Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoKR-9-2019.pdf
PDF · 98.3 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., Bočná 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, proti žalovanému: Bytové družstvo Prešov, Bajkalská 30, 080 01 Prešov, IČO: 00 173 665, právne zastúpenému JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 42239265, o určenie popretého poradia zabezpečovacieho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 5Cbi/3/2018-315 zo 16. júla 2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalobca je v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníka: Š. B., L.. XX.XX.XXXX, P. J.: E. XX, XXX XX G., ktorý konkurz bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1OdK/129/2017 zo dňa 28.09.2017, veriteľom pohľadávky uplatnenej prihláškou s poradovým č. X, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým č. XX, v celkovej výške 46.467,84 EUR, vzniknutej z hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXX poskytnutého dlžníkovi zmluvou o hypotekárnom úvere a splátkovom úvere zo dňa 18.01.2013, ktorá je zabezpečená záložným právom v prvom poradí, zriadenom zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.01.2013 na majetkovej hodnote vo vlastníctve dlžníka: byt č. XX na X. poschodí bytového domu na adrese: E. XX, G. - stavba so súpisným č. XXXX, na pozemku T.-Q. s parcelným č. XXXXX/XX, ako aj k bytu prináležiaci spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a na spoločných zariadeniach bytového domu, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Prešov, zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, a k bytu prináležiaci spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX na pozemku T.-Q. s parcelným č. XXXXX/XX, výmera: 720 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v katastrálnom území G., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX;
II. Žalobca je v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníka: Š. B., L.. XX.XX.XXXX, P. J.: E. XX, XXX XX G., ktorý konkurz bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1OdK/129/2017 zo dňa 28.09.2017, veriteľom pohľadávky uplatnenej prihláškou s poradovým č. X, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým č. XX, v celkovej výške 13.280 EUR, vzniknutej zo splátkového úveru č. XXXXXXXXXX poskytnutého dlžníkovi zmluvou o hypotekárnom úvere a splátkovom úvere zo dňa 18.01.2013, ktorá je zabezpečená záložným právom v prvom poradí, zriadenom zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.01.2013 na majetkovej hodnote vo vlastníctve dlžníka:
byt č. XX na X. poschodí bytového domu na adrese: E. XX, G. - stavba so súpisným č. XXXX, na pozemku T.-Q. s parcelným č. XXXXX/XX, ako aj k bytu prináležiaci spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXX2 na spoločných častiach a na spoločných zariadeniach bytového domu, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G., zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, a k bytu prináležiaci spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX na pozemku T.-Q. s parcelným č. XXXXX/XX, výmera: 720 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v katastrálnom území G., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX.
III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prihláškou pohľadávky označenou poradovým číslom 1 si žalobca uplatnil v konaní k spisovej značke 1Odk/129/2017 dlžníka: Š. B. pohľadávku vo výške uvedenej istiny 46.467,84 EUR s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky
- zmluva č. XXXXXXXXX uzatvorená dňa 18.01.2013. V časti zabezpečovacieho práva prihlášky bolo uvedené záložné právo na zabezpečenú sumu 46.467,84 EUR s dňom vzniku 15.02.2013 a dňom registrácie 15.02.2013 s tým, že ide o záložné právo prvé v poradí, pričom predmetom zabezpečovacieho práva boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G., obec G.v, okres G., zapísané na liste vlastníctva XX XXX a XX XXX. Predmetná prihláška bola doručená správcovi dňa 09.10.2017. V predmetnej prihláške boli pripojené prílohy, a to vyčíslenie pohľadávky banky, zmluva o hypotekárnom úvere, návrh na vklad záložného práva, zmluva o zriadení záložného práva, rozhodnutie Správy katastra G. - odboru katastrálnych konaní č. vkladu E. XXX/XX zo dňa 15.02.2013, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XX XXX k.ú. G. a čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XX XXX k.ú. G..
