Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-45-2019.pdf
PDF · 84.48 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/45/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. v exekučnej veci oprávneného BENEFIT GROUP I., a.s., so sídlom Bavlnárska 312/9, Trenčín, IČO: 47131781 proti povinným: 1) J. T., X.) U. T. a X.) H. T., všetci bytom G. XX, o vymoženie 3771,16 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. XEr/XX/XXXX - 81 zo dňa 11.06.2019 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a rozhodol, že nepriznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Róbertovi Segľovi náhradu trov exekúcie, oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubošovi Sidorjakovi náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 14,94 EUR a povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal.
2. V odôvodnení uviedol, že vo veci bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/229/2009 právoplatný dňa 17.08.2009. Konštatoval, že oprávnený doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie preukazujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere, nepredložil včas, pretože procesná lehota na doplnenie návrhu uplynula dňa 22.1.2016, avšak oprávnený doručil doplnenie návrhu súdnemu exekútorovi až 25.1.2016, čím došlo k zmeškaniu zákonnej lehoty podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Ďalej odôvodnil výroky o trovách exekúcie a konania.
3. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, pretože doplnenie návrhu v zmysle § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1, 6 Exekučného poriadku urobilo riadne a včas, keďže doplnenie návrhu bolo odoslané poštou dňa 22.1.2016. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne rozhodnúť o ďalšom pokračovaní v exekúcii.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a, § 243h Exekučného poriadku a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, vyzval oprávneného na vyjadrenie k inému právnemu posúdeniu veci podľa § 382 CSP a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia hoci z iných dôvodov.
5. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie súdom prvej inštancie, ktorým bolo nedodržanie lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, odvolací súd najskôr uvádza, že správne konštatoval súd prvej inštancie, že ide o procesnú lehotu, avšak nesprávne z toho vyvodil, že v takom prípade mal byť úkon urobený aspoň u súdneho exekútora, keďže pre procesné lehoty je typické, že postačuje úkon realizovať u poštového doručovateľa. V tomto prípade bol posledný deň lehoty na vykonanie úkonu 22.1.2016, pričom k tomuto doplneniu návrhu už dňa 25.1.2016 (kedy mu bolo doručené) súdny exekútor vyhotovil prípis pre okresný súd, pričom išlo o pondelok, teda odvolací súd predpokladal v prospech ochrany práv oprávneného, že podanie datované oprávneným dňom 21.1.2016 v Trenčíne mohlo byť podané na prepravu ešte v piatok dňa 22.1.2016. Za týchto okolností dôvod zastavenia exekúcie spočívajúci v zmeškaní procesnej lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie nemohol byť aplikovaný.
6. Avšak odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, i keď z iných dôvodov, a preto podľa § 382 CSP vyzval oprávneného na vyjadrenie k okolnostiam zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku avšak pre prítomnosť vecných, nie procesných, dôvodov.
7. Oprávnený sa k výzve na vyjadrenie sa k inému právnemu posúdeniu veci nevyjadril.
8. Odvolací súd tak v súvislosti s podmienkami pre zastavenie exekúcie poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 438/2015 Z.z. (ktorým došlo okrem iného k novelizácii Exekučného poriadku a prijatiu § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m)), v ktorej sa uvádza, že „napriek tomu, že navrhovatelia sú toho názoru, že doterajšia právna úprava, ako aj legislatíva EU a judikatúra Európskeho súdneho dvora upravuje povinnosť súdov z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať vždy na ochranu spotrebiteľa, v súdnej praxi je táto povinnosť často krát prehliadaná. Napríklad v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti G. F.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Európska komisia v prejudiciálnom konaní (C-328/14), ktoré sa týkalo výkladu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a článku 4 Smernice Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že smernica 87/102/EHS nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru Komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle článku 9 smernice 87/102/EHS vykladať so zreteľom na článok 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice je preto potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok“.
9. Vyššie uvedené princípy v zákone č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový výslovne upravené nie sú, hoci vyplývajú z iných právnych predpisov (zákon č. 250/2007 Z.z.). V dôsledku toho mali súdy na uvedenú vec rôzne právne názory a preto aj v mnohých prípadoch dochádzalo k priznaniu nárokov zo zmeniek, ktoré v skutočnosti pochádzali zo spotrebiteľských zmlúv. V konaniach sa nijako neprihliadlo na ochranu spotrebiteľa, na zákaz neprijateľných zmluvných podmienok a dokonca boli priznávané úroky presahujúce 90% p.a..
