Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v sporovej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 24785199, Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., IČO: 01435400, Eliščino nábřeží 280/23, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka Ulica Svornosti 12265/4, 821 09 Bratislava - Podunajské Biskupice proti žalovanému: U. U., O.. XX.XX.XXXX, V. O. D. XXX/XX, XXX XX Y. F., právne zastúpený advokátom: JUDr. Peter Vachan, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 1.464,21 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 947,55 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 947,55 € od 18.08.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Dňa 17.2.2020 Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vyššie uvedených strán postúpil predmetný spor tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému na prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle , o upomínacom konaní. Žalobca sa priznania predmetnej pohľadávky domáhal na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vec vydaním platobného rozkazu , proti ktorému v zákonnej lehote cestou svojho právneho zástupcu bol zo strany žalovaného podaný odpor. 2. Tunajší súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 9.6.2019, pričom strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti strán. 3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi k žalobe, najmä zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 0808 3002 15RSU zo dňa 18.8.2015, predžalobnou výzvou, zmluvou o postúpení pohľadávok a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: 4. Žalovaný a právny predchodca žalobcu, spoločnosť OTP banka Slovensko a.s. Bratislava, Štúrova 5 uzatvorili dňa 18.8.2015 zmluvu o spotrebiteľskom poistenom OTP Express úvere č. 0808 3002 15RSU. Na základe tejto zmluvy poskytla OTP žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2.100,- eur. Peňažné prostriedky boli žalovanému poskytnuté na bežný účet, ktorý mal žalovaný vedený v banke. Úver bol bezúčelový, klasický spotrebiteľský.

5. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zavial tento úver splácať v mesačných splátkach v celkovom počte 36 splátok, pričom splátka bola splatná vždy k 18.dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná 1.kalendárny mesiac nasledujúci po mesiaci v ktorom bola uzatvorená zmluva, t.j. 15.9.2015 a posledná splátka bola splatná 36 mesiacov po uzatvorení zmluvy, t.j. 18.8.2018. 6. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť zmluvný úrok, ktorý bol dohodnutý v zmluve samotnej, a to vo výške, ktorá je uvedená v orámovanej časti zmluvy, t.j. 10,70% p.a. a zároveň poplatok za poistenie vo výške 2,70 eur mesačne. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť činila 2.561,91 eur. 7. Žalovaný pôvodnému veriteľovi však nehradil splátky riadne a včas, preto právny predchodca súčasného veriteľa uplatnil svoje právo vyplývajúce zo zmluvy a dňa 21.6.2017 zaslal žalovanému výzvu k splneniu dlhu, v ktorej súčasne upozornil žalovaného ako spotrebiteľa na možnosť vyhlásiť úver za splatný. Ako vyplýva z platobnej histórie, žalovaný sa prvý krát dostal do omeškania so splátkou splatnou 19.12.2016 a ku dňu zosplatnenia bol tak viac ako 3 mesiace v omeškaní. Vzhľadom k tomu, že aj napriek tejto výzve žalovaný úver neuhradil, právny predchodca súčasného veriteľa vyhlásil dopisom zo dňa 31.7.2017, ktorý bol žalovanému doručený dňa 7.8.2017 úver za predčasne splatný. Mimoriadna splatnosť úveru nastala 10.kalendárny deň odo dňa doručenia zosplatnenia, t.j. 17.8.2017. Žalovaný uhradil v danom prípade pôvodnému veriteľovi celkovo 1.152,45 eur. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú z priloženej platobnej histórie. Pôvodný veriteľ spoločnosť OTP poskytla žalovanému úver na obdobie 36 mesiacov, vyhlásením úveru za predčasne splatný tak splatnosť úveru nastala 17.08.2017. Žalovaný bol ku dňu zosplatnenia úveru, teda ku dňu 17.8.2017 povinný uhradiť právneho predchodcovi súčasného veriteľa celkovo 1.464,21 eur. Uvedená suma pozostávala z istiny úveru vo výške 1.305,62 eur, riadneho úroku, napočítaného ku dňu zosplatnenia vo výške 108,32 eur, úrokov z omeškania napočítaných ku dňu zosplatnenia 3,43 eur a poplatkov splatných ku dňu zosplatnenia vo výške 46,84 eur. 8. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.12.2018 došlo s účinnosťou ku dňu 5.12.2018 k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere z právneho predchodcu súčasného veriteľa spoločnosti OTP na žalobcu. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 6.12.2018. Právny predchodca žalobcu napočítal ku dňu postúpenia zmluvný úrok na 319,80 eur, úrok z omeškania 23,13 eur a poplatky 82,33 eur. Žalobca sa v prospech žalovaného ako spotrebiteľa rozhodol uplatňovať zmluvný úrok a poplatky len vo výške, ktorá vyplýva zo samotného zosplatnenia úveru, teda zmluvný úrok len vo výške 108,32 eur a poplatky 46,84 eur, pričom zákonný úrok z omeškania žalobca požaduje v kapitalizovanej výške, ktorý vyplýva zo zosplatnenia vo výške 3,43 eur a ďalej požaduje zákonný úrok z omeškania vo výške 5% p.a. odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia zaplatenia. 