Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8C-232-2009.pdf
PDF · 126.52 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/232/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobkyne: F.. T. Z., Z..XX.XX.XXXX, K. B. X. J. XXX/X, XXX XX J., štátna občianka SR, právne zastúpená JUDr. Anna Kecerová Veselá, advokátka so sídlom Námestie SNP 2/2, 015 01 Rajec, proti žalovanému: P. E., Z..XX.XX.XXXX, K. B. XXX XX X., Š. H. Q., za účasti intervenienta na strane žalovaného: A. X., T..Q.. V. D. U., Q. Q. Š. X, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Baltazár Mucska, advokát so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, doručovacia adresa: O. C. X, XXX XX B., o zaplatenie 2.656,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.656,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.656,- EUR od 21.11.2009 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Žalobkyni sa voči intervenientovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Faxovým podaním doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 20.11.2009 a doplneným doručením originálu dňa 24.11.2009 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 2.656,- EUR spolu s príslušenstvom a nahradenia trov konania.
2. Uznesením okresného súdu č.k. 8C/232/2009-34 zo dňa 28.01.2010 súd pripustil do konania na strane žalovaného intervenienta (vedľajšieho účastníka podľa vtedy platnej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku) spoločnosť A. X., T..Q.. V. D. U., Q. Q. Š. X, XXX XX B., D.: XX XXX XXX.
3. Okresný súd uznesením, č.k. 8C/232/2009-91 zo dňa 20.04.2018 žalobu žalobkyne zo dňa 20.11.2009 v zmysle ust. § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku odmietol. Na základe podaného odvolania žalobkyňou Krajský súd v Ž. uznesením sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 25.09.2018 uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že ku dňu vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia boli splnené procesné podmienky pre odmietnutie podania žalobkyne postupom podľa § 129 ods. 3 CSP. Žalobkyňa až v odvolaní podanom v zákonnej lehote, teda v priebehu odvolacej lehoty odstránila vady žaloby, v článku 3, 4, 5 odvolania uviedla na základe ktorých konkrétnych skutočností a čo konkrétne žiada priznať od žalovaného a vymedzila v petite žaloby ako má vo veci súd rozhodnúť. Zhojila tak vady podania vo veci samej brániace jej prejednaniu. Odvolací súd dospel k záveru, že v aktuálnom štádiu rozhodovania, podanie žalobkyne má náležitosti riadne vyargumentovanej žaloby a so svojim obsahom
umožňuje, aby okresný súd o žalobe konal a v novom rozhodnutí rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho konania.
4. Žalobkyňa žalobný návrh v podanom odvolaní doručenom súdu dňa 22.05.2018 skutkovo odôvodnila tým, že podanou žalobou sa domáha náhrady škody voči žalovanému, ktorú jej spôsobil tým, že dňa 02.06.2007 o 20.00 hod. narazil ako vodič, ktorý riadil motorové vozidlo zn. G. Q. M.: I. XXXMB X. R.. B. V. Q. H. J. na Ž., do protiidúceho vozidla zn. X. XXX M.: J., ktoré patrí žalobkyni. Žalovaný bol za uvedený skutok právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Žilina č.k. XT/XXX/XXXX- XX, ktorým bol uznaný za vinného z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2007. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zavinenou žalovaným, dvoma samostatnými žalobami: v tomto súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, proti žalovanému P. E., ktorý svojim zavineným konaním škodu spôsobil, pričom v tomto konaní si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 2.656,- EUR s príslušenstvom, ktorým je úrok z omeškania a trovy konania. Jedná sa o nárok na náhradu škody uplatnený priamo voči škodcovi, ktorý si neuplatnila v právoplatne skončenom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX voči poisťovni; v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Ž. pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX