Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-66-2019.pdf
PDF · 128.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/66/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu U. I., bytom I.. R. XXX/X, XXX XX F., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Pochom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 3, 085 01 Bardejov, proti žalovanému Spoločenstvo vlastníkov bytov, so sídlom D/33, Čsl. Armády 362, 089 01 Svidník, o zaplatenie 1.951,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 4C/138/2012 - 442 zo dňa 18.12.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku III., ktorým súd 1. inštancie žalobný návrh zamietol a vo výroku IV., ktorým vylovil, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. pripustil späťvzatie žaloby, že Spoločenstvo vlastníkov bytov sa ma riadiť podľa zákona č.182/1993 Z. z. a v plnej miere ho dodržiavať a konanie v tejto časti zastavil. II. Pripustil späťvzatie žaloby, že Zmluva o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX je neplatná a Spoločenstvo vlastníkov bytov D/33 je povinné zaplatiť žalobcovi sumu 552,- Eur s 9 % úrokom z omeškania za neoprávnené platenie do Prvej stavebnej sporiteľne od 28.05.2009 a konanie v tejto časti zastavil. III. Žalobný návrh zamietol. IV. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením článku 2 ods. 3 a článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovením § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 10 ods. 1 a 2, § 7 písm. c/ zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 3. Súd prvej inštancie pripustenie späťvzatia žaloby, že spoločenstvo vlastníkov bytov sa má riadiť podľa zákona č. 182/1993 Z.z. a v plnej miere ho dodržiavať a zastavenie konania v tej časti odôvodnil tak, že žalobca sa procesným postupom počas konania nedomáhal určenia tejto povinnosti. Zároveň súd prvej inštancie k tomu doplnil, že povinnosti ukladané na základe zákona, nie je potrebné ukladať rozhodnutím súdu nakoľko toto je dané ústavnou zásadou vyjadrenou v článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pripustenie späťvzatia žaloby, že Zmluva o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX je neplatná a spoločenstvo vlastníkov bytov D/33 je povinné zaplatiť žalobcovi sumu 552,- Eur s 9% úrokom z omeškania za neoprávnené platenie do Prvej stavebnej sporiteľne od 28.05.2009, a zastavenie konania v tejto časti odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca procesným postupom sa nedomáhal už určenia tejto povinnosti, teda upustil od pôvodne uplatnených nárokov v žalobnom návrhu. Žalobca sa domáhal len náhrady škody v sume 1.951,48 Eur. Súd 1. inštancie zobral argumentáciu žalobcu na vedomie, ale sa s ňou nestotožnil. Aj napriek tomu, že bola prijatá novela č. 70/2010 Z.z. a podľa prechodným ustanovení k úpravám činným od 01.04.2020 mali vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome správcovia, predsedovia povinnosť zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve uzavreté
do 01.04.2010 uviesť do súladu s tým zákonom do 31.04.2011. Zároveň v časti zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona sú po uplynutí tejto lehoty neplatné a žalobca je vlastníkom bytu, pričom v nadväznosti na ustanovenie § 10 ods. 1 veta prvá vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv a to od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky a údržby opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na 1 rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku údržby a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku ako aj výdavky na obnovu modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z toho plynie, že zákonom č. 70/2010 Z.z. bola doplnená posledná veta, a žalovaná strana priznala, že zákonom uložená povinnosť nebola splnená do 31.03.2011 pre objektívne príčiny na strane vlastníkov bytov, vrátane žalobcu ako je uvedené v bode 20. odôvodnenia. Hlasovanie o zmene výšky platieb do fondu opráv bolo na programe schôdze. Predsedajúci V.. U. V. konštatoval, že zmena