Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-146-2016.pdf
PDF · 137.02 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/146/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín JUDr. Vierou Kumovou v spore žalobcu B. M. , nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana A. republiky, bytom C. XXX práv. zast. JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o. so sídlom v Považskej Bystrici, ul. Šoltésovej 346/1, IČO 36 860 654 proti žalovanému Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom Krivoklát XXX práv. zast. JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom v Trenčíne, nám. Sv. Anny 25 o určenie neexistencie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % , ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenie, že žalovaný nie je vlastníkom parc.č. KNC 256 ostatné plochy o výmere XXX m 2, zapísanej na LV č. XXX katastrálne územie C.. J. odôvodnil tým, že v konaní U. súdu E. XXC/XXX/XXXX bol návrh na určenie vlastníctva k parc. C. XXX ostatné plochy o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXX katastrálne územie C. zamietnutý. U. C. súd E. na str. XX v rozsudku XXCo XXX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že pokiaľ on ako žalobca tvrdil, že sa jedná o totožné parc. C. XX a XX katastrálne územie C. s parc.č. C. XXX katastrálne územie C., že túto skutočnosť súdu nepreukázal a že nemôže domáhať sa určenia jeho vlastníckeho práva, nakoľko sporná nehnuteľnosť nebola predmetom dedičského konania. J. odvolací súd zdôrazňuje, že odvolaciemu súdu z obsahu spisu sa javí, že žalovaný nie je vlastníkom C. XXX katastrálne územie C. a že sa mal domáhať určenia, že žalovaný nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a preto on dôkazné bremeno neuniesol. V., že v spise U. súdu E. XXC/XXX/XXXX na čl. XXX sa nachádza znalecký posudok T.. P. H. č. X/XXXX, ktorý zistil, že pri prešetrení údajov v katastrálnom operáte, pozemok C. parc. XXX katastrálne územie C. bol zapísaný na LV č. XXX na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý zidentifikoval parc.č. C. XXX tak, že táto je identická s parc. C. XXXXX/X a preto pri zápise geometrického plánu bola v katastrálnom operáte zrušená evidencia parc.č. XXXX/X. T.. H. vykonal identifikáciu parc. C. XXX a zistil, že táto je identická s parc C. XX a XX katastrálne územie C., tak ako je to znázornené v prílohe č. X znaleckého posudku č. X/XXXX. C. žalobca je výlučným vlastníkom parc. C. XX trvalé trávne porasty o výmere XX m2, zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie C. a spoločne so SR je spoluvlastník v podiele X/X parc. C. XX záhrady o výmere XX m2, tak ako je to zapísané na LV č. XXX katastrálne územie C. ide o duplicitnú evidenciu vlastníctva na parc.č C. XXX ostatné plochy o výmere XXX m2, zapísanú na žalovaného na LV č. XXX katastrálne územie C., domáha sa, aby súd vyslovil , že tu právny vzťah alebo právo žalovaného nie je. Má naliehavý právny záujem na tomto určení, aby sa takto odstránilo duálne evidovanie vlastníctva k tej istej časti zemského povrchu. E. sa zabráni vyvolávaniu ďalších zbytočných sporov, pretože žalovaný chce odstraňovať z tejto parc. porasty, ktoré dlhodobo užíva on, cítiac sa ako
vlastník, a ďalej si chce vlastníctvo usporiadať aj so SR ohľadne parc.č. C. XX. Q. dôkaz označil spis U. súdu E. XXC/XXX/XXXX, v prílohe predložil LV č. XXX, XXX, XXXX všetky katastrálne územie C. a znalecký posudok T.. P. H. č.X/XXXX.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.01.20018 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že považuje podanú žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a bez existencie skutkového aj právneho základu uplatneného nároku a zároveň podanú bez existencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na požadovanom určení. Pokiaľ ide o posúdenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, tak tento nemôže byť na strane žalobcu vôbec daný z dôvodov ďalej uvedených. V pôvodnom konaní medzi tými istými stranami sporu v tom istom procesnom postavení, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Trenčín pod č. XXC XXX/XXXX žalobca uplatnil nárok na určenie jeho výlučného vlastníckeho práva k predmetnému pozemku a súd takto podanú žalobu zamietol v zásade z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k tým častiam pôvodných pozemkov pkn. parc.č. XX a XX, z ktorých je predmetný pozemok podľa výsledkov znaleckého dokazovania z odboru geodézie a kartografie vykonaného v uvedenom konaní vytvorený, a to ani samotným žalobcom ani jeho právnymi predchodcami. Odvolací súd v uvedenom právoplatne skončenom predchádzajúcom konaní okrem iného uviedol podstatnú skutočnosť, na ktorú žalobca v podanej žalobe nepoukázal, a to, že pokiaľ žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie a uplynutí lehoty na odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, predložil ďalšie listinné dôkazy o nadobudnutí vlastníctva k EKN parc.