voči poisťovni z povinného zmluvného poistenia, žalobou podanou na Okresný súd Ž. proti žalovanému A. X., T..Q.. V. D. U., D.: XX XXX XXX so sídlom v B., ktorou si uplatnila nárok na zaplatenie sumy 1.518,- EUR. Toto súdne konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Žilina XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 19.07.2011, ktorým súd uložil žalovanej poisťovni A. X., T..Q.. povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.518,- EUR. V časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania, škody za odťah vozidla a parkovné, súd žalobu zamietol. V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX bolo preukázané, že žalobkyňa utrpela škodu vo výške 11.579,62 EUR. Súd škodu ustálil tak, že od všeobecnej hodnoty vozidla 12.568,- EUR odpočítal hodnotu zvyškov vo výške 988,38 EUR. Súd však priznal žalobkyni len žalobou uplatnený nárok vo výške 1.518,-EUR, pričom však v odôvodnení rozsudku súd skonštatoval, že žalobkyňa si mohla nárokovať náhradu škody až do výšky 5.685,75 EUR. Žalovaná poisťovňa A. X., T..Q.. V. D. U. zaplatila žalobkyni titulom náhrady škody peňažné plnenie spolu vo výške 7.203,75 EUR, z toho sumu vo výške 5.685,75 EUR dobrovoľne pred podaním žaloby a následne súdom priznanú náhradu škody vo výške 1.518,- EUR po právoplatnosti citovaného rozsudku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, rozdiel medzi súdom konštatovanou výškou škody: 11.579,62 EUR a poisťovňou zaplatenou náhradou škody, ktorú zaplatil poisťovateľ žalobkyni ako poškodenej: 7.203,75 EUR, predstavuje sumu 4.375,87 EUR, o ktorej súd doposiaľ právoplatne nerozhodol, pričom z uvedenej sumy si žalobkyňa touto žalobou uplatnila voči žalovanému škodcovi P. E. len nárok na náhradu škodu vo výške 2.656,- EUR s príslušenstvom, ktorý nárok uplatnila riadne a včas žalobou podanou dňa 20.11.2009 s ohľadom na skutočnosť, že trestný rozkaz, ktorým bol žalovaný za uvedený skutok právoplatne odsúdený, nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2007. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila včas len nárok na náhradu škody vo výške 2.656,- EUR. Nárok na zaplatenie zvyšnej časti škody (1.719,87 EUR, čo je rozdiel medzi existujúcim nárokom žalobkyne: 4.375,87 EUR a nárokom uplatneným v tomto konaní: 2.656,- EUR) si žalobkyňa neuplatnila s ohľadom na premlčanie. Žalobkyňa má zato, že právoplatné rozhodnutie vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicata), pretože uvedené konanie sa netýkalo tých istých strán sporu aj keď právny nárok uplatnený žalobou má ten istý právny a skutkový základ, avšak jedná sa o zvyšok nároku, ktorý v právoplatne skončenom konaní žalobkyňa neuplatnila, teda nie je daný dôvod na postup súdu podľa § 161 ods. 2 CSP s poukazom na § 230 CSP, pretože nie sú splnené podmienky totožnosti strán sporu a totožnosti predmetu konania súčasne. Žalobkyňa poukázala na to, že o prekážku rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2011, sp. zn. XCdo XXX/XXXX). Žalobkyňa vyzvala žalovaného na náhradu škody podaním žaloby na príslušný súd. Žaloba bola doručená súdu dňa 20.11.2009, teda žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila právo na zaplatenie 9% úroku z omeškania zo sumy 2.656,- EUR od 21.11.2009 do zaplatenia s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. V zmysle citovaného nariadenia vlády v znení účinnom v čase podania žaloby, výška úrokov z omeškania bola o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Prvý deň omeškania s plnením nastal 21.11.2009. Výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch bola s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie v období 13.05.2009 do 12.04.2011 stanovená 9%. Žalobkyňa v žalobnom petite žiadala,
aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť jej sumu 2.656,- EUR s 9% úrokom z omeškania zo sumy 2.656,- EUR od 21.11.2009 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania v rozsahu 100 %.