platby nie je možná z dôvodu nedostatočného počtu prítomných vlastníkov na schôdzi, teda žalovaná strana mala vôľu túto zmenu realizovať, pričom žalobca nijakým spôsobom nenamietal tento stav, teda už v tom čase, t.j. 07.06.2011 vedel aká je situácia, mohol uplatniť svoje práva a povinnosti ako vlastník štvorizbového bytu a nebytového priestoru v dome a podať žalobný návrh. Nestalo sa tak. Ani prípadne inak neprejavil tento nesúhlas, respektíve nespokojnosť s tým, že zmena platby do fondu, prevádzky a údržby opráv nie je v súlade s novelou. Túto naďalej platil. Skutočnosť, že hypotéza novely nebola naplnená je stranám sporu zrejmá. Strany toto nenamietali. Žalobca vyčísľoval škodu, žalovaná strana túto namietala. Stranám bolo a je známe, že platby do fondu prevádzky, údržby a opráv boli vykonávané na základe rozhodnutia zhromaždenia spoločenstva bytov D/33 zo dňa 17.12.2008. A to paušálne za byt 600,- Sk, teda 19,916 Eur a k tomu 3Sk, teda 0,238 Eur za 1 m2 za plochu. Aj po prijatej novele a uloženej povinnosti na zosúladenie tohto stavu v spoločenstve platby boli už v uvedenej paušálnej rovine, nie podľa spoluvlastníckeho podielu tak, ako to ukladala novela. Súd 1. inštancie zároveň poukázal na to, že bez povšimnutia nemôže zostať skutočnosť, že platby v paušálnej rovine zvýhodňovali väčšie byty, pričom žalobca mal a má väčší byt. Je vlastníkom veľkého 4 - izbového bytu o výmere 81,01 m2 + viac ako 15 m2 veľkej pivnice. Výška spoluvlastníckeho podielu žalobcu je 9.631/293.526. Žalobný návrh žalobca upravil a výšku škody ustálil na sumu 1.951,48 Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie požiadal o vyjadrenie svedkyne C.. D. G., ktorá stranám sporu potvrdila už známu skutočnosť, že do účinnosti novely č. 70/2010 Z.z., zákon umožňoval hlasovaním 2/3 kvórom dohodnúť aj iný spôsob tvorby prevádzky, údržby a opráv tak ako bol zavedený v spoločenstve vlastníkov bytov D/XX, I. armády XXX, XXX XX F., kde za každý byt prispievali vlastníci bytov do fondu prevádzky údržby a opráv inak, ako podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Spoločenstvo bolo povinné najneskôr do 31.03.2011 zosúladiť zmluvu so zákonom a určiť tvorbu výšky preddavku prevádzky údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu a k nemu prirátať 25 % plochy balkónov, lodžií a terás. To sa nestalo, a preto žalobca podal žalobu a domáhal sa nápravy tak, aby tvorba fondu prevádzky, údržby a opráv bola v dome kde býva v súlade so zákonom. Ak tvorba fondu v bytovom dome by bola zosúladená so súčasne platným zákonom, z modelového výpočtu vyplýva, že nezosúladenie zmluvy o spoločenstve s ustanovením platného zákona, by boli vlastníci jednoizbových a dvojizbových bytov poškodení, pretože by platili viac ako im ukladá zákon, zároveň by boli vlastníci trojizbových bytov zvýhodnení, pretože by platili menej ako im ukladá zákon. Teda je možné zo skutočných údajov tvorby prevádzky, údržby a opráv a údajov z listu vlastníctva určiť akou mierou bol poškodený žalobca a akou mierou boli poškodení ďalší vlastníci v bytovom dome spoločenstvom bytov D/33. Svedkyňa uviedla vo svojom písomnom vyjadrení skutočnosti už známe, preto súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné ju vypočuť. Žalovaná strana od začiatku tvrdila skutočnosť, že na strane žalobcu nedošlo k vzniku škody, pričom toto z pohľadu výpočtu svedkyňa nepriamo potvrdila. Žalobca žiadal náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť od 01.04.2010 do 01.06.2018, teda odkedy nadobudol účinnosť zákon č. 70/2010 Z.z., ktorým sa menila platba do fondu prevádzky, údržby a opráv až do doby, kedy sa platba do fondu opráv zosúladila so zákonom. Žiadal priznať úroky z omeškania a trovy konania. Súd prvej inštancie poukázal na bod 13. svojho odôvodnenia a to na vyjadrenie doručené súdu dňa 10.04.2014 z obsahu ktorého vyplýva, že od marca 2009 platby do fondu opráv určené pre vlastníkov bytov D/33 boli schválené na Zhromaždení vlastníkov bytov dňa 17.12.2008. Zo strany Spoločenstva vlastníkov bytov D/33 došlo k úprave platieb do fondu opráv podľa ktorej inkaso začína plynúť dňom 01.03.2014, ide o nový prepočet platieb do fondu opráv ktoré boli vypočítané podľa celkovej výmery bytov a bola určená aj cena za balkón. Pri výpočte platieb do fondu opráv jednotlivých vlastníkov bytov bol zvolený taký postup: - bola zachovaná pôvodná celková výška mesačného príspevku za celý bytový dom a suma ktorú zaplatí vlastník bytu bola vypočítaná podľa jeho