3. Podľa prihlášky pohľadávky poradové č. X, si žalobca uplatnil pohľadávku voči totožnému dlžníkovi vo veci vedenej pod sp.zn. 1Odk 129/2017 vo výške istiny 13.280 EUR zo zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 18.01.2013 s uvedením časti zabezpečovacieho práva - druh zabezpečovacieho práva
- záložné právo na zabezpečenú sumu 13.280 EUR s dňom vzniku 15.02.2013 a dňom registrácie 15.02.2013, pričom dôvod vzniku zabezpečovacieho práva bola uvedená zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 18.01.2013 s predmetom zabezpečovacieho práva - nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území G., obec G., okres G. zapísané na liste vlastníctva XX XXX a č. XX XXX. Predmetná prihláška bola doručená správcovi dňa 09.10.2017. K predmetnej k prihláške bolo pripojené vyčíslenie pohľadávky banky, zmluva o hypotekárnom úvere, návrh na vklad záložného práva, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, rozhodnutie Správy katastra G., odbor katastrálnych konaní, čiastočný výpis listu vlastníctva č. XX XX0, a č. XX XXX.
4. Podľa oznámenia o popretí pohľadávky Bytovým družstvom Prešov zo dňa 03.01.2018 správca oznámil žalobcovi, že pohľadávky pod poradovým č. XX a XX vo výške prihlásenej istiny 46.467,84 EUR a 13.280 EUR, zabezpečené zabezpečovacím právom boli dňa 15.12.2017 popreté Bytovým družstvom Prešov, a to čo do poradia zabezpečovacieho práva z dôvodov uvedených v priloženom popretí pohľadávky Bytového družstva Prešov. Podľa predložených listinných dôkazov zásielka bola doručená adresátovi dňa 15.01.2018.
5. Súd vo veci vykonal dokazovania popretím pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom XX, v zmysle ktorého popierajúceho úkonu bol uvedený ako popierajúci veriteľ Bytové družstvo Prešov, IČO: 00 173 665, ulica Bajkalská č. 30, Prešov. Pohľadávka bola popretá čo do poradia zabezpečovacieho práva z takto uvedeného dôvodu: „ Ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. G. v G., na ktorom je evidovaný byt č. XX na X. poschodí vchodu č. XX a k tomu prislúchajúce spoločné časti a zariadenia bytového domu, v časti Q. listu vlastníctva sú ako prednostní záložni veritelia evidovaní ostatní vlastníci bytov v bytovom dome, ktorých pri vymáhaní pohľadávok zastupuje samostatne Bytové družstvo Prešov. Toto záložné právo je zapísané ako záložné právo podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. S poukazom na § 151 k OZ ods. 1 prednostným záložným veriteľom v tomto prípade sú vlastníci bytov zastúpení správcom Bytovým družstvom Prešov a nie Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava. Slovenská sporiteľňa, a.s. je záložným veriteľom s neskorším - druhým poradím.“. Podľa podacej pečiatky predmetné popretie bolo správcovi doručené dňa 15.12.2017.
6. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku dňa 09.10.2017, žalovaný prihlásenú pohľadávku poprel dňa 15.12.2017 (lehota na popieranie pohľadávok plynula od 21.11.2017 do 22.12.2017), oznámenie o popretí pohľadávky správcom bolo doručené žalobcovi dňa 15.01.2018 a žaloba bola podaná dňa 13.02.2018. Súd teda konštatoval, že boli dodržané zákonom stanovené prekluzívne doby.
7. Žalobca sa v spore domáhal určenia popretej pohľadávky v rozsahu, v ktorom bola jeho pohľadávka popretá žalovaným ako popierajúcim veriteľom. Žalovaný, označený v popierajúcom úkone ako popierajúci veriteľ poprel prihlásenú pohľadávku čo do poradia zabezpečovacieho práva.
8. Žalobca v konaní namietal okrem iného postavenie žalovaného v konkurznom konaní, a to, že žalovaný nemal aktívnu legitimáciu na vykonanie popieracieho úkonu, keďže toto právo patrí len veriteľovi prihlásenej pohľadávky, ktorým žalovaný v konkurze nebol.
9. Vzhľadom na námietku žalobcu sa súd zaoberal v prvom rade postavením a právami žalovaného ako veriteľa. Konštatoval, že všetky práva v konkurze, ktoré patria veriteľovi prihlásenej pohľadávky sú viazané na prihlásenú pohľadávku. Ak určitá osoba (fyzická, právnická) tvrdí existenciu pohľadávky, v prípade vyhlásenia konkurzu, ak chce byť so svojím nárokom uspokojená, si ho musí do konkurzu prihlásiť spôsobom zákonom predpokladaným. Práva veriteľa, ich rozsah a uplatnenie sa viažu k prihlásenej pohľadávke. Od tejto pohľadávky sú odvodené jednotlivé práva, diferencujú sa jednotlivé kategórie veriteľov, ktorí sú následne aj rôzne uspokojovaní ( napr. zabezpečení, nezabezpečení), teda všetky práva jednotlivých veriteľov sú spojené s ich prihlásenou pohľadávkou.