5. Dňa 20.03.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie intervenienta na strane žalovaného zo dňa 18.03.2019, v ktorom uviedol, že žalobkyňa si nárok uplatňuje v súvislosti s poistnou udalosťou vedenou intervenientom pod č. XXXXXXXXXX. Intervenient poukázal na to, že v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou bolo vedené konanie o náhradu škody vo výške 1.518,- EUR na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Intervenient vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že z prvotných podaní žalobkyne je evidentné, že v predmetnom konaní nešlo o náhradu škody ako takej, ale o preplatenie hodnoty predajných zvyškov poškodeného motorového vozidla žalovaným s tým, že zvyšky si má žalovaný ponechať (80.000,- Sk = 2.656,- EUR). Až po rozhodnutí vo veci vedenej pod sp. zn. XXC/ XXX/XXXX, a najmä vzhľadom na závery znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalcom D.. X. N. mal intervenient za to, že žalobkyňa pretransformovala svoj nárok na náhradu škody, resp. na doplatok na náhradu škody s poukazom na to, že si uplatňuje menej než vyplýva zo znaleckého posudku. S poukazom na vyššie uvedené súdne konanie vedené na OS Ž. pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX mal intervenient zato, že ide o prekážku rozsúdenej veci - res iudicata. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Vzhľadom na vykonané dokazovanie (závery znaleckého posudku) vo veci vedenej pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX mala žalobkyňa možnosť uplatniť si predmetný nárok v uvedenom konaní rozšírením žaloby - vždy ide len o nárok z tej istej škody, z tej istej škodovej udalosti, o ktorej už súd právoplatne rozhodol. Zmätočné konanie žalobkyne nemôže byť na ťarchu žalovaného a tým pádom i na ťarchu intervenienta. Intervenient poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 13.10.2009, sp. zn. XCdo XXX/XXXX a ďalej uviedol, že i keď poukazuje na prekážku rozhodnutej veci res iudicata, z právnej istoty vznáša námietku premlčania k uplatnenému nároku v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe - tá začala plynúť v súlade s ust. § 106 ods. 1 OZ v deň poistnej udalosti 02.06.2007 a uplynula dňa 02.06.2009. Keďže žaloba bola konajúcemu súdu doručená až dňa 20.11.2009 a nanajvýš mal zato, že nárok bol zo strany žalobkyne riadne uplatnený až podaným odvolaním 22.05.2018, je nesporné že uplatnený nárok je premlčaný. V kontexte vznesenej námietky premlčania poukázal na ustálenú judikatúru rozhodnutie J. XX/XXXX. Vzhľadom na vyššie uvedené intervenient žiadal žalobu voči žalovanému zamietnuť a priznať žalovanému a intervenientovi voči žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu.
6. Podaním zo dňa 13.06.2019, doručeným súdu dňa 17.06.2019 žalobkyňa zopakovala svoju skutkovú a právnu argumentáciu v spore uvedenú v podanom odvolaní zo dňa 22.05.2018.
7. K vyjadreniu žalobkyne zo dňa 13.06.2019 bolo súdu dňa 11.07.2019 doručené vyjadrenie intervenienta na strane žalovaného, v ktorom uviedol, že žalobkyňa vo vyjadrení neuviedla žiadne nové skutočnosti, neoznačila žiadne nové dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a už vonkoncom nepoprela skutočnosti tvrdené intervenientom vlastnými tvrdeniami o skutkových okolnostiach. Predložené vyjadrenie žalobkyne len opakuje ňou tvrdené skutočnosti, ktoré navyše nepreukazuje žiadnymi dôkaznými prostriedkami. V zmysle uvedeného dal intervenient do pozornosti tú skutočnosť, že vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu intervenienta zo dňa 18.03.2019 je identické s odvolaním žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina zo dňa 20.04.2018, č.k. 8C/232/2009-91, čím podľa názoru intervenienta dochádza zo strany žalobkyne k popieraniu princípu hospodárnosti konania a jeho zbytočným predlžovaním, kedy súdu nie sú predkladané žiadne relevantné informácie pre posúdenie skutkového stavu a prijatie rozhodnutia. Keďže intervenient podal k uvedeným skutočnostiam žalobcu riadne vyjadrenie dňa 18.03.2019, zotrval na skutočnostiach a tvrdeniach učinených v predmetnom podaní ako aj doposiaľ učinených v celom prebiehajúcom konaní a žiadal, aby súd žalobu voči žalovanému zamietol a priznal žalovanému a intervenientovi voči žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu.
8. Žalovaný sa k žalobnému návrhu a jeho prílohám, ktoré mu boli spolu s procesnými poučeniami doručené v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, v súdom stanovenej lehote nevyjadril ani nevyužil prostriedky procesnej obrany.
9. Súd vo veci nariadil a dňa 09.06.2020 vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 180 CSP za účasti žalobkyne a jej právnej zástupkyne a právneho zástupcu intervenienta na strane žalovaného. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené oznámením o doručovaní písomnosti na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 09.04.2020. Žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť na
nariadenom pojednávaní riadne a včas, ani nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Súd vec na nariadenom pojednávaní prejednal a následne po vykonanom dokazovaní aj rozhodol. Možno konštatovať, že strany sporu vo svojich vyjadreniach ako aj v konaní pred súdom zásadne zotrvali na svojej vyššie uvedenej skutkovej a právnej argumentácii v spore.
10. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
11. V konaní nebolo sporné, že dňa 02.06.2007 o 20.00 hod. nastala poistná udalosť, pri ktorej žalovaný ako vodič, ktorý riadil motorové vozidlo zn. G. Q. M.: I. XXXBM v smere od J. Z. Ž., X. R. B. narazil do protiidúceho vozidla zn. X. XXX M.: J. XXXXXX, ktoré patrí žalobkyni. Žalovaný bol za uvedený skutok právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. XT/XXX/ XXXX a bol uznaný za vinného z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2007. Žalobkyňa, ktorá si v predmetnom trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody, bola so svojim nárokom na náhradu škody v súlade s ust. § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaná na občianske súdne konanie. Žalobkyňa si v tejto súvislosti uplatnila nárok na náhradu škody jednak v súdnom konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX voči poisťovni, a to z povinného zmluvného poistenia, a keďže v tomto konaní nebolo rozhodnuté o celom nároku, tak si uplatnila nárok na náhradu škody voči žalovanému priamo v tomto súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 8C/232/2009, a to proti žalovanému P.Á. E., ktorý svojim zavineným konaním spôsobil škodu, pričom v tomto konaní si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 2.656,- EUR s príslušenstvom, ktorým je úrok z omeškania a trovy konania. Jedná sa o nárok na náhradu škody uplatnený priamo voči škodcovi, ktorý si neuplatnila v právoplatne skončenom súdnom konaní vedenom na OS ZA pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX voči poisťovni. V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Ž. pod sp. zn. XXC/ XXX/XXXX voči poisťovni z povinného zmluvného poistenia, žalobou podanou proti žalovanému A. X., T..Q.. V. D. U., si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie sumy 1.518,- EUR. Toto súdne konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Ž., č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 19.07.2011, právoplatným dňa 31.08.2011, ktorým súd uložil žalovanej poisťovni A. X., T..Q.. povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.518,- EUR. V časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania, škody za odťah vozidla a parkovné, súd žalobu zamietol. V konaní vedenom na OS ZA pod sp. zn. XXC/XXX/ XXXX bolo preukázané, že žalobkyňa utrpela škodu vo výške 11.579,62 EUR. Súd škodu ustálil tak, že od všeobecnej hodnoty vozidla 12.568,- EUR odpočítal hodnotu zvyškov vo výške 988,38 EUR. Súd však priznal žalobkyni len žalobou uplatnený nárok vo výške 1.518,- EUR, pričom však v odôvodnení rozsudku súd skonštatoval, že žalobkyňa si mohla nárokovať náhradu škody až do výšky 5.685,75 EUR. Žalovaná poisťovňa A. X., T..Q.., zaplatila žalobkyni titulom náhrady škody peňažné plnenie spolu vo výške 7.203,75 EUR, z toho sumu vo výške 5.685,75 EUR dobrovoľne pred podaním žaloby a následne súdom priznanú náhradu škody vo výške 1.518,- EUR po právoplatnosti citovaného rozsudku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, rozdiel medzi súdom konštatovanou výškou škody v sume 11.579,62 EUR a poisťovňou zaplatenou náhradou škody, ktorú zaplatil poisťovateľ žalobkyni ako poškodenej v sume 7.203,75 EUR, predstavuje sumu 4.375,87 EUR, o ktorej súd doposiaľ právoplatne nerozhodol, pričom z uvedenej sumy si žalobkyňa touto žalobou uplatnila voči žalovanému škodcovi P. E. len nárok na náhradu škody vo výške 2.656,- EUR s príslušenstvom. Nárok na zaplatenie zvyšnej časti škody (1.719,87 EUR, čo je rozdiel medzi existujúcim nárokom žalobkyne: 4.375,87 EUR a nárokom uplatneným v tomto konaní: 2.656,- EUR) si žalobkyňa s ohľadom na premlčanie neuplatnila. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.
12. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
13. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
15. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
16. Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
17. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
18. Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
19. Podľa § 443 OZ sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase poškodenia.
20. Všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno uplatniť ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu:
- porušenie právnej povinnosti,
- vznik škody ako majetkovej ujmy,
- existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,
- zavinenie toho kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Ak boli prvé tri predpoklady zodpovednosti za škodu preukázané, zavinenie sa predpokladá.
21. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo - právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Protiprávnosť konania predpokladá faktické správanie sa subjektu, ktorý porušuje právnu povinnosť. Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Je však úlohou poškodeného (žalobcu) v spore preukázať protiprávnosť konania a škodu, ale zároveň i skutočnosť že medzi týmito predpokladmi je vzťah príčinnej súvislosti.
22. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 Občianskeho zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a na jej vznik sa nevyžaduje zavinené konanie. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka za takto vzniknutú škodu, ak bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, zodpovedá prevádzateľ vozidla. Zodpovednosť prevádzkovateľa, ktorá je aj v tomto prípade daná na základe samotnej existencie kvalifikovanej škodovej udalosti majúcej svoj pôvod v prevádzke, však nevylučuje zodpovednosť vodiča dopravného prostriedku, ktorý spôsobil škodu pri tejto škodovej udalosti zavineným porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 OZ. Pokiaľ ide o vzťah prevádzkovateľa a vodiča ako odlišných subjektov, ustanovenie § 427 a nasl. OZ upravujúce osobitnú zodpovednosť nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 OZ ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený tak môže uplatňovať právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 OZ na základe objektívneho princípu rovnako ako voči vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 OZ na základe zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení. Žalovaný
- vodič motorového vozidla za škodu zodpovedá na základe všeobecnej zodpovednosti zakotvenej v § 420 Občianskeho zákonníka, keď jeho zavinenie vyplýva z toho, že on ako účastník cestnej premávky porušil ustanovenia zákona NR SR č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
23. Súd vzhľadom na vyjadrenie intervenienta na strane žalovaného doručené súdu dňa 20.03.2019 uvádza, že nie je možné zastaviť konanie pre prekážku veci právoplatne rozhodnutej v zmysle § 230 CSP, pretože nie je daná totožnosť subjektov vo vzťahu ku konaniu sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Žalovaným v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/232/2009 je tentokrát priamo škodca.
24. Súd vzhľadom k tomu, že zo strany intervenienta na strane žalovaného bola podaním zo dňa 18.03.2019 vznesená kvalifikovaná námietka premlčania sa prednostne zaoberal vznesenou námietkou premlčania.
25. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / § 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
26. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
27. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
28. Ustanovenie § 106 OZ upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu k všetkým právam na náhradu škody. Táto premlčacia doba sa uplatní vo vzťahu k ustanoveniam § 420 a nasl. OZ, ale aj vo vzťahu k tým ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zodpovednosť za škodu v rámci špecifických právnych vzťahov (napr. § 42 a § 510 OZ a pod). Podmienkou začatia plynutia premlčacej doby na náhradu škody je v zákonom stanovených prípadoch uplatnenie práva na náhradu škody v prekluzívnej lehote u príslušného orgánu (napr.§ 443, § 655 ods. 2, § 763 ods. 3 a § 771 OZ). Rovnaká úprava ako na premlčanie práva na náhradu škody proti osobe, ktorá škodu spôsobila prevádzkou motorového vozidla (§ 15 ods. 2 PZP). Pri práve na náhradu škody je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Ich začiatok je stanovený samostatne; kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota so subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. Objektívna premlčacia doba týmto spôsobom konzumuje subjektívnu premlčaciu dobu, ktoré uplynie najneskoršie spolu s objektívnou premlčacou dobou. Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne (nie iba predpokladane) dozvedel o škode, t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá (porovnaj J. XX/XXXX). Pojem „dozvie sa o škode“ (§ 106 ods. 1 OZ) vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť
- vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde (Z IV, s. 634 ods. 3). 29. Z hľadiska premlčania nároku na námietku intervenienta učinenú podaním zo dňa 18.03.2019 je možné konštatovať, že nárok žalobkyne nebol v čase podania žaloby v zmysle § 106 ods. 1 OZ premlčaný, keďže žalobkyňa si nárok na náhradu škody uplatnila pôvodne v trestnom konaní a na základe trestného rozkazu bola odkázaná na občianske súdne konanie (č.l. 8); trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2007, t. j. premlčacia doba začala plynúť od tohto dňa, keďže až toho dňa sa žalobkyňa preukázateľne dozvedela o konkrétnej osobe škodcu, ktorá za škodu zodpovedá (t. j. žalovaný); žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 20.11.2009, t. j. v posledný deň pred premlčaním nároku.
