Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-81-2018.pdf
PDF · 110.61 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/81/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35910739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36862711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: N. Š., B.. XX.XX.XXXX, W. X, XXX XX X., zastúpenému: JUDr. Peter Zelenay, advokát, Ul. 29. augusta 19, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 2.629,19 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.629,19 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 13.04.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.629,19 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste žalovaného W. X, X., v období od 22.1.2015 do 21.1.2016 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber zemného plynu je podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca N.. L. I., so sídlom U. XX, XXX XX X. X.. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 2 629,19 eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva Hospodárstva Slovenskej Republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému - faktúra č. 9000221071 zo dňa 29.3.2016, splatná dňa 12.4.2016, znejúca na sumu vo výške 2.629,19 eur.
2. Žalovaný v podanom odpore namietol postup žalobcu pri manipulácii s predmetným meradlom zemného plynu. K údajnej manipulácii po jej zistení nebol prizvaný, nemal možnosť si meradlo prehliadnuť a k veci zaujať relevantnú obranu. Žalobca nepreukázal, aké kliešte, príp. aký typ plomby mal byť pôvodne použitý na zabezpečenie meracieho prístroja. Ide len o tvrdenie, že plomba a kliešte použité pri zabezpečení prístroja boli odlišné od tých, ktoré boli zistené na meracom prístroji. Nie je možné vylúčiť, že pracovníci žalobcu zabezpečili meracie zariadenie inými plombovacími kliešťami, ako ktoré predložil žalobca znalcovi na posúdenie. Samotné odstránenie plomby však rozhodne nemožno považovať za porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, keďže plomba a jej odstránenie neoprávnenú manipuláciu priamo neumožňuje. Na to by boli potrebné ďalšie úkony, ktoré by zasahovali
priamo do meracieho zariadenia, toto však znalec neuvádza, ani žalobca netvrdí. Žalobca preto nepreukázal, že škoda skutočne vznikla.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že znalec v posudkovej časti znaleckého posudku jednoznačne uviedol, v čom vidí porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií. V posudkovej časti znalec v znaleckom posudku uviedol, že optickým skúmaním zaisťovacieho plechu krytu číselníka v okolí plomby zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetnom - nástrojom. Znalec ďalej uviedol, že skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Na základe optického skúmania potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami tohto istého nástroja. S veľkou pravdepodobnosťou predpokladá, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Žalobca predložil záznam o odovzdaní kontrolných odtlačkov spol. ELSTER, s.r.o., ktorá overovala predmetné meradlo. Razníky s „Elster log“ (prípad žalovaného) neobsahujú dátum (rok) a sú po ukončení ich používania archivované. Vzhľadom na informácia Elster ,s.r.o. zo dňa 30.06.2017 ohľadne razníkov Elster log je možné vykonať aj kontrolný znalecký posudok, nakoľko súčasne so znaleckým posudkom je súčasťou aj pôvodná značka, ktorá bola opatrená na meradle a je teda možné vyžiadať si vykonanie kontrolného znaleckého a porovnať plombu, ktorá bola na meradle s razníkmi Elster, resp. ich značkami. Má za to, že výsledok bude rovnaký. Meradlo bolo demontované za prítomnosti žalovaného dňa 16.02.2016, kde bolo následne vložené do krabice, ktorá bola prelepená páskou, na ktorú sa žalovaný podpísal. Následne bol spísaný zápis, ktorý žalovaný podpísal. Následne bol zabalený plynomer zaslaný znalcovi. Spochybňovanie znaleckého posudku žalovaným je irelevantné, s účelom vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy. Žalovaný nebol označený ako poškodzovateľ zabezpečovacieho zariadenia plomby. Zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto konaním, resp. takýmto stavom je však založená na objektívnom princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Znalec v znaleckom posudku skúmaním potvrdil poškodenie - odstránenie obidvoch zaisťovacích prvkov plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití malej sily. Tým, že bolo preukázané, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, každý takýto odber sa v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považuje za neoprávnený odber, a nie je potrebné preukazovať, či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, stačí len samotná skutočnosť, že bolo poškodené zabezpečovacie zariadenie. V takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba, nie je možné v zmysle zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológií v spojení s ust. zákona o energetike brať v úvahu, bolo potrebné určiť spotrebu zemného plynu určiť na odbernom mieste žalovaného prostredníctvom vyhlášky MHSR č. 449/2012 Z. z. a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla, ak nie je možné určiť nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu (ust. § 1 ods. 9 Vyhlášky) teda v období od 22.01.2015 do 21.01.2016. Porušením zabezpečovacieho zariadenia proti neoprávnenej manipulácií príp. plomby platnosť overenia meradla zanikla, nie je potrebné preukazovať, či meradlo meria správne, a teda údaj uvedený na číselníku nie je možné akceptovať. Žalovaný mal na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0 m3. V prípade, ak žalovaný uhrádzal zálohové platby, dodávateľ zemného plynu vrátil vzniknutý preplatok za predmetné obdobie neoprávneného odberu žalovanému. Nulová spotreba na faktúre, resp. na vyúčtovaní žalovaného je vedená kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom zákona, resp. vyhlášky.