10. K postaveniu veriteľa v zmysle zákona súd uviedol, že podľa § 24 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR), účastníkom konkurzného konania sú aj veritelia, ktorí si spôsobom ustanoveným zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Žalovaný však prihlásil do konkurzu úpadcu pohľadávku ako zástupca, čím sa nestal veriteľom v konkurze v súlade s § 24 ods. 1 ZKR, v spojení s ustanovením § 167 l ods. 5 ZKR. Pre vznik postavenia žalovaného ako veriteľa by bolo podstatné iba to, že by si žalovaný prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku.
11. Zákon v ustanovení § 167l ZKR uvádza, že veriteľ prihlásenej pohľadávky je oprávnený poprieť pohľadávku iného veriteľa, teda veriteľovi prihlásenej pohľadávky (vo všeobecnosti) priznáva aj právo popierať prihlásené pohľadávky iných veriteľov. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii je v tomto smere jasný a nie je potrebný jeho výklad, resp. hľadať úmysel jeho tvorcu. Zákon ustanovuje, že veriteľ je aktívne legitimovaný na popieranie pohľadávok iných veriteľov a skutočnosť, že svoju pohľadávku prihlásil, musí súd skúmať.
12. V danej právnej veci súd prvej inštancie poukazom na zákon č. 283/2018 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s účinnosťou od 01.11.2018 konštatoval, že v zmysle § 9 ods. 7, 8 tohto zákona spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci. Uvedená právna úprava nadobudla účinnosť až od 01.11.2018, preto pokiaľ úkon, ktorým došlo k popretiu pohľadávky bol realizovaný ku dňu 15.12.2017, v danom prípade nejde o otázku zastúpenia ako procesného inštitútu, ale o otázku hmotnoprávnu. Súd mal za to, že popretie pohľadávky veriteľom označeným - Bytové družstvo Prešov v danom čase nemožno považovať za účinné, nakoľko veriteľom boli vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu, súpisné č. XXX na E. A. Č.. XX, XX, XX G..
13. Na potvrdenie správnosti svojho záveru súd prvej inštancie poukázal na realizovanú prihlášku pohľadávky vlastníkov bytov (čl. 127 spisu), ktorá správne odzrkadľovala oprávnenie správcu zastupovať vlastníkov bytov pred súdom a vyplývala z vtedy platného ustanovenia § 8b ods. 1 vete prvá zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Následne takto označeným veriteľom mal byť podľa názoru súdu realizovaný popierací úkon.
14. Z uvedených dôvodov súd vo veci neskúmal ďalšie obsahové dôvody popieracieho úkonu, t.j. otázku poradia zabezpečovacieho práva a žalobe vyhovel.
15. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 166 ods. 1, § 166a, § 167a ods. 1, 3, § 167c ods. 1, § 167l, § 32 ods. 3, 5, 6, 7, 9, 11, 13, 14, 15, 16, 18 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), § 8b ods. 1, § 9 ods. 7, 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 31.10.2018.
16. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobca bol v konaní čo do základu nároku úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
17. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Odvolacie dôvody poriadil pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP, teda namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ CSP žalovaný bližšie nezdôvodnil. K odvolaciemu dôvodu spočívajúcemu v nesprávnom právnom posúdení veci žalovaný poukázal na nesprávny výklad ustanovenia § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., predovšetkým na jeho oprávnenie pod písm. a/ až e/ citovaného ustanovenia, v zmysle ktorého je subjektom oprávneným na konanie v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov, teda veriteľov, ktorí si prostredníctvom neho ako svojho zástupcu prihlásili prihláškou pohľadávky v konkurze vedenom na úpadcu Š. B., ktorá pohľadávka predstavuje nedoplatok na úhradách do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Mal za to, že už z prihlášky tejto pohľadávky ako aj z popretia pohľadávky jednoznačne vyplýva, že ide o pohľadávku toho istého veriteľa, v mene ktorého žalovaný koná ako zástupca. Keďže je v celom rozsahu oprávnenou osobou konať v mene a na účet veriteľov, nie je možné považovať žalovaného za subjekt pasívne vecne nelegitimovaný. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na novelizované znenie ustanovenia § 8b zákona č. 182/1993 Z. z., tak k tomu žalovaný uviedol, že toto novelizované ustanovenie iba formálne precizovalo znenie účinné do novely, teda vyriešila sa otázka týkajúca sa zákonného zastúpenia správcu vo vzťahu k vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Táto otázka totižto v minulosti nebola vyriešená a súdy sa rozchádzali pri aplikácii tohto ustanovenia. Žalovaný zdôraznil, že k uplatneniu pohľadávky v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov pristupoval stále ako ich zákonný zástupca a tak aj v tomto prípade žalovaný postupoval v zmysle zákona, pričom nie je rozpor o tom, komu pohľadávka patrí, aká je jej výška a o akú pohľadávku ide. Namietal, že súd prvej inštancie na predmet konania uplatnil prísny formalizmus, čo je v rozpore s rozhodnutiami Ústavného súdu ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Následne odvolateľ citoval rozhodnutia týkajúceho sa formalistického výkladu zákonov. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie posúdil právnu vec na základe prísneho formalizmu a nepokračoval v meritórnom posúdení veci, teda o záložnom práve v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z. z., čo bolo prioritou, nakoľko z obsahu prihlášky pohľadávky ako aj z popretia pohľadávky je zrejmé, že ide o totožného veriteľa. Do pozornosti odvolacieho súdu dal skutočnosť, že konajúci súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k námietkam vzniku záložného práva a mal za to, že ide o vznik záložného práva zo zákona, ktoré v kontexte všetkej právnej úpravy má prednostné postavenie. Zdôraznil, že v zmysle aj ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky prílišný formalistický prístup vedie k zjavnej nespravodlivosti. V súdenom prípade rozhodnutím súdu prvej inštancie bolo tak zásadným spôsobom obmedzené ústavné právo veriteľov vlastniť majetok a nakladať s ním, nakoľko nielen že konajúci súd dospel k nesprávnemu posúdeniu veci, ale zároveň nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vykonaním dôkazu iba listinou o popretí pohľadávky dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, ako ani s ním predloženými dôkazmi, čím porušil základné princípy Civilného sporového poriadku. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a rozhodnúť, že žalobca nie je v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníka: Š. B., veriteľom pohľadávky uplatnenej prihláškou s poradovým č. X a s poradovým č. X.
18. Žaloba sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
20. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
22. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie na posúdenie vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, čo v danom prípade aj odvolací súd považoval za postačujúce. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia § 24 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.
23. Odvolací súd zdôrazňuje, že tak konkurzné, ako aj reštrukturalizačné konanie je prísne formalistickým konaním, s presne vymedzeným postavením zúčastnených osôb a ich právami a povinnosťami. Pokiaľ teda zákon označuje ako účastníka konania veriteľa, tak len tomuto zároveň priznáva právo uplatniť pohľadávky v konkurze. V takto ponímanom formalizme ide o hmotnoprávne vyjadrenie postavenia zúčastnených osôb, čo nemožno nahradiť rozšíreným výkladom citovaného ustanovenia.
24. Vychádzajúc z citovaných ustanovení aj odvolací súd dospel k záveru, že oprávnenie nakladať s pohľadávkou voči dlžníkovi bol žalovaný len ako zástupca a nie ako veriteľ, ktoré postavenie si pripísal na popierajúcom úkone z 15.12.2017. Nič na tom nemení ani samotný obsah popierajúceho úkonu, v ktorom žalovaný v časti popretia pohľadávky čo do poradia zabezpečovacieho práva ako veriteľa označil vlastníkov bytov v bytovom dome. Pokiaľ sa žalovaný dopustil formálnej chyby, tak v súvislosti s touto chybou musí niesť aj právne dôsledky, ktorým je v súdenom prípade jeho neúspech.
25. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne, stotožniac sa s výstižným a vyčerpávajúcim odôvodnením tohto rozhodnutia, vrátane správneho a zodpovedajúceho výroku o trovách konania.
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému.
27. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).