Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-11Cpr/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobcu : U. W., K.. XX.XX.XXXX, I. O. O. W..Č.. XX, XXX XX O., zast.: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava proti žalovanému: COOP Jednota Nové Zámky, spotrebné družstvo, so sídlom Hlavné nám. 6, 940 49 Nové Zámky, IČO: 00 168 882, zast.: JUDr. Miloš Zahorák, advokát, so sídlom ul. 1. mája 16, 941 01 Bánov, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1./ Žalobkyňa podala dňa 15.3.2019 žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorý odôvodnila tak, že žalobkyňa a žalovaný medzi sebou uzatvorenú pracovnú zmluvu dňa 27.9.2002, s dňom nástupu do práce 27.9.2002, čo bol zároveň ak deň vzniku pracovného pomeru podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov, na pracovnú pozíciu predavačka. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, s miestom výkonu práce Bruty. Mzda predstavovala sumu 660 Sk. Žalobkyňa pracovala na tejto pracovnej pozícií od roku 2002 nepretržite. V nasledujúcich rokoch boli medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorené viaceré dohody o zmene zmluvy, resp. dodatky k pracovnej zmluve. Podľa žalobkyne a jej kolegýň, U. Q., bytom Z., XXX XX K., B., sa mal žalovaný opakovane počas mesiacov november, december 2018 dopúšťať neúmerného zaťažovania zamestnancov pracujúcich v prevádzke COOP Jednota Nové Zámky so sídlom Madáchova 78, 943 60 Nána. Podľa žalobkyne a jej kolegýň za tieto hodiny nadčas neboli zo strany žalovaného priznávané zamestnancom mzdy za prácu nadčas, resp. náhradné voľno za prácu nadčas. Práce nadčas sa mali ročne pohybovať v rozmedzí 250 - 300 hodín na prevádzke Nána. Od pondelku do piatku by mala pracovná doba trvať od 6:00 do 18:00 hod., avšak skutočný začiatok býval medzi 05:00 až 05:30 a koniec medzi 18:30 až 18:45. V sobotu mala byť pracovná doba od 06:00 do 11:00 hod., avšak začiatok býval od 05:30 a ukončenie o 12:15 hod. v nedeľu mala byť pracovná doba od 08:00 do 11:00 hod., avšak skutočný začiatok býval o 06:30 a koniec o 11.30 až 11:45 hod. Práce nadčas sa prejavovali najmä v podobe upratovania predajne, dokladania tovarov, a spočítavaním tržieb a to všetko po skončení zmluvne danej pracovnej doby. Táto skutočnosť sa dá preukázať okrem svedeckých výpovedí zamestnankýň a žalobkyne aj časmi prihlasovania do registračnej pokladne, resp. iných počítačových systémov. Tento opakujúci sa trend a závažný zásah do osobných životov zamestnancov mal za následok obracanie sa žalobkyne a ostatných kolegýň A. Q., V. Q. a I. K. na vedúcu predajne v COOP Jednota Nové Zámky pani H. Z. dňa 5.1.2019, čím chceli zamedziť opakovanému porušovaniu ich práv zo strany žalovaného, buď preplácaním prác nadčas, resp. poskytovaním náhradného voľna alebo upustením od nútenia vykonávať tieto práce nadčas a dodržiavať pracovnú dobu dohodnutú v pracovných zmluvách. Toto konanie žalobkyne malo za následok nasledujúci sled udalostí. Dňa 30.1.2019 sa dostavila do prevádzky COOP Jednota Nové Zámky Ing. H. F., ktorá je člen predstavenstva COOP Jednota, Nové

Zámky spotrebné družstvo a námestníčka pre personalistiku a mzdy a W. F. - inšpektorka predajne. Pani F. a p. F. si mali postupne volať do kancelárie zamestnankyne predajne, kde mali rokovať o dohode o skončení pracovného pomeru. Toto tvrdenie potvrdzuje tvrdenie žalobkyne a písomné čestné vyhlásenie p. I. K., ktorá je kolegyňou žalobkyne. Do vnútra bola ako prvá zavolaná žalobkyňa. Vo vnútri s ňou rokovali ohľadom dohody o skončení pracovného pomeru podľa ustanovenia . Pod nemožnosťou si nechať pár dní na rozmyslenie kvôli tlaku p.F., že má byť dohoda podpísaná tu a teraz, nakoľko sa za pár dní má vykonať ukončenie inventúry a pracovný pomer je nutné skončiť k tomuto dňu, nakoniec žalobkyňa podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru. Následne žalobkyňa opustila kanceláriu s plačom, čo potvrdzuje aj čestné vyhlásenie p. I. K.. Ako ďalšia mala ísť do kancelárie p. K., u ktorej bol proces podpisu dohody o skončení pracovného pomeru podobný ako u žalobkyne. Nasledujúce dni po 30.1.2019 žalobkyňa neustále plakala, nejedla a trpela nespavosťou. Toto vyústilo k návšteve ambulancie pohotovostnej služby pre dospelých, so sídlom Jesenského 95, 931 01 Štúrovo, kde ošetrujúci lekár p. MUDr. X. V. diagnostikoval žalobkyni depresiu s tým, že má užívať Apaurin a dodržiavať kľudový režim. Tieto skutočnosti preukazuje lekárska správa zo dňa 2.2.2019 o 12.12 hod. V zdravotnej dokumentácii sa nachádza záznam potvrdzujúci, že žalobkyňa užívala Apaurim od 4.2.2019 po dobu 10 dní. Dňa13.12.2019 spísala žalobkyňa Oznámenie adresované žalovanému, ktorého obsah tvoril vyjadrenie žalobkyne o neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou a naďalej trvá na ďalšom zamestnávaní. Uvádza, že bola k podpisu donútená dňa 30.1.2019 a že bola diskriminovaná, nakoľko si dovolila upozorniť na nezákonný postup žalovaného vo veci prác nadčas a nevyplácania miezd a náhradného voľna za odvedenú prácu. V oznámení vyzvala žalovaného na určenie termínu opätovného nástupu do práce. Dňa 20.2.2019 bola žalobkyni doručená odpoveď žalovaného na jej Oznámenie so zamietavým stanoviskom. Skutkové okolnosti prípadu jasne preukazujúcu na viaceré pochybenia zo strany žalovaného voči žalobkyni. Prvé pochybenie je možné považovať nevyplácanie mzdy resp. neposkytovanie náhradného voľna za prácu nadčas. Po upozornení na tieto skutočnosti bola žalobkyni zo strany žalovaného predložená dohoda o skončení pracovného pomeru. Žalobkyňa sa nedopustila za celé obdobie trvania pracovného pomeru u žalovaného žiadnych porušení pracovnej disciplíny, neboli voči nej podané žiadne sťažnosti a neboli jej taktiež doručené žiadne výzvy resp. upozornenia, aby upustila od porušovania pracovnej disciplíny. Svoje povinnosti si plnila riadne a včas, tak ako to prikazovala pracovná zmluva. Tieto skutočnosti nenasvedčujú ničomu,, prečo resp. z akého logického dôvodu by mal záujem žalovaný rozviazať pracovný pomer so žalobkyňou. Ako jediný logický dôvod zakladajúci záujem žalovaného zbaviť sa žalobkyne, je upozornenie žalobkyne na nezákonné praktiky žalovaného u vedúcej predajne v COOP Jednota Nové Zámky. Táto dohoda bola podľa ich názoru predložená žalobkyni nielen účelovo, aby sa jej mohli zbaviť, ale taktiež pod nátlakom a bez možnosti prekonzultovania tejto dohody s rodinnými príslušníkmi, po prípade s advokátom. Na urýchlený postup zo strany žalovaného poukazuje aj čestné vyhlásenie jednej z prepustených kolegýň, p. K.. Predložiť dohodu o skončení pracovného pomeru niekomu, kto pre spoločnosť poctivo pracuje a bez pochybení pracuje vyše 15 rokov je znakom maximálnej neserióznosti a neľudskosti a prieči sa akýmkoľvek dobrým mravom. Dôkaz o tom, že si žalobkyňa vykonávala svoju prácu riadne a seriózne, je taktiež pravidelné zvyšovanie jej mzdy počas rokov výkonu práce v COOP Jednota a povýšenie na vyššiu pracovnú pozíciu dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 24.3.2017 na pracovnú pozíciu zástupkyňa vedúcej, čo je na predajni druhá najvyššia pracovná pozícia. Nedávnym dôkazom o kvalite žalobkyne ako zamestnanca je dodatok k zmluve zo dňa 17.12.2018, kde sa jej navýšila mzda o 60 eur, čo je obdobie jeden a pol mesiaca pred predložením dohody o skončení pracovného pomeru zo strany žalovaného. Ďalším pochybením zo strany žalovaného je, že dohoda o skončení pracovného pomeru má taktiež zjavné vady. Dátum podpisu uvádzaný na prvej strane v ľavom dolnom rohu - 23.1.2019 - nezodpovedá skutočnosti, kedy bola dohoda o skončení pracovného pomeru reálne podpísaná, čiže dňa 30.1.2019. Za zmätočnú a neurčitú možno pokladať informáciu o dni skončenia pracovného pomeru, ktorý je určený na deň ukončenia inventúry. Z toho nie je zrejmé o akú inventúru, v akom mesiaci sa má jednať. Z dikcie ustanovenia § platí, že: 1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, nakoľko neexistuje jediný logický dôvod, prečo by zamestnankyňa, vykonávajúca prácu pre spoločnosť COOP Jednota Nové Zámky rozhodla pristúpiť k ukončeniu stabilného pracovného miesta formou dohody o skončení pracovného pomeru bez jeho prerokovania a rozmyslenia si zo dňa na deň, a nebol taktiež ani určitý, nakoľko stanovenie dňa skončenia pracovného pomeru ako deň ukončenia inventúry je natoľko neurčitý, že žalobkyňa nemohla reálne ani predpokladať, kedy má k takémuto skončeniu dôjsť. Nemožnosť určiť kedy skončí jej pracovný pomer, zakladá značný stav právnej neistoty a nemožnosť žalobkyne v čase skutku si hľadať náhradné zamestnanie, nakoľko by nemohla s jasným tvrdením povedať novému potencionálnemu zamestnávateľovi, kedy môže nastúpiť

