Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoPr/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXXXX E., zast.: JUDr. Ivana Gajdošíková, LL.M.- advokát, so sídlom Francisciho 1044/6, 96001 Zvolen, proti žalovanému: Wittur s. r. o., IČO: 43 921 540, so sídlom Priemyselná ulica 2747/7, 96301 Krupina, právne zastúpený akl.legal s.r.o. so sídlom Československej armády 25, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, o náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. -221 zo dňa 20.04.2023 takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala voči žalovanému zaplatenia súm 914,24 EUR brutto s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.4.2022 až do zaplatenia, zaplatenia ročného bonusu v celkovej výške 7.740,-- EUR brutto spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2022 až do zaplatenia a zaplatenia sumy 10.258,44 EUR brutto spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.4.2022 až do zaplatenia, na základe pripustenia zmeny žaloby na pojednávaní dňa 19.1.2023. Žalobkyňa bola zamestnaná u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.1.2020 od 1.2.2020 na pozícii „Riadiaci pracovník (manažér) ľudských zdrojov (personálny riaditeľ)“ a dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 1.1.2021. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo „Dohodou o skončení pracovného pomeru uzatvorenej v súlade s ust. “. Žalovaný v zmysle dohody o skončení pracovného pomeru vyplatil žalobkyni odstupné v celkovej výške 17.774,16 EUR. Okresný súd žalobkyňou uplatnené nároky právne posúdil s prihliadnutím na relevantné ustanovenia (, v znení neskorších predpisov). Žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 914,24 EUR brutto s príslušenstvom a zaplatenia sumy 10.258,44 EUR brutto s príslušenstvom, zamietol s odôvodnením, že pri skončení pomeru dohodou podľa z dôvodov podľa posúdil nárok žalobkyne vzhľadom na zákonné nároky, ktoré žalobkyni prináležia pri skončení pracovného pomeru z dôvodu podľa 63 ods. 1 písm. b) . V súlade s , žalobkyni patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v odstupné najmenej v sume dvojnásobku jej priemerného mesačného zárobku, nakoľko jej pracovný pomer u žalovaného trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov. Nakoľko nebolo sporné, že žalovaný vyplatil žalovanej v zmysle Dohody o skončení pracovného pomeru odstupné v celkovej sume 17.774,16 EUR, čo je vyššia suma ako dvojnásobok jej priemerného mesačného zárobku, žalobu žalobkyne zamietol, keďže z dokazovania vyplynulo, že žalovaný si splnil svoje zákonné povinnosti vyplývajúce zo . Okresný súd rovnako zamietol žalobu žalobkyne o zaplatenie ročného bonusu v celkovej výške 7.740,-- EUR brutto

s príslušenstvom. Žalobkyňa si uvedený nárok uplatňovala v zmysle bodu 4.1 písm. b) Pracovnej zmluvy (odmena vo výške maximálne 15 % ročnej základnej mzdy v prípade, že zamestnanec splní dohodu o cieľoch na príslušný kalendárny rok na 100 %) a Dodatku č. 1 k Pracovnej zmluve, bod II., podľa ktorého variabilná odmena vo výške maximálne 15 % ročnej základnej mzdy mala predstavovať maximálne sumu 7.740,-- EUR. Okresný súd poukázal na to, že presný výpočet ročných bonusov je upravený v interných predpisoch zamestnávateľa, a to v zásadách o odmeňovaní v rámci skupiny WITTUR pre rok 2021, keďže pracovná zmluva neobsahuje presné kritériá, na podklade ktorých možno ročný bonus určiť, a v ktorých prípadoch by bol nárokovateľný. Bod 4.2. interného predpisu zásad odmeňovania v rámci skupiny uvádza, že bonus sa nevypláca v prípade, ak nedošlo k zvýšeniu EBITDA (finančné ciele, bod 4.4.2) oproti minulému roku, pričom súd mal za preukázané, že za rok 2021 neboli splnené finančné ciele pre skupinu WITTUR a z tohto dôvodu bol ročný bonus, ktorý by bol inak vyplácaný v roku 2022 vo výške 0,-- EUR. Zároveň prihliadol k vyhláseniu spoločnosti WITTUR GmbH zo dňa 3.3.2023, že ročný bonus nebol vyplatený žiadnemu zo zamestnancov spoločnosti WITTUR v roku 2022, keďže nedošlo k splneniu cieľov spoločnosti, ktoré sú popísané v internom predpise, a na ktoré odkazuje aj pracovná zmluva v bode 4b. O náhrade trov konania rozhodol, vzhľadom na úspech žalovaného, v zmysle ( ).

2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa.

3. Odvolanie odôvodnila poukazom na dôvody v zmysle , a . Poukázala na to, že pre žalovaného pracovala na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 29.1.2020 od 1.2.2020 na pracovnej pozícii riadiaci pracovník (manažér) ľudských zdrojov (personálny riaditeľ). Pracovný pomer uzavrela na dobu neurčitú. Podľa čl. 4 písm. a) Pracovnej zmluvy sa dohodli so žalovaným na mzde vo výške 4.000,-- EUR brutto mesačne. Na základe dodatku č. 1 zo dňa 1.1.2021 bola s účinnosťou od 1.1.2021 mzda dohodnutá vo výške 4.300,-- EUR brutto mesačne, maximálna suma variabilnej odmeny bola dohodnutá vo výške 7.740,-- EUR. Dňa 28.2.2022 žalovaný predložil návrh Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.02.2022 s tým, že pracovný pomer žalobkyne mal byť k tomuto dňu aj ukončený. Návrh dohody o skončení pracovného pomeru bol predložený z dôvodu, že malo dôjsť k organizačnej zmene u zamestnávateľa a žalobkyňa sa na svojej pracovnej pozícii pre zamestnávateľa (žalovaného) stala nadbytočnou. Uvedený návrh bol po úpravách textu zo strany žalobkyne podpísaný. Na základe dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným bol pracovný pomer rozviazaný v zmysle ust. z dôvodu podľa ust. . Žalovaný sa zaviazal uhradiť odstupné vo výške zodpovedajúcej zákonnému nároku žalobkyne a nároku podľa Kolektívnej zmluvy zvýšenému o sumu 13.330,62 EUR, t. j. spolu vo výške 17.774,16 EUR. Žalovaný sa tiež zaviazal uhradiť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, ako aj vyplatiť nárok na ročný bonus za dosiahnutie cieľov za rok 2021 podľa dosiahnutých výsledkov podľa čl. 4 písm. c) Pracovnej zmluvy. Žalobkyňa sa návrhom domáhala úhrady odstupného vo výške, v akej sa žalovaný zaviazal v Dohode o skončení pracovného pomeru. Žalovaný v zmysle Dohody o skončení pracovného pomeru vyplatil sumu 17.774,16 EUR brutto, ako odstupné, pričom uvedená suma mala tvoriť súčet dvoch súm, a to odstupné vo výške zodpovedajúcej zákonnému nároku a nároku podľa Kolektívnej zmluvy plus suma 13,330,62 EUR. Uvedená suma 17.774,16 EUR však nezodpovedá súčtu uvedených súm. Ak bol pracovný pomer žalobkyne skončený v zmysle ust. v spojení s ust. dňa 28.2.2022, je zrejmé, že jej pracovný pomer trval viac ako 2 roky, a preto jej patrí odstupné v sume dvojnásobku jej priemerného mesačného zárobku. Žalobkyňa ďalej v odvolaní poukazovala na to, ako sa vypočítava priemerný mesačný zárobok, ktorý sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok s tým, že poukázala na to, že za mesiace október 2021 mala brutto príjem 4.376,68 EUR, netto 2.966,48 EUR, za november 2021 brutto 4.363,65 EUR, netto 2.906,60 EUR, za december 2021 brutto 4.590,29 EUR, netto 3.076,34 EUR, spolu brutto 13.330,62 EUR, netto 8.949,42 EUR. Jej priemerný mesačný príjem z uvedeného nepredstavuje jednoduchý aritmetický priemer troch posledných miezd, ale mal by byť prepočítaný vzhľadom na priemerný hodinový zárobok. Žalovaný nesprávne vypočítal priemerný mesačný zárobok a pri výpočte odstupného, na ktoré sa zaviazal, nepostupoval v zmysle vzorca, ktorý sám navrhol – ako dvojnásobok priemerného mesačného zárobku zvýšený o sumu 13.330,62 EUR. Ak má nárok na odstupné vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, táto suma predstavuje výšku 2 x 4.443,54 EUR, t. j. 8.887,08 EUR, pričom táto suma mala byť navýšená o sumu 13.330,62 EUR, a teda celkovo jej mala byť vyplatená suma 22.217,70 EUR. Rozdiel súm 22.217,70 EUR a sumy 17.774,16 EUR predstavuje sumu 4.443,54 EUR brutto, ktorú by mal zamestnávateľ vyplatiť žalobkyni aj pri jeho, podľa nej, nesprávnom výpočte priemerného mesačného zárobku, a teda minimálne takto

