Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-212-2013.pdf
PDF · 102.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/212/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615 proti žalovanému: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, X., zastúpený: Z. H.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, X., o zaplatenie 2.712,22 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.752,54 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 624,24 eur, úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 2.433,54 eur od 28.08.2013 do 29.04.2014, zo sumy 1.752,54 eur od 30.04.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 0,875 % ročne zo sumy 661 eur od 30.04.2014 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom, v ktorom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky, stáva sa splatným celé dlžné plnenie.
II. V prevyšujúcej časti zaplatenia úroku zosplatnenej istiny vo výške 262,76 eur sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,84 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 02.09.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.712,22 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 668,60 eur, úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 2.696,30 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a trovy konania s odôvodnením, že so žalovaným uzatvoril Ú.Ú. F. č. XXXXXXXXXX ako telefónnu pôžičku. Predmetom Úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 2.987,45 eur zo strany žalobcu. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi vrátiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 84 vo výške 66,35 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s platbou splátok, preto ho žalobca vyzval listom zo dňa XX.XX.XXXX k splateniu celého zostatku úveru vo výške 2.922,22 eur v lehote do 15 dní od odoslania výzvy.
2. V podaní zo dňa 07.04.2014 žalobca špecifikoval žalobný nárok a zároveň vzal späť žalobu v časti kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 44,36 eur a zmenil žalobný návrh v časti úroku z omeškania z výšky 0,024 % denne na výšku 0,025 % denne, o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 21.12.2017. Žalobca zároveň upravil petit žaloby i v časti týkajúcej sa kapitalizovaného úroku z omeškania od 13.04.2011 do 27.08.2013 vo výške 624,24 eur, pričom o tejto zmene petitu žaloby súd rozhodol na pojednávaní dňa 21.06.2018 uznesením, ktorým zmenu žaloby nepripustil s poukazom na ust. § 294 CSP, podľa ktorého sa zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch, ak je žalovaným spotrebiteľ nepripúšťa. V písomnom podaní zo dňa 06.06.2017 žalobca vzal žalobu späť v časti zaplatenia istiny vo výške 20 eur z dôvodu úhrady zo strany žalovaného.
3. Súd rozsudkom vydaným dňa 21. júna 2018, I. výrokom konanie v časti istiny v sume 20 eur a kapitalizovaného úroku z omeškania od zosplatnenia do podania žaloby vo výške 44,36 eur zastavil, II. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 661 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne z dlžnej sumy od 30.4.2014 do zaplatenia v mesačných splátkach po 30 eur splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, III. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a IV. výrokom žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku vo výroku III. a vo výroku IV. podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 28. januára 2020 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom III. výroku okrem sumy 15,92 Eur (zmluvná pokuta) a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
5. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
6. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
7. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ak má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
8. Na základe vykonaného dokazovania bolo v konaní preukázané a medzi stranami i nesporné, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa XX.XX.XXXX Ú. F. č. XXXXXXXXXX (ďalej „zmluva“) vo forme predtlačeného formulára. Zo zmluvy vyplýva, že jej predmetom bolo poskytnutie úveru v sume 2.987,45 eur ( 90.000,-Sk ). Žalovaný sa zaviazal k 84 mesačným splátkam vo výške 66,35 eur ( 1.999,-Sk).
9. Z listu žalobcu zo dňa 28.03.2011 vyplýva, že v dôsledku omeškania žalovaného so splácaním úveru bol žalobcom vyzvaný k splateniu celého úveru čerpaného na základe zmluvy, teda celkovej dlžnej čiastky úveru k uvedenému dňu vo výške 2.922,22 eur, ktorej splatnosť bola určená 15. dňom odo dňa spísania listu. Uvedená výzva so zosplatnením bola zaslaná žalovanému doporučenou zásielkou zaslanou prostredníctvom pošty.
10. Zo splátkového kalendára vyplýva, že žalovaný celkovo uhradil sumu 2.306,45 eur a žalobca uviedol v podaní zo dňa 06.06.2017, že dňa 29.04.2014 uhradil žalovaný sumu 20 eur. Celkom teda žalovaný zaplatil žalobcovi čiastku 2.326,45 eur.
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení potvrdil, že mu žalobca poskytol úver, avšak nesúhlasil s ďalšími platbami s odôvodnením, že väčšiu sumu už zaplatil a okrem toho nie je v jeho schopnostiach zaplatiť požadovanú sumu naraz, pretože je ťažký invalidný dôchodca a jeho mesačný príjem je 314 eur.
12. Vzhľadom na skutočnosť, že výroky I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 21. júna 2018 nadobudli právoplatnosť a odvolací súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15,92 eur, predmetom konania je zaplatenie istiny v sume 2.015,30 eur, kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 624,24 eur a úroku z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 2.696,30 eur od 28.08.2013 do 29.04.2014, zo sumy 2.015,30 eur od 30.04.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 0,875% ročne zo sumy 661eur od 30.04.2014 do zaplatenia a náhrada trov konania.