do nového zamestnania. Žalobkyňa má záujem aj naďalej zotrvať v pracovnom pomere u žalovaného COOP Jednota Nové Zámky a aj preto sa domáha, že pracovný pomer naďalej trvá. Na základe uvedeného navrhujú, aby súd rozhodol tak, že: Súd určuje, že dohoda o skončení pracovného pomeru medzi žalobkyňou U. W. a žalovaným COOP Jednota Nové Zámky je neplatná a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá. Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Žalobkyňa sa vyjadrila k výzve súdu zo dňa 29.4.2019 tak, že priebeh uzatvárania dohody o skončení pracovného pomeru, akým malo prebiehať stretnutie zo dňa 30.1.2019 medzi p. Ing. F., p. F. a zamestnankyňami podľa žalovaného popierajú a pridržiavajú sa tvrdení, ktoré uviedli v žalobe. Tvrdenie žalovaného o tom, že na žalobkyňu nebol počas podpisu zmluvy o skončení pracovného pomeru vyvíjaný nátlak, pretože zmluva obsahovala klauzulu „Zamestnanec prehlasuje, že obsahu dohody porozumel, neuzatvára ju v tiesni alebo v omyle a na znak súhlasu ju podpisuje,“ je absurdné. Žalovaný tým vlastne tvrdí, že takáto klauzula v zmluve vyvracia pochybnosti o platnosti právneho úkonu, ktorý reálne ale mohol byť urobený v tiesni. Žalovaný taktiež uvádza, že mali byť žalobkyni ponúkané výhodné ponuky okrem dohody o skončení pracovného pomeru. Čo sa týka pracovnej pozície na prevádzke v Dvoroch nad Žitavou, tak tá prevádzka je vzdialená 45 km od miesta bydliska žalobkyne. Ťažko možno tvrdiť, že by išlo v tomto prípade o výhodnejšiu ponuku. Čo sa týka pracovnej pozície vedúcej predajne v Pavlovej a Náne, tak na tieto pracovné pozície sa vyžadovalo vzdelanie, ktoré žalobkyňa v čase ponuky nemala. Vzdelanie, ktoré COOP Jednota vyžaduje pre vedúce predajní prebieha formou polročného kurzu formou šiestich sústredení, pričom žalobkyňa začala tento kurz len v novembri, nakoľko mala ambíciu byť raz vedúcou predajne a k dňu 30.1.2019 mala absolvovaný len jeden z týchto kurzov. Žalovaný zabudol spomenúť, že dňa 24.1.2019 bola zverejnená pracovná ponuka pokladníčky v Štúrove, blízko jej bydliska, ktorá by bola pre žalobkyňu vhodná, no táto jej ponúknutá nebola. Žalovaný konal taktiež nekorektne pri odovzdávaní dohody o skončení pracovného pomeru. V deň podpisu nebola žalobkyni daná jedna kópia dohody s odôvodnením, že túto musí podpísať ešte predseda predstavenstva. Dňa 6.2.2019 kontaktovala telefonicky žalobkyňa p. K. z COOP Jednota Nové Zámky a naliehala, aby jej bola dohoda doručená, nakoľko 8.2.2019 bol posledný deň na prihlásenie sa na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Dohoda jej bola doručená 8.2.2019 listom 2.triedy. V daný deň žalobkyňa išla na ÚPSVR, kde jej dohoda spôsobila problémy, nakoľko v deň podpisu na dohode bol 23.1.2019, pričom dátum, kedy došlo k reálnemu podpisu bol dňa 30.1.2019. Aj skutočnosť, že dohoda už bola pripravená dňa 23.1.2019 a absurdné ponuky, ktoré boli žalobkyni ponúkané, preukazujú, že všetko smerovalo k zbaveniu sa jej ako zamestnankyni z dôvodu jej upozorňovania na porušovanie zo strany žalovaného. Ďalšou skutočnosťou preukazujúcou prípravu zbavenia sa žalobkyne a jej kolegyne p. K. je, že dňa 7.1.2019 skončila pracovný pomer u žalovaného ďalšia kolegyňa U. Q. a B. Q. mala ukončiť pracovný pomer po ukončení jej práceneschopnosti, čo sa premietlo do toho, že dňa 16.1.2019, kedy mala žalobkyňa a p. K. mať voľno, došli pod dozorom inšpektorky p. F. štyri predavačky v pracovných odevoch COOP Jednota, ktorým ukazovala predajňu. Nasledujúci deň sa zákazníci žalobkyne a pani K. pýtali, prečo tu boli predavačky z inej predajne, pričom túto skutočnosť im nevedeli vysvetliť. Pochopili to až po skončení pracovného pomeru, kedy 1.2.2019 už na predajňu nastúpili nové predavačky na ich miesta. K nepreplateným nadčasom žalovaný uvádza, že nevie, z akej evidencie žalobkyňa uvádza, keď tvrdí, že odpracovala za rok 2018 250 až 300 hodín nepreplatených nadčasov, ktoré mala mať všetky zaplatené. Vo vyjadrení žaloby poukazuje len na časové rozmedzie medzi 05:45 hod. a 06:00 hod., pričom nimi tvrdené nepreplatené nadčasy boli v značne širšom časovom horizonte. Skutočnosť, že existovali určité nepreplácané nadčasy potvrdil aj sám žalovaný v tomto vyjadrení k žalobe, kde uviedol, že predmetom stretnutia medzi p. S. a zamestnancami bolo aj riešenie problému nepreplácaniu hodín v nedeľu, počas ktorých zamestnanci vykonávajú sanitu predajne. Skutočnosť o nepreplácaných nadčasoch potvrdzujú aj kolegyne žalobkyne a to U. Q., B. Q. a H. K.. Žalovaný sa nakoniec nevyjadril k chybám v dohode o skončení pracovného pomeru, na ktoré poukázali v žalobe a ani k neurčitosti dňa skončenia pracovného pomeru určeného v dohode o skončení pracovného pomeru, ktorý bol určený ako deň ukončenia inventúry. Na preukázanie skutočností ohľadom nadčasov žiadajú, aby žalovaný predložil úkolové listy žalobkyne za roky 2017 a 2018 a taktiež logy prihlasovania do hlavného počítača predajne a logy prihlasovania do pokladní v prevádzkovej jednote Nána za rok 2017 a 2018, ak sú tieto stále uschované, na základe ktorých je možné preukázať reálny začiatok a koniec pracovnej doby a porovnať ich s časmi na úkolových listoch. V nadväznosti na nimi uvedené skutočnosti v žalobe a skutočností uvedené v tomto vyjadrení, trvajú na žalobnom petite, ako to uviedli v žalobe zo dňa 14.3.2019. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 12.9.2019 uviedla, že dňa 30.1.2019 pracovala ráno od 06.00 hod. do 14.00 hod. a s kolegyňami vykladali tovar a vtedy uvideli, že prišla na predajňu pani F.

a pani námestníčka F., ktorá prišla aj na predajňu, trochu sa tam porozprávali a potom ju vyzvala, aby s ňou išla do kancelárie, čo bolo stále v priebehu pracovnej doby, kde jej potom povedali, že takto to už ďalej nemôže ísť, že buď aby odišla na inú predajňu pracovať, kde jej navrhovali vykonávať funkciu vedúcej v Obci Pavlová alebo funkciu predavačky v supermarkete v Dvoroch nad Žitavou. Toto odmietla s poukazom na to, že nemala školenie na vedúcu a necítila sa na tom aby ti mohla robiť sama. Čo sa týka druhého ponúknutého miesta - predavačky, to odmietla s poukazom na veľkú vzdialenosť dochádzania, čo je 45 km vzdialené miesto od jej bydliska. Dôvod prečo táto situácia bola, bol preto, že dňa 5.1.2019 sa stretol celý pracovný kolektív a chceli sa dohodnúť s pani vedúcou Z., aby pracovali menej, čo sa týka nadčasov, aby urobili trošku nejakú zmenu a keď to nevyjde, tak že by sa znovu stretli na vyriešenie tejto situácie. Ona však nechcela nijakú zmenu, pričom po tejto udalosti, hneď na druhý deň jedna kolegyňa U. Q. hneď podala výpoveď. Táto svedkyňa pokiaľ dala výpoveď, bolo to z rodinných dôvodov, nakoľko mala malého chlapca a bránilo jej to vykonávať si svoje rodinné povinnosti. Druhá kolegyňa dala výpoveď okolo 20.teho a povedala, že zostane do konca januára, išlo o svedkyňu B. Q.. Obe boli v pracovnoprávnom zaradení predavačky. Ona nechcela odísť z Jednoty, myslela si, že prídu nové kolegyne a že tam zostane. Keď odmietla ísť na druhú predajňu, teda ponuky horeuvedené, tak pani F. jej navrhla, aby odišla s dohodou, odmietla to podpísať a pýtala si na to čas, aby si to mohla premyslieť alebo to prekonzultovať s manželom. Na čo mi bolo povedané, že nie, že to treba podpísať teraz, pričom to po tomto oznámení nepodpísala, bola tam veľmi nervózna, plakala a podpísala túto dohodu za cca pol hodinu - 45 minút. Toto tlačivo - skončenie pracovného pomeru už mala pani F. prichystané so sebou, t.j. nevytláčala ho z počítača alebo iného zariadenia, ani v ňom nič nepodpisovala. Ona si túto dohodu

- skončenie pracovného pomeru čítala, ale bola taká nervózna, že ani nevie, čo čítala. Nedostala z toho ani kópiu, nakoľko pán predseda to nemal podpísané. Toto sa odohralo dňa 30.1.2019. Ona si dátum 23.1.2019 všimla ako údaj až keď išla na úrad práce. K tejto udalosti došlo v stredu a v piatok sa dozvedela, že v sobotu začína inventúra, ktorá skončila v nedeľu. Táto inventúra bola vykonaná kvôli môjmu odchodu. Inventúra dopadla dobre, neboli zistené žiadne nezrovnalosti ani schodky za zverených hodnotách. Počas pracovného pomeru nebola nikdy disciplinárne riešená. Do 30.1.2019 jej nikdy nebol doručený nijaký návrh na skončenie pracovného pomeru v písomnej ani ústnej podobe. S vedúcou predajne mala ona aj celý kolektív v minulosti dobré vzťahy, ale ku koncu to dobre nebolo. Bolo tam veľmi dusno, nakoľko pani vedúcej sa nič nepáčilo a to napríklad kvôli tomu, že nejaký tovar nevyložili, nepoupratovali.. Nikdy v minulosti, teda pred dňom 2.2.2019 nikdy nemala zistenú depresiu a to ako diagnózu, bolo to prvýkrát v živote, pričom na túto diagnózu sa nelieči. Je pravdou, že jej bola ponúknutá funkcia vedúcej predajne v Náne, túto však odmietla, nakoľko sa necítila na túto funkciu, v dôsledku toho, že neabsolvovala kurz vedúcich a zástupcov. Jej nepovedala pri uzatváraní dohody pani F., kedy sa vykoná inventúra, o tomto jej povedala pani F. v piatok. Pri podpise dohody jej pani F. povedala, že to musí teraz v tento deň a čas podpísať, alebo odísť na druhú predajňu. Pani F. sa jej nevyhrážala, ale použila formuláciu, že buď dohodu podpíše alebo odíde na druhú predajňu. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalobkyne uvádza, že majú za to, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.1.2019 bola uzatvorená v rozpore so zákonom s ustanovením a 39 , t.j., že bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi, nebol právny úkon urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Čo sa týka slobody a vážnosti poukazujú na to, že právny úkon nemohol byť urobený, nakoľko zamestnankyňa by nemala žiadny dôvod na ukončení pracovného pomeru bez prerokovania, bez rozmyslenia si s manželom, nakoľko tvoria spoločnú domácnosť. Majú za to, že právny úkon trpí vadami, ako neurčitosť skončenia pracovného pomeru, nakoľko deň inventúry ako bolo zrejmé podľa svedkyne mohol byť 3.1.2019, prípadne mohol byť o týždeň, vzhľadom na to, že či nedôjde k vlámaniu. Dohoda mala v rohu uvedený vadný dátum podpisu a táto dohoda nebola žalobkyni odovzdaná v deň podpisu, ale až zaslaná nasledujúce dni. Nemožnosť určiť, kedy skončil pracovný pomer, zakladá značnú právnu neistotu a nemožnosť žalobkyne v čase podpisu si hľadať náhradné zamestnanie, nakoľko by nemohla s jasným tvrdením nového zamestnávateľovi oznámiť, kedy môže nastúpiť do nového zamestnania. Majú za to, že primárnym dôvodom prečo sa žalovaná rozhodla so žalobkyňou uzatvoriť túto dohodu, bolo upozorňovanie zo strany žalobkyne na nadmerné nadčasy spolu s jej kolegyňou pani K., čo bolo aj výpoveďami preukázané a potrebovali sa jej zbaviť. Záverom navrhujú, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené v žalobnom petite. 2./ Žalovaný sa dňa 9.4.2019 vyjadril k žalobe tak, že žalobkyňa v žalobe uvádza ako dôvod neplatnosti skončenia pracovného pomeru skutočnosť, že k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru bola donútená z dôvodu diskriminácie, ktorá mala vyplynúť z toho, že upozornila zamestnávateľa podľa nej na oprávnené skutočnosti a to na nevyplácanie mzdy alebo neposkytovanie náhradného voľna za prácu nadčas. Vzhľadom na to, že žalovaný si nie je vedomý neplnenia týchto povinností, považuje tvrdenia žalobkyne za nepravdivé, jednostranné, veľmi subjektívne a prísne účelové, ktoré si žalobkyňa upravila

tak, aby ich mohla argumentácie, v rozpore so skutočnosťou, použiť voči žalovanému. Avšak svoje pochybenia v rámci výkonu spočívajúce v nesprávnych pracovných postupoch a porušení interných predpisov, ktorých sa pri výkone svojej práce dopustila, nevyvodil žiadne formy postihov, ktoré mu na tento účel umožňuje , pretože sa k zamestnankyni vždy správal ako k lojálnemu zamestnancovi. Aj nakoniec došlo k dohode o skončení pracovného pomeru medzi oboma zmluvnými stranami, išlo o reálnu dohodu, s ktorou boli obidve strany pri jej uzatvorení uzrozumené a s ňou vysporiadané. Žalovaný preto považuje tento žalobný návrh ako pokus žalovanej vyťažiť z danej situácie. V prvom rade žalobkyňa neuvádza, že prvotnou príčinou narušenia vzťahov medzi ňou a zamestnávateľom zastúpeným na tento účel vedúcou prevádzkovej jednotky, na ktorej bola žalobkyňa pracovne zaradená (ďalej len „PJ), bolo jej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila tým, že v mesiaci december 2018 svojvoľne, bez vedomia vedúcej PJ, vybrala z pokladne finančnú hotovosť vo výške 150 eur, ktorú použila pre osobnú potrebu a to na nákup forintov, čím úmyselne krátila pokladničnú finančnú hotovosť zamestnávateľa, hoci veľmi dobre vedela, že koná v rozpore so Smernicou na ochranu a odvod peňažnej hotovosti a manipuláciu s ceninami v prevádzkových jednotkách zo dňa 26.1.2006 (ďalej len Smernice“). Podľa čl. V. siedmej odrážky Smernice odvod hotovosti do finančného ústavu alebo na poštu je prísne zakázané uskutočniť výber z pokladne a tržbu neodviesť na poštu alebo finančnú inštitúciu. ČL. IX. Prvá veta ďalej uvádza, že porušenie týchto smerníc sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa bola oboznámená s uvedenými Smernicami dňa 1.2.2006, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. O tomto nezákonnom výbere peňazí vedela iba p. K., predavačka, ktorá tak horlivo potvrdzuje pre účely tejto žaloby tvrdenia žalobkyne. Vedúca sa dozvedela o tejto skutočnosti až s odstupom času, keď vyberala pokladničnú hotovosť z trezoru a žalobkyňa doniesla 150 eur, ktoré vložila do pokladnice a priznala sa k tomu, čo urobila. Žalobkyňa tak urobila najmä preto, že v krátkom čase by bol na základe vyúčtovania vykázaný z tohto dôvodu schodok na predajni. Vedúca predajne p. Z. žalobkyni žalobkyni uvedené konanie dôrazne vytkla s poukazom na spoločnú hmotnú zodpovednosť, ktorú majú zamestnanci kolektívu predajne a kde vzájomná dôvera, zvlášť k zástupkyni, musí byť na prvom mieste. Skutočnosť, že ju o tomto neinformovala, vytkla aj predavačke p. K.. Vzhľadom na dobré doterajšie vzťahy vec nepostúpila na ďalšie riešenie zamestnávateľovi, od ktorého by žalobkyňa určite bola dostala za takého závažné porušenie pracovných predpisov upozornenie, ale sa spoľahla na tom že žalobkyňa sa v budúcnosti takýchto porušení pracovnoprávnych predpisov nedopustí. Napriek tomu, dôvera zo strany vedúcej predajne, ktorú prejavila voči žalobkyni tým, že zahladila jej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila tým, že úmyselne odňala finančné prostriedky z dispozície vlastníka - zamestnávateľa, s úmyslom nakladať s nimi ako s vlastnými, pre svoj osobný prospech, čím vedome spôsobila zamestnávateľovi škodu, mal na žalobkyňu opačný efekt, ako predpokladala vedúca predajne. Od tohto okamihu premenili zhovievavosť vedúcej za jej slabosť a proti vedúcej predajne nielen žalobkyňa, ale aj jej spriaznená kolegyňa p. K. začali intrigovať u ostatných členov kolektívu, neboli s ničím spokojné a dokonca ju ohovárali medzi zákazníkmi ako aj dodávateľmi. Celé to došlo do takého štádia, že p. Z. ako vedúca predajne dala dňa 10.1.2019 výpoveď z pracovného pomeru. Na toto zareagoval žalovaný ako zamestnávateľ tak, že námestník pre prevádzku p. S. zvolal pracovnú poradu v uvedenej predajni na deň 15.1.2019, na ktorej sa osobne zúčastnil za účelom upokojenia situácie na prevádzkovej jednotke. Tejto porady sa zúčastnil celý kolektív, vrátane žalobkyne a p. K.. Na porade bol zo strany zamestnancov uvádzaný ako problém nepreplatenie hodín v nedeľu, počas ktorých zamestnanci vykonávajú sanitáciu predajne. Vzniknutý problém vedenia zamestnávateľa vyriešilo dohodou so zamestnancami na tomto stretnutí tak, že túto dobu bude zamestnávateľ preplácať ako nadčas. Strany si vysvetlili všetky problémy a rozišli sa v zmieri. Následne po porade vedúca predajne, ktorú žalovaný považuje za kvalitného manažéra, prisľúbila, že svoju výpoveď stiahne a v pracovnom pomere u žalovaného zotrvá. Avšak na prekvapenie vedúcej predajne, ako aj zodpovedných zamestnancov žalovaného, sa zo strana žalobkyne a jej kolegýň, ani po tejto porade situácia neupokojila a preto vedúca predajne avizovala, že situácia je podobná ako predtým, na základe čoho ona na skončení svojho pracovného pomeru trvá. Keďže nebolo možné nechať takýto stav na predajni, pretože hrozil kolaps predajne, ako aj z dôvodu, že vedúca predajne p. Z. bola a je považovaná za jednu z najlepších vedúcich, ktorej sa podarilo vytiahnuť predajňu z „červených čísiel“, bolo nevyhnutné vzniknutú situáciu riešiť. Preto námestníčka pre personalistiku a mzdy p. Ing. F., dňa 30.1.2019 navštívila predajňu za účelom riešenia vzniknutej situácie. Na tomto rokovaní, ktoré sa konalo aj za účasti p. W. F., inšpektorky predajne, vysvetľovali žalobkyni, že z dôvodu jej neustáleho ohovárania vedúcej predajne na pracovisku, čo je považované za formu mobbingu, ktorého následkom je poškodzovanie dobrej povesti konkrétneho zamestnanca, stratila vedúca predajne voči nej dôveru. Vzhľadom na to, že takýto stav nemôže v predajni pretrvávať, pretože

sa to časom začne prejavovať aj na výsledkoch predajne, požiadali žalobkyňu, aby sa vyjadrila ako si ona predstavuje riešenie vzniknutej situácie. Keďže žalobkyňa nezaujala k vzniknutému stavu žiadny osobný postoj, zástupkyne zamestnávateľa jej z uvedeného dôvodu navrhli ako vhodné riešenie možnosť pracovať na inej prevádzkovej jednotke, na pracovných miestach ktoré boli voľné v rámci prevádzok žalovaného. Išlo buď o funkciu vedúcej predajne v obci V. alebo predavačky v Dvoroch nad Žitavou, čo žalobkyňa jednoznačne odmietla. Zástupkyne žalovaného jej po odmietnutí ponúkaných pracovných miest dokonca ponúkli miesto vedúcej PJ v jej pôsobisku v predajni v obci Nána, namiesto odchádzajúcej vedúcej, čo tiež odmietla. Keďže žalobkyňa odmietla všetky zamestnávateľom navrhované riešenia, bola jej navrhnutá ako posledná možnosť skončenie pracovného pomeru dohodou. Žalobkyňa si návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou prečítala, na čo jej bol v rozpore s tvrdením v žalobe poskytnutý dostatočný časový priestor na rozmyslenie si svojho ďalšieho pôsobenia. Nebol na ňu vyvíjaný žiadny nátlak ako to účelovo tvrdí žalobkyňa a po zvážení celej situácie, že to bude najlepšie riešenie, prijala svoje konečné rozhodnutie a dohodu o skončení pracovného pomeru podpísala. Túto skutočnosť nakoniec potvrdzuje aj prehlásenie zamestnanca v tejto dohode, v ktorom sa uvádza: „Zamestnanec prehlasuje, že obsahu dohody porozumel, neuzatvára ju v tiesni alebo v omyle a na znak súhlasu ju podpisuje“. Ako vyplýva z uvedeného, žalovaný poskytol žalobkyni toľko možností na riešenie, že tvrdiť z jej strany, že v danom vzťahu boli voči nej vytvorené nápadne nevýhodné podmienky, je viac než preukázateľne účelový. Pre žalovaného ide o to väčšie sklamanie, keďže žalobkyni vyšiel natoľko v ústrety, že pri jej odchode zo zamestnania jej vyplatila aj odmenu nie v malej výške, pretože jej dal odmenu vo výške 4-násobku jej priemerných mesačných