č. 41 a 42 v kat.úz. Krivoklát, tak odvolací súd môže len konštatovať, že uvedené nehnuteľnosti nie sú totožné s CKN parc.č. 256 v kat.úz. C. a nemali pre ďalšie rozhodovanie odvolacieho súdu v danej veci žiaden právny význam. E. skutočnosť je pritom zásadná aj pre posúdenie naliehavého právneho záujmu a s ním spojenej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom predmetného pozemku. Z obsahu podanej žaloby totiž vyplýva, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie predmetného určovacieho nároku odvodzuje od toho, že predmetný pozemok je podľa znaleckého posudku č. X/XXXX T.. P. H., znalca z odboru geodézie a kartografie zo dňa XX.XX.XXXX, podaného v uvedenom predchádzajúcom súdnom konaní, vytvorený z pôvodných pkn. parc.č. XX a XX a v nadväznosti na to tvrdí, že tieto sú zapísané ako predmet jeho vlastníctva a podielového spoluvlastníctva v katastri nehnuteľností a od toho odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie predmetného určovacieho nároku. Skutočnosť je však taká, že v súčasnosti sú v katastri nehnuteľností zapísané len zvyšné časti pôvodných pkn. parc.č. 41 a XX, ktoré neboli doposiaľ (pred zápisom žalobcu za ich vlastníka a podielového spoluvlastníka) vyčerpané v rámci zápisu právnych vzťahov v registri R. parciel. O. ide o zápis týchto pôvodných pozemnoknižných parciel v katastri nehnuteľností, tak tieto sú zapísané u U. úradu T., katastrálny odbor, v katastri nehnuteľností pre okres T., obec C. a katastrálne územie C. jednak na liste vlastníctva č. XXX ako O. registra „E“ evidované na mape určeného operátu - parc.č. XX - trvalé trávne porasty vo výmere XX mX a jednak na liste vlastníctva č. XXX ako O. registra „E“ evidované na mape určeného operátu - parc.č. XX - záhrady vo výmere XX m2. J. bol za vlastníka N. parc.č. XX v podiele X/X na liste vlastníctva č. XXX zapísaný jednak na základe osvedčenia notára vydaného v zmysle § 63 zák. č. XXX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov podľa notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX v podiele XXX/XXX, jednak na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený pod č. V XXXX/XX v podiele X/XXX a jednak na základe dedenia podľa osvedčenia o dedičstve č. XXD XXXX/XXXX, D not XX/XX po poručiteľovi Q. M. v podiele X/XXX a za podielového spoluvlastníka N. parc.č. XX v podiele X/X na liste vlastníctva č. XXX zapísaný na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený pod č. V XXX/XX. Z výpisov z PK pre kat.úz. C. vyplýva, že pkn. parc.č. XX zapísaná v prot. č. XXX ako V. čís. XX, dvor a záhrada mala výmeru XXXX mX (XXá XX m2) a pkn. parc.č. XX zapísaná v prot. č. XXX ako J. J. mala výmeru XXXX mX (XXX štv. s.). Z odôvodnenia rozsudku U. súdu E. č. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX v konaní tých istých strán sporu v rovnakom procesnom postavení vyplýva, že žalobca súdu netvrdil a ani nepreukázal, do držby ktorých častí pozemku pkn. parc.č. XX mal jeho otec Q. M. alebo jeho právni predchodcovia vstúpiť a či vôbec na základe údajnej ústnej dohody medzi podielovými spoluvlastníkmi držali tú časť pozemku pkn. parc.č. XX, ktorá je v súčasnosti zahrnutá v R. parc.č. XXX a že podľa prehlásenia o vydržaní, ktoré bolo spísané v notárskej zápisnici býv. Z. notárstva v O. K. č. N XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX bol Q. M. oprávneným držiteľom len tej časti pozemku pkn. parc.č. XX, z ktorej bola vytvorená parcela EN č. XXX, teraz R. parc.č. XXX/X vo výmere XXXX mX a parc.č. XXX/X vo výmere XX mX a teda evidentne tej časti pozemnoknižnej parcely, z ktorej bola neskôr vytvorená R. parc.č. XXX, teda predmetný pozemok G. z údajov katastra nehnuteľností vyplýva, že R. parc.č. XXX bola vytvorená
geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX /XXXX zo dňa XX.X.XXXX a že právne vzťahy k tomuto pozemku v registri R. parciel boli v katastri nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre kat.úz. C. už v roku XXXX. Zo súhrnu týchto skutočností je potom celkom zrejmé, že N. parc.č. XX zapísaná na liste vlastníctva č. XXX a N. parc.č. XX zapísaná na liste vlastníctva č. XXX nepredstavujú tie časti pôvodných pkn. parc.č. XX a XX, z ktorých je vytvorená R. parc.č. XXX, teda predmetný pozemok. Ak si teda žalobca usporiadal právne vzťahy k pozemku N. parc.č. XX v rozsahu spoluvlastníckeho podielu XXX/XXX (okrem spoluvlastníckeho podielu X/XXX, ktorý nadobudol titulom dedenia po svojom otcovi Q. M.) na základe právnych úkonov vykonaných v roku XXXX, tak je celkom zrejmé, že predmetom týchto právnych úkonov nemohli byť tie časti pkn. parc.č. XX a XX, ktoré boli obsiahnuté v R. parc.č. XXX, ku ktorej právne vzťahy boli už v tom čase zapísané v registri R. parciel a teda nemohli byť predmetom akýchkoľvek iných právnych úkonov a je zrejmé, že ak by mali byť či už predmetom osvedčenia notára podľa § XX zák.