stanovenú sumu jej mal žalovaný priznať. Podľa prepočtu žalobkyne však priemerný mesačný zárobok predstavoval sumu 4.672,05 EUR, dvojnásobok priemerného mesačného zárobku sumu 9.344,10 EUR, a táto suma mala byť navýšená o sumu 13.330,62 EUR a potom rozdiel medzi sumou 22.674,72 Eur a sumy 17.774,16 EUR predstavuje sumu 4.900,56 EUR brutto, ktorú zamestnávateľ mal žalobkyni vyplatiť pri žalovaným stanoveným vzorcom a správnym prepočtom priemerného mesačného zárobku. Ak teda žalovaný vyplatil odstupné vo výške 17.774,16 EUR brutto, uhradil o 4.900,56 EUR brutto menej, ako sa zmluvne zaviazal, preto navrhla, aby súd jej nárok na takýto záväzok žalovaného uznal a priznal jej nárok na úhradu sumy 4.900,56 EUR brutto s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.4.2022 do zaplatenia.

4. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na, že svojim návrhom sa domáhala aj úhrady ročného bonusu vo výške 7.740,-- EUR brutto s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 1.7.2022 do zaplatenia. Pokiaľ ročný bonus bol predmetom dohody medzi ňou, ako zamestnancom, a žalovaným, ako zamestnávateľom, stal sa súčasťou mzdy, nárokovateľnej časti finančného ohodnotenia. Žalovaný, napriek vyjadreniam žalobkyne, zmenil svoje stanovisko a urobil jej nárok na ročný bonus závislým od ekonomických ukazovateľov žalovaného, ako zamestnávateľa. Žalobkyňa poukázala na to, že na rokovaní dňa 28.2.2022 boli ciele osobitne prediskutované, splnenie cieľov za rok 2021 bolo vyhodnotené a odsúhlasené v rozsahu 100 %; všetky skutočnosti boli v priebehu stretnutia zdokumentované v informačnom systéme spoločnosti WITTUR. Ak v Pracovnej zmluve boli dohodnuté podmienky na úhradu ročného bonusu, tieto podmienky mohli byť dohodnuté len také, ktoré žalobkyňa, ako zamestnanec, mohla ovplyvniť svojim výkonom. Nárok na ročný bonus nezávisle od podmienok na strane žalovaného, ako zamestnávateľa, nemohol byť jednostranne zo strany zamestnávateľa zrušený. Žalovaný nespochybnil pracovný výkon žalobkyne. Žalobkyňa nesúhlasila ani s prevzatím tvrdení žalovaného z listu žalovaného, a to vyhlásenia spoločnosti WITTUR GmbH so sídlom Nemecko, ako jediného akcionára, že v roku 2021 neboli splnené ročné finančné ciele skupiny WITTUR a z tohto dôvodu bola ročná odmena pre všetkých zamestnancov skupiny WITTUR vo výške 0,-- EUR. Žalovaný vo svojej argumentácii uvádzal dôvody pre nevyplatenie nároku na ročný bonus s poukazom na internú smernicu – Group Bonus Policy, kedy smernica nemôže byť podľa názoru žalobkyne aplikovaná na jej nárok, pričom bod 3 vymedzuje cieľové skupiny zamestnancov, ktorí sú zmluvne viazaní a zároveň oprávnení zúčastniť sa na bonuse podĺa predloženej smernice, pričom podľa žalobkyne Pracovná zmluva neviaže ani neoprávňuje na účasť cieľovej skupiny pre tento bonus. Podľa žalobkyne vyhlásenie zo dňa 3.3.2023 je len kópiou, kde podpis nie je overený a riaditeľka pre ľudské zdroje (E. E.) nie je oprávnená podať vyhlásenie za spoločnosť žalovaného. Konštatovanie, že finančné ciele neboli splnené je povrchné a neprofesionálne, pričom nárok žalobkyne na ročný bonus bol splatný do konca druhého štvrťroka 2022, t. j. do 30.6.2022 a preto akékoľvek vyjadrenie zo dňa 3.3.2023 nie je relevantné pre ňou uplatnený nárok.

5. Žalobkyňa v odvolaní poukázala tiež na to, že sa návrhom domáhala úhrady odstupného v zmysle Pracovnej zmluvy, kedy v zmysle čl. 5 bod d) Pracovnej zmluvy bola dohodnutá pre prípad skončenia pracovného pomeru výpoveďou výpovedná doba v trvaní 5 mesiacov. V zmysle dokladu, ktorý predložil samotný žalovaný, malo Dohode o skončení pracovného pomeru predchádzať rokovanie skončenia pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti so základnou organizáciou Kovo pri WITTUR Krupina, pričom ako príloha mal byť predložený návrh výpovede, ktorá mala byť v zmysle daná žalobkyni. Uvedený návrh výpovede však žalovaný súdu nepredložil. Žalobkyňa sa domnieva, že uvedená organizačná zmena, návrh výpovede a rovnako následne aj návrh dohody o skončení pracovného pomeru nebol vypracovaný v súlade so . Žalovaný mal vychádzať z výpovednej doby piatich mesiacov pri stanovení výšky odstupného, a nie len zákonného nároku vo výške dvojnásobku priemerného zárobku. Takto dohodnutú výšku odstupného mal podľa jej názoru žalobkyni vyplatiť.

6. Na záver odvolania žalovaná poukázala na zneužitie postavenia žalovaného, ako silnejšej strany zmluvného vzťahu, kedy pri rokovaní o Dohode o skončení pracovného pomeru žalovaný konal voči nej v časovom tlaku bez akejkoľvek predchádzajúcej informácie o nespokojnosti s ňou, o zmene o potrebách zamestnávateľa. Žalobkyňa v časovom strese podpísala návrh dohody, ktorý prijala a mala za dohodnuté v nej stanovené záväzky žalovaného.