zárobkov. Všetky podmienky, ktoré jej navrhol žalovaný ako zamestnávateľ boli viac než veľkorysé a bolo len na vôli žalobkyne, ktorú z možností si zvolí ako pre seba najvyhovujúcejšiu. Žalobkyňa sa rozhodla pre možnosť ukončiť pracovný pomer so žalovaným a žalovaný už nechce špekulovať, či ju k tomu motivovala vysoká odmena alebo aký bol dôvod jej ukončenia dlhotrvajúceho pracovného pomeru. Bolo iba na jej vôli dohodu neuzatvoriť, neprijať v danú chvíľu žiadne riešenie a požiadať o čas na rozmyslenie, prípadne prijať niektoré z navrhovaných postupov. Žalobkyňa sa slobodne rozhodla a podpísala dohodu. Rozhodujúce je, že v žiadnom z riešení navrhovanom žalovaným neboli pre žalobkyňu nevýhodné ponuky, pretože každá z nich bola pre žalobkyňu vhodným, ak nie aj lepším riešením jej ďalšieho pokračovania v práci u zamestnávateľa. V zmysle uvedeného nešlo zo strany žalovaného o svojvoľné prepustenie zo zamestnania, nezaobchádzalo sa so žalobkyňou menej priaznivo, ako by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácií, pretože je aj napriek tak závažným porušením pracovnej disciplíny boli ponúkané také nadštandardné formy ďalšej spolupráce a to len preto, že išlo o zamestnankyňu, ktorá u zamestnávateľa pracovala dlhodobo a zamestnávateľ mal za to, že prijatím zodpovednosti by dokázal zamedziť jej ďalším porušeniam pracovnej disciplín. V zmysle uvedeného, ak žalobkyňa tvrdí, že za celé roky jej pracovného pomeru u zamestnávateľa nedošlo z jej strany k žiadnym porušeniam pracovnej disciplíny, môže tak tvrdiť len pre to, že žalovaný bol vo vzťahu k nej s ohľadom na dlhoročnú prax viac než ústretový, keď jej nikdy preto nedal upozornenie. V zmysle uvedeného tento právny úkon bol urobený viac než slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Čo sa týka nevyplatených nadčasov za prácu nadčas uvedených žalobkyňou v žalobe uvádzajú, že nevedia z akej evidencie žalobkyňa vychádza pri ňou stanovenej výške nadčasov od 250 až 30 hod., ale podľa evidencie žalovaného, podpísanej p. W. mala žalobkyňa za rok 2018 143 hodín nadčasov, ktoré mala všetky zaplatené. Na upresnenie tvrdení v žalobe treba rozlišovať medzi pracovnou dobou a otváracou dobou predajne. Pracovná doba začína o 05:45 hod. a nie od 06:00 hod. žalovaný platí riadne dobu od 05:45 hod. ako pracovný čas a do 06:00 hod. zároveň ako nočnú prácu. V zmysle uvedeného ide o nepravdivé tvrdenie žalobkyne. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom skončenia pracovného pomeru nie sú skutočnosti uvádzané žalobkyňou v žalobe a žalovaný trvá na tom, že dohoda o skončení pracovného pomeru je platná. S odvolaním sa na všetky horeuvedené skutočnosti, žalovaný žiada, aby konajúci súd rozhodol nasledovne: Súd žalobu zamieta. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. Žalovaný dňa 3.6.2019 vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že žalovaný trvá tiež na tom, že voči žalobkyni nekonal diskriminačne, ako sa to účelovo snaží preukázať súdu žalobkyňa a že Dohoda o skončení pracovného pomeru nebola uzavretá pod nátlakom, ale išlo o slobodné rozhodnutie žalobkyne, na ktoré jej dal zamestnávateľ dostatočný časový priestor. Žalobkyňa si návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou prečítala a následne jej bol žalovaným, v rozpore s jej tvrdením, poskytnutý dostatočný časový priestor na rozmyslenie so svojho ďalšieho pôsobenia. Túto skutočnosť však žalobkyňa vo svojom vyjadrení absolútne opomína. Nebol na ňu vyvíjaný žiadny nátlak, ako to účelovo tvrdí žalobkyňa a po zvážení celej situácie, že to bude najlepšie riešenie, prijala svoje konečné rozhodnutie a Dohodu o skončení pracovného pomeru podpísala. Žalobkyňa sa tak rozhodla pre možnosť ukončiť pracovný

pomer so žalovaným. Bolo iba na jej vôli dohodu neuzatvoriť, neprijať v danú chvíľu žiadne riešenie, prípadne prijať niektoré zo žalovaným navrhovaných postupov. Žalobkyňa sa napriek tomu slobodne rozhodla a Dohodu podpísala, pričom svoje rozhodnutie prehodnotila až následné dni, keď zostala doma, kde zrejme na ňu doľahol pocit nedostatku niečoho zaužívaného. V zmysle uvedeného nešlo zo strany žalovaného o svojvoľné prepustenie žalobkyne zo zamestnania, ako sa to snaží vo svojom vyjadrení navodiť žalobkyňa a rovnako žalovaný nezaobchádzal so žalobkyňou menej priaznivo, ako by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Svedčia o tom aj ponúknuté pracovné miesta, ktoré mal žalovaný v danom čase voľné. Žalovaný pri tejto argumentácii vyvracia aj nepravdivé informácie žalobkyne týkajúce sa pracovnej ponuky pokladničky v Štúrove, ktorú spomína žalobkyňa vo svojom vyjadrení ako voľnú pracovnú pozíciu, ktorá je vraj nebola ponúknutá . uvedené pracovné miesto v čase jednania p. Ing. F. so žalobkyňou dňa 30.1.2019 bolo v skutočnosti už obsadené p. U. S., ktorá bola prijatá na túto pozíciu dňa 25.1.2019 a preto už nešlo o voľné pracovné miesto. Rovnako účelové a zavádzajúce je aj tvrdenie, že nemohla prijať pozíciu vedúcej predajne v obciach Pavlová resp. Náne, pretože nemala v danom čase vzdelanie na uvedenú pracovnú pozíciu vedúcej prevádzkovej jednotky z dôvodu neabsolvovania kurzu vedúcich. Žalobkyňa, keďže vykonávala funkciu zástupkyne vedúcej predajne, musí vedieť, že kurzy pre vedúcich a zástupcov vedúcich predajní organizuje žalovaný formou interného vzdelávania a absolvovanie tohto kurzu nie je podmienkou na výkon funkcie tak vedúceho predajne ako aj zástupcu vedúceho predajne. To znamená, že kurz je možné absolvovať aj počas výkonu funkcie tak ako to bolo aj u žalobkyne v prípade vykonávania funkcie zástupcu vedúceho predajne. Okrem toho, ak žalobkyni žalovaný ak zamestnávateľ takúto pozíciu vedúcej predajne ponúkol, bol si vedomý uvedenej skutočnosti, avšak dlhoročná prax žalobkyne mu takéto rozhodnutie umožňovala urobiť. V tomto prípade si naozaj žalobkyňa primýšľa, aby mohla žalovaného čo najviac znevýhodniť. Ide o žalobkyňou vymyslený a absolútne irelevantný argument, ktorý je len dovetkom toho, ako by žalobkyňa mohla ukázať žalovaného ako zamestnávateľa v zlom svetle. Žalovaný v takom prípade nerozumie tomu, že žalobkyňa má vôbec záujem byť podľa nej s takým zlým zamestnávateľom v pracovnoprávnom vzťahu. Žalovaný nerozumie ani tvrdeniu žalobkyne, že mala problémy s prihlásením na ÚPSVR kvôli dátumu uvedenému na Dohode o skončení pracovného pomeru, ktorý mal označovať dátum uzavretia Dohody, keď podľa zákona je pre lehotu prihlásenia sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie rozhodujúci deň skončenia pracovného pomeru, pričom v zápočtovom liste zo dňa 4.2.2019, zaslaného žalobkyni spolu s Dohodou je uvedené, že pracovný pomer u žalovaného menovanej skončil dňa 3.2.2019. Okrem toho podľa zákona menovaná mohla podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVR aj bez dokladu o skončení pracovného pomeru alebo zápočtového listu s tým, že tieto stačí doložiť v lehote 8 kalendárnych dní od podania žiadosti. Preto možno konštatovať, že ide opäť iba o účelové tvrdenia žalobkyne, ktoré sú nepodstatné. Čo sa týka predavačiek p. U. a B. Q., tieto skončili pracovný pomer na vlastnú žiadosť a keďže tieto kolegyne žalobkyne zo svojich pracovných pozícií odchádzali, umožnil žalovaný ako zamestnávateľ predavačkám z iných predajní žalovaného, aby si ako záujemkyne mohli pozrieť predajňu pre účely prijatia ich rozhodnutia, či prijmú ponuku pracovať v uvedenej predajni. To, že boli štyri je čistá náhoda, pretože je prirodzené, že pri výbere zamestnancov býva viac záujemcov ako je počet pracovných miest. Opäť ide iba o špekuláciu zo strany žalobkyne a zjavnú nepravdu o tom, že by už v tom čase hľadal žalovaný zamestnancov za žalobkyňu a p. K.. Ak by mal byť tento argument žalobkyne pravdou, prečo by jej potom žalovaný navrhoval možnosť pokračovania v prácu pracovnú pozíciu priamo vedúcej tejto predajne. Zo strany žalobkyne ide opäť o účelové tvrdenie, pretože skutočnosť, že je to tak ako hovorí žalovaný, si bola žalobkyňa vedomá nielen v danom čase, ale vie to aj dnes, hoci uvedenú situáciu zneužíva k tomu, aby deklarovala vymyslenú situáciu, že ju zamestnávateľ chcel nasilu prepustiť zo zamestnania.Pokiaľ ide o tému nadčasov, tieto nie sú predmetom prejednávania tejto žaloby. Pre účely rozhodnutia tohto sporu považuje preto žalovaný túto tému za irelevantnú. Ako už poukázali vo vyjadrení k žalobe, v ustanovení uvádza, že zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Ako vyplýva z vyjadrení žalobkyne a žalovaného, je medzi zmluvnými stranami nesporné, že zmluvné strany Dohodu o skončení pracovného pomeru riadne podpísali, čím prišlo k uzavretiu Dohody, pričom je z nej úplne nad akúkoľvek pochybnosť jasné, že jej obsahom je skončenie pracovného pomeru žalobkyne. Jej podpísanie si mohla žalobkyňa premyslieť a nakoniec sa rozhodnúť, čo aj žalobkyňa urobila. Skutočnosť, že si svoje rozhodnutie až následne rozmyslela, nemôže dávať za vinu žalovanému ako zamestnávateľovi, pretože žalobkyňa je svojprávna osoba, zodpovedná za svoje skutky.V nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti v predchádzajúcom a v tomto vyjadrení k žalobe, trvajú na tom, že Dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je platná.