č. XXX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov alebo predmetom darovacej zmluvy uzavretej s inou osobou ako vlastníkom zapísaným v katastri nehnuteľností v registri R. parciel, tak by ani vôbec nemohlo dôjsť k zápisu v katastri nehnuteľností na základe takýchto listín. O. ide o spoluvlastnícky podiel žalobcu X/XXX na N. parc.č. XX zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, tak v kontexte s obsahom už uvedeného prehlásenia o vydržaní spísaného v notárskej zápisnici č. N XXX/XX, NZ XXX/XX konštatovaného v rozsahu U. súdu E. vo veci č. XXC XXX/XXXX je zrejmé, že spoluvlastnícky podiel Q. M. na pkn. parc.č. XX bol v celom rozsahu obsiahnutý v terajších R. parc.č. XXX/X a XXX/X v kat.úz. C. a teda po jeho smrti, ak by malo byť takéto osvedčenie zákonné a správne, nebolo už čo na pkn. parc.č. XX po tomto poručiteľovi dediť. O. ide o spoluvlastnícky podiel žalobcu X/X na N. parc.č. XX zapísanej na liste vlastníctva č. XXX tak tento nadobudol žalobca na základe právneho úkonu (darovacej zmluvy) v roku XXXX a teda je zrejmé, že predmetom tohto právneho úkonu rozhodne nemohla byť tá časť pôvodnej pkn. parc.č. XX, ktorá je obsiahnutá v R. parc.č. XXX, teda v predmetnom pozemku, na ktorý bol už dávno predtým v registri R. parciel založený list vlastníctva na inú osobu odlišnú od tej, ktorá mala žalobcovi príslušný spoluvlastnícky podiel na N. parc.č. XX v roku XXXX darovať. G. aj z porovnania výmer pkn. parc.č. XX a XX aj pri zohľadnení toho, že tieto nemusia byť celkom presné vzhľadom na vtedajší spôsob ich zisťovania, je celkom evidentné, že N. parc.č. XX vo výmere XX mX zapísaná na liste vlastníctva č. XXX vo vlastníctve žalobcu v podiele X/X a N. parc.č. XX vo výmere XX mX zapísaná na liste vlastníctva č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v podiele X/X predstavujú len zvyškové časti pôvodných pkn. parc.č. XX a XX, ktoré nie sú obsiahnuté v pozemkoch zapísaných v registri R. parciel s riadne evidovanými právnymi vzťahmi. E. súčet výmer N. parc.č. XX a XX, ktorý predstavuje XXX mX nie je totožný s výmerou R. parc.č. XXX, ktorá je XXX m2. Z toho je potom zrejmé, že tvrdenie žalobcu o tom, že podaním predmetnej určovacej žaloby sleduje odstránenie duálneho evidovania vlastníctva k tej istej časti zemského povrchu nemá žiadne reálne opodstatnenie a je zjavne nesprávne, keďže pozemky N. parc.č. XX a XX v terajšom stave zapísanom na listoch vlastníctva č. XXX a XXX nie sú vôbec identické s pozemkom R. parc.č. XXX, teda predmetným pozemkom, ktorý je síce vytvorený z pôvodných pkn. parc.č. XX a XX, avšak nie v tej časti, ktorú predstavujú N. parc.č. XX a XX, keďže tieto môžu predstavovať len zvyšné časti pôvodných pozemnoknižných parciel, ktoré nie sú doposiaľ vyčerpané v rámci pozemkov evidovaných v registri R. parciel, ku ktorým sú právne vzťahy v katastri nehnuteľností usporiadané a zapísané. Z tejto podstatnej skutočnosti potom plynie, že žalobca vôbec nemôže byť aktívne vecne legitimovanou osobou na uplatnenie predmetného určovacieho nároku a že na požadovanom určení neexistencie vlastníckeho práva žalovaného k predmetnému pozemku nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem. G. týmto podstatným skutočnostiam pre rozhodnutie o uplatnenom žalobnom nároku poukazuje žalovaný aj na ďalšie skutočnosti, a to jednak na to, že hoci žalobca je zapísaný len za podielového spoluvlastníka N. parc.č. XX v podiele X/X, tak podanou žalobou sa domáha určenia neexistencie vlastníckeho práva žalovaného k predmetnému pozemku v celom rozsahu, pričom je zrejmé, že ak by aj len v teoretickej rovine jeho tvrdenie o tom, že tento pozemok zapísaný v registri N. parciel je totožný s časťou predmetného pozemku malo byť správne, mohol by sa akéhokoľvek práva odvodzovaného od vlastníctva N. parc.č. XX domáhať len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu X/X a zároveň by stranou sporu v takom prípade mal byť aj ďalší podielový spoluvlastník tohto pozemku zapísaný za jeho vlastníka v podiele X/X. E. žalovaný poukazuje na zjavné nezrovnalosti v tvrdeniach žalobcu obsiahnuté na jednej strane v jeho podaniach a vyjadreniach v konaní U. súdu E. vo veci č. XXC XXX/XXXX a na druhej strane v notárskej zápisnici č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, kde je predovšetkým uvedené, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom osvedčenia obsiahnutého v tejto notárskej zápisnici v celosti od XX.XX.XXXX doposiaľ užíva dlhodobo pokojne dobromyseľne a nerušene ako svoju vlastnú a nikto mu vlastníctvo nespochybňuje, čo by samozrejme vôbec nezodpovedalo jeho tvrdeniam v uvedenom súdnom konaní, pokiaľ by pozemok N. parc.č. XX, ktorý bol predmetom osvedčenia podľa uvedenej notárskej zápisnice, mal byť tou časťou pkn. parc.č.
