Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Csp-147-2019.pdf
PDF · 96.32 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/147/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: R.. J. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, XXX XX V. O., v konaní o zaplatenie 4.683,87 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.853,41 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 30.01.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22% voči žalovanej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 03.09.2019 domáhal voči žalovanej vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 4.683,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 30.01.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s., s ktorým žalovaná uzatvorila zmluvu o pôžičke č. 7149946, na základe ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 5.000 Eur. Podľa zmluvy mala žalovaná pôžičku splatiť formou pravidelných mesačných splátok v celkovom počte 72 pri výške splátky 126,27 Eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 9.091,44 Eur. Do podania žaloby žalovaná uhradila 2.146,59 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku včas, v súlade so zmluvou a podmienkami, dňa 26.11.2016 listom
- predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, pričom žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo ani v dodatočne poskytnutej lehote, žalobca dňa 19.01.2017 úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 24.01.2017. Celkový dlh predstavuje sumu 4.683,87 Eur. Zmluvnú pokutu v sume 553,80 Eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
2. Súd vo veci vydal v súlade s návrhom žalobcu dňa 29.11.2019 platobný rozkaz, proti ktorému podala v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor žalovaná, v ktorom uviedla, že s týmto nesúhlasí. Žalobca resp. dojednávateľ pôžičky nezákonne porušil podmienky zmluvy a neumožnil čerpať plnenie poistky v prípade práceneschopnosti a nemožnosti pôžičku splácať pri zmene finančnej situácie. Tiež je názoru, že celá záležitosť je premlčaná.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu vo vzťahu k námietke premlčania uviedol, že v konaní nedošlo k premlčaniu celého jeho nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby.
K dátumu zosplatnenia žalobca z predpísaných 21. splátok evidoval úhradu 17. splátok, teda žalovaná sa dostala do omeškania s 18. v celosti nezaplatenou splátkou splatnou 20.09.2016. Zosplatnenie v prejednávanej veci nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.12.2016, pričom 3-ročná premlčacia doba by uplynula 20.12.2019, pričom žalobca podal žalobu 02.09.2019.
4. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, postúpená na žalobcu. Tunajší súd uznesením č. k. 17Csp/147/2019-112 zo dňa 06.03.2020 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu.
5. Súd sa oboznámil so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o poskytnutí pôžičky, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľadom úhrad splátok žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré nedostavil žalobca, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil, aby súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Rovnako svoju neprítomnosť ospravedlnila aj žalovaná.
7. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako pôvodný veriteľ a žalovaná ako klient uzatvorili dňa 27.03.2015 Zmluvu o pôžičke, chválená výška pôžičky bola 5.000 Eur, ktorú mala žalovaná uhradiť v 72 splátkach, výška mesačnej splátky bola 122,71 Eur. Priemerná hodnota RPMN 16,16%, ročná fixná úroková sadzba 23,16%, termín konečnej splatnosti 3/2021, celkové náklady spotrebiteľa 3.835,12 Eur.
8. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.11.2015 vyzval pôvodný veriteľ žalovanú na splatenie nedoplatku na splátkach v celkovej výške 378,81 Eur do 05.01.2015 s upozornením, na zosplatnenie úveru v prípade, ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 9/2016.
9. Z prehľadu splátok súd zistil, že žalovaná na splátkach uhradila 2.146,59 Eur.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
17. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
18. Podľa § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
19. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.
21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
22. Ďalej v konaní nebolo sporné, že uzatvorená zmluva o pôžičke je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti vyššie citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Právny predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaná je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
23. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania bolo povinnosťou súdu sa najprv vysporiadať s touto námietkou a dospel k záveru, že nárok žalobcu premlčaný nie je. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh (tak ako v tomto spore) stanovuje Občiansky zákonník v § 103, veta druhá, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. V danom prípade právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru ku dňu 19.01.2017, v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom tak musel vzhľadom na znenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka urobiť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pre ktorú bola táto predčasná splatnosť vyhlásená. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci 09/2016 (splátka splatná dňa
20.09.2016). Vzhľadom na vyššie uvedené, odo dňa 21.09.2016 tak začala plynúť 3 ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 21.09.2019. Žaloba bola doručená tunajšiemu súdu dňa 02.09.2019, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.
