíne. Nedoplatok bolo potrebné uhradiť do 31.2.2014 (poznámka súdu - jedná sa o zjavnú chybu v písaní, správne má byť zrejme uvedené „21.2.2014“), ale klient ho uhradil a platba sa pripísala dňa 30.4.2014. Z tohto dôvodu bola poistná zmluva ukončená ku dňu 21.2.2014.
32. Podľa § 4 ods. 1 ZoPZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
33. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
34. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
35. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
36. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ ZoPZP kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
37. Podľa § 24 ods. 7 prvej vety ZoPZP kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/ b/, f/ a g/, na náhradu toho, čo za neho plnila.
38. Podľa § 9 ods. 4 ZoPZP (v znení účinnom do 31.3.2015) poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
39. Podobne ako v iných právnych poriadkoch, aj v slovenskom civilnom procesnom práve sa uplatňuje základné pravidlo delenia dôkazného bremena v podobe formulovanej L. Rosenbergom: každú procesnú stranu ťaží dôkazné bremeno ohľadne skutkových predpokladov pre ňu priaznivej právnej normy. Obsahom tohto základného pravidla je negatívna fikcia, t.j. súd má rozhodnúť tak, ako keby neobjasnený znak skutkovej podstaty nebol naplnený. Uplatnenie uvedeného abstraktného základného pravidla o delení dôkazného bremena predpokladá aj zákonodarca v ustanoveniach Civilného sporového poriadku, čo je zrejmé z jeho ustanovenia § 132 ods. 1, ktoré ukladá žalobcovi povinnosť pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy na ich preukázanie a uviesť žalobný návrh, ďalej z § 150 upravujúceho povinnosť strán pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ako aj z § 185 ods. 1, v zmysle ktorého súd rozhodne, ktoré z dôkazov navrhnutých stranami sporu vykoná. V zmysle základného pravidla delenia dôkazného bremena platí, že ten, kto si v konaní uplatňuje nejaké právo (nárok), nesie dôkazné bremeno ohľadne skutkových predpokladov právnej normy zakladajúcej právo (nárok), teda tzv. základnej normy. Pre odpoveď na otázku, ktorá právna norma je normou zakladajúcou právo, je nutné vychádzať z toho, akého nároku sa žalobca vlastne domáha a na základe textu hmotnoprávneho predpisu interpretovať podobu právnej normy, ktorá môže takémuto nároku poskytovať oporu. Znaky skutkovej podstaty tejto hmotnoprávnej normy, t.j. skutkové znaky obsiahnuté v jej hypotéze, potom budú predstavovať okruh skutkových predpokladov, s existenciou ktorých je spojený vznik žalobou uplatneného práva. Bude
preto na žalobcovi, aby urobil skutkové prednesy, ktoré týmto znakom zodpovedajú a aby preukázal ich pravdivosť. Ak zostane niektorý z týchto znakov skutkovej podstaty základnej normy neobjasnený, pôjde to na jeho ťarchu. Naproti tomu žalovaného ťaží dôkazné bremeno ohľadne skutkových predpokladov právnej normy spôsobujúcej zánik práva, zánik jeho uplatniteľnosti alebo zabraňujúcej vzniku práva, teda tzv. protinormy, ktorá sa v procesnom práve zvykne označovať aj ako námietka. Skutková podstata protinormy má rovnaké znaky ako skutková podstata základnej normy, k týmto znakom však pristupuje ešte jeden alebo viac ďalších znakov. Tieto ďalšie znaky spôsobujú, že sa už nemôže uplatniť pravidlo vyjadrené v základnej norme, ale naopak výnimka z tohto pravidla. Pri námietke teda žalovaný nepopiera existenciu skutočností zodpovedajúcich skutkovým znakom základnej normy. Tvrdí však, že i napriek tomu sa právne následky vyplývajúce zo základnej normy nemôžu uplatniť, pretože nastali ďalšie skutočnosti zodpovedajúce znakom skutkovej podstaty právnej normy, ktorá ako výnimka z pravidla vylučuje nastúpenie týchto právnych následkov (môže napr. tvrdiť že došlo k zániku práva v dôsledku splnenia dlhu, alebo k zániku uplatniteľnosti práva, pretože sa premlčalo atď.). Tým sa uplatnenie námietky podstatne odlišuje od popierania, kedy žalovaný svojim skutkovým prednesom spochybňuje (celkom alebo len sčasti) správnosť skutkových tvrdení žalobcu odôvodňujúcich žalobou uplatnený nárok. V prípade uplatnenia námietky žalovaný ako strana zaťažená dôkazným bremenom musí úspešne podať dôkaz o pravdivosti svojich skutkových prednesov s tým spojených, teda musí preukázať ich pravdivosť. Pritom platí, že skutkové tvrdenie možno považovať za preukázané, pokiaľ je sudca vnútorne presvedčený o jeho pravdivosti, t.j. ak nemá o jeho pravdivosti rozumné pochybnosti. Pri popieraní skutkových prednesov žalobcu má žalovaný ako strana nezaťažená dôkazným bremenom k dispozícii tzv. protidôkaz. Zmyslom protidôkazu je narušiť vnútorné presvedčenie sudcu o pravdivosti skutkového prednesu strany zaťaženej dôkazným bremenom, ktoré si sudca priebežne vytvoril po vykonaní dôkazu navrhnutého stranou zaťaženou dôkazným bremenom, v danom prípade žalobcu. Protidôkaz nemusí viesť k tomu, že sudca nadobudne vnútorné presvedčenie o nepravdivosti tohto prednesu, ale je úspešne podaný už vtedy, keď skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania, bude opäť sudcom hodnotená ako neobjasnená (k vyššie uvedenému výkladu viď Lavický, P.: Důkazní břemeno v civilním řízení soudním. Praha: Leges, 2017).