7. Žalovaný vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne vo vzťahu k výške vyplateného odstupného uviedol, že žalobkyni bola v súlade s Dohodou o skončení pracovného pomeru vyplatená suma 17.774,16 EUR,

ktorá takmer o polovicu prekračuje zákonný nárok žalobkyne na odstupné a tento riadne pokrýva, pričom poukázal na ust. , podľa ktorého zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v , alebo písmena f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov. Žalovaný poukázal na to, že v Dohode o skončení pracovného pomeru je jasne a presne uvedené, že odstupné je „spolu vo výške 17.774,16 EUR“, preto žalobkyňa nemohla mať o výške odstupného žiadnu pochybnosť. Žalobkyňa nespochybňovala, že odstupné vyjadrené presným číslom v Dohode o skončení pracovného pomeru malo subsumovať zákonný nárok, teda 2 mesiace priemerného mesačného zárobku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na prejav žalobkyne na pojednávaní 19.1.2023, kedy táto uviedla, že zamestnávateľ vychádzal z toho, že vyplatil žalobkyni štvornásobok priemernej mesačnej mzdy, pričom ďalej uvádzala, že toto v konaní nenamietali, namietali však správnosť výpočtu tohto zárobku. Žalobkyňa tak bola uzrozumená s tým, že zákonný nárok na odstupné je vyjadrený v celkovej výške nároku uvedenom v Dohode o skončení pracovného pomeru. Žalobkyňa počas celého konania pred súdom prvej inštancie nespochybňovala to, že jej skutočne bolo vyplatené dvojmesačné odstupné v celkovej sume odstupného. Žalobkyňa však žiadala vyplatenie odstupného za výpovednú dobu, čo žalovaný odmieta. Žalovaný sa tak v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie. K odvolaniu žalobkyne na ročný bonus žalovaný uviedol, že v samotnej Pracovnej zmluve uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v bode 4b je jasne uvedené, že ročný bonus je variabilnou odmenou, ktorá bude žalobkyni vyplatená iba v prípade, že zamestnanec splní Dohodu o cieľoch na 100 %, teda žalovaný odmieta tvrdenie žalobkyne, že ak je nenárokovateľná časť mzdy uvedená v pracovnej zmluve, vzniká na ňu okamžitý nárok, a to bez potreby splnenia podmienok, teda že zamestnávateľ nemôže rozhodnúť o jej nevyplatení. Žalovaný je toho názoru, že ak nie sú splnené podmienky na výplatu nenárokovateľnej časti mzdy, táto nebude vyplatená tak, ako tomu bolo v prejednávanom prípade. V bode 4.b pracovnej zmluvy je ďalej uvedené, že Dohoda o cieľoch môže obsahovať ciele pre zamestnanca a ciele stanovené pre spoločnosť. Ciele stanovené pre spoločnosť, teda žalovaného naplnené neboli tak, ako to potvrdil samotný konateľ žalovaného vo svojich vyjadreniach na pojednávaní a rovnako aj samotná spoločnosť Wittur GmBH, ktorá je jediným spoločníkom žalovaného. Nárok zamestnancov na ročný bonus je priamo naviazaný na ekonomické výsledky žalovaného. V čase, keď došlo k rokovaniu o skončení pracovného pomeru a k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru, teda 28. 02. 2022, žalovaný ešte nevedel, či žalobkyňa splní podmienky na vyplatenie ročného bonusu, alebo nie, čo však nič nemení na skutočnosti, že ročný bonus bol závislý na ekonomických výsledkoch žalovaného tak, ako tomu bolo každoročne. Ročný bonus u žalovaného je každoročne vyplácaný tak, že kritériá na jeho vyplatenie sú splnenie cieľov spoločnosti a splnenie cieľov zamestnanca. Žalovaný je toho názoru, že ročný bonus ako variabilná a nenárokovateľná finančná odmena môže byť naviazaná aj na ekonomické výsledky žalovaného, nakoľko sa nejedná o tarifnú mzdu, ktorá bola riadne v súlade so zákonom práce dojednaná so žalobkyňou v pracovnej zmluve a ktorá jej bola aj riadne vyplácaná. Samotná žalobkyňa v časti II. štvrtý odsek odvolania uvádza, že Dohoda o cieľoch môže obsahovať osobné ciele zamestnanca a ciele stanovené pre spoločnosť. Žalovaný predložil súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 20. 04. 2023 dokument, ktorý je datovaný 19. 04. 2019 a z ktorého vyplýva, v akej výške bol vyplácaný ročný bonus a o akú odmenu sa jedná. Na uvedenom dokumente je uvedená aj žalobkyňa, pričom sa jednalo o ročný bonus za predchádzajúci rok. Aj v predchádzajúcom roku, kedy bol ročný bonus vyplácaný, bol ročný bonus závislý od ekonomických výsledkov žalovaného. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní uvádza, že interná smernica nemôže byť dôvodom pre nevyplatenie ročného bonusu, nakoľko v jej pracovnej zmluve sú uvedené len dva faktory pre splnenie ročného bonusu, a to percento z ročnej základnej mzdy a percento, na ktoré zamestnanec splnil ciele, žalovaný toto tvrdenie žalobkyne odmieta. V pracovnej zmluve žalobkyne je uvedené, že Dohoda o cieľoch obsahuje aj ciele stanovené pre spoločnosť, ktoré sú vyjadrené v predloženej vnútornej smernici žalovaného a na základe ktorých bol každoročne posudzovaný nárok na vyplatenie ročného bonusu. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazuje na to, že vyhlásenie zo dňa 03. 03. 2023, ktoré predložil žalovaný a ktoré je podpísané E. E. je irelevantné vzhľadom na jeho dátum a podpisujúcu osobu a povrchnosť vyjadrenia, žalovaný uvádza, že bez ohľadu na skutočnosť, kedy bolo vyhlásenie prijaté, z neho jednoznačne vyplýva, že sa týka ročného bonusu, ktorý mal, resp. nemusel byť vyplatený v roku, za ktorý si ročný bonus žalobkyňa nárokuje. Uvedená osoba pracuje na pozícii firemný HR (firemný manažér ľudských zdrojov) a je relevantnou osobou na poskytnutie daného vyjadrenia za spoločnosť skupiny Wittur. Žalobkyňa v odvolaní pokiaľ uvádzala, že žiadala predložiť aj návrh výpovede, ktorý mal byť doručený základnej organizácii KOVO pri WITTUR Krupina spoločne so žiadosťou o prerokovanie pracovného pomeru, pričom tento návrh žalovaný súdu