XX, ktorá je obsiahnutá v R. parc.č. XXX, teda v predmetnom pozemku, keďže pôvodný určovací nárok vo vzťahu k tomuto pozemku v uvedenom predchádzajúcom súdnom konaní žalobca okrem iného odôvodňoval tým, že v roku XXXX mal žalovaný na predmetný pozemok vniknúť, vyrúbať na ňom vysadené porasty a hroziť zasypaním studne na pozemku sa nachádzajúcej, čo by určite nezodpovedalo pokojnému a nerušenému užívaniu pozemku žalobcom. G. k samotnej otázke naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neexistencie vlastníckeho práva žalovaného k predmetnému pozemku je potrebné uviesť, že existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určovacom rozhodnutí súdu treba skúmať aj z hľadiska príslušných predpisov o katastri nehnuteľností, z ktorých je podľa žalovaného celkom zrejmé, že ku zmene zápisu v katastri nehnuteľností by na základe rozhodnutia súdu o negatívnom určení neexistencie právneho vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností nemohlo dôjsť bez toho, aby zároveň bol takýto zápis nahradený iným zápisom a teda konkrétne pri riešení vlastníckeho práva k pozemku by mohlo byť spôsobilou záznamovou listinou na zmenu zápisu len pozitívne rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva ku konkrétnej nehnuteľnosti v prospech inej osoby než ako tej, ktorá je doposiaľ za jej vlastníka v katastri nehnuteľností zapísaná. J. uplatnený určovací nárok takejto požiadavke vôbec nezodpovedá a preto aj z tohto ďalšieho samostatného dôvodu nemôže byť na strane žalobcu naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, vôbec daný. G. naliehavého právneho záujmu je pritom dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, že by sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť (viď aj rozsudok G. súdu SR vo veci č. XMCdo X/XXXX). F. si náhradu trov konania.
X. Žalobca vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX k vyjadreniu žalovaného k námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu poukázal na to, že aj len jeden spoluvlastník sa môže negatórnou žalobou domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva alebo spoluvlastníckeho práva. J. nerešpektuje výlučné vlastníctvo žalobcu k parc. C. XX katastrálne územie C. a podielové vlastníctvo k parc. C. XX katastrálne územie C. a stále tvrdí, že on je vlastníkom zemského povrchu, ktorý sa na týchto par. C. nachádza a že jeho vlastníctvo sa nedotýka jeho vlastníctva parc. C. XXX katastrálne územie C.. Z. úvahy žalovaného uvádzané vo vyjadrení sú irelevantné, podstatou veci je to, že žalovaný nemôže byť vlastníkom parc. C. XXX katastrálne územie C.. V tomto smere je vykonaný objektívny dôkaz znalcom T.. H. a preto žalobca má naliehavý právny záujem odstrániť duálne evidovanie a to vypočutím menovaného znlaca. E. znalec uviedol, ako príčinu geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý zidentifikoval parc. C. XX tak, že je identická s parc. C. XXXX/X. O. par. C. je identická s parc. C. XX a XX, katastrálne územie C., tak ako je to znázornené v prílohe č. X znaleckého posudku X/XXXX žalobca chce, aby evidencia vlastníctva žalovaného vykonaná GP z roku XXXX bola nesprávna a preto žalovaný nemôže byť vlastníkom parc. C. XXX katastrálne územie C.. J. naďalej na duplicite evidencie vlastníctva a žiada túto duplicitu odstrániť tak, že bude vyhovené jeho žalobe v celom rozsahu.
X. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na doterajších tvrdeniach a doplnil návrh na znalecké dokazovanie za účelom identifikácie spornej parcely č. XXX. O. odborné stanovisko č. X/XXXX vypracované menovaným (v konaní XXC/XXX/XXXX), v ktorom T.. H. konštatuje, že znalecký posudok vyhotovený znalcom T.. O. č. X/XXXX ohľadne parcely C. XX, vychádza z platných údajov katastra, ale tieto údaje katastra (zákres hraníc pozemku E-KN č. XX však podľa jeho zistení nie sú v súlade s údajmi v pozemkovej knihe (so zákresom hraníc tohto pozemku v pozemkovoknižných mapách) spolu so znaleckým posudkom č. X/XXXX. Má za to, že nepochybne bola spochybnená identifikácia parcely č. XXX v súlade s názorom odvolacieho súdu v konaní XXC/XXX/XXXX.
X. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojom vyjadrení k žalobe, navrhol žalobu zamietnuť.
X. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXC/XXX/XXXX vrátane znaleckého posudku č. X/XXXX, rozsudku súdu I. inštancie zo dňa XX.XX.XXXX a súdu druhej inštancie zo dňa XX.XX.XXXX a zistil nasledovný skutkový stav veci podstatný pre rozhodnutie o podanej žalobe.
X. Žalobca je výlučný vlastník parc. N. č. XX - trvalé trávne porasty o výmere XX m2, zapísané na LV č. XXX, kat. územie C. a spoluvlastník v podiele X/X parc. N. č. XX - záhrady o výmere XX m2, zapísané na LV č. XXX, kat. územie C.. J. je výlučný vlastník parcely R. č. XXX - ostatné plochy o výmere XXX mX zapísané na LV č. XXX kat. územie C.. E. skutočnosti neboli sporné.