24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná. Právny predchodca žalobcu, ako veriteľ, uzavrel so žalovanou ako dlžníkom, dňa 27.03.2015 Zmluvu o poskytnutí pôžičky. Na základe uzavretej zmluvy poskytol žalovanej spotrebiteľský úver. Žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nebolo v konaní sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej titulom úveru sumu 5.000 Eur. Od žalovanej však požadoval titulom splatenia úveru uhradiť celkovú sumu 8.835,12 Eur, je o 3.835,12 Eur viac, ako jej žalobca poskytol. Žalobca teda požadoval od žalovanej sumu o viac než 80% vyššiu ako výšku úveru, ktorú žalovanej poskytol. Ide teda o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy. Takéto praktiky žalobcu nemôžu požívať súdnu ochranu.
25. Súd v danej súvislosti poukazuje na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (č.l. 6 Smernice Rada ES prijala viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, konkrétne smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
26. Súd dohodu účastníkov Zmluvy o poskytnutí úveru ohľadom nákladov za poskytnutie úveru hodnotí v celosti ako neprimeranú a neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalovanej preto vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi len sumu, ktorú jej veriteľ požičal. Žalovanej bola titulom pôžičky poskytnutá suma 5.000 Eur, pričom žalovaná uhradila celkovo sumu 2.146,59 Eur, zostáva jej zaplatiť ešte sumu 2.853,41 Eur.
27. Podľa § 53 ods. 11 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
28. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter Zmluvy o úvere (§ 52 OZ) je súd povinný prihliadať na (c) absolútnu neplatnosť právnych úkonov aj z ostatných dôvodov (napr. podľa § 39 OZ) a na (d) zákonné následky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch). Na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné následky pritom musí súd prihliadať bez ohľadu na prípadné mimosúdne (dohody) zmluvných strán.
29. Právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 27.03.2015 uzatvorili Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 5.000 Eur pri celkovej čiastke úveru 8.835,12 Eur, fixnej ročnej úrokovej sadzbe 23,16%, RPMN 23,16%, priemernej RPMN 16,16%.
30. V zmysle ust. § 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. sú ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. RPMN je číslo, ktoré nie je zhodné s ročnou úrokovou sadzbou. Hodnota RPMN je obvykle vyššia ako je úrok, nikdy však nemôže byť nižšia ako úrok, keďže ide o úrokovú mieru zahŕňajúcu aj úrok, ktorá je prepočítaná na jeden kalendárny rok a zohľadňuje nielen úroky, ktoré za pôžičku či úver spotrebiteľ zaplatí, ale aj všetky poplatky, ktoré si spoločnosť poskytujúca pôžičku účtuje. V zmysle uvedeného je preto výška RPMN v zmluve nesprávne uvedená, čo ex lege (§ 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch) rovnako spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
31. Poukazujúc na vyššie uvedené ako aj na dohodu účastníkov Zmluvy o poskytnutí úveru ohľadom nákladov za poskytnutie úveru, ktoré súd vyhodnotil v celosti ako neprimeranú a neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, žalovanej vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi len sumu, ktorú jej veriteľ požičal. Žalovanej bola titulom pôžičky poskytnutá suma 5.000 Eur, pričom žalovaná uhradila celkovo sumu 2.146,59 Eur, preto ju súd zaviazal na úhradu sumy 2.853,41 Eur.
32. Keďže sa žalovaná s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, zaviazal ju súd aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy v žalobcom požadovanej výške 5% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to tak, ako je to uvedené v I. výroku rozsudku.
33. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 34. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 35. Žalobca v konaní uplatňoval sumu 4.683,87 Eur, a bol úspešný do sumy 2.853,41 Eur. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 61% a úspech žalovanej 39%, pričom po odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu, úspech žalobcu predstavuje 22%. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.