nepredložil, ani ho nevyžiadal, sa žalovaný vyjadril, že súd postupoval správne, keď nežiadal predložiť tento návrh z dôvodu, že so žalobkyňou bol platne skončený pracovný pomer dohodou. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazovala na to, že konanie žalovaného považuje za zneužite silnejšej strany zmluvného vzťahu a že žalovaný konal voči žalobkyni v časovom tlaku bez akejkoľvek informácie o nespokojnosti s jej prácou, žalovaný uviedol, že so žalobkyňou dňa 28. 02. 2022 rokoval takmer štyri hodiny, čo v konaní aj preukázal. Samotná žalobkyňa vykonávala aj zmeny dohody o skončení pracovného pomeru, čo žalovaný taktiež v konaní preukázal a čo potvrdila aj samotná žalobkyňa v odvolaní. Žalobkyňa ani jeden krát počas rokovania nepožiadala o čas na premyslenie, či o dlhší čas na podpis dohody o skončení pracovného pomeru, s čím by bol žalovaný súhlasil. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa nebola radovým zamestnancom, práve naopak pracovala na pozícii manažér ľudských zdrojov, čomu zodpovedajú aj jej znalosti v odbore. Žalovaný ponúkol žalobkyni možnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, čo žalobkyňa po úpravách dohody využila a túto dohodu vlastnoručne podpísala. Na základe uvedeného navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť, pričom si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalovaného poukázala na to, že jej nárok vyplýva priamo z pracovnej zmluvy a jednak zo znenia Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 28. 02. 2022. V odvolaní sa snažila vyporiadať s právnymi predpismi, na základe ktorých jej mal zamestnávateľ uvedený nárok vyplatiť. V dôkaze predloženého žalovaným, a to k vyhláseniu spoločnosť Wittur GmBH Nemecko uviedla, že aj v priebehu konania namietala tento doklad. Na súdnom pojednávaní nebol súdu predložený originál tejto listiny, z ktorej by nebolo možné zistiť, že sa nejedná o originál podpisu E. E.. Žalobkyňa vedomá si ust. napriek tomu predložila spolu s vyjadrením znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru SR č. ČES: PPZ-KEU- BA-EXP-2023/6502 zo dňa 20. 06. 2023 a prílohu č. 1 k predmetnému znaleckému posudku, z ktorého vyplýva, že podpis E. E. je technickým falzifikátom, čiernobielou fotokópiou iného podpisu z listiny „Employment offer“ zo dňa 21. 06. 2021. Znalecký posudok si žalobkyňa nechala vypracovať a bol jej doručený až v rámci odvolacieho konania. Nárok na vyplatenie bonusu predkladala v zmysle ustanovení a ustálenej judikatúry SR. Záver znaleckého posudku je tak závažnou skutočnosťou, ktorá spochybňuje pravdivosť predloženej listiny, a súd by mal vziať záver posudku do úvahy pri svojom rozhodovaní.

9. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkyne v podaní zo dňa 18. 09. 2023 uviedol, že žalobkyňa pred súdom prvej inštancie na žiadnom mieste (ani v písomných, ani v ústnych podaniach) nenamietala platnosť alebo pravdivosť podpisu na listine predloženej žalovaným datovanej dňa 03. 03. 2023, nenavrhla súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom, že plánuje, resp. si nechá vypracovať súkromný znalecký posudok, kde predmetom posudzovania bude pravdivosť podpisu na listine datovanej zo dňa 03. 03. 2023 a nepožiadala súd prvej inštancie o odročenie pojednávania z tohto dôvodu. S poukazom na a žalovaný uviedol, že odvolací súd by nemal prihliadať na dôkazy predložené žalobkyňou v odvolacom konaní a už vôbec nie na také dôkazy, ktoré boli predložené po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ žalobkyňa predpokladala priznanie ročného bonusu podľa a ustálenej judikatúry SR, uvedené tvrdenie žalobkyne považuje žalovaný za irelevantné. Podľa názoru žalovaného nemala žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie predpokladať priznanie ročného bonusu, ale mala na preukázanie svojich predpokladov predložiť súdu prvej inštancie dôkazy. Žalovaný opätovne tak navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a žalovanému priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. Ďalšie písomné vyjadrenia stranami konania v odvolacom konaní predložené neboli.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania ( ), viazaný odvolacími dôvodmi (, ), prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania (a contrario ) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa , .

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle , preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami, aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd sa tak v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov, so zdôraznením ďalších dôvodov vzhľadom na odvolacie námietky žalobkyne.

14. Spor medzi žalobkyňou a žalovaným spadá pod tzv. individuálne pracovnoprávne spory, ktoré sú upravené v treťom diele druhej hlavy tretej časti v až 323.

15. Podľa , individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúcim z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.

16. Podľa , na konanie podľa tohto dielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

17. Podľa Čl. 7 ods. 1 , súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.

18. Aj individuálny pracovnoprávny spor je tak možné začať len na základe návrhu, ktorým je žaloba v zmysle ako procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Súd v zmysle je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Uvedené znamená, že civilné sporové konanie ako konanie, ktorého účelom je poskytovanie ochrany súkromnoprávnym vzťahom, je ovládané (okrem iného) dispozičným a prejednacím princípom, kedy konanie sa začne len na základe podanej žaloby. Žalobca je teda tým subjektom, ktorý vymedzuje predmet sporového konania, a to pokiaľ ide o konkrétny právny vzťah, o ktorom tvrdí, že existuje, je ohrozený alebo porušený, konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu, ako aj výšku alebo rozsah plnenia, ktoré z daného nároku žiada priznať.

19. Vyššie uvedené bolo potrebné na úvod konštatovať z toho dôvodu, že žalobkyňa podala na Okresný súd Zvolen ako prvoinštančný súd žalobu dňa 29. 04. 2022, ktorú síce skutkovo a právne odôvodnila, avšak nevymedzila jasne konkrétny nárok, čoho sa žalobou domáha vo vzťahu k výške a k rozsahu plnenia. Uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. -36 zo dňa 05. 05. 2022 tak bola vyzvaná na opravu svojho návrhu s doplnením výroku, ako žiada, aby súd vo veci rozhodol tak, aby bol výrok presný, jasný a vykonateľný, teda, aby uviedla presné znenie výroku, ktorý by mal súd vydať (petit).

20. Žalobkyňa v podaní zo dňa 20. júna 2022, ktoré bolo doručené okresnému súdu 22. 06. 2022 podala žalobu s označením „O neplatnosť rozviazania pracovného pomeru a úhradu náhrady mzdy“, v ktorej sa domáhala „aby súd vydal rozsudok, ktorým žalovaného zaviaže na úhradu sumy vo výške šesťnásobku priemernej mesačnej mzdy, ktorú som u žalovaného dosiahla najneskôr do 30 dní od právoplatnosti rozsudku“. Uvedeného nároku sa žalobkyňa domáhala ako „úhrady rozdielu sumy nároku na náhradu mzdy vo výške päť násobku priemernej mesačnej mzdy ako ekvivalent päť mesačnej výpovednej doby a sumy jedného priemerného mesačného zárobku ako odstupné, t. j. celkovo šesť mesačného priemerného zárobku a sumy 17.774,16 Eur, ktorú jej žalovaný vyplatil“.