X. Okresný súd E. rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. marca XXXX v spojení s rozsudkom C. súdu v E. č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. júna XXXX zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je vlastníkom pozemku parcely registra C č. XXX zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. C. z dôvodu, že nepreukázal splnenie všetkých predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním , a to oprávnenosť držby, nepretržitosť držby počas celej zákonom stanovenej doby držby ako i dobromyseľnosť žalobcu a jeho právnych predchodcov pri užívaní spornej nehnuteľnosti, keď mal za to, že žalobca a jeho právni predchodcovia bez akýchkoľvek pochybností vedeli, že nie sú výlučnými vlastníkmi pkn. parciel č. XX a č. XX. O. ide o pkn. parcelu č. XX právny predchodca žalobcu Q. M. v notárskej zápisnici N XXX, NZ XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX prehlásil, že je výlučným vlastníkom parcely č. XXX, ktorá bola vytvorená z časti pkn. parcely č. XX, keď si túto jeho rodičia ešte za svojho života rozdelili s ostatnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi. Z. na uvedené prehlásenie a predchádzajúce dedičské rozhodnutia po svojich rodičoch si musel byť vedomý toho, že pkn. parc. č. XX je v spoluvlastníctve viacerých osôb, pričom tak U. zákonník platný od roku XXXX zákon č. XC/XXXX Zb. ako aj pred tým platný U. zákonník zákon č. XXX/XXXX Zb. vyžadovali pre platnosť právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti (teda aj pre dohodu podielových spoluvlastníkov o zrušenie a rozdelenia podielového spoluvlastníctva k pozemku) písomnú formu. U. toho žalobca netvrdil, ale ani nepreukázal do držby ktorých častí pozemku pkn. parc. č. XX mal jeho otec Q. M. a jeho právny predchodcovia vstúpiť na základe ústnej dohody, netvrdil ani nepreukázal, že by po svojom otcovi zdedil tú časť pkn. parcely č. XX, z ktorej bola parcela R. č. XXX vytvorená. O. ide o pkn. parcelu č. XX , z ktorej časti bola R. parcela č. XXX vytvorená mal súd I. inštancie za to, že držba Y. M. bola zjavne neoprávnená, nedobromyseľná, nakoľko dohoda s I. C. spísaná na bývalom M. v C. dňa XX.XX.XXXX, ktorú žalobca považoval za titul pre vydržanie bola spísaná v čase keď I. C. nebola vlastníčkou spornej nehnuteľnosti a táto bola evidentne vo vlastníctve viacerých fyzických osôb, ktoré sa na uvedenej dohode nepodieľali. U. súd sa preto stotožnil s právnym názorom súdu I. inštancie v otázke dobromyseľnosti držby žalobcu a jeho právnych predchodcov. U. súd je toho názoru, že v danej veci žalobca i jeho právni predchodcovia mali, alebo mohli mať pri náležitej opatrnosti pochybnosti, že užívajú nehnuteľnosť, ktorej vlastníctvo nenadobudli, keď sporná nehnuteľnosť sa nachádza v intraviláne obce, vlastnícke vzťahy právnych predchodcov žalobcu k pkn. parc. č. XX a č. XX , z ktorej bola sporná R. parcela č. XXX v k.ú. C. vytvorená, bola právnym predchodcom žalobcu aj žalobcovi dobre známa. Z., že predmetné pkn. parcely sú v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov a žiaden, ani putatívny titul k vydržaniu vlastníckeho práva im nesvedčal. O. žalobca v súvislosti s pkn. parc. č. XX poukazoval na údajnú ústnu dohodu podielových spoluvlastníkov tejto pkn. parcely, resp. v súvislosti s pkn. parcelou č. XX na dohodu uzavretú na bývalom M. s I. C., ktorá nebola podielovou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti a od týchto úkonov odvodzoval počiatok plynutia vydržacej doby svojich právnych predchodcov a ich dobromyseľnosť, odvolací súd zdôrazňuje že dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam sa musí vzťahovať i k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť dedičské právo. A. zhodne skonštatovali, že i v prípade, že by sa žalobcovi podarilo preukázať , že jeho právni predchodcovia boli dobromyseľní držitelia spornej nehnuteľnosti a túto vydržali, nie je možné zo strany žalobcu sa domáhať určenia svojho vlastníckeho práva, nakoľko sporná nehnuteľnosť nebola predmetom dedičského konania po jeho právnych predchodcoch. U. súd skonštatoval, že predloženie ďalších listinných dôkazov o nadobudnutí vlastníctva N. parcely č. XX a č. XX v k. ú. C. nemá v danej veci žiaden právny význam, uvedené nehnuteľnosti nie sú totožné s R. parcelou č. XXX k. ú. C.. J., že skutočnosť, že z obsahu spisu sa javí, že žalovaný nie je vlastníkom R. parcely č. XXX k. ú. C., ku ktorej sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva, nemôže byť bez ďalšieho, dôvodom pre určenie vlastníckeho práva žalobcu.
X. Podľa § 137 písm. c/ R. sporového poriadku, (ďalej R.) zákona č.XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
XX. Podľa § X26 ods.1 U. zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
XX. Ustanovenie § 137 R. <aspi://module='Q.'&link='XXX/XXXX Z.z.%XXXXXXX'&ucin-k- dni='XX.XX.XXXX'> uvádza jednotlivé druhy žalôb. M. takéto žaloby patria aj žaloby určovacie. F. žaloba podľa § 137 písm. c) znie, či tu právo je - pozitívna určovacia žaloba alebo či tu právo nie
je - negatívna určovacia žaloba. C. žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu určitého práva znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe bude mať deklaratórne účinky. F. absolútnych práv (vecné práv, dedičské právo) rozsudkom na základe určovacej žaloby ale neznamená, že určené právo existuje erga omnes. X. určovacieho rozsudku sú relatívne a jeho záväznosť (okrem zákonom určených výnimiek) je subjektívna - § 228 R. <aspi://module='Q.'&link='XXX/ XXXX Z.z.%XXXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>. G. rozsudok o určení, že žalobca je vlastníkom veci odstraňuje spor o vlastníctvo medzi žalobcom a žalovaným neznamená však, že vlastníkom nie je iná osoba. Y. petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav (v prítomnom čase). G. je prípustné určovať práva v minulosti, ak tieto už zanikli. O., že rozsudok určuje (ne) existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia (§ 217 R. <aspi:// module='Q.'&link='XXX/XXXX Z.z.%XXXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>).