13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení k 31.12.2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
21. Zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca si svoj nárok voči žalovanému uplatňuje ako plnenie z úverovej zmluvy uzatvorenej so žalovaným dňa 17.12.2007. Z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, teda ide o vzťah spotrebiteľský podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, ktorý je navyše nutné posudzovať ako vzťah podliehajúci právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru za podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. OZ má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je
nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
22. Pri skúmaní náležitostí úverovej zmluvy dospel súd k záveru, že predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere je možné považovať z hľadiska ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ( v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy) za zmluvu obsahujúcu predpísané náležitosti. V prejednávanom spore bolo preukázané, že medzi stranami existoval zmluvný vzťah, v ktorom si žalovaný nesplnil svoju povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi. Nakoľko žalovaný nevrátil riadne a včas žalobcovi poskytnutý úver, je povinný žalobcovi dlžnú istinu v sume 1.752,54 eur vrátiť, rovnako je povinný zaplatiť žalobcovi aj vyčíslený úrok z omeškania vo výške 624,24 eur.
23. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania, preto súd zaviazal žalovaného aj na úhradu úrokov z omeškania v súlade s § 517 OZ a Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške uvedenej vo výroku I. tohto rozsudku.
24. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozlíšiť nárok žalobcu týkajúci sa úrokov z omeškania a úrokov z úveru, ktoré bolo potrebné posúdiť aj v závislosti od toho, či sa jedná o úroky do zosplatnenia, resp. po zosplatnení úveru, a to za predpokladu, že boli splnené zákonné predpoklady vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
25. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k zosplatneniu úveru došlo XX.XX.XXXX. Žalobca si vyčíslil úrok z istiny do času zosplatnenia vo výške 185,81 eur a po zosplatnení vo výške 262,76 eur.
26. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti celého úveru dňa XX.XX.XXXX sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí a žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Žalobca poskytuje zmluvne finančné prostriedky žalovanému iba po dobu platnosti zmluvy o úvere a pokiaľ po vyhlásení splatnosti požaduje peňažné prostriedky vrátiť, nie je oprávnený požadovať od žalovaného aj zmluvne dohodnuté úroky, ale iba úroky z omeškania.
27. Z dôvodov vyššie uvedených súd žalobu v časti o zaplatenie vyčísleného úroku vo výške 262,76 eur zamietol vo výroku II., nakoľko podľa názoru súdu, žalobca nemá právo požadovať úrok z úveru i do budúcnosti po splatnosti dlhu. Z ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti ( platnosti) dlhu (jeho splátok). Splatnosť nastáva aj vyhlásením splatnosti celého dlhu ku dňu povinnosti splatenia dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Po zosplatnení sa už nemôžu so svojimi nárokmi odkazovať na znenie skončenej zmluvy. Takýto postup by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi.
28. Podľa § 232 ods. 1 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
29. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
30. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
31. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
32. Pri určení lehoty splatnosti sumy, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť, súd prihliadol na žiadosť žalovaného o zohľadnenie jeho sociálnej situácie a určenie splátok vo výške 50 eur mesačne, tak ako to vyplýva z výroku I. tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Žalovaný je invalidný dôchodca s ťažkým zdravotným postihnutím a jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 321 eur. Kvôli zdravotnému postihnutiu si vyžaduje osobnú starostlivosť zo strany svojej matky, ktorá je starobná dôchodkyňa. Žalovaný žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, otcom - starobným dôchodcom a invalidným bratom a všetci členovia domácnosti sú odkázaní na štátne dávky.
33. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok súdu prvej inštancie z 21. júna 2018 vo výroku o náhrade trov konania bol odvolacím súdom zrušený, je povinnosťou súdu prvej inštancie znova rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania tak pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania. Peňažné plnenie, ktoré bolo predmetom konania vo veci samej v sumárnom vyčíslení predstavuje sumu 3.380,82 eur, teda istina vo výške 2.712,22 eur ( istina 2.247,73 eur + úrok do zosplatnenia 185,81 eur + úrok po zosplatnení 262,76 eur + zmluvná pokuta 15,92 eur) a vyčíslený úrok z omeškania vo výške 668,60 eur . V priebehu konania vzal žalobca späť žalobu v časti istiny 20 eur a v časti úroku z omeškania 44,36 eur. V časti zaplatenia sumy 661 eur s príslušenstvom súd priznal nárok žalobcovi rozsudkom zo dňa 21. júna 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.08.2018 a odvolací súd uznesením zo dňa 28. januára 2020, právoplatným 20.02.2020, priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 15,92 eur. Žalobcov hrubý úspech v predmetnom spore je v rozsahu 90,92 %, keďže mu bola priznaná suma 3.073,70 eur, pričom do tejto čiastky je zahrnutá aj suma 20 eur, ktorú žalobca vzal späť, nakoľko zastavenie konania zavinil žalovaný tým, že vykonal úhradu po podaní dôvodnej žaloby. Neúspech žalobcu je v časti nároku na zaplatenie sumy 262,76 eur, keďže v tejto časti súd žalobu zamietol a za neúspech žalobcu sa považuje aj späťvzatie žalobného návrhu v časti zaplatenia sumy 44,36 eur, nakoľko v tejto časti zastavenie konania zavinil žalobca. Hrubý úspech žalovaného je teda v rozsahu 9,08 %. Konečný čistý úspech žalobcu tak predstavuje 81,84 %, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom.
36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.