9. Žalovaný v podanom odpore navrhuje, aby súd zamietol žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V zdôvodnení odvolania poukazuje na tú skutočnosť, že pri zachovaní právnej istoty prevažuje, že smernica Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/EHS nemá priami účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriami účinnosť smernice nemožno použiť kontra legem a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať okrem iného aj špecifikáciu splátok podľa istiny úrokov a poplatkov. Preto predmetný úver je potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. V ďalšom žalovaný vytýkal žalobcovi, že v podanom žalobnom návrhu neuviedol akým spôsobom bola overená bonita klienta. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa jedná sa o hrubé porušenie povinností a tento úver taktiež je potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. Z opatrnosti zároveň poukázal žalovaný aj na ustanovenie , v zmysle ktorého „ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluva a označení jej častí“. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná. 10. Súd na základe vykonaného dokazovania vo veci ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia. Je nepochybné, že zmluva ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto na predmetný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia 11. Je nepochybné, že jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z je okrem iného i to, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 12. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle zmluvy absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istiny, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná zmluvy splátky bez tohto rozlíšenie a tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 13. V tejto skutočnosti súd však poukazuje na rozsudok Súdneho dvora C - 42/2015, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , z ktorého vyplýva potreba eurokonformného výkladu ustanovení po vydaní rozsudku Súdneho dvora. 14. Súd v predmetnej veci skúmal najmä to, či zo strany dodávateľa bol spotrebiteľ náležite informovaný ( ) tak, aby mal vytvorenú možnosť prijať rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktorú by pri dostatku informácii neurobil. V rozsudku z 29.11.2017 sp.zn. riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky otázky súvisiace s problematikou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie však so zreteľom na potrebu eurokonformného výkladu ustanovení 15. Podľa článku 10 odsek 2 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/EHS zmluva o spotrebiteľskom úvere zrozumiteľná stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne porade v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. 16. Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 17. Podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 18. V zmysle poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a . 19. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k sa uvádza, že predložený návrh zákona „je svojim obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.4.2008 do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k sa konštatuje, že predpokladaným zákonom je smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu. 20. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje o členských štátov, aby dosiahli ciel sledovaný smernicou priatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri vyššie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07 bod 110.). 21. Rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k bolo transponovať smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. To je skutočnosť na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia 22. V zmysle vyššie uvedeného nemožno od dodávateľov zmluvách uzatváraných podľa žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok počas tiarch samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ustanovenie uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“, či „termíny splátok, istiny, úrokov a iných

poplatkov“ je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje čo splátka úveru zahrňuje. 23. Vychádzajúc z účelu smernice v právnych záveroch vyjadrených vo vyššie citovaných rozsudkoch je predmetné ustanovenie interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. 24. Súd poukazuje na to, že zákonom z 12.10.2017 č. , ktorým sa mení a dopĺňa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov došlo k zmene, medzi iným aj ustanovenia v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1.5.2018 slová „termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvencia splátok“. V dôvodovej správe k predmetnému zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnutné so zreteľom na závery vyššie uvedené. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne jasnejším vyjadrením odstránili do budúcna doterajšie možnosti rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktoré bolo podľa názoru súdu potrebné preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jej eurokonformným výkladom. 25. Vzhľadom na vyššie ustálený právny stav veci súd dospel k tomu názoru, že nie sú opodstatnené námietky žalovaného, že predmetný úver vzhľadom na je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. 26. Naopak, súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v predmetnej veci žalobca náležitým spôsobom neskúmal bonitu žalovaného ako spotrebiteľa a nepotupoval s náležitou odbornou starostlivosťou pri zisťovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom mal zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 27. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (účinný v čase uzavretia zmluvy) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 28. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (účinný v čase uzavretia zmluvy) ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. 29. Podľa článku 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zrušení smernice rady 87/102/EHS členské štáty zabezpečia, že veriteľ pre uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných ak je to vhodné od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy si môžu túto povinnosť zachovať. 30. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27.3.2014, LCL Le Credit Lionnais proti I. M. C-565/12 uviedol, že najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyrovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorý sa takéhoto správania dopustia. Vzhľadom na dôležitosti tohto cieľa, ktorým je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekročujú ich finančné možnosti a mohli by viesť ich platobnej neschopnosti, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila, alebo úplne znefunkčnila nevyhnutne by z tohto vyplývalo , že nemá skutočne odrádzajúcu povahu. 31. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Ak by pre splnenie zákonných podmienok uvedených v zákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkoch spotrebiteľa bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je prechádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Veriteľ je v zmysle ustanovení a zákona o spotrebiteľských úveroch pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ

ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti ktoré možno na základe informácii dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napríklad predpokladaný príjem z prejednania dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie 100% istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napríklad možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostanie výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnuté ďalej overovať. 32. Žalobca sa k námietke ohľadom nedostatočného zisťovania bonity bližšie nevyjadril. Na pojednávanie, kedy sa k tomuto mohol vyjadriť sa nedostavil a súhlasil, aby súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu veci. Súdu preto nebolo známe aké všetky informácie týkajúce sa schopnosti žalovaného splácať úver právny predchodca žalobcu zisťoval a ako tieto informácie vyhodnocoval. Zo samotnej zmluvy nie je zrejmá ani len výška priemerného čistého mesačného príjmu žalovaného ako dlžníka, teda nie je uvedený ani zamestnávateľ, nevyplýva počet vyživovaných osôb ani celková výška iných mesačných splátok. Ako doklady neboli priložené k zmluve ani potvrdenia zamestnávateľa o príjme, výplatné pásky za posledné 2 mesiace, ani kópia výpisu z účtu za posledné 2 mesiace a ani iné potvrdenia neboli doložené k predmetnej zmluve súdu ani údaje o výdavkoch žalovaného. 33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti z doterajších výsledkoch vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovaného ako spotrebiteľa. Povrchne skúmal, resp. nepreukázal že skúmal schopnosti splácať úver bez údajov o výdavkoch a celkovej sociálnoekonomickej situácii žalovaného v rozpore s odbornou starostlivosťou, je preto možné považovať za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch v dôsledku čoho súd úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Skutočnosť, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov znamená, že žalovaný je povinný zaplatiť iba rozdiel medzi skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami a tým, čo na spornom úvere žalobcovi uhradil. Na základe predmetnej zmluvy žalobca poskytol, resp. jeho právny predchodca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2.100,- eur, z ktorého žalovaný v zmysle samotného tvrdenia žalobcu ako platobnej histórie uhradil celkovo 1.152,45 eur teda k úhrade zostáva 947,55 eur. Z tejto sumy súd poukazom na žalobcovi priznal aj zákonný úrok z omeškania počnúc od 18.8.2017 až do zaplatenia, nakoľko je nepochybné, že žalovaný svojím plnením sa dostal do omeškania. Zákonný úrok z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyšší, než základná úroková sadzba ECB platná k 1.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, v tomto prípade 5%. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 35. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok. V predmetnom prípade súd dospel k tomu záveru, že každá zo strán mala pomer úspechu vo veci zhruba 50%. Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 1.464,21 eur, úspešný bol v rozsahu 947,55 eur, žalovaný naopak žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, súd však žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 947,55 eur s príslušenstvom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou súdu, ktorý vo veci rozhodol na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e ) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( / ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( / ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( / ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdnom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu ( / ).