spoluvlastníckeho podielu. Podľa pripojeného zoznamu nové platby do FO SVB Spoločenstva bytov D/33 pod poradovým číslom XX I. U., stará platba 29,48 Eur, nová platba 37,06 Eur. Podľa zoznamu platby do fondu opráv od 03/2009 schválené na zhromaždení vlastníkov bytov D/33 dňa 17.12.2008 pod číslom 24 I. U., výmera 96 m2, spolu 888,-Sk/29,476 Eur, zaokrúhlene 29,48 Eur. Podľa zoznamu platby do fondu opráv od 03/2009 schválené na zhromaždení vlastníkov bytov 0/373 dňa 17.12.2008 pod číslom 24 I. U., výmera 96 m2, spolu 888,-Sk/ 29,476 Eur, zaokrúhlene 29,48 Eur), teda z uvedeného je zrejmé, že žalobca v paušálnej rovine do prijatia novely mal povinnosť uhrádzať výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráva v sume 29,48 Eur a po dátume 31.03.2011 v novom systéme na určenia výšky preddavku do fondu prevádzky, údržby a oprava v sume 37,06 eura, teda v novom systému platby žalobca má vyššiu povinnosť na výške preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv o sumu 7,58 Eur (29,48 + 7,58 = 37,06 Eur), preto v jeho prípade nemohlo dôjsť k vzniku škody tak ako to vyplýva z ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Žalovaná strana stav výšky preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv nezosúladila s novelou a po dátume 31.03.2011 táto bola naďalej v paušálnom systéme, nie podľa spoluvlastníckeho podielu. Na strane žalobcu však nedošlo k vzniku škody, pretože tento mal a má povinnosť plniť preddavok do fondu prevádzky, údržby a opráv v zákonom stanovenej výške. Žalobca je vlastníkom štvorizbového bytu a podľa paušálneho systému platby bol vo výhode oproti menším bytom, pretože platil menej do tohto fondu. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nenapadol podaním žaloby, respektíve inak v administratívnej rovine, že od 01.04.2011 požaduje platby v súlade s novelou a nepriamo tento stav prijal, pritom za daného stavu nezosúladenie platieb na výške preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv nemá za následok vznik škody spôsobom, ako to prezentoval žalobca ustanovením citovanej novely, pretože toto porušenie s nezosúladením nemá za následok vznik škody spôsobom ako toto uplatnil v konaní. Nebolo ani preukázané, aby na strane žalovaného došlo k prípadnému bezdôvodnému obohateniu nakoľko vykonávané platby v paušálnom systéme na strane žalobcu boli vykonávané do fondu prevádzky, údržby opráv, čo zákon zohľadňuje ako povinnosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy. Zároveň súd prvej inštancie poznamenal, že žalobca bol v minulosti štatutárnym orgánom spoločenstva (predsedom) počas konania mal výhrady voči štatutárnemu orgánu, a to terajšiemu predsedovi Mgr. E. I.Š.. V spoločenstve pretrvávajú nezhody. Toto má vplyv aj na správanie členov spoločenstva vlastníkov bytov v účasti na zhromaždeniach. Aj vzhľadom na tvrdenia strán sporu za daného stavu zrejme nebolo možné dosiahnuť zosúladenie podľa spoluvlastníckeho podielu, čo žalobca využil na podanie žaloby a inak sa nápravy nedomáhal. V spoločenstve existujú nezhody v myšlienkových pochodoch členov spoločenstva bytov, a nie je možné dosiahnuť ani voľbu predseda spoločenstva. Nakoniec vo veci konala rada, ktorá pre konanie splnomocnila U.. L. I.. Vo vzťahu k nemu žalobca mal a má výhrady, a taktiež bez povšimnutie nemôže zostať ani trestné oznámenie. Tak ako to odôvodnil súd prvej inštancie v bode 10. odôvodnenia rozsudku. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že za daného stavu žalobca podanou žalobou nepreukázal ani naliehavý právny záujem na vzniku škody. 