21. Po doručení žaloby žalovanému a jeho vyjadrení žalobkyňa následným podaním zo dňa 26. septembra 2022 označeným ako „K vyjadreniu žalovaného zo dňa 10. 08. 2022“ sa domáhala na základe iného skutkového a právneho zdôvodnenia žaloby iného nároku, pričom žiadala o doplatenie odstupného „vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku“, ktorý sama vypočítala v zmysle priemerného hodinového zárobku na sumu 4.674,20 Eur. Zároveň uviedla, že výška odstupného vo výške štvornásobku priemerného zárobku ako jej deklaroval žalovaný, predstavuje sumu 4.674,20 Eur krát štyri rovná sa 18.696,80 Eur. „Pri zohľadnení rozdielu v rozsahu výpovednej doby za tri mesiace by výška odstupného mala byť doplatená v sume 4.674,20 Eur krát tri rovná sa 14.022,60 Eur“. Uviedla, že reálne jej bolo zo strany žalovaného vyplatené 17.774,16 Eur a z uvedených dôvodov preto žiadala „o doplatenie zle vypočítaného odstupného, rovnako o doplatenie sumy odstupného vo výške trojnásobku

priemerného zárobku z dôvodu, že pre prípad dohody o skončenie pracovného pomeru táto by mala byť minimálne tak priaznivá pre ňu, ako prípadné podanie výpovede“. 22. Po opätovnom vyjadrení sa žalovaného, žalobkyňa na pojednávaní dňa 19. 01. 2023 žiadala znova iný nárok, znova s iným skutkovým a právnym zdôvodnením, a to zaplatenie sumy 914,24 Eur brutto s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01. 04. 2022 do zaplatenia ako rozdielu medzi štvornásobkom priemerného mesačného zárobku zamestnanca (kedy priemerný mesačný zárobok žalobkyňa vypočítala na sumu 4.672,04 Eur, čo pri štvornásobku predstavuje sumu 18.688,16 Eur) a vyplatenej sumy 17.774,16 Eur. Rozdiel by predstavoval sumu rovných 914,- Eur. Žalobkyňa sa však domáhala zaplatenia 914,24 Eur, pretože sumu 17.774,16 Eur odpočítala od sumy 18.688,40 Eur (nie sumy 18.688,16 Eur). Zároveň sa žalobkyňa domáhala na pojednávaní zmeny žaloby a priznania ročného bonusu v celkovej výške 7.740,-- Eur brutto spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01. 07. 2022 do zaplatenia s odkazom na bod 4b. pracovnej zmluvy zo dňa 29. 01. 2020 a článok 4 bod b) Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 01. 01. 2021, ako variabilnej odmeny vo výške maximálne 15 % ročnej základnej mzdy 7.740,-- Eur.

23. Až na pojednávaní dňa 19. 01. 2023 sa žalobkyňa tiež domáhala zaplatenia sumy 10.258,44 Eur brutto spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01. 04. 2022 až do zaplatenia ako odstupného vo výške päťnásobku priemernej mesačnej mzdy plus jeden mesiac (teda šesťnásobku priemernej mesačnej mzdy), čo vypočítala v sume 28.032,60 Eur po odpočítaní sumy 17.774,-- Eur, ktoré jej boli vyplatené a s právnym odôvodnením, že odstupné jej malo byť vyplatené za päťmesačnú výpovednú dobu, keďže pracovný pomer sa skončil dohodou o skončení pracovného pomeru z dôvodov podľa (nadbytočnosti) ako odstupné za päť mesiacov výpovednej doby, pokiaľ by to bola odpracovala, plus jednomesačné odstupné.

24. Okresný súd uznesením na pojednávaní 19. 01. 2023 pripustil zmenu žaloby tak, že

- žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 914,24 Eur brutto s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01. 04. 2022 až do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

- žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni ročný bonus v celkovej výške 7.740,- Eur brutto spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01. 07. 2022 až do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

- žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 10.258,44 Eur brutto spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01. 04. 2022 až do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

25. Žaloba (s takto formulovaným petitom žalobkyňou) bola zamietnutá odvolaním napadnutým rozsudkom okresného súdu sp. zn. -221 zo dňa 20. 04. 2023.

26. Žalobkyňa ako odvolateľka v odvolaní proti rozsudku okresného súdu napadla rozsudok okresného súdu v celom jeho rozsahu, teda v rozsahu, v ktorom zamietol žalobu žalobkyne o zaplatenie 914,24 Eur s príslušenstvom (rozdiel medzi uplatňovaným odstupným vo výške priemerného mesačného zárobku za štyri mesiace, t. j. štyri krát 4.672,04 Eur podľa výpočtu žalobkyne, čo predstavuje sumu 18.688,16 Eur po odpočítaní vyplatenej sumy 17.774,16 Eur na základe dohody o skončení pracovného pomeru; pričom žalobkyňa svoj nárok miesto sumy 18.688,16 Eur uvádzala sumu 18.688,40 Eur), čo napadla v bode III. odvolania, ďalej v odvolaní pod bodom IV. napadla rozsudok okresného súdu, ktorým bol zamietnutý nárok o zaplatenie ročného bonusu ako variabilnej odmeny vo výške maximálne 15 % ročnej základnej mzdy vo výške 7.740,-- Eur s príslušenstvom a pod bodom V. napadla rozsudok okresného súdu, ktorým bola zamietnutá jej žaloba o zaplatenie 10.258,-- Eur s príslušenstvom ako uplatnený nárok odstupného pre prípad skončenia pracovného pomeru výpoveďou pri výpovednej dobe v trvaní päť mesiacov.

27. V odvolaní však žalobkyňa vo vzťahu k zamietnutiu jej prvého nároku (o zaplatenie 914,24 EUR s príslušenstvom) sa však domáhala priznania opätovne a už po niekoľký krát zmeneného nároku, tentokrát nároku „na úhradu sumy 4.900,56 EUR brutto s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01. 04. 2022 do zaplatenia“. Tento svoj nárok v odvolaní opätovne skutkovo a právne odôvodnila odlišne od naposledy odôvodneného skutkovo a právneho nároku o zaplatenie 914,24 Eur s príslušenstvom na pojednávaní 19. 01. 2023. V odvolaní uviedla prepočet priemerného mesačného zárobku, ktorý vypočítala na sumu 4.672,05 Eur a uplatňovala si odstupné vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku (dva krát 4.672,05 Eur, t. j. 9.344,10 Eur) ako zákonného nároku na odstupné so zvýšením o 13.330,62 Eur (zvýšenie uvedené v dohode o skončení pracovného pomeru), čo spolu

predstavuje 22.674,72 Eur a od tejto sumy odrátala vyplatenú sumu v zmysle Dohody o skončení pracovného pomeru vo výške 17.774,16 Eur, čím sa dopracovala k výslednej sume požadovanej v odvolaní 4.900,56 Eur.

28. Odvolací súd v súvislosti k tomuto nároku žalobkyne uvádza, že tak, ako súd prvej inštancie (okresný súd), aj odvolací súd je v zmysle viazaný žalobným návrhom žalobcu. Zmena žaloby ohľadne nároku na odstupné bola pripustená uznesením okresného súdu na pojednávaní dňa 19. 01. 2023, kedy žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 914,24 Eur brutto s príslušenstvom na odlišnom skutkovom a právnom odôvodnení ako sa domáhala priznania nároku vo výške 4.900,56 Eur brutto s príslušenstvom v odvolaní proti rozsudku okresného súdu.

29. Ani odvolací súd v zmysle nemôže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa žalobkyňa domáhala pred súdom prvej inštancie.