S odvolaním na všetky uvedené skutočnosti, ktoré preukazujú, že na strane žalovaného boli splnené všetky náležitosti požadované na dané skončenie pracovného pomeru žalobkyne, žalovaný žiada, aby konajúci súd rozhodol nasledovne: Súd žalobu v celom jej zamieta. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. V záverečnej reči právny zástupca žalovaného uvádza, že nesúhlasia s tvrdeniami žalobkyne, že bola akýmkoľvek spôsobom diskriminovaná žalovaným za to, že mala upozorniť žalovaného na nevyplácanie mzdy, resp. neposkytovanie náhradného voľna za prácu nadčas. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalovaný sa nedopustil žiadneho takéhoto konania. Za prácu nadčas nariadenú v súlade so zákonom žalobkyni riadne zaplatil, resp. poskytol náhradné voľno. Keďže žalovaný sa nedopustil žiadneho diskriminačného konania, ktorého výsledkom mala byť dohoda o skončení pracovného pomeru, nemôže byť dohoda o skončení pracovného pomeru neplatná z dôvodu v rozpore s dobrými mravmi. Ako druhý dôvod neplatnosti tejto dohody uvádza žalobkyňa skutočnosť, že táto nebola uzavretá slobodne. S poukazom na vykonané dokazovanie, hlavne výpoveď pani Ing. F. je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobkyni toľko možností na riešenie, že všetky podmienky navrhnuté z jeho strany boli viac ako veľkorysé, keď jej ponúkol dokonca aj funkciu vedúcej na predmetnej prevádzkovej jednotke, čo žalovaná nepochopiteľne odmietla. Jej obrana, že nemala kurz vedúcich neobstojí, pretože ako už uviedli vo vyjadrení vyjadrením žalobkyne, uvedený kurz nie je podmienkou na výkon funkcie a je možné si ho vykonať aj počas výkonu funkcie. Žalovaný trval na tom, že dohoda o skončení pracovného pomeru nebola urobená pod nátlakom, išlo o slobodné rozhodnutie žalobkyne, na ktoré dostala dostatočný časový priestor. Žalobkyňa si návrh prečítala a po dôkladnom zvážení celej situácie, že to bude najlepšie riešenie prijala svoje rozhodnutie a dohodu o skončení podpísala. Bolo iba výlučne na jej vôli dohodu neuzatvoriť, neprijať žiadne riešenie a ponechať si lehotu na rozmyslenie. Žalobkyňa sa napriek tomu slobodne rozhodla a dohodu podpísala. Ako ďalší dôvod neplatnosti dohody uvádza žalobkyňa, že dohoda je neurčitá, pretože nie je jasné, kedy mal skončiť pracovný pomer u žalobkyne, keďže dohoda sa odvoláva na vykonanie inventúry. Rovnako ani s týmto dôvodom žalobkyne nesúhlasia, pretože ako vyplýva z výpovede Ing. F., táto pri uzavretí dohody žalobkyni vysvetlila, že inventúra bude v nasledujúci víkend, najneskôr do 14 dní, podľa toho, či nebude cez víkend vlámanie. O tejto skutočnosti vedela aj samotná žalobkyňa, jednak preto, že ako zástupkyňa vedúcej tiež nastupovala do funkcie až po vykonaní inventúry, ktorá sa musí vykonať podľa ustanovenia , pri zmene vedúceho alebo zástupcu v kolektívne hmotne zodpovedných pracovníkov a vlastne to vedela aj od Ing. F., čo uviedla aj v samotnej žalobe v bode 3. Aj tam je to uvedené. Pokiaľ by aj pripustili, že by takto uzavretá písomná dohoda nebola platná ako namieta žalobkyňa, dohodu o skončení pracovného pomeru je možné uzavrieť aj ústne a to napriek skutočnosti, že v je uvedené, že dohodu uzatvára zamestnávateľ a zamestnanec písomne a to s poukazom na ust. 17 ods. 2 , podľa ktorého právny úkon, ktorý s neurobil formou predpísaný týmto zákonom je neplatný, len aj to výslovne ustanovuje tento zákon alebo tento predpis. Keďže ustanovenie , ktorý rieši túto situáciu, nemá toto ustanovenie, znamená to ako bolo uvedené, že dohodu o skončení pracovného pomeru je možné uzatvoriť aj ústne a písomná dohoda je v tomto prípade doklad ako sa strany dohodli. Zároveň predkladajú súdu poverenie pre Ing. F., že je oprávnená robiť takýto právny úkon v mene firmy. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný trvá na tom, že dohoda o skončení pracovného pomeru je platná a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil vykonaním inventúry dňa 3.2.2019. S odvolaním na všetky uvedené skutočnosti, žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. 3./ Svedkyňa U. Q. na pojednávaní dňa 9.6.2020 vyjadrila tak, že žalobkyňa je jej bývalá kolegyňa a nie je s ňou v príbuzenskom vzťahu. Pracovala spoločne so žalobkyňou na predajnej jednotke Jednota č. predajne 316, pričom na tejto jednotke pracovala do 7.1.2019, kedy dala výpoveď z osobných dôvodov. V tomto čase bola vedúcou predajne Z. Z.. Výpoveď podala aj preto, lebo nechcela pracovať, keď tam bola Z. Z., lebo bola iná ako keď boli v obchode. Nevie sa presne vyjadriť, nevie dobre po slovensky, aby nedošlo k nedorozumeniam, žiada, aby jej výpoveď bola tlmočená z jazyka maďarského do jazyka slovenského a opačne. Svedkyňa Ing. H. F. sa na pojednávaní dňa 9.6.2020 vyjadrila tak, že osobu žalobkyne pozná, nie je s ňou v príbuzenskom pomere. Boli požiadaní riešiť veľmi kritickú situáciu kvôli zhoršeniu medziľudských vzťahov na predajni č. 316 v Obci Nána, kde ako personalistka mala v prvom rade vyriešiť túto situáciu a následne, ak sa to nepodarí, navrhnúť nejaké ďalšie riešenia ako túto situáciu usporiadať. Preto išla na prevádzkovú jednotku dňa 27.1.2019, kde sa stretli so žalobkyňou, ktorá bola oslovená v tejto veci, aby hľadali spoločné riešenia. Bola tam prítomná aj pani inšpektorka F. W.. Svedkyňa po nahliadnutí do písomných upresnila, že toto stretnutie bolo dňa 30.1.2019. Najskôr hovorili chvíľu s vedúcou predajne Z. Z. a potom zavolali žalobkyňu, aby s ňou prebrali situáciu. Sedeli v kancelárii pani vedúcej, kde bola pani

W., ona ako aj pani inšpektorka a pýtali sa ako vníma situáciu. Pani W. sama priznala, že táto situácia na predajni je kritická z hľadiska medziľudských vzťahov, najmä zhoršenia vzťahov s vedúcou predajne Z. Z.. Problém začal niekedy koncom novembra, začiatkom decembra, kedy sa vzťahy vyhrotili tým, že pani W. si zobrala nedovolene z pokladničnej hotovosti peniaze, o čom nikomu nepovedala. Oznámila to len svojej kolegyni p. K., ktorá nemá žiadne kompetencie v predajni, lebo je radová predavačka. Keď sa to vedúca dozvedela tak jej to vytkla, lebo je to proti zásad smernice s pokladničnou hotovosťou. Peniaze z trezoru žalobkyňa zo dňa na deň nevrátila, až keď vedúca vkladala peniaze do pokladne a žalobkyňa k nej pristúpila a povedala, že tu sú ešte nejaké peniaze, ktoré použila na nákup forintov. Pani vedúca Z. jej to ústnou formou vytkla, iná forma disciplinárneho konania tam nebola.Začali diskutovať o tejto situácii, rozprávali o tom, čo by bolo dobré, ako riešenie by sa dalo navrhnúť, aby sa táto kritická situácia ukončila. Pýtali sa žalobkyni, aký má na to názor, aký má návrh, ona však nenavrhla žiadne riešenie. Boli okolnosťami donútení, aby sa táto situácia veľmi rýchlo vyriešila, lebo im hrozil kolaps predajne a to z dôvodu, že aj vedúca podala výpoveď kvôli neudržateľnému vzťahu medziľudských vzťahov na predajne. Pani W. neprejavila snahu ani ľútosť nad touto situáciou, neospravedlnila sa pani vedúcej za to, čo sa tam deje, pričom išlo aj o ďalšie neposlúchnutie príkazov, ktoré im avizovala pani vedúca predtým. Takisto náprava sa neudiala ani po 15.1.2019, kedy tam bol vedúci oddelenia aj prevádzkový námestník, a tým pádom museli nejaké riešenie prijať. Navrhli riešenie, aby žalobkyňa prešla buď na inú prevádzkovú jednotku a to konkrétne ako vedúca predajne do V., čo je dedina podľa jej názoru ešte bližšie, kde by došlo ešte dokonca k výhodnejšej platovej situácii, kde odchádzala vedúca predajne do dôchodku. Bola jej navrhnutá pozícia predavačky v supermarkete, kde by mala tie isté platové podmienky. Zároveň jej bola ponúknutá aj pozícia vedúcej prevádzky priamo v Náne, keďže pani vedúca Z. chcela odísť. Diskutovali dosť dlho, asi hodinu, hodinu desať. S tým, že pani W. rozmýšľala, boli sekvencie, kde 5 minút rozmýšľala, nepovedala ani raz, že sa nepotrebuje poradiť s manželom, s niekým, s kýmkoľvek, napriek tomu, že vedeli, že žalobkyňa je pod vplyvom pani K. alebo jej manžela. Ona so nepýtala čas na rozmyslenie. V závere navrhli ak alternatívu skončenia pracovného pomeru a to dohodou s tým, že jej vyplatia akoby štvormesačné odstupné formou odmeny. Čo sa týka ponuky už hore uvedených pozícií, pani W. uviedla, že tieto neprijíma, napriek tomu, že mala všetky predpoklady na výkon tejto práce na základe dlhodobej praxe. Mala prichystané všetky alternatívy, či už preradenia na tieto predajné jednotky alebo aj dohodu o skončení pracovného pomeru a to z dôvodu, že sa nedá na firemnom v rámci predajne tlačiť dokumenty. Nakoniec sa rozhodli jej predložiť dohodu o skončení pracovného pomeru a to vzhľadom na to, že neprijala žiadnu predchádzajúcu ponuku. Tento dokument - dohodu si prečítala, aj o tom diskutovali a podpísala ju slobodne, bez nátlaku, nikto ju k tomu nenútil. Myslí, že sa bavili ako sa má postupovať na úrade práce po skončení pracovného pomeru. Dátum na skončení pracovného pomeru 23.1.2019 je omyl, nakoľko už uviedla predpripravovali tlačivá pre jednotlivé situácie dopredu, a má tam byť správne dátum 30.1.2019, pričom si myslí, že dohoda s môže pripraviť aj uzavrieť aj dopredu. Čo sa týka skončenia pracovného pomeru, kde je uvedené, že tento končí dňom ukončenia inventúry, pani W. už nastupovala do pracovného pomeru na pozícií zástupkyne predajne, pričom bolo zrejmé, že je potrebné vykonať