10. Návrh zákona expresis verbis zavádza povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. Zavádzajú sa nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V tejto súvislosti uvádzame, že ust. § 5a ods.1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zakazuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Bez povinností navrhovateľa v súdnom konaní predložiť skutočnosti a dôkazy ohľadne vlastného vzťahu ako aj bez výslovnej povinnosti súdu ex offo prihliadať na ochranu spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť reálnu ochranu spotrebiteľovi“.
11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že cieľom právnej úpravy zakotvenej do Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z.z. je ochrana spotrebiteľa v rozsahu a kvalite predpokladanom právom EÚ a reflektuje aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ. Je potrebné poukázať na čl. 38 Charty ZP EÚ, podľa ktorého politiky štátov zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na znenie čl. 7 Ústavy
SR je Charta ZP EÚ vo svetle Lisabonskej zmluvy súčasťou právneho poriadku SR. Charta ZP EÚ tak Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ uložila povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a odvolací súd má za to, že ust. § 243f, § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 31.03.2017 patrí medzi právne normy, ktorými dochádza k naplneniu čl. 38 Charty ZP EÚ.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
13. Odvolací súd má za to, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 18.7.2007 je spotrebiteľskou zmluvou (čl. 1 ods. 1, čl. 2 písm. b), c) Smernice Rady 93/3/ EHS, § 879g, 52 ods. 2, 3 OZ). Táto zmluva preto podlieha normám spotrebiteľského práva.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
16. Niet preto žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z ust. § 54 OZ.
17. Odvolací súd pripomína judikatúru súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície ako aj z dôvodu informovanosti (C-240/98 až C-244/98 Océano grupo editoriale, C.Mostaza Claro,C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné).
18. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
19. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života (pozri uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50).
20. Odvolací súd nevidí dôvod, aby spotrebiteľ nebol efektívne chránený normami európskeho práva založeného na principiálnych otázkach alebo žeby sa ochrana mala striktne vzťahovať až od určitého dňa, mesiaca a roka. Alebo inými slovami povedané, aby bolo spotrebiteľovi tých istých služieb odkázané, že naňho táto efektívna ochrana daná až na úroveň pravidiel verejného poriadku nedopadá. Pre termín neprijateľná zmluvná podmienka sa zvykne pritom použiť aj termín nečestná, nemorálna, nekalá podmienka.
21. Vo vzťahu k splneniu podmienok postupu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku odvolací súd poukazuje na obsah Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 18.7.2007, ktorá obsahuje okrem iných dojednanie o poplatku za biankozmenku vo výške 500 Sk (16,60 EUR). Odvolací súd uvádza, že biankozmenka je vystavovaná v prospech, v záujme veriteľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky, nejde teda o poplatok za službu, plnenie, poskytované dlžníkovi - spotrebiteľovi. Navyše poplatok vo výške 500 Sk nemôže sledovať výdavky spojené s vystavením biankozmenky. Ide teda nepochybne o neprijateľnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich
obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.
22. Z predloženého spisu zmenkového súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz sp. zn. 1Zm/229/09-15 dňa 13.7.2009 je zrejmé, že zmenkový súd na neprijateľné zmluvné podmienky neprihliadal, zo spisu Okresného súdu Bratislava V absencia takéhoto jeho postupu vyplýva.
23. Z vyššie uvedeného je zrejmé po prvé, že zmluvu nie je možné vyhodnotiť ako takú, ktorá neobsahuje neprijateľné podmienky, po druhé, že zmenkový súd sa skúmaním zmluvných podmienok nezaoberal.
24. Z tohto dôvodu, keďže v základnom konaní Okresný súd Bratislava V sa charakterom právneho vzťahu účastníkov konania nezaoberal a na neprijateľné zmluvné podmienky neprihliadal, boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
25. Odvolací súd na okraj poznamenáva, že v rozhodovaní súdov sa už presadil právny názor vo vyššie uvedených súvislostiach, podľa ktorého „Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky, alebo že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, t. j. v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal a keďže pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3), súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil. (rozhodnutie KS KE 16CoE/505/2016, obdobne tiež rozhodnutie KSTN/5CoE/182/2016).
26. Za daného stavu odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 382 a § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nemá, a povinným trovy odvolacieho konania nevznikli.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).