4. Žalovaný na pojednávaní dňa 09.06.2020 uviedol, že v tomto prípade nebolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Znalec uviedol: „Nezistil som poškodenie, ako ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka meradla“. V tomto prípade ide o meradlo, ktoré bolo riadne zabezpečené plombou, ktorá aj podľa znalca vykazovala obsahovú zhodu s plombovacími čeľusťami, ktoré boli pri riadnom plombovaní používané, pričom konštatoval, že na plombe osadenej v kryte číselníka sa nachádza označenie približne v tvare loga spoločnosti ELSTER, s.r.o. Vzhľadom na vysoko kvalifikovaný spôsob zabezpečenia meracieho zariadenia je možné predpokladať, že toto
mohli spraviť jedine zamestnanci žalobcu, nakoľko prístup k takýmto plombám a kliešťom určite nemohol mať laik. Spôsob zabezpečenia meracieho zariadenia sa vymyká bežnej praxi poškodenia meracích zariadení tak, ako sú v rámci žalôb prezentované súdom. Pokiaľ znalec na strane 6 uvádza, že s veľkou pravdepodobnosťou je možné predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou, tak s rovnakou pravdepodobnosťou je možné predpokladať, že touto plombou zabezpečili zariadenie zamestnanci žalobcu, či už úmyselne, alebo omylom. V tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie k tomu, akým spôsobom došlo k takémuto kvalifikovanému zabezpečeniu meracieho zariadenia. Z vyššej uvedenej argumentácie vyplýva, že nebola preukázaná škoda tak, ako si to vyžadujú právne predpisy. Žalovaný tiež poukázal na nesprávnosť výpočtu škody. Vyhláška č. 449/2012 v ustanovení § 1, ods. 9 ustanovuje, že odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla, prechádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu - toto ustanovenie je však podľa zákonodarcu možné použiť len vtedy, ak nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu. Žalovaný v tomto smere - pokiaľ ide o odoberanie plynu, predložil listinné dôkazy zo dňa 09.07.2018 a zo dňa 04.07.2018 - vyhlásenie Y. Š. a vyhlásenie H. P., z ktorého obsahu vyplýva, že predmetné obchodné priestory zhruba jeden rok neboli vôbec využívané, neboli vôbec v nájme a tieto boli celkom prázdne. Len v súvislosti s mrazmi, ktoré nastali v januári 2016, jeden zo svedkov na požiadanie žalovaného chodil kontrolovať tieto priestory, či nedošlo k narušeniu zlodejom, prípadne k inému poškodeniu. Tento svedok potvrdil, že z obavy pred mrazmi, keďže nechodil kontrolovať predmetné zariadenie každý deň, zapol plynové zariadenie, a to dňom 01.01.2016 a toto zariadenie bolo v prevádzke do 15.01.2016, kedy bolo odstavené. Predmetné obchodné priestory sa dostali do nájmu až dňa 23.03.2016, kedy však už došlo k výmene meracieho zariadenia. Žaloba sa v tejto časti, pokiaľ ide o výpočet náhrady škody, neopiera o citované ustanovenia. Žalovaný v snahe usporiadať veci mimosúdnou dohodou vypočítal v zmysle vyhlášky škodu, ktorá teoreticky mohla žalobcovi vzniknúť, a to v sume 210,47 eur. Žalovaný spochybňuje aj tú škodu, ktorá bola vyčíslená v súvislosti s odberom plynu - náklady, nakoľko zo spôsobu vyčíslenia týchto nákladov sa nedá zistiť podľa akého predpisu, prípadne na základe akých skutočností tieto