5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., v spojení s ustanovením § 257 C.s.p. Vyslovil, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko žalobca je vlastníkom bytu Spoločenstva vlastníkov bytov D/33. Ďalej žalovaná strana nezosúladila stav s novelou podľa spoluvlastníckeho podielu, pričom podiel nezosúladenia majú členovia Spoločenstva vlastníkov bytov D/33 vrátane žalobcu. 6. Súd prvej inštancie napokon vysvetlil prečo poplatková povinnosť neprechádza na žalovaného. Ide o poplatkovú povinnosť v sume 175,50 Eur podľa zákona č. 71/1992 Zb. položka 1 písm. a/, b/ sadzobníka poplatkov. Konštatoval, že uznesením zo dňa 26.07.2012 č.k. 4C/138/2012 - 28 priznal žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku z podaného žalobného návrhu. Nakoľko súd žalobnému návrhu nevyhovel poplatková povinnosť neprechádza na žalovanú stranu. 7. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne aplikoval právny predpis. Žalovaný v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z. § 10 ods. 1 a v súlade so zmluvou o spoločenstve neupravil platby do fondu opráv tak, ako mu to ukladala novela zákona č. 70/2010 Z.z., ktorou sa menil zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Svojim návrhom ako žalobca sa domáhal okrem iného, aby Spoločenstvo vlastníkov bytov zosúladilo platby do fondu opráv tak, ako mu to ukladá novela zákona. Žalovaný v zastúpení pána I. svoju obhajobu postavil na tom, že sa snažil súdu vykresliť osobu žalobcu ako osobu, ktorá škodí spoločenstvu a navodí dojem, že pre žalobcu nezosúladili novelu so zákonom č. 70/2010 Z.z., ktorou sa menil zákon č. 182/1993 Z.z. To sa darilo žalovanému 7 rokov, pričom stačilo, aby žalovaný
zmenil platbu do fondu opráv od roku 2010 do roku 2018 kedykoľvek na začiatku roka tak, ako mu to ukladá § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Zástupca spoločenstva pán I. viackrát porušoval zákon a porušuje ho do dnešnej doby, keď súdu tvrdil, že na schôdzach žalobca vyrušoval tak, že len ho upozorňoval na to, že porušuje zákon. Pretože sa žalobca pravidelne zúčastňoval na zhromaždeniach tak si všimol, že sa podpisujú dupľované prezenčné listiny zo zhromaždenia, po zhromaždeniach a potom ešte dopisovali niektoré priezviská, ktoré na zhromaždeniach neboli. Preto sa žalobca rozhodol, že si zosníma priebeh podpisovania prezenčnej listiny, čo sa zjavne nepáčilo pánovi I. a vytvoril z toho aféru, že tajne nahráva na zhromaždeniach aj keď na nahrávke jasne počuť a vidieť ako pán I. hovorí, že môže žalobca kamerovať a potom to dať na súd. Keď vstúpil zákon o osobných údajov do platnosti tak už nemohol použiť kameru a proste sa nekamerovalo. Žalovaný skoro 7 rokov tvrdil, že sa nedali zosúladiť platby do fondu opráv so zákonom a že v roku 2011, keď sa na schôdzi preberala platba do fondu opráv a pre nedostatok vlastníkov na schôdzi sa fond opráv neodsúhlasil, a že vtedy mal podať žalobu a to nespravil. Žalobca konštatoval, že iba prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká, pretože na schôdzi sa o fonde opráv nakoniec nehlasovalo, a žalobca nebol prehlasovaný vlastník nemohol si uplatniť právo prehlasovaného vlastníka bytu a podať v roku 2011 na súd žalobu. To, že žalovaný tvrdil, že od roku 2014 fond opráv opravili sa tiež nezakladá na pravde. Podľa názoru žalobcu a podľa vyjadrenia pani D. G., ktorá pracovala ako viceprezidentka Slovenského združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku sa tak nestalo, lebo žalovaný fond opráv upravil tak, že stanovil takú čiastku, v tomto prípade čiastku 1.192,20 Eur a tá sa podelila na všetkých vlastníkov bytov a za balkón sa určila paušálna čiastka 0,34 Eur bez rozdielu aký je veľký balkón, čo je tiež v rozpore so zákonom. Následne žalobca citoval § 32d zo zákona č. 70/2010 Z.z., ide o prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.04.2010 z ktorého vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome správcovia a predsedovia sú povinní zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve uzavreté do 01.04.2010 uviesť do súladu s týmto zákonom