Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-10Csp-186-2021.pdf
PDF · 79.09 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-10Csp/186/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: W. E., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. G. XXX/X, Z., o zaplatenie 917,61 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 649,76 eur od 02.12.2020 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 25.06.2021 a postúpenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 12.11.2021 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 663,76 eur s príslušenstvom, t. j. s riadnym (zmluvným) úrokom vo výške 192,50 eur, s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 61,35 eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 649,76 eur od 0212.2020 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.12.2012 uzatvoril právny predchodca žalobcu VÚB, a.s. so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky poskytnutého úveru, preto bola dňa 15.1.2019 vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom dňa 1.12.2020 bola na žalobcu predmetná pohľadávka postúpená. Žalovaný napriek výzvam pohľadávku neuhradil ani po jej postúpení.
2. Rozsudkom zo dňa 26.05.2022 č. k. 10Csp/186/2021-102 Okresný súd Bratislava II uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 917,61 eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 649,76 eur od 02.12.2020 až do zaplatenia, vo zvyšku žalovaného príslušenstva pohľadávky žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie. V odvolaní žalobca namietal, že vo vzťahu k zamietnutej zvyšnej časti úroku z omeškania (presahujúcu 5 %) súd aplikoval nesprávny právny predpis. Záväzkový vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vznikol dňa 04.12.2012 (t. j. pred 01.02.2013). V zmysle ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka sa majú úroky z omeškania riadiť v prejednávanom prípade podľa predpisov účinných od 01.07.2010 do 31.01.2013, v dôsledku čoho bol žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne uplatnený v zákonnej výške.
4. Na podklade odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22.09.2023 č. k. 15CoCsp/37/2022-125, právoplatným dňa 05.12.2023, rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 26.05.2022 č. k. 10Csp/186/2021-102 vo výroku, ktorým vo zvyšku žalovaného príslušenstva pohľadávky žalobu zamietol a vo výroku, ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinnosťou prvoinštančného súdu bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobu o zaplatenie úroku z omeškania s prihliadnutím na ustanovenie § 10a, § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. a svoj záver správne a dostatočne odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 1, ods. 3, § 255 a nasl. CSP). Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
6. Súd na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie s poukazom na § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keďže v predmetnom spore išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur. V nadväznosti na to súd súlade s § 219 ods. 3 CSP v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku a rozsudok verejne vyhlásil dňa 06.03.2024.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
8. Právny predchodca žalobcu VÚB, a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 4.12.2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere „Flexipôžička“. Žalovanému bol poskytnutý úver v sume 1.100 eur, RPMN bola stanovená na 13,80 %, pričom celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola 1.980,60 eur. Žalovaný mal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 17,54 eur, v počte splátok 119, s ročným úrokom 12,90 %. Prvá splátka bola splatná 15.1.2013, konečná splatnosť úveru mala byť 15.11.2022. Z listu VÚB, a.s. zo dňa 26.11.2018 vyplýva, že žalovaný si svoju povinnosť platiť splátky neplnil a bol v omeškaní. VÚB, a.s. preto listom zo dňa 15.1.2019 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Pokus o zmier zo dňa 7.6.2021 zostal bezvýsledný.
9. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
10. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej ako „nariadenie č. 87/1995 Z. z.) účinného v čase vydania rozhodnutia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
11. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie 3,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 649,76 eur od 02.12.2020 až do zaplatenia je dôvodný. Zmluvný vzťah žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) a žalovaného vznikol na základe zmluvy o úvere č. 010237411041212 uzatvorenej dňa 04.12.2012. Na posúdenie výšky úrokov z omeškania je tak v zmysle § 10c nariadenia č. 87/1995 účinného v čase vydania rozhodnutia nutné aplikovať právne predpisy účinné do 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala v rozhodnom čase hodnotu 0 %, výška úrokov z omeškania predstavuje 8 % (0 % + 8 percentuálnych bodov). Keďže súd žalobcovi rozsudkom zo dňa 26.05.2022 č. k. 10Csp/186/2021-102 už voči žalovanému priznal 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 649,76 eur od 02.12.2020 až do zaplatenia, súd mu týmto rozsudkom priznal aj zvyšnú časť uplatnených úrokov z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 649,76 eur od 02.12.2020 až do zaplatenia. Spolu tak súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % tak, ako to stanovuje platná právna úprava.
13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s 396 ods. 3 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Keďže bol žalobca plne úspešný aj v rámci odvolacieho konania, pričom o nároku na náhradu trov odvolacieho konania nebolo doposiaľ rozhodnuté, súd priznal žalobcovi aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku v lehote do 60 dní samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).