Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/57/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, štátny občan SR, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. L. B. Z. XXXX/ X, XXX XX K., štátna občianka SR, G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX Z. E., štátny občan SR, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, za účasti Okresnej prokuratúry Senica, takto

rozhodol:

I. Súd zveruje mal. G. do osobnej starostlivosti matke a otec je povinný prispievať na jeho výživu sumou 100,- € mesačne, splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 28.10.2019.

II. Súd určuje, že otec nemá nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 28.10.2019 do 31.05.2020.

III. Obaja rodičia majú právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok.

IV. Súd styk otca s mal. G. neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 28.10.2019 domáhala toho, aby súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil povinnosť prispievať na jeho výživu v sume 200 € mesačne s účinnosťou od podania návrhu, neskôr žiadala sumu 100 € mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa ukončili spolužitie cca v roku 2013, pričom po dohode s otcom maloletého tento dobrovoľne prispieval na jeho výživou sumou 50 € mesačne. Toho času už maloletý navštevuje školu a táto suma nestačí na pokrytie jeho potrieb.

2. Otec dieťaťa sa vyjadril písomne podaním zo dňa 03.12.2019 kde uviedol, že pre pracovnú zaneprázdnenosť sa nemôže súdu zúčastniť a súhlasí, aby maloletý bol zverený matke a on bude prispievať sumou 100 € mesačne.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov dieťaťa, kolízneho opatrovníka, správami o príjmoch rodičov, dokladmi o ich pravidelných výdajoch, správou od kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, písomným vyjadrením otca, dokladmi o platení výživného a zistil tento skutočný stav veci: Mal. G. pochádza z mimomanželského pomeru jej rodičov. Rodičia dieťaťa dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti po tom, čo otec dieťaťa odišiel bývať k svojim rodičom Na dieťa platí od 11/2019 sumu 100 € mesačne, predtým platil 50 € mesačne.

4. Podľa správ o zárobkoch a výpoveďou rodičov súd zistil, že matka je riadne zamestnaná, jej priemerný mesačný príjem v roku 2019 bol 606 € netto v roku 2019 je 700 € netto. Poberá rodinné prídavky na jedno dieťa v sume 24,34 € mesačne. Otec je riadne zamestnaný na dobu neurčitú, podľa pracovnej zmluvy je jeho dohodnutá mzda v sume 145 € mesačne. Podľa správy od zamestnávateľa mal priemerný mesačný príjme v roku 2019 v sume 115 € netto mesačne. Druh práce má dohodnutý ako pomocné práce pri preprave a pokládke betónových výrobkov. Matka vypovedala, že príjem otca považuje za fiktívny, otec u tohto zamestnávateľa pracoval už v čase, kedy spolu žili, vtedy bol vyplácaný týždenne a jeho príjem bol 800 - 900 € netto mesačne. Otec vypovedal, že iný príjem nemá, prvý syn B. je už plnoletý, ale študuje a on dobrovoľne na neho platí výživné v sume 50 € mesačne. Pokiaľ ide o stretávanie sa s mal G., otec dieťaťa neprejavil žiaden záujem. Obaja sa zhodli na tom, že otec bude platiť výživné na mal. G. v sume 100 € mesačne od podania návrhu, ktoré výživné v tejto výške od podania návrhu aj platí.

5. Podľa správy od Sociálnej poisťovne otec deti za posledných 12 mesiacov ani jeden z rodičov nepoberal dávky nemocenského poistenia.

6. Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine matky je zrejmé, že matka má k dispozícii jednoizbový mestský byt, väčšinu času však trávi spolu s maloletým v dvojizbovom byte svojho priateľa. Tomuto prispieva na spoločnú domácnosť sumou 70 € mesačne. Otec býva stále v domácnosti matky, tejto prispieva na spoločnú domácnosť sumou 200 € mesačne. Maloletý je žiakom 2. triedy, má problémy s učením. Otca nepozná, iba z fotiek, k priateľovi matky má kladný vzťah. Máva len bežné choroby. Otec dieťaťa má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. B. C., nar. XXXX, na ktorého platí výživné v sume 50 € mesačne.

7. Okresný prokurátor navrhol návrhu matky vyhovieť s tým, že navrhol dieťa zveriť matke, nakoľko v jej starostlivosti o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky. Pokiaľ ide o výživné poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania sa rodičia dohodli na tom, že otec bude prispievať na dieťa sumou 100 € mesačne, ktorú vyživovaciu povinnosť v tejto výške si už aj plní, čo je v najlepšom záujme maloletého.

8. Podľa , veta prvá a druhá (ďalej len ZR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

12. Podľa § 62 ods. 4, veta prvá Zákona o rodine ,pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine ,pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa , účinného od 01.07.2019 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 95,96 € mesačne.

17. Súd zo zisteného skutočného stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh matky na úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu bol podaný dôvodne. Súd mal v zmysle § 36 ods. l Zákona o rodine preukázané, že rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti minimálne od roku 2013, pričom od tej doby starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka, otec jej dobrovoľne platí výživné a to od 11/2019 v sume 100 € mesačne, predtým 50 € mesačne. V starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti. Otcovi súd uložil povinnosť platiť na neho výživné s účinnosťou od 28.10.2019, t. j. od podania návrhu, ako matka dieťaťa aj žiadala s tým, že určil, že otec nemá nedoplatok na zročnom výživnom, pretože tento ihneď po podaní návrhu začal matke prispievať výživné v sume 100 € mesačne.

18. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z úvahy, že rodičia sa na výške výživného dohodli a preto súd otcovi uložil povinnosť platiť výživné v sume 100 € mesačne pretože má za to, že táto suma je vzhľadom na vek dieťaťa a jeho potreby primeraná. Podľa , účinného od 01.07.2019 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 95,96 € mesačne, pričom aspoň túto sumu by malo mať každé dieťa mesačne k dispozícii od oboch rodičov, aby mohli byť uspokojené jeho zakladené životné potreby. Aj matka detí je povinná adekvátnou čiastkou svojmu príjmu podieľať sa na výžive dieťaťa, pričom jej príjmu zodpovedá výživné minimálne tiež v sume 100 € mesačne.

19. Pri takto určenom výživnom bude mať mal. G. mesačne k dispozícii od oboch rodičov sumu 200 €, ktorá suma prevyšuje výšku životného minima, navyše podporným zdrojom výživy aj rodinné prídavky. Takto určené výživné je primerané veku a potrebám dieťaťa, pričom treba tu zdôrazniť, že zodpovedá aj majetkovým a sociálnym pomerom oboch rodičov, pretože dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Napriek spätnej úprave výživného od podania návrhu súd určil, že otec nemá nedoplatok na zročnom výživnom, pretože toto zaplatil dobrovoľne.

21. Pokiaľ ide o stretávanie sa otca s maloletým, otec neprejavil o stretávanie so synom záujme a preto súd úpravy styku neupravil, zostane to na vzájomnej dohode rodičov maloletého dieťaťa.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, lebo toto konanie je oslobodené od platenia súdnych poplatkov a preto im žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Voči výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom, nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa a nasl. .