Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-12-2020.pdf
PDF · 84.56 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: K. Š., E. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., odbor sociálnych vecí, ul. A. Č.. X, Z., dieťa rodičov: matka - Z. Š., E. XX.XX.XXXX, I. P..E. X, Z. a otec - O. Z. E. XX.XX.XXXX, I. D. XXX, X., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú K. Š., E. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 170 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, počnúc dňom 1.02.2020, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
II. Zročné výživné na maloletú K. za obdobie od 01.02.2020 do 31.05.2020 v sume 120 eur je otec povinný uhradiť jednorazovo do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky.
III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp.zn. 11P 157/2013-24 zo dňa 12.06.2014 v časti výšky výživného na maloletú K..
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 29.1.2020, žiadala matka , aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú K., z doterajšej sumy 170 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2019. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bola upravovaná výška výživného v roku 2014, kedy bola maloletá vo veku 1,5 roka. Od uvedenej doby nastali podstatné zmeny na strane maloletej, ktorá od septembra 2019 navštevuje základnú školu , a jej odôvodnené potreby sa značne zvýšili. Otec neprispieva na výživu maloletej, požiadala o náhradné výživné s maloletou sa nestretáva, celú osobnú ako i finančnú starostlivosť zabezpečuje matka.
2. Matka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá a žiadala, aby súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletej od 1.2.2020 mesačne sumou 200 eur .
3. Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil , na pojednávaní uviedol, že s matkou maloletej mali dohodu, že sa bude s dcérou stretávať, čo po týždni neplatilo, je v ťažkej finančnej situácii a v žiadnom prípade nesúhlasí so zvýšením výživného.
4. Kolízna opatrovníčka súdu uviedla, že návrh matky považujú za opodstatnený, odporúča súdu zvýšiť výživné v zmysle návrhu matky.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov; oboznámil sa s listinnými dôkazmi: rodným listom maloletej, potvrdením o návšteve školy, potvrdením o príjme matky, potvrdením o zdravotnom stave maloletej, rozpisom mesačných výdavkov matky na maloletú, rozsudkom OS Pezinok č.k. 11P 157/2013-24 zo dňa 12.6.2014, Uznesením OS BA1 sp.zn.: 80dK/53/2020-12 zo dňa 13.3.2020, ako i ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
6. Maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu, otcovstvo bolo uznané na matrike.
7. Rozsudkom OS Pezinok, č.k11P 157/2013-24 zo dňa 12.06.2014 bola maloletá v rámci rodičovskej dohody zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej K. K. sume 170 eur.
8. V tom čase bola maloletá vo veku 1,5 roka, matka bola na rodičovskej dovolenke, otec sa živil brigádnickou prácou s príjmom cca 1000 € v stavebnej firme , matka s dcérou bývala u svojich rodičov v ich byte.
9. Matka od poslednej úpravy výživného nezmenila osobný stav, je slobodná a nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Zamestnaná je ako učiteľka v MŠ T. M. a jej priemerný mesačný netto príjem je 526,44 €, poberá rodinné prídavky a daňový bonus, nepodniká, iný príjem nemám. Spolu s maloletou býva u svojich rodičov v ich 3 izbovom byte, kde majú k dispozícii jednu miestnosť, na bývanie prispieva 120 €. Matka nemá žiadne pôžičky ani úvery, majetok väčšej hodnoty nevlastním.
10. Maloletá K. je vo veku 7 a pol roka, je žiačkou 1.ročníka základnej školy. Má diagnostikovaný astigmatizmus, je v dispenzárnej starostlivosti očného lekára, nosí okuliare. Celodenne sa jej zakrýva ľavé oko, momentálne má prvé okuliare, náklady na okuliare boli cca 100 - 120 €. Inak je maloletá zdravá, stravuje sa v škole, chodí do školského klubu - mesačne 10 €, navštevuje tanečnú akadémiu mesačne 18 €, obedy -strava - 54 € polročne.
11. Priemerné mesačné výdavky na maloletú:
- Strava 120 €
- Oblečenie obutie 50 €
- školské potreby 15 €
- drogéria 20 €
Pri nástupe na ZŠ jedno rázové výdavky 300 €,
- cestovné parkovné 100 € mesačne.
- návšteva a cvičenia - očný lekár Kramáre 10 € mesačne,
- lieky na imunitu 10 € mesačne,
- škola v prírode 170 €
- korčuliarsky kurz 35 €
12. Priemerné mesačné výdavky s mal. sú cca 384 €, kde nie sú započítané ešte voľno časové aktivity mimo školy, letné prázdniny, tábor atď.
13. Otec na dcéru momentálne napriek tomu, že sa zaviazal na výživné 170 € prispieva 50 € mesačne, formou náhradné výživného cez UPSVaR poberá matka 120 € mesačne.