XX. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe akéhokoľvek druhu vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný, aby mal zmysel. O. určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny výzvam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo naopak, zbytočné. A. konania možno chápať aj ako určitú službu poskytovanú štátom žalobcovi za účelom ochrany jeho práv, preto je dôvodné zisťovať, či má žaloba zmysel. J. musí naliehavý právny záujem na určenie práva preukázať (ibaže právny záujem vyplýva z osobitného predpisu). V. preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. A. tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencií (neexistencii) predmetného práva. J. má naliehavý právny záujem na určení či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. O. „naliehavý“ je chápaný tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. G. sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. G., naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícií iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Na preukázanie tvrdení vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu je zároveň žalobca povinný aj navrhnúť dôkazy. G. právny záujem na určení práva je zároveň vecnou legitimáciou žalobcu, teda je súčasťou žalobného nároku a nejde iba o procesnú podmienku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o právnom záujme či je, alebo nie je daný, je meritórne. Q. naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby. J. nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení (ne) existencie práva ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. V takomto prípade žalobca nemá ani povinnosť uviesť v žalobe tvrdenia, že naliehavý právny záujem je daný s tým, že oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný.
XX. Žalobca sa podanou žalobou domáha aby súd určil, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemku, ktorý je zapísaný u U. úradu T., katastrálny odbor, v katastri nehnuteľností pre okres T., obec Krivoklát a katastrálne územie Krivoklát ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc.č. XXX - ostatné plochy vo výmere XXX mX vo vlastníctve žalovaného v X/X (ďalej len „predmetný pozemok“). E. uplatnený určovací nárok žalobca odôvodňuje v podstate len poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu v predchádzajúcom súdnom konaní medzi stranami tohto sporu v tom istom procesnom postavení, ktoré bolo vedené na U. súde E. pod č. XXC XXX/XXXX a v ktorom sa žalobca domáhal určenia jeho výlučného vlastníctva k predmetnému pozemku, a to na rozsudok C. súdu v E. č. XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom mal tento odvolací súd podľa žalobcu uviesť, že z obsahu spisu sa javí, že žalovaný nie je vlastníkom predmetného pozemku a že sa mal domáhať určenia, že žalovaný nie je vlastníkom tohto pozemku, čo žalobca robí teraz podanou žalobou v tejto veci.
14. Súd posudzoval žalobu podľa citovaného ustanovenia § 137 písm. c), v prvom rade skúmal otázku naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení ako prvoradého a základného predpokladu úspešnosti takejto určovacej žaloby, keďže v konaní nebolo preukázané (čo ani žalobca v žalobe netvrdí), že by naliehavý právny záujem vyplýval z osobitného predpisu. Ako bolo uvedené vyššie procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodnutia súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje práve toho, kto sa takéhoto určenia domáha, v tomto prípade žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je
procesne vhodným nástrojom ktorým tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahov účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, tak žalobca dôvodil, že tento je daný tým, že takýmto určením by sa odstránilo duálne evidovanie vlastníctva k tej istej časti zemského povrchu, čím by sa zabránilo vyvolávaniu ďalších zbytočných sporov.
15. V konaní sp.zn. 22C 128/2009 medzi tými istými stranami sporu v tom istom procesnom postavení, žalobca uplatnil nárok na určenie jeho výlučného vlastníckeho práva k predmetnému pozemku a súd podanú žalobu zamietol v podstate z dôvodu, že žalobca nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k tým častiam pôvodných pozemkov pkn. parc. č. 41 a 42, z ktorých je predmetný pozemok podľa výsledkov znaleckého dokazovania z odboru geodézie a kartografie vykonaného v tomto konaní vytvorený, a to ani žalobcom ani jeho právnymi predchodcami. Odvolací súd v uvedenom konaní okrem iného uviedol podstatnú skutočnosť, ktorú žalobca v podanej žalobe nezmienil, a to, že pokiaľ žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie a uplynutí lehoty na odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, predložil ďalšie listinné dôkazy o nadobudnutí vlastníctva k EKN parc.č. 41 a 42 v kat. úz. C., tak odvolací súd môže len konštatovať, že uvedené nehnuteľnosti nie sú totožné s R. parc.č. XXX v kat.úz. C. a nemali pre ďalšie rozhodovanie odvolacieho súdu v danej veci žiaden právny význam. E. skutočnosť je pritom rozhodujúca aj pre posúdenie naliehavého právneho záujmu (a s ním spojenej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore) o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom predmetného pozemku. J. svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie daného určovacieho nároku odvodzuje od toho, že predmetný pozemok je vytvorený z pôvodných pkn. parc.