Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/69/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. J. Z. V., XXX XX, v konaní právne zastúpený JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanej T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., F. B. 3, v konaní právne zastúpená Advokátskou kanceláriou BABIN, PETKO & partners, s.r.o., Hlavná 29, Prešov, v konaní o zaplatenie 17.500,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. - 307 zo dňa 18.6.2018, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, a vo výroku III. o trovách konania.

P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd 1. Inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.996,- Eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. Priznal žalovanej právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 78 % vo výške, ktorá bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením , a , , , a a ustanovením , , a a (ďalej ).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní skúmal, či žalobca má voči žalovanej právny nárok na uplatňovanie si sumy 17.500,- Eur. Z vykonaného dokazovania nezistil, že by bola dohoda o urovnaní uzavretá dňa 28.02.2013 medzi stranami konania na jednej strane a matkou žalovanej na strane druhej, bola z akéhokoľvek dôvodu neplatná. Krajský súd neprijal názor, že ide o vyporiadanie vzťahov medzi všetkými troma účastníkmi tejto dohody navzájom. Súd teda po doplnení dokazovania vychádzal z tejto platnej dohody, ale z pohľadu toho, že išlo o urovnanie vzájomných vzťahov medzi matkou žalovanej na jednej strane a bývalými manželmi na strane druhej, tak ako to uvádza žalobca aj vo svojom odvolaní. Došlo medzi nimi k odstráneniu spornosti práv.

4. Spornosť práv a povinností v záväzkovom právnom vzťahu sa odstraňuje formou vzájomných ústupkov. Zo skutočných alebo domnelých práv musí každý z účastníkov niečo spustiť. Rozsah vzájomných ústupkov závisí od vôle zmluvných strán. Ústupky však musia byť v každom prípade vzájomné. Ak by sa totiž len jedna strana vzdala svojho práva bez toho, aby tak urobila aj druhá strana,

nejednalo by sa o urovnanie, ale o iný právny vzťah, napríklad o dohodu o odpustení dlhu podľa . V prípade urovnania spočíva plnenie na novom dojednaní zmluvných strán, takže plnenie tu ide na účet oboch strán. Urovnanie možno tiež ponímať ako čiastočné odpustenie a čiastočné uznanie dlhu. Dlžník tu často čiastočne uznáva to, čo bolo dosiaľ medzi stranami sporné alebo pochybné a veriteľ mu dlh čiastočne odpúšťa.

5. Matka žalovanej v tejto dohode uznala, že má záväzok voči svojej dcére a jej bývalému manželovi, a to z titulu ich investícií do jej nehnuteľnosti. Strany tohto konania potom pristúpili na to, že za tieto investície príjmu nehnuteľnosť zapísanú na LV XXXX v kat. úz. J. Z. V., pričom táto nehnuteľnosť v danom čase ohodnocovaná nebola. Strany tohto konania v dohode súhlasili s tým, že ich pohľadávka sa pretransformuje do tejto nehnuteľnosti. Žalovaná z tejto dohody nezískala žiadne finančné vyrovnanie alebo pohľadávku, ale nehnuteľnosť na LV XXXX v kat. úz. J. Z. V..