náklady boli vypočítané. Ak má v tomto prípade ísť o objektívnu zodpovednosť na strane žalovaného, táto zodpovednosť musí byť zistená jednoznačne a nie na základe pravdepodobnosti, prípadne predpokladov, tak ako je to uvedené na strane 6 znaleckého posudku. Pokiaľ ide o aplikáciu objektívnej zodpovednosti, treba skúmať, či aj zo strany žalobcu boli splnené všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona. Súd vie, že uplatnené právne predpisy žalobcom zvýhodňujú žalobcu, keďže tento s predpokladom aplikovania objektívnej zodpovednosti nemá žiadne povinnosti vo vzťahu k zabezpečeniu meracieho zariadenia. Žalovaný tvrdí, že zo strany žalobcu nebola splnená prevenčná povinnosť. Je nepochybné, že podľa § ods. 1 a ods. 2 Obch. zákonníka vo vzťahu k § 415 Obč. zákonníka vyplýva aj pre žalobcu povinnosť „počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a na životnom prostredí“. Nie len toto všeobecné ustanovenie Obč. zákonníka slúži ako obrana žalovaného, ale ustanovenie § 24 ods. 3 a 5 zák. č. 70/1998 Z. z. zaväzuje žalobcu „udržiavať meradlo plynu v riadnom stave a prijať opatrenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom“. Žalovaný založil fotodokumentáciu predmetného zariadenia, z ktorej vyplýva, že ktokoľvek sa vie dostať k tomuto zariadeniu a svojvoľne s ním môže manipulovať. Otvorenie skrinky, ktorá je zabezpečená nekvalifikovaným spôsobom, je možné nie len kombinovanými kliešťami, prípadne originálom kľúča, ktorý je bežne dostať v železiarstve, čo žalovaný aj spravil, ale v tomto prípade aj bez pomôcok - rukou. Žalovaný zastáva názor, že ak má mať objektívnu zodpovednosť, tak žalobca musí mať povinnosť aspoň minimálne zamedziť prístup do tohto zariadenia tretím osobám, aby nemohlo dôjsť k zásahu do meracieho zariadenia. V tomto prípade postačuje aj obyčajnú zámok na špeciálny kľúč, ktorý napríklad zabezpečuje kolesá motorového vozidla proti odcudzeniu. Ustanovenie § 82 ods. 5 takýto postup žalobcovi umožňuje, keďže prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávneného odberu. Opomenutím vyššie uvedených povinností zo strany žalobcu vznikla situácia, kedy zavinil možný vstup k tomuto meraciemu zariadeniu, a tým aj možnú aplikáciu ustanovenia § 441 Obč. zákonníka, podľa ktorého „ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, vznáša škodu pomerne. Ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám“.
5. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Podľa § 71 ods. 2 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ plynu v domácnosti je povinný udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.
Podľa § 76 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.
Podľa § 1 ods. 9 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.
Podľa ust. § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
Podľa § 2 písm. m) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii podľa tohto zákona sa rozumie zabezpečovacia značka značka určená na zabezpečenie meradla proti neoprávnenému zásahu do meradla, ktorý môže ovplyvniť jeho metrologické charakteristiky.
Podľa § 15 ods. 7 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.
Podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa nariadenia vlády § 2 ods. 1 č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
6. Súd posúdil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi, ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok náhradu škody 2.629,19 eur s príslušenstvom, ktorá žalobcovi vznikla tým, že na odbernom mieste žalovaného v období od 22.01.2015 do 21.01.2016 dochádzalo k odberu zemného
plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca svoj uplatnený nárok na náhradu škody relevantne preukázal prostredníctvom znaleckého posudku súdneho znalca N.. L. I., z ktorého je zrejmé, že s veľkou pravdepodobnosťou bolo pôvodné zabezpečenie meradla zemného plynu proti neoprávnenej manipulácií porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Znalec skúmaním potvrdil poškodenie - odstránenie obidvoch zaisťovacích prvkov plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití malej sily. Uvedeným znaleckým posudkom žalobca preukázal, že bolo porušené zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácií, preto každý takýto odber sa v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považuje za neoprávnený odber. Zákon v takomto prípade predpokladá objektívnu zodpovednosť, t. z. nie je potrebné preukazovať, či odberateľ (žalovaný) sám porušil zabezpečovacie zariadenie, stačí len samotná skutočnosť, že zabezpečovacie zariadenie poškodené bolo. Stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba, nie je možné v zmysle zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológií v spojení s ust. zákona o energetike brať v úvahu, preto sa spotreba zemného plynu na odbernom mieste žalovaného určuje prostredníctvom vyhlášky MHSR č. 449/2012 Z. z. Ak nie je možné určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu (čo bol daný prípad), odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla (22.01.2015) predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu (21.01.2016) v zmysle ust. § 1 ods. 9 citovanej vyhlášky. Škoda spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu tak predstavuje sumu 2.418,72 eur. Súd sa v danom prípade nestotožnil s tvrdením žalovaného, že je možné určiť dobu trvania neoprávneného odberu, a to na základe vyhlásenia Y. Š. a H. P. o tom, že predmetné obchodné priestory neboli zhruba jeden rok vôbec využívané, neboli v nájme a teda boli celkom prázdne. Uvedená skutočnosť je irelevantná z dôvodu, že aj keby boli priestory prázdne, nie je vylúčené, že aj napriek tomu dochádzalo na danom odbernom mieste k spotrebe plynu (napr. temperovanie a pod.), preto je na mieste aplikácia citovanej vyhlášky na určenie výšky škody za neoprávnený odber za celé obdobie 22.01.2015 až 21.01.2016. Žalobca si ako súčasť škody vyčíslil aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním NO ZP, konkrétne za zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy 140,76 eur, za znalecký posudok na meradlo 35,- eur, za overenie plynomeru G4-G6 15,14 eur a za opravu plynomeru G4-G6 19,57 eur. Uvedené náklady v celkovej sume 210,47 eur považuje súd za primerané a na ich zaplatenie má žalobca nárok v zmysle § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného ohľadom nedodržania všeobecnej prevenčnej povinnosti žalobcu aspoň minimálne zamedziť prístup tretím osobám do meracieho zariadenia, aby nemohlo dôjsť k nežiaducemu zásahu. Podľa názoru súdu žalobca zabezpečil meracie zariadenie štandardným spôsobom a pri dodržaní všeobecnej prevenčnej povinnosti, nakoľko skrinka bola riadne uzavretá na kľúč. Aj keby skrinku meracieho zariadenia žalobca zabezpečil zložitejším ochranným systémom, nevylúčila by sa tým možnosť zásahu do neho treťou osobou, a to napr. prostredníctvom komplikovanejších metód. Okrem toho zo žiadneho dôkazu založeného do spisu nevyplýva, že by predmetnou plombou zabezpečili zariadenie žalovaného práve zamestnanci žalobcu, či už úmyselne, alebo omylom. Súd považuje túto možnosť za veľmi málo pravdepodobnú, preto rozhodol tak, že žalobcovi uplatnenú náhradu škody v celej výške priznal, a to aj vrátane zákonného úroku z omeškania 9 % ročne od 13.04.2016, čiže odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti fa č. 9000221071 vystavenej dňa 29.03.2016.
7. Súd zároveň poukazuje na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR, najmä na uznesenie sp. zn. 5 Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018, z odôvodnenia ktorého vyberá: "43. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy nižšej inštancie, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať. 44. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. 45. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. 46. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ust. § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). 47. Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 59 ZoE predpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. 48. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu. 49. V prípade, ktorý je predmetom tohto konania, žalobca preukázal, že bol z jeho distribučnej siete odobratý jemu patriaci plyn, a to spôsobom označeným v zákone ako neoprávnený odber plynu. Týmto spôsobom došlo k zmenšeniu jeho majetku a za účelom vyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť metodiku upravenú vo všeobecne záväznom právnom predpise, vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z. z."
8. Súd má za to, že výsluchom L.. Š., či L.. P. by nedošlo k exaktnému preukázaniu skutkového stavu, teda, že k neoprávnenému odberu nepochybne dochádzalo kratší čas, ako je požadované obdobie max. 12 mesiacov. Z uvedeného dôvodu súd preto zamietol žalovaného návrh na doplnenie dokazovania o výsluch týchto svedkov.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.