do 31.03.2011. Tieto časti zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré sú v rozpore s ustanovenia tohto zákona sú po uplynutí tejto lehoty neplatné. Po tomto dátume už nemal čo platiť žalobca paušálnu čiastku 600 korún slovenských. Takže nie je pravda, že žalovaný v roku 2014 zosúladil platby fondu opráv so zákonom. Žalovaný len kozmeticky upravil fond opráv a nesplnil si ani povinnosť, ktorú mu ukladal zákon ešte v roku 2010. Žalovaný sa kŕčovite držal toho, aby sa fond opráv nezmenil, ale nevedel logicky zdôvodniť prečo fond opráv nechce zmeniť. Dokonca vo svojom stanovisku žalovaný zo dňa 22.09.2016 súdu doslovne napísal, že to, že žalobca neplatí v súlade so zákonom vie, a akceptuje od začiatku pojednávania. Žalobca vyplatil viac, ale žalovaný zákon do praxe neuviedol, takže logicky nemohol čo viac platiť. V stanovisku zo dňa 22.09.2016 sa žalovaný priznal, že do fondu opráv platí žalobca v rozpore so zákonom, a že vedel o tom a nič nepodnikol, lebo okrem žalobcu nik nepodal žalobu. Žalovaný tvrdil, že žalobca neutrpel žiadnu škodu, práve naopak, ak by bol zákon uvedený do praxe platil by viac. Vlastníci malých bytov, ktorí neuvedením zákona boli skutočne poškodení si škodu neuplatnili. Jednalo sa o pár desiatok eur. Vlastníci bytov sa na zhromaždení uzniesli, že sa v spoločenstve urobí vnútorný a finančný audit, lebo nastalo podozrenie, že štatutár pán I., si z fondu opráv vypláca mzdu, a tiež mu z fondu opráv boli vyplácané aj dávky v nezamestnanosti, na ktoré podľa zákona nemal nárok. Naviac je podozrenie, že pán I., ako štatutár spoločenstva uzavrel sám so spoločenstvom pracovnú zmluvu alebo dohodu a následne mu počas jeho práceneschopnosti sociálna poisťovňa vyplácala dávky. Vlastníci na tomto zhromaždení v roku 2016 odsúhlasili uznesením, že pánovi I. s platnosťou v roku 2018 pozastavili vyplácanie mzdy. Audit sa mal vykonať do 3 mesiacov od schôdze, aby sa aj takýmto spôsobom zistilo, či sa v spoločenstve dodržiava zákon a prípadne, aby sa aj ujasnilo, či sa do fondu opráv platí v súlade so zákonom. Pán I. a rada spoločenstva na čele s pánom M., ktorý bol poverený vedením účtovníctva sa rozhodli, že audit neurobia, aj keď zo zákona sú povinní plniť uznesenia na ktorých sa uznesenú vlastníci bytov. Pánovi I. zo zákona sa skončilo v roku 2017 funkčné obdobie predsedu spoločenstva, lebo nebol vlastníkom bytu a mali sa pripraviť voľby nového predsedu spoločenstva. Pretože pán I. a rada odmietla urobiť vnútorný finančný audit spoločenstva a je vážne podozrenie, že predseda spoločenstva bez súhlasu vlastníkov sám neoprávnene nakladal s finančnými prostriedkami spoločenstva, tak nikto z vlastníkov nemal záujme o funkciu predseda spoločenstva. Keď si v roku 2017 zvolili za zastupujúceho predsedu U.. P., tak pán I. ako bývalý predseda nezapísal do registra spoločenstiev vlastníkov bytov do 15 dní tak, ako mu to ukladá zákon v § 7 písm. c/. Takýmto spôsobom si pán I. zabezpečil to, že neodovzdal doklady spoločenstva, aby sa mohol vykonať audit, a keďže je stále zapísaný ako štatutár spoločenstva, naďalej má prístup k účtu spoločenstva, preberá poštu spoločenstva, a v registri je zapísaný ako štatutár s poznámkou, že mu funkčné obdobie skončilo v roku 2017. Ako žalobca povedal na súdnom pojednávaní dňa 18.12.2018, preňho sa skončil spor so žalovaným dňom, keď sa upravil fond opráv, ale teraz musí
skonštatovať, že aj keď sa fond opráv upravil v roku 2018, pán I. do dnešného dňa nezosúladil zmluvu o spoločenstve s novým zákonom, čím opäť došlo k porušeniu zákona č. 70/2010 Z.z. V súčasnosti od 01.09.2019 je opäť v platnosti ďalšia novela zákona č. 283/2018 Z.z., a žalovaný opäť zmluvu o spoločenstve nezosúladil so zákonom, a pritom ak je zmluva v rozpore so zákonom, tak tie časti zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona sú po uplynutí tejto lehoty neplatné. Posledný dodatok v zmluve o spoločenstve bol zaregistrovaný v registri spoločenstiev a vlastníkov bytov v P. dňa 05.06.2008. Ako uviedol žalobca v žalobe nedával ju preto, aby