inventúru, nakoľko tam bola podpísaná dohoda o hmotnej zodpovednosti a podľa stavu inventúrnikov nevedeli povedať, ktorým dňom táto inventúra prebehne a to či ešte v ten týždeň, resp. ďalší. Z tohto dôvodu bolo uvedené, že pracovný pomer končí dňom - ukončenia inventúry. Inventúra začala 2.2.2019 prípravou, ale bola vykonaná fyzicky 3.2.2019. Kópia skončenia pracovného pomeru nebola dňa 31.1.2019 doručená žalobkyni a to z dôvodu vysporiadania hmotne zodpovedných vecí a to teda, kedy sa udiala inventúra, či boli všetky doklady odovzdané pri inventúre. Zamestnanec si musí vysporiadať stravné lístky, mzdové náležitosti a to sa vlastne neudialo a pani W. neprišla na ústredie. V pondelok jej zavolala, že sa necíti dobre a nevie prísť, že išla k lekárovi a je jej zle. Ona jej na to povedala, že keď sa zle cíti, tak je v ochrannej dobe a môže zostať 7 dní na PN, nakoľko toľko trvá ochranná doba. Toto sa však neudialo, lebo žiadnu kladenku od žalobkyne nedostali. Na základe toho, že p. W. zavolala, že sa necíti dobre, vložili dohodu o skončení pracovného pomeru do obálky a poslali to spolu so zápočtovým listom, kde mala započítaný čas pracovného pomeru do 3.2.2019.Stáva sa dosť často, že podobné situácie riešia týmto spôsobom, ako uviedla, t.j. príchodom na predajnú jednotku, predaním vecí, ale môže sa to udiať aj tak, keď si zamestnanec vyžiada čas na rozmyslenie, lebo majú na predajniach inšpektorov predajných jednotiek, ktorí mnohokrát pripravia rozhodnutie tohto zamestnanca, ale aj nemusia. Žalobkyňa nerešpektovala príkazy, t.j. nevyloženie tovaru, úkony smerujúce k vykonávaniu poriadku, o čom vy sa vedela vyjadriť skôr vedúca Z..Nemá vedomosť o tom, že by bola za takéto konanie písomne upozornená, ústne napomenutá pre neplnenie úloh zo strany vedúcej však bola. Žalobkyni sa zvyšovala mzda z dôvodu, že rástla minimálna mzda a z tohto dôvodu zamestnávateľ musel plošne upraviť mzdu a nesúvisí to s nečinnosťou zamestnanca, zamestnávateľ je viazaný, keby to neurobil, musel by to doplatiť. Nesúvisí to s jej aktivitou, je to záväzok

zamestnávateľa. P. K. negatívne vplývala na pani W.. Po porade pani K. s pani W. spoločne robili zle p. vedúcej Z. a preto hľadali riešenie, aby pani Z. vytvorili pracovné podmienky, ktoré si zaslúži, lebo počas 3 rokov zvýšila obrat predajne dvakrát toľko. Čo sa týka svedkýň Q., tieto prišli k nim na ústredie, vypísali tzv. výstupný list, kde uviedli, že končia pracovný pomer z dôvodu starostlivosti o maloleté deti. Podľa jej vedomostí sa pani Q. nestotožňovali s postupom pani W. a K. vo vzťahu k pani vedúcej. Dňa 15.1.2019 riešili aj skutočnosť nadčasov, kde kolegyniam vysvetlili, že počas minulého roka vyplatili v priemere 140 -150 hodín nadčasov. A to, že by tam boli nejaké ďalšie nadčas vyplávalo z efektívneho rozdelenia pracovného času a to napríklad menej ohovárať a hľadať riešenia, ktoré mali byť proti vedúcej. Napríklad nabádať ďalšie kolegyne, aby pracovali proti vedúcej. Minimálne pani B. Q. mala korektný vzťah s Z. a myslí, že aj jej sestra. V ten deň mala pripravenú aj dohodu s odstupným, bez odstupného, verziu výpovede pripravenú nemala. To by bolo ďalšie riešenie tejto situácie, ak by opakovane porušila napríklad pracovnú disciplínu. Mala pripravenú dohodu, skončenie pracovného pomeru, preradenia na ostatné dve predajne. Ústne je ponúkla, že môže byť vedúcou na prevádzke v Náne. V. W. ba mala aj čas na rozmyslenie a hľadali by aj iné riešenia. Vždy majú nejaké ponuky. Povedala žalobkyni, že toto rozhodnutie nemusí byť konečné, ak sa podarí nájsť inú alternatívu, ktorá by jej vyhovovala, umožnili by jej to. Keďže bola viazaná hmotnou zodpovednosťou, bolo treba prísť jaj na ústredie a vybaviť hmotnú zodpovednosť. Aj s ostatným zamestnancami chceli riešiť tieto veci, väčšina takýchto vecí sa rieši na predajni, aby táto predajňa nemusela byť zatvorená kvôli vypočutiu ďalších osôb, s ktorými robia aj poradu. Takisto mala aj pani K. ponúknuté alternatívy, t.j. možnosť prejsť na inú predajnú jednotku alebo dohodu. Takisto majú aj o tom záznam, aj od nej, že neprijala túto ponuku. Pani W. pri rozhovore pôsobila emočne, oni viedli rozhovor korektne. Myslí, že tiekla aj nejaká slza, ale nedá sa povedať, že by nejako srdcervúco plakala. Nežiadala čas, iba sa opýtala či táto situácia musí byť uzavretá už dnes, odpovedala, že jej, že vzhľadom na na kritickú situáciu by bolo dobré, aby to dnes t.j. 30.1.2019 uzavreli. Pokiaľ jej bolo ponúknuté miesto vedúcej, neuvádzala dôvody, prečo nechce prijať toto miesto. Svedkyňa H. K. na pojednávaní dňa 9.6.2020 uviedla, že nie je v príbuzenskom pomere so žalobkyňou. Spoločne so žalobkyňou mala službu a to do 14.00 hod. V ten deň prišla pani F. a F., zavolali si dnu žalobkyňu, za zatvorenými dverami dosť dlho konzultovali. Ona si pritom robila svoju prácu na predajni. Po istom dosť dlhom čase zavolali aj ju a prejednávali s ňou to isté, čo s pani W. a to výpoveď dohodou. Jej bola navrhnutá iná varianta vyriešenia problému a to premiestnenie na prevádzku do Dvorov nad Žitavou. Z akého dôvodu došlo k riešeniu tejto situácie sa vyjadriť nevie, ani jej to nebolo povedaná. Ona nakoniec túto dohodu podpísala. Ona nebola prítomná pri vykonaní inventúry, a myslí si, že pracovný pomer bol ukončený formálne . Túto dohodu o skončení pracovného pomeru podpisovala posledný týždeň tohto kalendárneho mesiaca a to buď v stredu alebo vo štvrtok, určite nebola podpísaná 23.1.2019. S Z. Z. mala štandardné vzťahy. Čo sa týka podpísania listiny na čl. 9 dohody, nemala nijaký čas na rozmyslenie, mala si to prečítať a hneď rozhodnúť, ktorú verziu skončenia pracovného pomeru prijíma, t.j. či bude preradená do Dvorov nad Žitavou, alebo skončenie pracovného pomeru dohodou. Vedúca sa správala tak ako sa vedúca má správať. Pracovne to, čo bolo treba, čo povedala a žiadala, to bolo urobené. Každá zmena, ráno alebo po záverečnej, nadčasy boli na dennom poriadku. Pred začatím pracovného času to bola pol hodina až trištvrte a po skončení tiež trištvrte hodinu. V nedeľu chodili na pol siedmu, pričom otváracia doba bola o pol hodinu po. Všetky nadčasy neboli ani zapísané a ani preplatené. Po čase sa na to pýtali, či by to nemohli inak robiť, pričom im povedali, že sa to nedá, nechceli, tak to bolo zaužívané a tak to mali robiť aj naďalej. P. Z. si stála za svojím, oni mali pre ňu aj iné návrhy, ktoré sa vykonávali ohľadne už uvedených nadčasov na iných predajniach, iným spôsobom, než bol u nich, ale ona to nechcela akceptovať. Čo sa týka dňa 30.1.2019 pani vedúca bola od rána čudná, inak oblečená, bola nesvoja. Keď dorazili ostatné, pani F., F. už vedeli, že sa niečo deje, bolo čudné, že mali rannú obe. Ona sa so žalobkyňou nestretla, keď vyšla z miestnosti, len asi pol minútku. Žalobkyňu len zazrela ako sedela v kuchynke a plakala. Žalobkyňa nikdy nebola nepríjemná na zákazníkov ani na ňu ako kolegyňu, je to dobrá osoba, pomáha, je povahovo dobrá osoba. 15.1.2019 bola porada až po záverečnej, spomenuli tam otázky nadčasov v nedeľu a už si nespomína, čo im bolo povedané, pani F. už tam povedala, že to už vyriešili. Svedkyňa Z. Z. na pojednávaní dňa 9.6.2020 uviedla, že vedela o tom, že prídu dňa 30.1.2019 z podniku, a že budú riešiť problém, čo majú na predajni. Prišla pani F. a inšpektorka F., bolo okolo 11.00 hod., porozprávali sa na predajni, pričom už na podrobnosti, či sa všetci v kolektíve rozprávali, si už nepamätá. Potom zavolali pani W. do kancelárie minimálne na jednu hodinu. Potom prišla pani F. a zavolala pani K.., ktorá bola v kancelárii asi 10 minút. Potom prišli von na predajňu a robili ďalej. Pani F. im povedala, že môžu ísť domov a nemusia zostať do konca pracovnej doby. Potom tieto zamestnankyne odišli a vtedy sa dozvedela, že tieto zamestnankyne žalobkyňa a svedkyňa K. podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru. Situácia na predajni, kde bola vedúcou, bola nepríjemná a napätá, najmä od 5.1.2019, vlastne