č. XX a XX (podľa znaleckého posudku č. X/XXXX T.. P. H., znalca z odboru geodézie a kartografie zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol podaný v predchádzajúcom súdnom konaní). V nadväznosti na to tvrdí, že tieto sú zapísané v katastri nehnuteľností ako predmet jeho vlastníctva a podielového spoluvlastníctva a od toho odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie daného určovacieho nároku. V súčasnosti sú však v katastri nehnuteľností zapísané len zvyšné časti pôvodných pkn. parc.č. XX a XX, ktoré neboli doposiaľ (pred zápisom žalobcu za ich vlastníka a podielového spoluvlastníka) vyčerpané v rámci zápisu právnych vzťahov v registri R. parciel. O. ide o zápis týchto pôvodných pozemnoknižných parciel v katastri nehnuteľností, tak tieto sú zapísané u U. úradu T., katastrálny odbor, v katastri nehnuteľností pre okres T., obec C. a katastrálne územie C. jednak na liste vlastníctva č. XXX ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu - parc. č. XX - trvalé trávne porasty vo výmere XX mX a jednak na liste vlastníctva č. XXX ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu - parc. č. XX - záhrady vo výmere XX m2. J. bol za vlastníka N. parc. č. XX v podiele X/X na liste vlastníctva č. XXX zapísaný jednak na základe osvedčenia notára vydaného v zmysle § 63 zák. č. XXX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov podľa notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX v podiele XXX/XXX, jednak na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený pod č. V XXXX/XX v podiele X/XXX a jednak na základe dedenia podľa osvedčenia o dedičstve č. XXD XXXX/XXXX, D not XX/XX po poručiteľovi Q. Matuščinovi v podiele X/ XXX a za podielového spoluvlastníka N. parc.č. XX v podiele X/X na liste vlastníctva č. XXX zapísaný na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený pod č. V XXX/XX. Z výpisov z PK pre kat.úz. C. vyplýva, že pkn. parc. č. XX zapísaná v prot. č. XXX ako V. čís. XX, dvor a záhrada mala výmeru XXXX mX (XXá XX m2) a pkn. parc. č. XX zapísaná v prot. č. XXX ako J. J. mala výmeru XXXX mX (XXX štv. s.). Z odôvodnenia rozsudku U. súdu E. č. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v konaní tých istých strán sporu v rovnakom procesnom postavení vyplýva, že žalobca súdu netvrdil a ani nepreukázal, do držby ktorých častí pozemku pkn. parc. č. XX mal jeho otec Q. M. alebo jeho právni predchodcovia vstúpiť a či vôbec na základe údajnej ústnej dohody medzi podielovými spoluvlastníkmi držali tú časť pozemku pkn. parc. č. XX, ktorá je v súčasnosti zahrnutá v R. parc. č. XXX a že podľa prehlásenia o vydržaní, ktoré bolo spísané v notárskej zápisnici býv. Z. notárstva v O. K. č. N XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX bol Q. M. oprávneným držiteľom len tej časti pozemku pkn. parc. č. XX, z ktorej bola vytvorená parcela EN č. XXX, teraz R. parc. č. XXX/X vo výmere XXXX mX a parc. č. XXX/X vo výmere XX m2, teda nesporne tej časti pozemnoknižnej parcely, z ktorej bola neskôr vytvorená R. parc. č. XXX, teda predmetný pozemok. Z údajov katastra nehnuteľností pritom vyplýva, že R. parc. č. XXX bola vytvorená geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX /XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a že právne vzťahy k tomuto pozemku v registri R. parciel boli v katastri nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. C. už v roku XXXX. Zo súhrnu týchto skutočností je potom celkom zrejmé, že N. parc.č. XX zapísaná na liste vlastníctva č. XXX a N. parc. č. XX zapísaná na liste vlastníctva č. XXX nepredstavujú tie časti pôvodných pkn. parc.č. XX a XX, z ktorých je vytvorená R. parc. č. XXX, teda predmetný pozemok.
Ak si teda žalobca usporiadal právne vzťahy k pozemku N. parc. č. XX v rozsahu spoluvlastníckeho podielu XXX/XXX (okrem spoluvlastníckeho podielu X/XXX, ktorý nadobudol titulom dedenia po svojom otcovi Q. Matuščinovi) na základe právnych úkonov vykonaných v roku XXXX, tak je celkom zrejmé, že predmetom týchto právnych úkonov nemohli byť tie časti pkn. parc. č. XX a XX, ktoré boli obsiahnuté v R. parc. č. XXX, ku ktorej právne vzťahy boli už v tom čase zapísané v registri R. parciel a teda nemohli byť predmetom akýchkoľvek iných právnych úkonov. Je zrejmé, že ak by mali byť či už predmetom osvedčenia notára podľa § 63 zák.č. XXX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov alebo predmetom darovacej zmluvy uzavretej s inou osobou ako vlastníkom zapísaným v katastri nehnuteľností v registri R. parciel, tak by ani vôbec nemohlo dôjsť k zápisu v katastri nehnuteľností na základe takýchto listín. O. ide o spoluvlastnícky podiel žalobcu X/XXX na N. parc. č. XX zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, tak v kontexte s obsahom už uvedeného prehlásenia o vydržaní spísaného v notárskej zápisnici č. N XXX/XX, NZ XXX/XX konštatovaného v rozsahu U. súdu Trenčín vo veci č. XXC XXX/XXXX je zrejmé, že spoluvlastnícky podiel Q. M. na pkn. parc. č. XX bol v celom rozsahu obsiahnutý v terajších R. parc. č. XXX/X a XXX/X v kat. úz. C. a teda po jeho smrti, ak by malo byť takéto osvedčenie zákonné a správne, nebolo už čo na pkn. parc. č. XX po tomto poručiteľovi dediť. O. ide o spoluvlastnícky podiel žalobcu X/X na N. parc. č. XX zapísanej na liste vlastníctva č. XXX tento nadobudol žalobca na základe právneho úkonu (darovacej zmluvy) v roku XXXX a teda je zrejmé, že predmetom tohto právneho úkonu rozhodne nemohla byť tá časť pôvodnej pkn. parc. č. XX, ktorá je obsiahnutá v R. parc. č. XXX, teda v predmetnom pozemku, na ktorý bol už dávno predtým v registri R. parciel založený list vlastníctva na inú osobu odlišnú od tej, ktorá mala žalobcovi príslušný spoluvlastnícky podiel na N. parc.č. XX v roku XXXX darovať. Aj z porovnania výmer pkn. parc.