40. Okolnosť, že v konaní majú byť dokazované tzv. negatívne skutočnosti nemôže mať na rozdelenie dôkazného bremena žiaden vplyv. Dôkazné bremeno ohľadne nich ťaží v súlade so základným pravidlom delenia dôkazného bremena toho, kto sa dovoláva právnych následkov plynúcich z právnej normy, súčasťou skutkovej podstaty ktorej je takáto negatívna skutočnosť. Negatívne skutočnosti možno totiž dokazovať tak priamymi ako aj nepriamymi dôkazmi, spravidla sa však bude jednať o nepriame dôkazy (k tomu porovnaj vyššie citované dielo, str. 231-233). Súd v tejto spojitosti poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky z 26.2.2013 sp. zn. 22 Cdo 3108/2010 a z 26.7.2017 sp. zn. 22 Cdo 1749/2017, z odôvodnenia ktorých jednoznačne vyplýva, že predmetom dokazovania môžu byť aj tzv. negatíva.
41. V prejednávanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ nároku vyplývajúceho z § 24 ods. 7 prvej vety ZoPZP, t.j. náhrady toho, čo za žalovaných plnila poškodenej z poistného garančného fondu ako za osoby bez poistenia zodpovednosti, ktoré sú zodpovedné za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Keďže uvedená právna norma zakladá nárok žalobkyne, bolo povinnosťou žalobkyne v konaní tvrdiť a preukázať existenciu skutkových predpokladov vyplývajúcich z hypotézy tejto normy, t.j. že a/ žalovaní 1/ a 2/ zodpovedajú za škodu spôsobenú poškodenej prevádzkou motorového vozidla, b/ v čase, keď k nehode došlo, nebolo k motorovému vozidlu uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou, c/ poškodenej poskytla za žalovaných 1/ a 2/ poistné plnenie z poistného garančného fondu. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania uvedených skutkových predpokladov základnej normy tak niesla žalobkyňa, ktorú preto v konaní ťažili aj prípadné nepriaznivé následky vyplývajúce z toho, že niektorý z týchto skutkových predpokladov by zostal po vykonanom dokazovaní neobjasnený.
42. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 30.5.2014 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej motorové vozidlo značky E. EČV: E. (ďalej len „motorové vozidlo“) vedené žalovaným 2/, narazilo do motorového vozidla značky E. EČV: T., ktorého vodičom a držiteľom bola poškodená, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu tohto motorového vozidla. Žalovaný 2/ v správe o nehode uznal, že nehodu zavinil. V jeho prípade tak boli splnené všetky podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, čo napokon v konaní ani len nepopieral. Nebolo sporné, že v čase dopravnej nehody bol vlastníkom motorového vozidla žalovaný 1/, pokiaľ však tento s poukazom na
zmluvu o výpožičke zo dňa 17.11.2013 v konaní tvrdil, že jeho prevádzkovateľom nebol on, ale žalovaný 2/, tento jeho názor neobstojí. Žalovaný 1/ požičaním vozidla žalovanému 2/ nestratil postavenie prevádzkovateľa tohto vozidla, keďže platí, že právnická alebo fyzická osoba, ktorá požičia fyzickej osobe motorové vozidlo, zostáva prevádzkovateľom tohto motorového vozidla v zásade zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou jeho prevádzky (R 70/1969). Zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla je objektívna a nemožno ju zmluvne prevádzať na inú osobu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 2563/2005). Zmluvné dojednanie medzi žalovanými v zmluve o výpožičke, že žalovaný 2/ preberá podpisom zmluvy plnú zodpovednosť za škody súvisiace a spôsobené prevádzkou motorového vozidla a zaväzuje sa k ich plnej finančnej úhrade, je preto z tohto hľadiska právne irelevantné. Aj u žalovaného 1/ ako prevádzkovateľa motorového vozidla tak boli splnené všetky zákonné predpoklady vyplývajúce z § 427 Občianskeho zákonníka pre vznik objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky tohto motorového vozidla.
43. Skutkové tvrdenie žalobkyne, že dňa 8.10.2014 uhradila poškodenej za žalovaných 1/ a 2/ z poistného garančného fondu sumu 946,22 € v konaní sporné nebolo.