začalo to v decembri 2018, nevie presný dátum, keď raz ráno prišla do roboty, robili tri, ona, W. a K. a išla vybrať peniaze z trezoru, chcela ich vkladať do pokladne a vtedy tam prišla pani W. a povedala, že chýba tam 150 eur, že ich vybrala cez víkend, keď robili ona a K., že to vybrala na nákup forintov. Bola šokovaná a prekvapená a vytkla jej to aj pani K., že ako zástupkyňa mohla také niečo urobiť, že je to vážne porušenie pracovnej disciplíny. Ona povedala, že o tom vedela pani K., doniesla chýbajúce peniaze, ktoré vložili do pokladne, pričom sľúbila, že to bola chyba a viackrát sa to nezopakuje. Myslela si, že každý má nárok na druhú šancu, nehlásila to na podnik, ani nespísala zápisnicu. Ale keď pani inšpektorka prišla na druhý alebo tretí deň, tak jej to porozprávala a povedala jej, aby z toho nerobili zápisnicu, aby jej dali ešte šancu, pričom pani inšpektorka s ňou súhlasila. Myslela si, že ten jej prístup si budú ceniť podriadené, žiaľ od vtedy sa situácia zmenila. Žalobkyňa a pani K. sa začali správať inak ako predtým, pričom W. zanedbávala povinnosti, ktoré predtým vykonávala a keď sa jej spýtala, prečo to neurobila, tak povedala, že nemala na to čas, alebo že zabudla. Ona stále cítila, že pani W. je proti nej, že jej neverili. Napríklad neverili jej v tom, keď mali mať otvorené v nedeľu, že to nebolo na základe jej konania, ona na to vplyv nemala, avšak ony si mysleli, že áno, takže jej nedôverovali. Ani ona jej nemohla od tej chvíle dôverovať ako predtým. Stále mali nejaké pripomienky, sťažnosti. Napríklad sa im nepáčila osoba, s ktorou robili. Poslednú nádej stratila dňa 5.1.2019, kedy poza jej chrbát zorganizovali schôdzu na predajnej jednotke, kedy robila ona a B. Q., kedy pred záverečnou prišli W., K. a U. Q. a povedali jej, že chcú s ňou hovoriť, tak zasadli, pričom pani K. arogantne vystúpila voči jej osobe a mali banálne pripomienky a také sťažnosti, ktoré neboli v ich kompetencii. Napríklad, že nechala nôž na mrazničke. Chceli ukázať ako to má robiť. Mali problém s nedeľnou sanitáciou od 6.30 do 8.00 hod., čo sa snažili vyriešiť tak, že to skúsili urobiť ráno v pondelok o 6.00 hod., ale nestíhali to, lebo zákazníčka prišla o 6.30 hod. ráno a mäsová vitrína ešte nebola prázdna a tovar musela vybrať z vozíka a to je nemožné na takejto predajnej jednotke. Predtým ako nastúpila pani W. nikto nemal žiadne pripomienky ani sťažnosti. Pričom, keď nastúpila na začiatku bolo to v poriadku. Dobre vychádzali, ale časom sa situácia zmenila. Mala pocit, ako by sa nezaujímala o obchod a výsledky obchodu. Pani W. s pani K. mali dobrý vzťah, chodili jedným autom. Kým K. a W. nezačali manipulovať ostatných voči nej ako vedúcej, pracovné vzťahy boli dobré. Toto sa dozvedela od B. Q., ktorá jej prezradila, že žalobkyňa s K. kritizujú všetky jej rozhodnutia. Nadčasy boli vykázané skoro každý mesiac, najmä, keď bola chorobnosť alebo práceneschopnosť, dovolenky. Nevie, či boli každý deň nadčasy. Vždy nastúpili do práce o 5.30 hod., boli platení od 5.45 hod. Večer boli platené do 18.00 hod., museli sa snažiť, aby čím skôr mohli odísť z obchodu. S upratovaním preto začali skôr, aby mohli skôr odísť. Večer odišli najskôr o 18.15 - 18.30 hod., čo záviselo od toho, akí boli šikovní. Boli tam preto tak dlho, aby mohli urobiť uzávierku pokladne, čo sa nedalo tiež pred uzavretím. Niekedy sa stalo, že aj zákazník prišiel tesne na 18.00 hod. a ešte o 18.00 hod. na predajni bol a preto nemohli zatvoriť predajňu a urobiť uzávierku. Uzávierku robila ona alebo zástupkyňa W.. Ostatné predavačky zatiaľ poupratovali alebo doložili tovar. Stalo sa, že tam boli aj dlhšie po 18.00 hod. Koľko boli na jednotke po 18.00 hod. záviselo od toho, akí boli šikovní, či začali skôr upratovať alebo písať veci pred uzávierkou. Na schôdzke 5.1.2019 sa riešila hlavne nedeľná sanitácia a p. W. tam spomínala nejaké nadčasy. Pričom to vždy robila štandardným spôsobom, keď zistila rozdiel, vykázala to ako nadčas. To, že prídu pani F. a pani F. vedela deň predtým, t.j. 29.1.2019, pričom jej volala pani F., jej však nepovedali, čo budú riešiť. Ona pri rozhovore pani F. a F. s pani W. a K. prítomná nebola. Ony prišli na predajňu spolu s pani K., ona s nimi v kancelárii nebola. Žalobkyňa bola červená, išla ihneď dozadu do skladu a začala robiť a tiež aj pani K.. Dôvodom odchodu B. a U. Q. bola zlá atmosféra na predajnej jednotke. Čo sa týka pripomienok, ktoré boli nastolené 5.1.2019, tieto pri prejednávaní dňa 15.1.2019 nastolené vôbec neboli. Dňa 5.1.2019 bola tak psychicky na dne, stratila nádej, lebo situácia sa zhoršuje, a že nemôže vyhovieť podriadeným, hlavne pani W. a K. a preto dala výpoveď, nakoľko mala dojem, že majú problémy s ňou a nevidela iné východisko. Neurčovala, kedy sa má začať upratovanie, ony upratovali, keď mali na to možnosť. Jej sa B. Q. ospravedlnila za to, že sa dala zmanipulovať p. W. a K., že sa nemôže kvôli nim venovať svojej práci. A viackrát jej povedala, že ona nemá s ňou žiadne problémy. Tieto skutočnosti povedala B. Q. aj inšpektorke a dohodli sa, aby zostala do konca januára. U. Q. tiež prišla 7.1. ráno a povedala, že dáva výpoveď, pričom dôvod nepovedala. Potom začali hľadať nové pracovníčky namiesto Q.. Na porade 15.1.2019 boli všetky kolegyne, bola vyriešená situácia ako nedeľná sanitácia, ony s riešením súhlasili, pričom 1 a pol hodiny boli vyplatené v nadčase. Iné pripomienky tam neboli, pričom sa ich na to spýtal pán námestník. Zároveň sa dohodli, že stiahne svoju výpoveď späť. Stalo sa, že pani W. nevykonala príkaz tak, že nevypísala reklamačný list. O tom, že žalobkyňa a pani K. ju ohovárali, vie od Q. B.. Myslí si, že pracovné povinnosti, ktoré sa museli vykonávať po pracovnej dobe s tým súviseli, obe stále klebetili a snažili sa zmanipulovať aj ostatných pracovníkov proti nej a preto nestíhali svoju prácu.

Svedkyňa Mgr. W. F. na pojednávaní dňa 9.6.2020 uviedla, že bola pri tomto úkone prítomná aj s p. Ing. F., nakoľko je inšpektorka prevádzkovej jednotky. V tento deň jej doslovne pani F. povedala, že príde za ňou a že má vybavené auto. Vzhľadom na to, že bola na druhej predajni, prišla na túto predajnú jednotku na svojom motorovom vozidle. Vedela, že idú riešiť zlú atmosféru na predajnej jednotke medzi zamestnancami. Po príchode sa pani inžinierka porozprávala s vedúcou predajne p. Z. a následne zavolali pani W., ktorej ponúkla niekoľko riešení za danej situácie, medzi ktorými boli, aby prebrala danú predajňu ako vedúca, čo pani W. odmietla. Ďalej jej ponúkla, aby prebrala ďalšiu predajňu v Obci Pavlová, kde odchádzala do dôchodku ďalšia pracovníčka, čo tiež odmietla. Bola jej ponúknutá aj pozícia predavačky v Dvoroch nad Žitavou a to v supermarkete, kde by bola na tom finančne takisto rovnako, čo taktiež odmietla. Pani inžinierka mala predpripravenú dohodu o skončení pracovného pomeru, čo žalobkyňa nepodpísala, pričom pani inžinierka navrhla, aby skončili pracovný pomer dohodou so štvormesačnou odmenou, s čím súhlasila a takúto dohodu podpísala a povedala jednu vetu: „Však voľako bude“. Určite sedeli pri riešení tohto problému s pani W. vyše hodiny, lebo ponúkali tieto alternatívy aj sa o nich rozprávali, nebolo to pár minút. Túto dohodu podpisovala podľa nej slobodne, bolo to jej rozhodnutie, nikto na ňu fyzicky ani slovne nevyvíjal nátlak. Pani W. si nežiadala žiadny čas na rozmyslenie, pýtala sa, či sa má rozhodnúť dnes, pričom pani inžinierka povedala, že by to bolo vhodné, vzhľadom na vzniknutú situáciu, aby to bolo vyriešené dnes t.j. 30.1.2019. Žalobkyňa pokiaľ skončili neplakala. Má vedomosť o tom, že následne ako bola vonku sa rozplakala. Čo sa týka pani K., to bolo veľmi rýchlo, nebolo to ani dve minúty, nepotrebovala ani rozmýšľať, ihneď túto dohodu podpísala. Vie aj o tom, že pani vedúcu ohovárali a spomínali sa aj rôzne medziľudské vzťahy, resp, osobné známosti pani Z.. Nie je nevyhnutné, aby kolektív zostával dlhšie v práci, ak je šikovná vedúca, závisí to od nich ako si zmenežujú tú svoju prevádzku. Čo sa týka nadčasov, tie riešili, pričom neboli sťažnosti. Na jej osobu z tejto predajnej jednotky neboli sťažnosti. Boli prípady, keď boli nadčasy, tak sa ku koncu mesiaca vždy dohodli, že tieto boli priznané, všeobecne vo všetkých predajniach. V súčasnej dobe sú na tejto predajnej jednotke veľmi dobré vzťahy, nie sú tam sťažnosti, vedúca je šikovná, zdvihla maloobchodný obrat, je tam naďalej vedúcou p. Z. Z.. Svedkyňa B. Q. na pojednávaní dňa 9.6.2020 uviedla, že skončila pracovný pomer s Jednotou COOP vo februári 2019, nakoľko bola aj istú dobu PN. Fyzicky pracovala u zamestnávateľa od roku 2016 do februára 2019. Naposledy tam bola 28.1.2019. Čo ta týka pracovných vzťahov v kolektíve, myslí si, že každá zamestnankyňa tam bola nervózna a bolo cítiť vo vzduchu napätú atmosféru. Čo sa týka hodnotenia jej nadriadenej môže uviesť, že bola veľmi milá k nim aj zákazníkom, dobre robila, osobne s ňou nemala žiadne konflikty. Vie, že mala konflikty s ďalšími pracovníkmi predajne a to so žalobkyňou. Boli to pracovné veci pri objednávaní tovaru a podobne. Nadčasy robili každý deň, bolo to aj 40 - 45 minút, ktorý čas vznikol ak pred otvorením predajne aj po jej zatvorení. Podľa nej nebolo všetko preplácané, myslí si to, ale tomu sa dobre nerozumie. Oni upozorňovali na nadčasové hodiny, že sú veľa hodín na predajni. Upozorňovali na to prvýkrát počas mítingu - stretnutie zamestnancov dňa 5.1.2019. Z. porozumela, čo od nej chceli kolegovia a potom prišli z Nových Zámkov z vedenia a mali s nimi míting, kde bola pani Ing. F., avšak podrobnosti si už nepamätá. Pani W. ani pani K. ju nemanipulovali, aby išla proti pani Z.. Dňa 30.1.2019, keď sa udiala situácia s podpisovaním dohôd o skončení pracovného pomeru, na pracovisku nebola, bola PN. Ukončila pracovný pomer kvôli tomu, že bola zlá pracovná atmosféra na pracovisku, pričom to bol jediný dôvod, nechcela robiť v takejto atmosfére. Po 18.00 hod. museli upratovať regále, mäsové výrobky dať do boxu, čo trvalo 30 - 40 minút, a umyť podlahu. Pred 18.00 hod. upratovať nemohli, pretože im to vedúca nedovolila. 4./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkyne U. Q., Ing. H. F., H. K., Z. Z., Mgr. W. F., B. Q., oboznámením sa so spisovým materiálom - čestným vyhlásením na čl. 8, dohodou o skončení pracovného pomeru na čl. 9 - 10, dohodou o zmene pracovnej zmluvy na čl. 11 - 12, lekárskou správou na čl. 13, oznámením na čl. 14, oznámením na ďalšom zamestnávaní na čl. 16, pracovnou zmluvou na čl. 17 - 18, výstupnými listami na čl. 79 - 80, zápisom o priebehu a vykonaním inventúry na čl. 83 a zistil tento skutkový stav: Strany sporu uzavreli pracovnú zmluvu dňa 27.9.2002 s dňom nástupu do práce 27.9.2002 na pracovnej pozícii predavačka, pričom zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s miestom výkonu práce v Obci Bruty. Mzda bola dohodnutá na sumu 660 ,-Sk, pričom žalobkyňa pracovala na tejto pozícii od roku 2002 nepretržite. Z poslednej dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 17.12.2018 vyplýva, že došlo ku zmenám v mzdových podmienkach v tom, že výška základnej mzdy je v sume 690 eur mesačne. Z dohody o skončení pracovného pomeru na čl. 10 vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 30.1.2019 dohodu o skončení pracovného pomeru, kedy pracovný pomer bude ukončený dňom ukončenia inventúry a zamestnávateľ vyplatí žalobkyni mimoriadnu odmenu v sume štvornásobku jej priemerného