č. XX a XX (aj pri zohľadnení toho, že tieto nemusia byť celkom presné vzhľadom na vtedajší spôsob ich zisťovania) je evidentné, že N. parc.č. XX vo výmere XX mX zapísaná na liste vlastníctva č. XXX vo vlastníctve žalobcu v podiele X/X a N. parc.č. XX vo výmere XX mX zapísaná na liste vlastníctva č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v podiele X/X predstavujú len zvyškové časti pôvodných pkn. parc. č. XX a XX, ktoré nie sú obsiahnuté v pozemkoch zapísaných v registri R. parciel s riadne evidovanými právnymi vzťahmi. E. samotný súčet výmer N. parc. č. XX a XX, ktorý predstavuje XXX mX nie je totožný s výmerou R. parc. č. XXX, ktorá je XXX m2. Z uvedeného je potom zrejmé, že tvrdenie žalobcu o tom, že podaním predmetnej určovacej žaloby sleduje odstránenie duálneho evidovania vlastníctva k tej istej časti zemského povrchu nemá žiadne reálne opodstatnenie, je zjavne nesprávne, keďže pozemky N. parc.č. XX a XX v terajšom stave zapísanom na listoch vlastníctva č. XXX a XXX nie sú vôbec identické s pozemkom R. parc. č. XXX, teda predmetným pozemkom, vytvoreným z pôvodných pkn. parc. č. XX a XX, avšak nie v tej časti, ktorú predstavujú N. parc. č. XX a XX, keďže tieto môžu predstavovať len zvyšné časti pôvodných pozemnoknižných parciel, ktoré nie sú doposiaľ vyčerpané v rámci pozemkov evidovaných v registri R. parciel, ku ktorým sú právne vzťahy v katastri nehnuteľností usporiadané a zapísané. V uvedenom sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného, ktoré neboli protistranou relevantne spochybnené. Z týchto podstatných skutočností vyplýva, že žalobca nemôže byť aktívne vecne legitimovanou osobou na uplatnenie predmetného určovacieho nároku a na požadovanom určení neexistencie vlastníckeho práva žalovaného k predmetnému pozemku nemôže mať naliehavý právny záujem.
XX. Súd ďalej k uvedenému dopĺňa, totožne s vyjadrením žalovaného, že hoci žalobca je zapísaný len za podielového spoluvlastníka N. parc.č. XX v podiele X/X, tak podanou žalobou sa domáha určenia neexistencie vlastníckeho práva žalovaného k predmetnému pozemku v celom rozsahu. O. ak by v teoretickej rovine jeho tvrdenie o tom, že tento pozemok zapísaný v registri N. parciel je totožný s časťou predmetného pozemku malo byť správne, mohol by sa akéhokoľvek práva odvodzovaného od vlastníctva N. parc.č. XX domáhať len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu X/X resp. pri uplatnení nároku presahujúceho veľkosť jeho podielu zároveň by stranou sporu v danom prípade mal byť aj ďalší podielový spoluvlastník tohto pozemku zapísaný za jeho vlastníka v podiele X/X.
XX. K otázke naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neexistencie vlastníckeho práva žalovaného k predmetnému pozemku je potrebné uviesť, že existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určovacom rozhodnutí súd posudzuje aj z hľadiska príslušných predpisov o katastri nehnuteľností. Je zrejmé, že ku zmene zápisu v katastri nehnuteľností by na základe rozhodnutia súdu o negatívnom určení neexistencie právneho vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností nemohlo dôjsť bez toho, aby zároveň bol takýto zápis nahradený iným zápisom a teda pri riešení vlastníckeho práva k pozemku by mohlo byť spôsobilou záznamovou listinou na zmenu zápisu len pozitívne rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva ku konkrétnej nehnuteľnosti v prospech inej osoby než ako tej, ktorá je doposiaľ za jej vlastníka v katastri nehnuteľností zapísaná. J. uplatnený
určovací nárok takejto požiadavke nezodpovedá a preto aj z tohto dôvodu nie je na strane žalobcu naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, daný. Z. žalobe by vyvolalo ďalšie konanie, vo vzťahu k vyriešeniu otázky, kto má byť vlastníkom predmetnému pozemku, pretože určovacia žaloba o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, na túto skutočnosť odpoveď nedáva. V danom prípade táto určovacia žaloba neslúži potrebám praktického života, ale by slúžila len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
XX. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. C. naliehavý právny záujem je zároveň aj vecnou legitimáciou žalobcu, z dôvodu jeho absencie žalobca nie je ani osobou aktívne vecne legitimovanou v tomto spore. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol bez bližšieho posudzovania jej vecnej opodstatnenosti.
XX. Súd nevykonal dokazovanie odborným vyjadrením č. X/XXXX, znaleckým posudkom č. X/XXXX, vypočutím T.. H. a znaleckým dokazovaním na identifikáciu parcely č. XXX k.ú. C., nakoľko skúmanie vecnej opodstatnenosti žaloby je prípustné až po preukázaní naliehavého právneho záujmu a listinné dôkazy žalobca mohol predložiť skôr ( §X53 ods. R.).
XX. Podľa § 255 ods.1 R. sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. Podľa § 262 ods.X R. sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. O trovách konania sporových strán súd rozhodol podľa § 255 ods.X R. sporového poriadku a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu, pretože súd žalobu zamietol v celom rozsahu. G. trov konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanému k rukám jeho zástupcu vo výške, ktorú určí samostatným uznesením súdny úradník tohto súdu po právoplatnosti tohto rozsudku. Na splnenie tejto povinnosti súd určil žalobcovi trojdňovú lehotu, avšak táto začne plynúť až právoplatnosťou uznesenia o výške náhrady trov konania, keďže až na základe tohto uznesenia bude žalobcovi zrejmé v akej konkrétnej výške má žalovanému trovy konania nahradiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.