na tom zarobil a už vôbec netušil, že súd sa bude ťahať 7 rokov, a že žalovaný počas celého súdneho sporu nedoručí súdu jeden dôkaz, že koná v rámci zákona. Naopak žalovaná strana sama priznala, že vedome konala v rozpore so zákonom a o tom vedela od začiatku pojednávania. Rada spoločenstva si neplnila svoju funkciu, lebo predseda rady bol určený radou, aby viedol účtovníctvo, čo malo v konečnom dôsledku viesť k situácií, že sa sám člen rady kontroloval. Fond opráv bol zneužitý na to, aby sa z neho vyplácali mzdy, ktoré si štatutár pán I. nezákonne vyplácal so súhlasom predsedu rady spoločenstva pánom M., ktorý aj keď je to nelogické ako člen rady bol poverený radou, aby viedol účtovníctvo. Až v roku 2016 sa z výpisov účtov z banky vlastníci dozvedeli, že peniaze, ktoré mali byť určené na fond opráv sa používali aj na výplatu mzdy pre predsedu spoločenstva pána I. a spoločenstvo mu hradilo aj jeho časté PN, prvých 10 dní pred PN. Aj keď za posledné 4 roky platí rovnakú čiastku do fondu opráv tak sa peniaze na účte len kumulovali a žiadne väčšie opravy sa nerobili. Žalobca má za to, že pán I. v roku 2018 zastupoval žalovanú stranu na súde, ale nezastupoval spoločenstvo, ale sám seba čo je v rozpore so zákonom č. 283/2018 Z.z. platným od 01.11.2018, konkrétne § 9 ods. 7, ktorý v odvolaní žalobca odcitoval. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Následne po podaní odvolania žalobca zaslal do spisu podanie. Uviedol, že v súčasnosti nie je zamestnaný a je evidovaný na úrade práce. Dňa 13.12.2017 si podal žiadosť do invalidného dôchodku, ktorý bol prejednaný dňa 25.02.2019, kde bol uznaný invalidným na 60 % od 13.12.2017. Vzhľadom na skutočnosť, že posudok o uznaní invalidity dostane v rozpätí 60 dní, nemôže zaslať súdu doklady o uznaní invalidity. Poslal však potvrdenie úradu práce, že je vedený ako uchádzač o zamestnanie a predvolanie na ústne pojednávanie o posúdení invalidity zo dňa 14.02.2019. 9. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému na vyjadrenie. Vyjadrenie do spisu predložené nebolo. 10. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie žalobný návrh zamietol a vo výroku IV., ktorým vyslovil, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva, v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 03.06.2020 a zistil, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné. 11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nie len vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať. 12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolací dôvodov v kontexte k namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, zároveň, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne a úplne aplikoval príslušné právne predpisy, a či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil v napadnutej časti. Odvolací súd vychádzal z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 78/05). 13. Odvolací súd zistil, že v napadnutej časti súd správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov na strane jednej, a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd sa v napadnutej časti v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie tak, ako to má na mysli ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., a k odvolacím dôvodom žalobcu považuje za potrebné uviesť nasledovné. 14. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov stav k 01.04.2010 vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu
prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv doma sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. 15. Z komentára k ustanoveniu § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. text komentára účinný k 01.04.2010 vyplýva, že ustanovenie § 10 zákona sa zaoberá tzv. finančnými záležitosťami pri správe bytového domu, a to či už formou spoločenstva, alebo formou správcu. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ustanovuje základné povinnosti v súvislosti s poukazovaním platieb od jednotlivých vlastníkov, ktoré sa stávajú spoločnými prostriedkami vyčlenenými na správu bytového domu a na úhradu platieb za plnenia, ktoré spravuje buď spoločenstvo, alebo správca. Povinnosti platiť do fondu sa nemôžu vlastníci zbaviť z dôvodu, že toto zákonné ustanovenie je kogentnej povahy, a bez príspevkov vlastníkov do fondu by nebolo možné zabezpečovať starostlivosť o bytový dom, t.j. údržbu, prevádzku, opravy, modernizáciu, rekonštrukciu bytového domu a priľahlého pozemku patriaceho všetkým vlastníkom v bytovom dome. Tejto povinnosti sa vlastníci nemôžu zbaviť. Ako uvádza zákon, nie všetci vlastníci musia uhrádzať uvedené príspevky v rovnakej výške, ale podľa výšky ich spoluvlastníckeho podielu vymedzeného v § 5 ods. i písm. b/, t.j. veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome. V zmysle tohto ustanovenia sú vlastníci pri stanovovaní výšky preddavkov povinní zohľadniť tiež mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome. 16. Zákon určuje vlastníkom obligatórnu povinnosť uhrádzať príspevky do fondu, pričom zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone j správy následne ustanovuje konkrétne rozpisy mesačných platieb do fondu, spôsob úhrady, pomer príspevkov jednotlivých vlastníkov. Povinnosť vlastníka uhrádzať platby do fondu vzniká od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (k zápisom vlastníckych práv k bytom a nebytovým priestorom pozri bližšie katastrálny zákon). Povinnosť uhrádzať uvedené platby je vynútiteľná, či už prostredníctvom súdu, alebo prostredníctvom dobrovoľnej dražby (k tomu pozri § 8b ods. 2 písm. i/ tohto zákona). 17. Príspevky do fondu opráv nie sú vratnými ako zálohové platby za poskytované plnenia, pri ktorých po vykonaní ročného zúčtovania môže vzniknúť buď preplatok, ktorý sa vlastníkovi vracia alebo nedoplatok, ktorý bude musieť vlastník doplatiť. Na rozdiel od zálohových platieb pri príspevkoch, respektíve preddavkoch do fondu možno disponovať vo fonde len s tou sumou, ktorá sa tam vyzbierala. Nemožno napríklad naplánovať opravu spoločných častí domu nad objem finančných prostriedkov, ktoré sa reálne nachádzajú vo fonde. Čo sa týka výšky preddavkov jednotlivých vlastníkov novela zákona v roku 2010 určila len jeden spôsob platenia preddavkov do fondu, a to podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, čo bolo v aplikačnej praxi značne kritizované. V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 70/2010 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prax ukázala, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nie sú schopní sa dohodnúť na inej spravodlivej forme tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu tak, aby nedochádzalo k znevýhodňovaniu určitej skupiny vlastníkov bytov v dome. Na účel platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa k podlahovej ploche bytu alebo nebytového priestoru pripočítava aj časť podlahovej plochy balkóna, loggie alebo terasy a to vo výške 25 % z ich podlahovej plochy, pretože z fondu prevádzky, údržby a opráv sa hradia ich opravy, pričom tieto priestory užívajú len vlastníci bytov, ktorí majú na nich výlučne vstup. Zrejme aj z dôvodu početnej kritiky bol zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v roku 2014 znovu novelizovaný, pričom zákon č. 205/2014 Z.z. zakotvil zásadu, že pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu, a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome, čím došlo k zlepšeniu postavenia vlastníkov nebytových priestorov v dome, a postavenia vlastníkov v garáži, ktorí zväčša nevyužívajú spoločné priestory a zariadenia tak, ako vlastníci bytov a nemajú osoh z ich opravy alebo rekonštrukcie. 18. Možno konštatovať, že súd prvej inštancie správne zistil, že povinnosť poukazovať finančné prostriedky do fondu, prevádzky, údržby a opráv vzniká všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov a vytváranie fondu je povinnosťou vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo zákona. V tejto povinnosti platiť do fondu sa nemôžu vlastníci zbaviť z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 32d zákona č.