30. Podľa os. 2 súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

31. V tomto prípade však spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu. V konaní ide o klasický, bežný individuálny pracovnoprávny spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov. Žalobkyňa v odvolaní vo vzťahu k tomuto nárok opakovane po niekoľkýkrát skutkovo a právne mení žalobu, pretože v odvolaní nielen kvantitatívne rozširuje uplatnené právo, ale v odvolaní sa svojho nároku domáha na základe podstatných zmien a iných rozhodujúcich skutočností tvrdených oproti odôvodneniu tohto nároku (žaloby) na pojednávaní 19. 01. 2023, čím dochádza aj ku kvalitatívnej zmene uplatňovaného práva.

32. Podľa zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Podľa odseku 2 zmenou žaloby jej podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Podľa odseku 3 za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým menil uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

33. Odvolací súd opakovane uvádza, že v danom prípade spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu, čo prichádza do úvahy len v prípade, ak súdu priamo zákon umožňuje prekročiť návrhy strán a prisúdiť viac, prípadne rozhodnúť iným spôsobom, než čoho sa strany domáhajú.

34. V zmysle žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

35. Neprípustnosť dispozície so žalobou v odvolacom konaní je logická, pretože vec sa nachádza v opravnom konaní, ktorého cieľom a úlohou je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Ak by bolo možné pripustiť zmenu žaloby v štádiu odvolacieho konania, znamenalo by to, že prieskum, ktorý mal uskutočniť odvolací súd, by sa stal irelevantným, pretože nezáväzným by sa stal celý doterajší procesný postup, ako aj napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie. Umožnenie zmeny žaloby v odvolacom štádiu by muselo mať za následok zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné prejednanie súdu prvej inštancie, čo by však odporovalo základnému účelu civilného sporového konania, kedy za výsledok konania do vysokej miery zodpovedajú práve strany konania.

36. Odvolací súd sa preto nemohol zaoberať odlišným nárokom požadovaným žalobkyňou v odvolaní (priznania nároku na úhradu sumy 4.900,56 EUR brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01. 04. 2022 do zaplatenia) za podstatnej zmeny rozhodujúcich skutočností pri kvantitatívnej, ako aj kvalitatívnej zmene žaloby oproti skutkovému a právnemu odôvodneniu žaloby na pojednávaní dňa 19. 01. 2023 vo vzťahu k tam uplatnenému nároku o zaplatenie 914,24 EUR s príslušenstvom.

37. Nakoľko žalobkyňa v odvolaní nenapadla rozsudok okresného súdu, ktorým jej bol zamietnutý nárok o zaplatenie 914,24 Eur s príslušenstvom, ktorého sa domáhala na základe skutkových a právnych tvrdení uvádzaných na pojednávaní 19. 01. 2023 a prečo postup súdu a odôvodnenie rozhodnutia

vo vzťahu k tomuto nároku by mal byť nesprávny, ale v odvolaní sa namiesto zaplatenia 914,24 Eur s príslušenstvom domáhala úplne iného nároku na základe iných skutkových a právnych skutočností, ako aj inej sumy (zaplatenia 4.900,56 EUR brutto s príslušenstvom), odvolací súd nemohol odvolanie žalobkyne považovať za dôvodné.

38. Žalobkyňa je tou stranou konania, ktorá sa domáha podanou žalobou určitého nároku na základe skutkových a právnych tvrdení, a teda žalobkyňa musí mať ujasnené to, čoho sa vlastne domáha, v akej výške, na základe akých rozhodujúcich skutočností. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobkyne a pokiaľ sa raz domáhala zaplatenia 914,24 Eur s príslušenstvom na základe tvrdenia určitých rozhodujúcich skutočností, ktoré špecifikovala na pojednávaní 19. 01. 2023, týmito je súd viazaný a o týchto rozhoduje. Pokiaľ žalobkyňa takmer každým jedným podaním menila svoj nárok a rozhodujúce skutočnosti, a urobila tak aj v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, sama sa dostala do situácie, kedy jej odvolacie dôvody, rozhodujúce skutočnosti a nárok uplatňovaný v odvolaní zrazu nekorešpondoval s nárokom uplatňovaným pred súdom prvej inštancie tak po skutkovej, ako aj právnej stránke, a to napriek tomu, že bola právne zastúpená advokátom. Keďže žalobkyňa v odvolaní ani len nezdôvodnila, v čom by mal byť rozsudok okresného súdu, ktorým jej nárok o zaplatenie 914,24 Eur s príslušenstvom zamietol nesprávny, odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, než odvolanie žalobkyne vo vzťahu k tomuto nároku nepovažovať za dôvodné.

39. Súd prvej inštancie zamietol tiež žalobu ohľadne nároku žalobkyne, ktorým sa domáhala „úhrady ročného bonusu vo výške 7.740,- Eur brutto“ s príslušenstvom.

40. V zmysle bodu 5. Dohody o skončení pracovného pomeru medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom zo dňa 28. 02. 2022 vyplýva, že „zamestnancovi bude vyplatený ročný bonus za dosiahnutie cieľu za rok 2021 podľa dosiahnutých výsledkov podľa odseku 4c) Pracovnej zmluvy“.

41. Podľa Pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom zo dňa 29. 01. 2020 bodu 4b) „zamestnancovi bude nad rámec mzdy vyplatená variabilná odmena vo výške max 15 % ročnej základnej mzdy v prípade, že zamestnanec splní dohodu o cieľoch na príslušný kalendárny rok na 100 %. V prípade plnenia dohody o cieľoch na menej ako 100 %, bude zamestnancovi vyplatený bonus podľa stupňa splnenia stanovených cieľov (v %). Zmluvné strany sa zaväzujú dohodnúť konkrétny obsah dohody o cieľoch na príslušný kalendárny rok písomne. Táto dohoda môže obsahovať osobné ciele zamestnanca a ciele stanovené pre spoločnosť (zamestnávateľa). Pokiaľ nedôjde k dohode o cieľoch najneskôr do konca prvého kvartálu kalendárneho roka, zamestnávateľ je oprávnený stanoviť tieto ciele jednostranne a písomne oznámiť s nimi zamestnanca“.

42. Podľa bodu 4c) Pracovnej dohody, bonus podľa písmena b) tohto článku bude vyplatený zamestnancovi po ukončení ročnej finančnej uzávierky v priebehu druhého štvrťroku kalendárneho roku. Nárok na bonus podľa písmena b) zaniká, ak bude pracovný pomer ukončený zo strany zamestnávateľa z dôvodov, ktoré ho oprávňujú ukončiť pracovný pomer okamžite. Pokiaľ bude pracovný pomer so zamestnancom začatý alebo ukončený v priebehu príslušného kalendárneho roka, má zamestnanec v závislosti na stupni splnenia cieľov nárok na alikvotnú časť bonusu podľa písmena b) tohto článku podľa okamihu skončenia pracovného pomeru.

43. Podľa Dodatku č. 1 k Pracovnej zmluve zo dňa 01. 01. 2021 bod II., ktorým sa menil článok 4 „Mzdové a ďalšie peňažné plnenia“, podľa písmena b) je „variabilná odmena vo výške max 15 % ročnej základnej mzdy 7.740,- Eur“.