14. Matka uviedla, že otec sa s dcérou nestretáva, narodeniny, meniny, sviatky darčeky nekupuje, otec sa zdržiava v Z., nemohol chodiť počas korona krízy, mal problémy s cestovaním. Otec dcéru videl naposledy, keď mala 2 roky.
15. Keďže otec žije štýlom života ako žije, matka mu neverí, je nezodpovedný a keby aj prišiel pre dcéru, má obavu mu dcéru zveriť. Matka sa s dcérou o otcovi rozpráva, ale ona sama sa na otca nepýta.
16. Otec na pojednávaní uviedol, že od poslednej úpravy výživného nezmenil osobný stav, nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. V roku 2014 pracoval brigádnicky na stavbe a jeho príjem bol cca 1000 €. Približne v októbri 2014 prestal pracovať na stavbe a od tej doby je nezamestnaný, nie som evidovaný na úrade práce, mal iba brigády, z nich mal príjem 300 - 400 €.
17. Vyštudované prevádzka a ekonomika dopravy, v tomto odbore niky nerobil, vždy som sa živil brigádnickou činnosťou, nemá žiadne zdravotné problémy. Po maturite mal asi dva roky hlavný pracovný pomer, riadne pracoval. Následne sa mu potom zmenil život, nevie to momentálne popísať, skutočnosť je taká že má dlhy zhruba 80 - 90 000 €. Bral si pôžičky z nebankoviek, preto svoju ekonomickú situáciu riešim formou bankrotu osobného a konkurzu.
18. Momentálne pracuje brigádnicky, jeho príjem mesačne je cca 300 €, pomáha mu jeho rodina. Býva striedavo u svojej matky, takisto u tety. Nemá žiadny majetok ani hnuteľný, ani nehnuteľný.
19. Dcéru K. stretával sporadicky u svojej matky kam chodila pred koronou. Uviedol, že do budúcna chce zmeniť štýl svojho života a chce sa aj s dcérou stretávať. Nesúhlasí so zvýšením výživného, nemá to z čoho uhrádzať, keby mal, tak s tým nemá problém.
20. Podľa §-u 26 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
21. Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa §-u 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24. Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa §-u 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
27. Podľa §-u 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
28. Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
30. Podľa §-u 29 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti . Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
31. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a preto návrhu matky v plnom rozsahu vyhovel. Naposledy bola upravovaná výška výživného pred 6 rokmi, kedy bola maloletá vo veku 1,5 roka. Maloletá je v súčasnosti žiačkou základnej školy , čim matke neúmerne vzrástli priemerné mesačné výdavky s maloletou dcérou. Otec uhrádza výživné iba v sume 50 eur , matka poberá náhradné výživné. Celú osobnú ako i finančnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka sama, za pomoci jej rodiny. Matka je riadne zamestnaná ako učiteľka MŠ a jej príjem dosahuje sumu 526,44 eur. Matka vyčíslila a vydokladovala priemerné mesačné výdavky na maloletú na sumu cca 384 eur, ktorá suma je podľa názoru súdu primeraná veku, zdravotnému stavu, školských a mimoškolských aktivít maloletej. Tak isto súd zohľadnil, že 6 rokov nebolo výživné upravované. Otec ani v čase poslednej úpravy výživného ani v súčasnosti nebol riadne zamestnaný, živí sa brigádnickou prácou, je v konaní o vyhlásenie osobného bankrotu. Napriek tomu že riadne nepracoval, živil sa iba brigádami, má vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére , výživné zasielal nepravidelne a iba v sume 50 eur (rodičovskou dohodou z roku 2014 sa zaviazal prispievať 170 eur) narobil si dlhy v nebankovkách a v súčasnosti jeho dlhy ako uviedol na pojednávaní sú v sume cca 90000 eur. Súd postoj otca k jeho vyživovacej povinnosti vyhodnotil ako nezodpovedný a účelovo sa vyhýba práci, napriek tomu, že nemá zdravotné problémy a vyštudoval strednú školu s maturitou. Týmto postojom dlhodobo ohrozuje práva a právom chránené záujmy maloletej dcéry a nie je schopný a ochotný, ani tak nízke navýšenie výživného , ktoré požaduje matka maloletej (o 30 eur mesačne za 6 rokov t.j. navýšenie 5 eur ročne) poukazovať.
32. Zhodnotiac všetky vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd návrhu matky vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku .
33. Zročné výživné za obdobie od 1.2.2020 do 31.5.2020 v sume 120 eur ( 4 mesiace x 30 eur= 120 eur) súd uložil otcovi uhradiť jednorazovo do 15 dni od právoplatnosti tohto rozsudku, s poukazom na spotrebný a prednostný charakter výživného a tak isto aj na výšku zročného výživného .
34. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania , ak tento zákon neustanovuje inak a konanie možno začať aj bez návrhu (§ 23 C.m.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade §-u 362 C.s.p., podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa §-u 363 C.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods 1,2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa §-u 62 ods.1 C.m.p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa §-u 62 ods.2) C.m.p odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa §-u 44 C.m.p. rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.