zárobku v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po mesiaci, v ktorom dôjde ku skončeniu pracovného pomeru. Z oznámenia na čl. 15 vyplýva, že žalobkyňa oznámila zamestnávateľovi, že považuje skončenie pracovného pomeru dohodou za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní s tým, že bola 30.1.2019 k podpisu prinútená, ide o diskrimináciu, za to, že upozorňovala na nezákonný postup zamestnávateľa pri nariaďovaní a evidencii nadčasových hodín. Z oznámenia žalovaného na čl. 14 zo dňa 20.2.2019 vyplýva, že pracovný pomer žalobkyne skončil u žalovaného dohodou a to dňom ukončenia odovzdávajúcej inventúry na predajni 316 Nána dňom 3.2.2019, pričom súčasťou dohody, ktorú podpísala dobrovoľne je aj odmena vo výške štvornásobnej priemernej mesačnej mzdy, ktorú jej zamestnávateľ vyplatí so mzdou za mesiac február 2019. Zo zápisu o priebehu a vykonaní inventúry na čl. 83 vyplýva, že bola vykonaná na predajnej jednotke č. 316 dňa 2.2.2019 a bola ukončená 3.2.2019, pričom predmetný zápis o vykonaní inventúry bol podpísaný aj žalobkyňou a hmotne zodpovední pracovníci prehlásili, že prevedená inventúra súhlasí a nemajú k nej pripomienky. Pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil vykonaním inventúry dňa 3.2.2019. 5./ Podľa , prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti ,za ktorý sa urobil zodpovedá dobrým mravom. Podľa - 3 , právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv je neplatný, právny úkon na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán, alebo zákonný zástupca, alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom je neplatný , len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nehradiť. Podľa , , ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne, v dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v - c). Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi. Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou okamžitým skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatiť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa kedy sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo ak s ním n platne skončil pracovný pomer okamžite, alebo v skúšobnej době, a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou , ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku, odo dňa keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní , až do času keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Dohoda ako dvojstranný právny úkon sa spravuje aj všeobecnými ustanoveniami , hlavne pokiaľ ide o náležitosti právnych úkonov a prípadné vady dvojstranných právnych úkonov. Obdobne v súlade s treba posudzovať dôvody neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, napríklad rozpor so zákonom, obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi. Neplatnosťou právneho úkonu by bola postihnutá taká dohoda o skončení pracovného pomeru, k uzatvoreniu ktorej by zamestnávateľ zamestnanca donútil. Absencia vôle v právnom úkone spôsobuje nie len neplatnosť ale aj ničotnosť, tj. neexistentnosť právneho úkonu. Právne komplikovanejšie by bolo posudzovanie platnosti dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi. Podľa judikatúry obsah dobrých mravov spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem na rešpektovanie. Správať sa v súlade s dobrými mravmi znamená: vylúčiť pri výkone práva hrubé porušenie morálky a zabezpečiť základnú slušnosť pri výkone subjektívnych práv. Z vyplýva, že dohoda o skončení pracovného pomeru musí vždy obsahovať vyjadrenie

vôle oboch účastníkov skončiť pracovný pomer dohodou, a určenie dňa kedy má pracovný pomer skončiť. Dôležitou obsahovou náležitosťou dohody o skončení pracovného pomeru je určenie okamihu, kedy sa má pracovný pomer skončiť, najčastejšie sú prípady, keď čas skončenia pracovného pomeru bude určený kalendárnym dňom, časom skončenia prác, alebo uvedením určitej doby , alebo inej skutočnosti, ktorá v budúcnosti nastane. síce vyžaduje písomnú formu dohody o skončení pracovného pomeru, jej nedodržanie v nadväznosti na však nespája s právnym následkom neplatnosti právneho úkonu. Aj ústna dohoda o skončení pracovného pomeru je platná. Zamestnávateľ nedodržaním písomnej formy dohody o skončení pracovného pomeru porušuje pracovnoprávne predpisy a môže byť zo strany inšpekcie práce postihnutý pokutou. 6/ Takto vykonaným dokazovaním nemal súd žalobu žalobkyne za preukázanú. Vykonaným dokazovaním najmä však výpoveďou samotnej žalobkyne, výpoveďou svedkyne Ing. F., Mgr. F. bolo preukázané, že právny úkon - dohoda o skončením pracovného pomeru bola podpísaná slobodne, bez nátlaku. Sama žalobkyňa potvrdila, že tento úkon prejednávania dohody trval 30-45 minút, podľa svedkov Ing. F. a Mgr. F. aj viac - vyše hodiny, pričom žalobkyňa uviedla a to jednoznačne, že si túto dohodu čítala. Je zrejmé teda, že žalobkyňa nebola donútená sa rozhodovať v krátkom okamihu, pričom jej boli ponúknuté aj ďalšie možnosti riešenia tejto situácie, ktorá sa riešila vzhľadom na zhoršené medziľudské vzťahy medzi pracovníkmi predajne a to možnosť vykonávať predavačku na inej predajnej jednotke resp. funkciu vedúcej predajne v obci Nána, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa. Pokiaľ by sa chcel zamestnávateľ - žalovaný zbaviť žalobkyne a takto ju diskriminovať ako tvrdila, neponúkal by jej takéto pracovné pozície, pričom v jednej z týchto pracovných pozícii by dokonca dosahovala vyššiu mzdu, takže motív diskriminácie vzhľadom na túto skutočnosť podľa názoru súdu potvrdený nebol. Súd konštatuje, že v tomto prípade bolo preukázané výpoveďou strany v konaní ako aj výpoveďami svedkov, že žalobkyňa ako aj zamestnávateľ - žalovaný spoločne rokovali o skončení pracovného pomeru a v rámci rokovania sa diskutovalo aj o ďalších možnostiach riešenia tejto situácie (prechod do inej predajnej jednotky), nebol pri tomto jednaní vyvíjaný nátlak na zamestnanca - žalobkyňu a len skutočnosť, že sa diskutovalo o viacerých možnostiach a spôsoboch riešenia situácie na predajnej jednotke, by nemala byť považovaná za nátlak. Súd zároveň konštatuje, že žalobkyňa dostala aj primeraný čas na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru, ktorý jej bol poskytnutý v rámci tohto rokovania a ktorý bol minimálne jedna hodina. Čo sa týka ďalšieho dôvodu, pre ktorý mala byť táto dohoda o skončení pracovného pomeru neplatná a to, že bola neurčitá, pretože nebolo jasné, kedy mal skončiť pracovný pomer, keďže dohoda sa odvolávala na vykonanie inventúry, súd uvádza, že čas určenia skončenia pracovného pomeru je daný aj uvedením určitej doby alebo inej skutočnosti, ktorá v budúcnosti nastane v tomto prípade to bolo vykonanie inventúry, u ktorého úkonu sa nedá vždy presne predpokladať kedy skončí vzhľadom aj na fyzickú a časovú náročnosť, pričom žalobkyňa vedela, že je osobou - zamestnancom s dohodnutou hmotnou zodpovednosťou, a že k vykonaniu inventúry musí dôjsť, čo potvrdila vo svojej výpovede aj svedkyňa Ing. F., pričom žalobkyňa tieto skutočnosti pri výsluchu svedkyne nenamietla. Súd zároveň k preukazovaniu tejto skutočnosti poukazuje na samotné tvrdenie žalobkyne v bode I. 3) žaloby, kde sa jednoznačne vyjadrila, že dohoda mala byť podpísaná 30.1.2019, pretože za pár dní sa má vykonať ukončenie inventúry a pracovný pomer je nutné ukončiť k tomuto dňu. Pokiaľ bola v konaní vypočutá svedkyňa Z. Z. ako aj svedkyňa B. Q. a U. Q., H. K., tieto svedkyne nepotvrdili, žeby dochádzalo k diskriminácii zamestnancov pre ich názory. Tieto svedecké výpovede preukázali iba isté napäté vzťahy medzi pracovníkmi na tejto predajnej jednotke, pričom ani ďalšie listinné dôkazy nepreukázali diskrimináciu zamestnancov a to ani žalobkyne, najmä čo sa týka riešenia problému nadčasových hodín vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom alebo priamo k žalobkyni. Samotné označenie dohody dátumom 23.1.2019, t.j. zrejme zlým dátumom, nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by robila túto dohodu o skončení pracovného pomeru neplatnou, nakoľko sa jednalo iba obyčajnú pisársku chybu a strany v konaní jednoznačne zhodne uviedli, že k podpisu dohody a rokovaniu o tejto dohode došlo dňa 30.1.2019 a preto súd s poukazom na hore uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 7/ Podľa , Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , , O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V konaní bol úspešný žalovaný , avšak tento si nárok na náhradu trov neuplatnil a preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.