30. Čo sa týka samotnej škody a jej výšky, v konaní nebolo sporné, že žalobkyni na majetku vznikla škoda, ktorá bola preukázaná v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, a to vykonaným znaleckým dokazovaním znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel D.. X. N. v znaleckom posudku č. X/XXXX, ktorý zistil všeobecnú hodnotu vozidla X. XXX X,X O. M., N. V., M..Č.. J. XXXXX ku dňu 30.05.2007 vo výške 12.568,- EUR vrátane DPH vo výške 20 % (378.623,57 Sk) a hodnotu zvyškov poškodeného motorového vozidla zn. X. XXX po dopravnej nehode dňa 02.06.2007 vo výške 988,38 EUR. V konaní vedenom na OS ZA pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX bolo preukázané, že žalobkyňa utrpela škodu vo výške 11.579,62 EUR. Súd škodu ustálil tak, že od všeobecnej hodnoty vozidla 12.568,- EUR odpočítal hodnotu zvyškov vo výške 988,38 EUR. Súd však priznal žalobkyni len žalobou uplatnený nárok vo výške 1.518,- EUR, pričom však v odôvodnení rozsudku súd skonštatoval, že žalobkyňa si mohla nárokovať náhradu škody až do výšky 5.685,75 EUR. Žalovaná poisťovňa A. X., T..Q.., zaplatila žalobkyni titulom náhrady škody peňažné plnenie spolu vo výške 7.203,75 EUR, z toho sumu vo výške 5.685,75 EUR dobrovoľne pred podaním žaloby a následne súdom priznanú náhradu škody vo výške
1.518,- EUR po právoplatnosti citovaného rozsudku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, rozdiel medzi súdom konštatovanou výškou škody v sume 11.579,62 EUR a poisťovňou zaplatenou náhradou škody, ktorú zaplatil poisťovateľ žalobkyni ako poškodenej v sume 7.203,75 EUR, predstavuje sumu 4.375,87 EUR, o ktorej súd doposiaľ právoplatne nerozhodol, pričom z uvedenej sumy si žalobkyňa touto žalobou uplatnila voči žalovanému škodcovi P. E. len nárok na náhradu škodu vo výške 2.656,- EUR s príslušenstvom, ktorý nárok uplatnila riadne a včas žalobou podanou dňa 20.11.2009 s ohľadom na skutočnosť, že trestný rozkaz, ktorým bol žalovaný za uvedený skutok právoplatne odsúdený, nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2007. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila len nárok na náhradu škody vo výške 2.656,- EUR. Nárok na zaplatenie zvyšnej časti škody (1.719,87 EUR, čo je rozdiel medzi existujúcim nárokom žalobkyne: 4.375,87 EUR a nárokom uplatneným v tomto konaní: 2.656,- EUR) si žalobkyňa s ohľadom na premlčanie neuplatnila.
31. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považoval nárok žalobkyne za právne dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
32. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
33. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase podania žaloby, výška úrokov z omeškania bola o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na náhradu škody podaním žaloby na príslušný súd. Žaloba bola doručená súdu dňa 20.11.2009. Prvý deň omeškania s plnením nastal 21.11.2009. Výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahov bola s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie v období 13.05.2009 do 12.04.2011 vo výške 9%. Žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.656,- EUR od 21.11.2009 do zaplatenia. S poukazom na vyššie uvedené súd teda žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom jeho výšku určil podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom v čase vzniku omeškania.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola voči žalovanému úspešná v plnom rozsahu v konaní pred súdom prvej inštancie, priznal právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
41. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
42. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania intervenienta, nakoľko CSP neupravuje ustanovenia o náhrade trov konania tohto subjektu, súd s použitím základných princípov čl. 4 ods. 1 CSP aplikoval na rozhodnutie o jeho nároku na náhradu trov konania ustanovenie CSP, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci a to ustanovenie § 255 upravujúce náhradu trov konania medzi stranami sporu. Intervenient má právo na náhradu trov konania iba v prípade úspechu v konaní tej strany, ktorú podporuje, povinnosť k náhrade nákladov konania však intervenientovi v prípade neúspechu ním podporovanej strany nevznikne, pretože jeho procesné úkony sú pričitateľné ním podporovanej strane, ktorá aj platí náklady takto vzniknuté [napr. Bydlinski M. in Fasching H. W.
- Konecny A.: Kommentar zuden Zivilprozessgesetzen, 2. Band 1. Teilband (EGZPO und §§ 1 - 73b ZPO), 3. vydanie, Wien: Manz,§ 41, marg. č. 12]. Intervenient vystupoval na strane žalovaného, ktorý bol v spore neúspešný v celom rozsahu. Intervenient nie je subjektom, ktorý by mohol byť zaviazaný na náhradu trov konania (obdobne ako vedľajší účastník počas účinnosti Občianskeho súdneho poriadku). Na náhradu trov konania môže byť zaviazaná len strana sporu, a preto súd žalobkyni náhradu trov konania voči intervenientovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.