44. Z citovaných ustanovení Pracovnej zmluvy a Dodatku č. 1 k Pracovnej zmluve jednoznačne vyplýva, že pre splnenie podmienok výplaty variabilnej odmeny vo výške max 15 % ročnej základnej mzdy v maximálnej výške 7.740,-- EUR je potrebné, aby zamestnanec splnil dohodu o cieľoch na príslušný kalendárny rok, pričom dohoda môže obsahovať osobné ciele pre zamestnanca a ciele stanovené pre spoločnosť (zamestnávateľa).

45. V tejto súvislosti odvolací súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, že presný výpočet ročných bonusov je ďalej upravený v interných predpisoch zamestnávateľa, a to v Zásadách odmeňovania

v rámci skupiny Wittur pre rok 2021 keďže pracovná zmluva neobsahuje presné kritériá, na podklade ktorých možno ročný bonus určiť, a v ktorých prípadoch je nárokovateľný.

46. Variabilná odmena sa vypláca nad rámec mzdy a variabilita znamená, že pokiaľ nie sú splnené podmienky pre vyplatenie odmeny, môže nastať situácia, že variabilná odmena vyplatená nebude. Vyplácanie variabilnej odmeny bolo podmienené splnením osobných cieľov zamestnanca, ako aj cieľov stanovených pre spoločnosť. Ciele stanovené pre spoločnosť sú uvedené „Zásadách odmeňovania v rámci skupiny Wittur Holding GmBH pre rok 2021“, kde je uvedené, že bonus sa nevypláca, ak nedošlo k zvýšeniu EBITDA oproti minulému roku. Aj z uvedeného je jasné, že bonus je podmienený aj ekonomickými ukazovateľmi spoločnosti, čo vzhľadom na to, že ide o zamestnávateľa v rámci podnikateľského prostredia, je prirodzené. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobkyne, že ročný bonus bol naviazaný len na splnenie cieľov zamestnanca. Odvolací súd v súvislosti ohľadne nároku žalobkyne o zaplatenie 7.740,-- EUR poukazuje na to, že aj v tomto prípade žalobkyňa je tou stranou konania, ktorá musí tvrdenia ohľadne opodstatnenosti nároku preukázať. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní tvrdí len tú skutočnosť, že nárok na variabilnú odmenu jej vznikol len z dôvodu, že je dohodnutý v Pracovnej zmluve, a preto je povinnosťou zamestnávateľa jej tento ročný bonus uhradiť, len táto skutočnosť nie je postačujúca. Rovnako nie je možné prihliadnuť na tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že na rok 2021 boli ciele stanovené len na úrovni zamestnanca, a že len v prípade jej nedostatkov jej mohol zamestnávateľ eventuálne krátiť tento nárok, pričom poukazovala na to, že neplnenie pracovných povinností nebolo žalovaným ani prezentované, ani dokázané. Je zrejmé, že nárok na variabilnú odmenu je podmienený osobnými cieľmi pre zamestnanca a cieľmi stanovenými pre spoločnosť (zamestnávateľa). Žalobkyňa však pri uplatnení tohto nároku nepreukázala ani len aké osobné ciele pre zamestnanca boli stanovené, a že ich splnila. Bežné plnenie pracovných povinností v rámci pracovnej zmluvy nemožno považovať osobitne za osobné ciele zamestnanca, na základe ktorých by mu mal vzniknúť nárok na variabilnú odmenu. Žalobkyňa nepreukázala ani svoje tvrdenie, že na rokovaní dňa 28.2.2022 boli všetky ciele osobne prediskutované a splnenie cieľov za rok 2021 bolo vyhodnotené a odsúhlasené v rozsahu 100 %. Uplatňovať si nárok na variabilnú odmenu len na základe bodu 5. Dohody o skončení pracovného pomeru nie je akceptovateľné, pretože v dohode je upravená len klauzula o tom, že bude vyplatený ročný bonus za dosiahnutie cieľov za rok 2021 podľa dosiahnutých výsledkov podľa ods. 4c Pracovnej zmluvy, kedy z bodu 4.c Pracovnej zmluvy jasne vyplýva, že bonus môže byť vyplatený po ukončení ročnej finančnej uzávierky v priebehu druhého štvrťroku kalendárneho roku. Pokiaľ Dohoda o skončení pracovného pomeru bola uzavretá 28.2.2022, teda v priebehu prvého štvrťroku kalendárneho roku, je zrejmé, že nebol naplnený predpoklad podľa bodu 4.c Pracovnej zmluvy, ohľadne ukončenia ročnej finančnej uzávierky v priebehu druhého štvrťroku kalendárneho roku, a teda či vôbec nárok na vyplatenie variabilnej odmeny vznikne a v akej výške. To, že si žalobkyňa nesprávne vykladá bod 4. písm. b) Pracovnej zmluvy ohľadne osobných cieľov pre zamestnanca a cieľov stanovených pre spoločnosť, kedy je zrejmé, že cieľmi stanoveným pre spoločnosť sú ekonomické ukazovatele spoločnosti, a pokiaľ takýto nárok nevznikol žiadnemu zamestnancovi, nemohol vzniknúť ani žalobkyni, žalovaný predložil vyhlásenie spoločnosti WITTUR GmbH Nemecko zo dňa 3.3.2023, ktorým preukazoval, že v roku 2021 neboli splnené ročné finančné ciele skupiny WITTUR, a z tohto dôvodu bola ročná odmena pre všetkých zamestnancov skupiny WITTUR vo výške 0,-- EUR, pričom však žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by svoj nárok na vyplatenie variabilnej odmeny preukázala. Odvolací súd nespochybňuje názor žalobkyne, že nárok na vyplatenie ročného bonusu (variabilnej odmeny) je nárokovateľný, avšak jeho výška závisí od dosiahnutých výsledkov podľa ods.. 4c Pracovnej zmluvy, a teda po ukončení ročnej finančnej uzávierky v priebehu druhého štvrťroku kalendárneho roku pri splnení osobných cieľov zamestnanca a cieľov stanovených pre spoločnosť.

47. Žalobkyňa až v priebehu odvolacieho konania (9. augusta 2023) predložila znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČEZ: PPZ-KEÚ-BA-EXP-2023/6502, ktorého záverom bolo, že podpis na vyhlásení spoločnosti WITTUR GmbH Nemecko zo dňa 3.3.2023 osoby E. E., riaditeľky pre ľudské zdroje EÚ je technickým falzifikátom, čiernobielou kópiou (výška, šírka zväčšená v rovnakom pomere) porovnávacieho podpisu z iného dokumentu datovaného dňom 21.6.2021. K tejto okolnosti odvolací súd uvádza, že objednávka na preskúmanie podpisu bola zo dňa 19.5.2023 a znalecký posudok bol podaný 20.6.2023, teda po rozhodnutí okresného súdu, po podaní odvolania žalobkyňou.

48. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) malo byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

49. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že prípustnosť nových skutočností a dôkazov v rámci až odvolacieho konania je značne obmedzená. Koncepcia odvolacieho konania totiž v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (v tomto prípade žalobkyne) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany (nové skutočnosti a dôkazy – znalecký posudok), ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali totiž v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto dôkazy použiť, a preto argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok, aj to len v prípade odvolacej argumentácie v rámci odvolacej lehoty. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok a možno ich použiť len priamo v odvolaní. Žalobkyňa však nesplnila ani len tú podmienku, že by vyhlásenie spoločnosti WITTUR zo dňa 3.3.2023 spochybnila v odvolaní, či znalecký posudok predložila súčasne s odvolaním, samozrejme s odôvodnením, prečo takýto dôkaz neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie.

50. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi ( ) a tiež je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní ( ). Nakoľko však znalecký posudok žalobkyňou bol podaný až v priebehu odvolacieho konania bez odôvodnenia, prečo tento procesný prostriedok žalobkyňa neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, prečo ho neuplatnila v odvolaní v priebehu plynutia odvolacej lehoty, odvolaciemu súdu v zmysle zásad sporového konania nezostáva iná možnosť, než na takýto dôkaz predložený žalobkyňou, neprihliadnuť. Pokiaľ by takýto dôkaz žalobkyňa predložila v základnom konaní pred súdom prvej inštancie, súd sa mohol takýmto dôkazom zaoberať, žalovaný by mal dostatok času vyjadriť sa k takémuto dôkazu, pričom k takémuto dôkazu by sa mohla priamo vyjadriť aj spoločnosť WITTUR GmbH Nemecko. K nároku o zaplatenie 7.740,-- EUR s príslušenstvom však odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že samotná žalobkyňa nepreukázala vznik toho nároku.

51. Uvedený princíp sa dotýka aj ďalších dôkazov predkladaných žalobkyňou až v rámci odvolacieho konania, ako je poukaz na pracovnú zmluvu A. F. G., A. E. H., či Dohoda o skončení pracovného pomeru s A. E. H..

52. Žalobkyňa sa domáhala podanou žalobou zmenenou na pojednávaní 19.1.2023 tiež zaplatenia 10.258,44 EUR s príslušenstvom.

53. V odvolaní proti rozsudku okresného súdu opätovne poukázala na to, že sa domáhala úhrady odstupného v zmysle Pracovnej zmluvy, kedy v zmysle čl. 5 bod d) pracovnej zmluvy bola dohodnutá pre prípad skončenia pracovného pomeru výpoveďou výpovedná doba v trvaní 5 mesiacov, a preto sa domnieva, že pre vypracovanie Dohody o skončení pracovného pomeru mal žalovaný vychádzať z výpovednej doby 5 mesiacov pri stanovení výšky odstupného a nielen zákonného nároku vo výške dvojnásobku priemerného zárobku a takto dohodnutú výšku odstupného jej mal vyplatiť.

54. Tento nárok žalobkyne je absolútne neopodstatnený. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo v súlade s ust. dohodou.

55. Podľa ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Podľa ods. 2 dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v až c) a . Podľa ods. 3 jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

56. Ku skončeniu pracovného pomeru medzi žalobkyňou, ako zamestnancom, a žalovaným, ako zamestnávateľom, došlo dohodou dňa 28.2.2022, pričom Dohoda o skončení pracovného pomeru má písomnú formu a je v nej uvedený aj dôvod skončenia pracovného pomeru vzhľadom na to, že pracovný

pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených podľa , teda z dôvodu nadbytočnosti.

57. Vzhľadom na to, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou, je úplne irelevantné zo strany žalobkyne poukazovať na ustanovenia Pracovnej zmluvy ohľadne ukončenia pracovného pomeru výpoveďou s tým, že výpovedná doba v pracovnej zmluve bola dohodnutá 5 mesiacov (bod 5.d Pracovnej zmluvy zo dňa 29.01.2020).

58. V zmysle , zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v , alebo písm. f), alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov.

59. Nakoľko žalobkyňa uzatvorila pracovnú zmluvu so žalovaným dňa 29.1.2020 s dňom nástupu do práce 1.2.2020 a ku skončeniu pracovného pomeru dohodou došlo dňa 28.2.2022 k uvedenému dňu, jej pracovný pomer trval viac ako dva roky a menej päť rokov, nie je možné posudzovať iný nárok na odstupné, než v zmysle .

60. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobkyňa odôvodňuje svoje nároky na odstupné rôznymi rozhodujúcimi skutočnosťami, skutkovými a právnymi tvrdeniami, kedy mieša svoj nárok na odstupné ohľadne sumy 914,24 EUR s príslušenstvom, s nárokom na odstupné o zaplatenie 10.258,44 EUR s príslušenstvom, neuvedomujúc si, že nárok na odstupné je samostatným nárokom, ktorý môže vyplývať len z konkrétnych, na žalobkyňu sa vzťahujúcich okolností, s prihliadnutím na uzavretie Pracovnej zmluvy a spôsob skončenia pracovného pomeru.

61. Žalobkyňa v odvolaní tiež namietla, že konanie žalovaného považuje za zneužitie jeho postavenia silnejšej strany zmluvného vzťahu, pričom na žalovaného by mali byť kladené vyššie nároky o právnom povedomí a nemal by svoje postavenie zneužívať. Pri rokovaní o dohode o skončení pracovného pomeru konal žalovaný voči nej v časovom tlaku bez akejkoľvek predchádzajúcej informácie o nespokojnosti s ňou, o zmene v potrebách zamestnávateľa a žalobkyňa v časovom strese podpísala návrh dohody, ktorý prijala a mala za dohodnuté v ňom stanovené záväzky žalovaného.

62. Vzhľadom na podriadené postavenie zamestnanca voči zamestnávateľovi, možno zamestnanca, ako subjekt pracovno-právnych vzťahov, definovať ako tzv. „slabší“ subjekt práva, kde jeho ochrana sa pretavuje jednak do právnej úpravy nielen v hmotnom práve, ale aktuálne aj v procesnom práve. Z konania žalovaného pri uzatváraní Pracovnej zmluvy, ako aj pri uzatváraní Dohody o skončení pracovného pomeru však nevyplýva, že by nejakým spôsobom zneužil svoje postavenie. Nemožno hovoriť o tlaku na žalobkyňu, ako zamestnanca, pri uzavretí Dohody o skončení pracovného pomeru, pretože samotná žalobkyňa niekoľkokrát v priebehu súdneho konania deklarovala, že so zamestnávateľom pri vypracovávaní Dohody o skončení pracovného pomeru komunikovala a že konečná verzia dohody bola vypracovaná aj na základe je pripomienok. Rovnako tak v rámci konania nevyplynulo, že by bol vyvíjaný tlak na žalobkyňu k podpisu uvedenej Dohody o skončení pracovného pomeru. Pokiaľ by žalobkyňa uvedenú dohodu nebola podpísala okamžite dňa 28.2.2022, zrejme by došlo k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru neskorším dátumom, resp. vzhľadom k dôvodu nadbytočnosti zamestnanca výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobkyne, že návrh dohody podpisovala v časovom strese. Navyše, nie je možné opomenúť samotné zaradenie žalobkyne – ako riadiaci pracovník (manažér) ľudských zdrojov (personálny riaditeľ), kde je predpoklad, že nejde o bežného zamestnanca, ale o zamestnanca odborne spôsobilého priamo na personálnu činnosť.

63. Vzhľadom na to, že okresný súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol, pričom jeho úvahy vychádzajúce zo skutkových okolností sú logické, legitímne a právne akceptovateľné, odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny, a to aj v závislom výroku o trovách konania vzhľadom na úspech žalovaného. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. V tomto zmysle rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

64. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) vzhľadom na neúspech žalobkyne v odvolacom konaní a úspech žalovaného v odvolacom konaní tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

65. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.