70/2010 Z.z. nedošlo k splneniu povinnosti uviesť zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve uzavreté do 01.04.2010 do súladu s týmto zákonom do 31.03.2011. Preto súd prvej inštancie správne ustálil, že v prípade žalobcu nemohlo dôjsť k vzniku škody tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Žalobca si len plnil svoju zákonnú povinnosť. Súd prvej inštancie dokonca zistil, že v novom systéme po 31.03.2011 mal platiť žalobca až 37,06 Eur a platil iba 29,48 Eur tak, ako bolo dohodnuté na zasadnutí vlastníkov bytov dňa 17.12.2008 v paušálnej rovine tak, ako to odôvodnil súd prvej inštancie v bode 12. odôvodnenia rozsudku. Správne sa súd prvej inštancie zaoberal aj otázkou, či na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu a jeho záver uvedený v bode 45. odôvodnenia, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného nedošlo je tiež vecne správny. Tým, že si žalobca plnil povinnosť danú mu zákonom, nemohla mu vzniknúť úhradou platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv od 01.04.2010 škoda. Pravidlám formálnej logiky zodpovedá i záver súdu prvej inštancie, že keď žalobca platil menej, a v novom systéme na určenie výšky preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv mal platiť viac, toto plnenie z pohľadu ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť škodou. 19. Aj keď sa súd prvej inštancie nad rámec predmetu konania zaoberal otázkou širšieho pohľadu preskúmania a osobnými výhradami žalobcu voči U.. L. I., a zaoberal sa aj otázkou, že v danom prípade nie je naliehavý právny záujem na vzniku škody. K tomu odvolací súd konštatuje, že uvedené nemá vplyv na predmet sporu. Zároveň ide o žalobu na plnenie, preto nie je potrebné naliehavý právny záujem skúmať. Súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, i čo do výroku o zamietnutí žaloby, i čo do súvisiaceho výroku o trovách konania, keď aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 v spojení s ustanovení § 257 C.s.p. I odvolací súd súhlasí s názorom, že bolo povinnosťou žalovaného zosúladiť zmluvu o spoločenstve so zákonom a určiť tvorbu výšky preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu a k tomu prirátať 25 % plochy balkónov, lodžií alebo terás. A následne v zmysle novely, a to zákona č. 205/2014 Z.z. pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, zohľadniť mieru využívania spoločných časti domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome. Uvedené možno i podľa názoru odvolacieho súdu považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému. Výnimočnosť spočíva vo vyššie opísaných okolnostiach danej veci, ako aj okolnostiach u strán sporu. Zároveň sa vzhľadom na nesplnenie zákonnej povinnosti zo strany žalovaného nejaví nepriznanie trov konania ako neprimeraná tvrdosť voči nemu. 20. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie žalobný návrh zamietol a vo výroku IV., ktorým vyslovil, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešnému žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú. Preto odvolací súd vyslovil v súlade so zásadou hospodárnosti, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.