44. Podstatným pre rozhodnutie tohto sporu bolo zistenie, či v čase dopravnej nehody bolo alebo nebolo k motorovému vozidlu uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou. V konaní nebolo sporným, že žalovaný 2/ dňa 14.11.2013 uzavrel s poisťovňou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre vozidlá I. XXXX, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to na dobu neurčitú, so začiatkom poistenia k 15.11.2013, s ročným poistným vo výške 88,50 €, ktoré sa malo platiť v ročných splátkach. Z dôvodu uplatnenia bonusu za bezškodový priebeh bola ročná splátka poistného znížená na sumu 79,60 €, ktorú žalovaný 2/ uhradil dňa 14.11.2013. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný 2/ v rámci svojho zmluvného vzťahu s poisťovňou bol povinný v lehote 2 mesiacov od začiatku poistenia preukázať požadovanú dĺžku bezškodového priebehu poistenia, za ktorý mu bol poskytnutý bonus, teda nižšie poistné a že tak žalovaný 2/ v uvedenej lehote neurobil. Rovnako nebolo sporné, že v takomto prípade bola poisťovňa oprávnená s účinnosťou od začiatku poistenia vykonať opravu poistnej zmluvy, t.j. navýšiť poistné od začiatku poistenia na sumu 95,50 € s tým, že nedoplatok na poistnom vo výške 15,90 € bol žalovaný 2/ povinný zaplatiť poisťovni do 15 dní od doručenia výzvy poisťovne.
45. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že motorové vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené, čo preukazovala e-mailovou komunikáciou s poisťovňami priloženou k žalobe, ďalej výpisom z vlastnej, verejne dostupnej databázy evidencie poisťovateľov, ako aj oznámením poisťovne zo dňa 12.3.2017, v zmysle ktorého poistná zmluva k predmetnému vozidlu uzatvorená so žalovaným 2/ so začiatkom poistenia 15.11.2013 zanikla dňa 21.2.2014 z dôvodu, že žalovaný 2/ v termíne splatnosti neuhradil nedoplatok poistného vo výške 15,90 €, ktorý mu vznikol z dôvodu nedoloženia bezškodového priebehu poistenia. Žalovaní 1/ a 2/ skutkové tvrdenie žalobkyne, že ku dňu nehody nebolo motorové vozidlo poistené, popierali. V tejto spojitosti tvrdili, že žalovaný 2/ nedoplatok na poistnom vo výške 15,90 €, ktorý bol v zmysle výzvy poisťovne zo dňa 28.1.2014 povinný zaplatiť do 15 dní od jej doručenia, včas zaplatil. Keďže výzva bola zo dňa 28.1.2014, berúc do úvahy lehotu pošty na doručenie, po pripočítaní 15 dní a 1 mesiaca v zmysle § 9 ods. 4 ZoPZP, mali za to, že poistenie v žiadnom prípade nemohlo zaniknúť k 21.2.2014, ako uvádzala poisťovňa.
46. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná výzva na zaplatenie nedoplatku adresovaná žalovanému 2/ bola vyhotovená dňa 28.1.2014 a podľa údaja na nej vyznačeného samotnou poisťovňou mala byť podaná na pošte 31.1.2014. Zo spisového materiálu predloženého poisťovňou však nebolo možné zistiť, kedy bola doručená žalovanému 2/, nakoľko sa v ňom nenachádza doručenka preukazujúca prevzatie tejto písomnosti žalovaným 2/. Uvedené nasvedčuje pravdivosti tvrdenia žalovaného 2/, že mu bola doručená len obyčajnou poštovou zásielkou. Hoci žalovaný 2/ tvrdil, že nedoplatok poistného určite zaplatil v lehote stanovenej vo výzve, toto jeho tvrdenie nekorešponduje s jeho vyjadrením v liste zo dňa 6.11.2014 adresovaným poisťovni, v ktorom výslovne uviedol, že nedopatrením sa zo zaplatením nedoplatku omeškal a požadovanú sumu uhradil až 29.4.2014. Pre posúdenie otázky, či povinné zmluvné poistenie k motorovému vozidlu zaniklo v zmysle § 9 ods. 4 ZoPZP však nebolo rozhodujúce to, či nedoplatok poistného bol uhradený v lehote splatnosti, ale to, či sa tak stalo do 1 mesiaca od jeho splatnosti. Splatnosť spomínaného nedoplatku sa odvíjala od doručenia výzvy žalovanému 2/, tento moment sa však z dôvodu absencie doručenky od uvedenej zásielky v konaní nepodarilo zistiť. Aj po vykonanom dokazovaní tak zostalo neobjasnené, či žalovaný
2/ zaplatil nedoplatok poistného do 1 mesiaca od jeho splatnosti, a teda či povinné zmluvné poistenie k motorovému vozidlu v zmysle § 9 ods. 4 ZoPZP zaniklo, alebo nie. Keďže dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho, že v čase nehody nebolo k motorovému vozidlu uzatvorené povinné zmluvné poistenie zaťažovalo žalobkyňu, ktorá ho ale neuniesla, pretože súdu nepreukázala mimo rozumných pochybností, že poistenie ešte pred dátumom dopravnej nehody zaniklo, súd žalobu voči obom žalovaným ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
47. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Keďže žalovaní 1/ a 2/ mali vo veci plný úspech, súd každému z nich priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).