6. Touto dohodou (takýmto spôsobom) každá zo strán urobila ústupok zo svojich pozícií a ich vzájomný vzťah sa vysporiadal. Je síce pravdou, že v zmluve bola uvedená kúpna cena vo výške tvrdených investícií, tieto však nikdy skutočne preukázané neboli a súd ich v tomto konaní ani neskúmal, keďže to nebolo predmetom konania. Predovšetkým strany vedeli, že v prípade predaja tejto nehnuteľnosti bude možné nárokovať si len jej predajnú cenu, nie inú sumu. Predávaná nehnuteľnosť nedosahovala hodnotu investícií ani v čase predaja, o čom strany konania mali vedomosť.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom bolo v prospech žalovanej zo strany jej matky plnené nad rámec toho na čo bola oprávnená. Polovica tohto plnenia patrila žalobcovi, keďže v čase investícií do nehnuteľnosti boli strany konania manželia. Zo strany matky žalovanej nešlo o finančné plnenie, ale o predaj nehnuteľnosti. Keďže žalobca odmietol ponuku od žalovanej na získanie polovice tejto nehnuteľnosti, ale podal žalobu, súdu po rozhodnutí krajského súdu za daného skutkového stavu neostávalo nič iné, ako zistiť hodnotu tejto nehnuteľnosti. Po vykonaní znaleckého dokazovania bola hodnota nehnuteľnosti stanovená na sumu 3.992,- Eur. Polovica z tejto sumy predstavuje 1.996,- Eur a žalovaná je povinná túto sumu vydať žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia na jej strane. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Napokon súd 1. inštancie uzavrel, že pokiaľ žalobca skutočne chcel polovicu ním tvrdených investícií, mal pokračovať v pôvodnom konaní sp.zn. a neuzatvárať Dohodu, ktorá jeho pohľadávku pretransformovala na pozemok v oveľa nižšej hodnote.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne, pričom jeho neúspech prevyšuje úspech. Poukázal na to, že takémuto neúspechu žalobcu sa dalo predísť, pokiaľ by žalobca v priebehu konania zvážil svoje nároky a tieto by čiastočne zobral späť. Keďže tak neurobil, súd vychádzal z pomeru úspechu vo vzťahu k žalovanej sume a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania žalovanej v rozsahu 78 %. Konštatoval, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku III. o trovách konania. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím nedal odpoveď na jeho podstatnú argumentáciu, ktorú prezentoval v priebehu celého konania, čím zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou a porušil jeho právo na spravodlivý proces. Rovnako nesprávne posúdil predmetnú vec v zmysle ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, keďže žiaden z prípadov predpokladaných normou stanovením a nenastal. Je nepochybná existencia pohľadávky 35.000,- Eur vo vzťahu k bývalej svokre žalobcu. Je nepochybné, že táto pohľadávka patrila do BSM. Tiež je nepochybné, že dohodou o urovnaní bol predmetný dlh urovnaný, čím jej záväzok voči stranám sporu teda bývalým manželom Vlčkovým pominul. Bývalí manželia vystupovali v režime aktívnej solidarity v zmysle ustanovenia . Z tohto právneho úkonu profitovala iba žalovaná. Spoločná pohľadávka 35.000,- Eur sa premietla do výlučného majetku žalovanej. Nastala teda situácia, kedy bolo potrebné spoločnú pohľadávku plynúcu z aktívnej solidarity strán sporu vyporiadať, keďže manželstvo zaniklo. Teda potom, čo jeden z manželov dostane z pohľadávky plnenie, bude povinný zaplatiť druhému manželovi na neho pripadajúcu časť. Na žalobcu pripadajúca časť dlhu je 17.500,- Eur, a nie hodnota polovice pozemku bez ohľadu, akú mal cenu. Logikou súdu 1. inštancie by v prípade znaleckého posúdenia hodnoty pozemku, napríklad na sumu 400.000,- Eur došlo zo strany bývalej manželky žalobcu, k jej obohateniu o 200.000,- Eur. Ešte raz poukázal žalobca na kúpnu zmluvu zo

dňa 28.02.2013, ktorá bola uzavretá medzi predávajúcou svokrou F. G. a kupujúcou jej dcérou T. V., ktorej predmetom bola kúpa nehnuteľnosti a to parcely M. Z. XXX - orná pôda o výmere 8.049 m2 za oboma dohodnutú cenu 35.000,- Eur. Bývalá manželka žalobcu aj finančné prostriedky žalobcu použila na kúpu tejto nehnuteľnosti, a táto nehnuteľnosť na základe znaleckého posudku nemá hodnotu, ktorá bola žalobcom vložená do investícií, teda 17.500,- Eur. Za túto nevýhodnú kúpu si je zodpovedná sama žalovaná a je povinná z pohľadávky plniť na žalobcovu pripadajúcu časť. Iný prístup by vyvodil nespravodlivé usporiadanie vzťahov solidárnych veriteľov. Žalobca v konaní pred súdom 1. inštancie uviedol, že ak by sa jeho bývalá manželka v rámci aktívnej solidarity so svojou matkou dohodli, že pohľadávka bude uhradená s tým, že napríklad svokra poupratuje nehnuteľnosť a dlh bude urovnaný, mohla by vyrovnať žalobcu z dlhu vyplatení sumy polovice mzdy upratovačky? Uvedený názor považuje žalobca za nespravodlivý a v rozpore s režimom vyporiadania spoločnej pohľadávky manželov. Každý z manželov má právo požadovať to, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na majetok jedného z nich. V tomto prípade bolo na majetok žalovanej (pozemok) vynaložených 35.000,- Eur zo spoločného majetku (spoločná pohľadávka). Aj z uvedeného dôvodu má žalobca nárok na polovicu tejto sumy. Preto navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť, žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Naďalej trvala na svojom stanovisku o existencii nároku žalobcu. Žalobca uzatváral dohodu o urovnaní dňa 28.2.2013 osobne zastúpený svojim právnym zástupcom. Pokiaľ nesúhlasil s touto dohodou nič mu nebránilo dohodu nepodpísať a pokračovať v súdnom spore, respektíve mohol žalovať neplatnosť dohody, ak dospel k záveru, že nebola uzavretá v súlade so zákonom. Tak mohol legitímne uplatniť nárok proti F. G., ktorý bol v súlade so zákonom. Žalovaná v snahe vec usporiadať navrhla riešenie nad rámec svojich povinností, a to rozdelenie nehnuteľností, ktorú získala od matky na polovicu a prevot tohto podielu v prospech žalobcu. Je nespravodlivé, že za situácie kedy žalobca podpísal dohodu súhlasí s jej obsahom, odmietne polovicu náhrady od žalovanej, podá žalobu a bez ďalšieho dokazovania žiada sumu 17.500,- Eur od žalobkyne, ktorá neobdŕžala od svojej matky sumu 35.000,- Eur. Žalovaná nemá záujem o pokračovanie v spore. Navrhuje rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené na možné vyjadrenie žalobcovi prostredníctvom jeho právnej zástupkyne. Ďalšie vyjadrenie do spisu doložené nebolo.

12. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III., ktorým priznal žalovanej právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 78 % v zmysle zásad uvedených v ustanovení a nasledujúcich s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 03.06.2020 a zistil, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

13. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu boli manželmi. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. -36 zo dňa 20.10.2009. na Okresnom súde Prešov prebiehalo konanie pod sp.zn. o zaplatenie 35.000,- Eur s príslušenstvom, kde strany sporu spoločne ako žalobcovia žalovali matku žalovanej F. G. o zaplatenie sumy XX.XXX,- Eur z titulu investícií do jej nehnuteľnosti. Na základe ktorých sa uskutočnila komplexná rekonštrukcia nehnuteľnosti matky žalovanej. Podaním zo dňa 04.03.2013 však žalobcovia zobrali svoju žalobu späť a konanie bolo zastavené. K späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že medzi účastníkmi konania, teda tak medzi bývalými manželmi, ako aj matkou žalovanej, došlo k dohode o vzájomnom urovnaní, ktorá bola uzatvorená dňa 28.02.2013. Podľa bodu 2. tejto dohody bola v ten istý deň (28. februára 2013) uzatvorená kúpna zmluva medzi matkou žalovanej a žalovanou ako kupujúcou, na základe ktorej jej matka odpredala nehnuteľnosť parcelu E XXX - orná pôda o výmere 8 049 m2, zapísanú na LV XXX, za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 35.000,- Eur. Podľa bodu 3 účastníci dohody prehlásili, že dohodnutá cena vo výške 35.000,- Eur predstavuje výšku investícií, ktoré boli vložené bývalými manželmi do nehnuteľnosti zapísanej na LV XXX v kat. úz. J. Z. V.. Podľa bodu 4 tejto dohody účastníci potvrdili, že týmto sú ich nároky vyplývajúce z kúpnej zmluvy a investícií do nehnuteľnosti vzájomne vyrovnané. Dohodu podpísali tak bývalí manželia, strany tohto konania, ako aj matka žalovanej a ich právni zástupcovia. Podľa bodu 6. dohody účastníci zhodne prehlásili, že túto dohodu si pred jej podpísaním prečítali, jej obsahu porozumeli, potvrdzujú, že bola uzatvorená po vzájomnom prerokovaní podľa

skutočnej a slobodnej vôle, určito, vážne a zrozumiteľne, nie v tiesni a ani za nápadne nevýhodných podmienok a na znak toho ju vlastnoručne podpisujú.

14. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, keď nezistil, že by dohoda o urovnaní uzavretá dňa 28.02.2013 medzi stranami sporu na jednej strane a matkou žalovanej na strane druhej bola bez akéhokoľvek dôvodu neplatná. Odvolací súd už predtým neprijal názor, že ide o vyporiadanie vzťahov medzi všetkými troma stranami tejto dohody navzájom. Správne preto súd prvej inštancie po doplnení dokazovania vychádzal z tej platnej dohody, ale z pohľadu toho, že išlo o určovanie vzájomných vzťahov medzi matkou žalovanej na jednej strane a bývalými manželmi na strane druhej, teda došlo medzi nimi k odstráneniu spornosti práv. Odvolací súd znova poukazuje na svoj názor, ktorý uviedol v zrušujúcom rozhodnutí, teda že spornosť práv a povinností v záväzkovo právnom vzťahu sa odstraňuje formou vzájomných ústupkov. Zo skutočných alebo domnelých práv musí každý z účastníkov niečo spustiť. Rozsah vzájomných ústupkov závisí od vôle zmluvných strán. Ústupky však musia byť v každom prípade vzájomné. Ak by sa totiž len jedna strana vzdala svojho práva bez toho, aby tak urobila aj druhá strana, nejednalo by sa o urovnanie, ale o iný právny vzťah, napríklad o dohodu o odpustení dlhu podľa ustanovenia . V prípade urovnania spočíva plnenie na novom dojednaní zmluvných strán, takže plnenie tu ide na účet oboch strán. Urovnanie možno ponímať ako čiastočné odpustenie a čiastočné uznanie dlhu. Dlžník tu čiastočne uznáva to, čo bolo dosiaľ medzi stranami sporné alebo pochybné, a veriteľ mu dlh čiastočne odpúšťa. Matka žalovanej v dohode uznala, že má záväzok voči svojej dcére a jej bývalému manželovi a to z titulu ich investícií do jej nehnuteľnosti. Strany sporu potom pristúpili na to, že za tieto investície príjmu nehnuteľnosť zapísanú na LV XXXX, katastrálne územie J. Z. V.. Táto nehnuteľnosť v čase uzavretia dohody ohodnocovaná nebola. Strany v dohode súhlasili s tým, že ich pohľadávka sa pretransformuje do tejto nehnuteľnosti. Žalovaná z tejto dohody nezískala žiadne finančné vyrovnanie alebo pohľadávku, ale nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v katastrálnom území J. Z. V.. Tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, každá zo strán urobila ústupok zo svojich pozícií a ich vzájomný vzťah sa vyporiadal. Je síce pravdou, že v zmluve bola uvedená kúpna cena vo výške tvrdených investícií, tieto však nikdy skutočne preukázané neboli a súd prvej inštancie tak, ako správne uviedol v bode 26. odôvodnenia, ich nemusel v tomto konaní preskúmavať, keďže to nebolo predmetom konania. Všetky strany vedeli, že v prípade predaja tejto nehnuteľnosti bude si možné nárokovať len jej predajnú cenu nie inú sumu. Predávaná nehnuteľnosť nedosahovala hodnotu investície ani v čase predaja, o čom strany sporu mali vedomosť. Žalobca odmietol ponuku od žalovanej na získanie polovice nehnuteľností, ale podal žalobu. Súd 1. inštancie, preto správne zistil hodnotu nehnuteľností, ktorá bola stanovená na 3.992,- Eur a polovicu z tejto sumy, ktorá predstavuje 1.996,- Eur uložil vydať žalovanej v prospech žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Správne súd 1. inštancie aj v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu 1. inštancie, že pokiaľ žalobca chcel skutočne polovicu ním tvrdených investícií, mal pokračovať v pôvodnom konaní vo veci sp.zn. a neuzatvárať dohodu, ktorá jeho pohľadávku pretransformovala na pozemok v oveľa nižšej hodnote.

15. Súd prvej inštancie v napadnutej časti správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Odvolacia námietka žalobcu, preto nie je dôvodná. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej, pričom súd 1. inštancie vychádzal z právneho názoru, ktorý vyslovil odvolací súd v zrušujúcom uznesení, ktoré predchádzalo terajšiemu rozhodnutiu vo veci samej. Žalobca v odvolacom konaní nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Súd 1. inštancie vo svojom rozhodnutí a v dôvodoch zrozumiteľne a presvedčivo uviedol podstatné argumenty strán sporu a to tak, že garantoval stranám sporu ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu teda, že súd 1. inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného na spravodlivé súdne konanie.

16. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správne rozhodnutie o náhrade trov prvoinštančného konania, v ktorom žalovaná bola v konaní úspešnejšia. Rozdiel úspechu a neúspechu predstavuje tak, ako ho vypočítal súd prvej inštancie 78 %.

17. Preto odvolací súd rozsudok podľa ustanovenia a v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že priznal úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške nároku rozhodne súd 1. inštancie samostatným uznesením ).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.