Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/15/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu BYTOVÉ DRUŽSTVO PREŠOV, so sídlom Bajkalská 30, 080 01 Prešov, IČO: 00 173 665 zastúpeného JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanej W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX G., zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU VAĽO & PARTNERS s. r. o., so sídlom 080 01 Prešov, Konštantínova 3, o zaplatenie úrokov z omeškania, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešove č.k. - 334 zo dňa 12. 12. 2019, takto

rozhodol:

M e n í rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. tak, že nepriznáva náhradu trov prvoinštančného konania žalobcovi vo vzťahu k žalovanej.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 242,73 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanej nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ustanovením a ustanovením , a (ďalej ).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny zástupca žalobcu uviedol, že suma , ktorá bola čo do istiny priznaná, bola započítaná na preplatok žalovanej, ktorý jej vznikol za zúčtovacie obdobie, ktoré bolo splatné v 30.06.2019. Zvyšok tohto preplatku vo výške 141,- Eur bol vrátený žalovanej vzhľadom na to, že prebiehal súdny spor, a preto nebol započítaný na úroky z omeškania z tohto sporu. Prepočítal predmetné nároky ohľadom úrokov z omeškania s tým, že ich špecifikoval tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 633,73 Eur od 17.2014 do 31.5.2015 vo výške 47,40 Eura, 8,15 % úroky z omeškania ročne zo sumy 68,08 Eura od 01.07.2014 do 31.05.2015 vo výške 5,09 Eura, 8,15 % úroky z omeškania ročne zo sumy 68,08 Eura od 01.08.2014 do 31.05.2015 vo výške 4,62 Eur, 8,05 % úroky z omeškania ročne zo sumy 608,32 Eura od 01.06.2015 do 30.06.2018 vo výške 150,93 Eur, 8,05 % úroky z omeškania ročne zo sumy 429,62 Eur od 01.07.2018 do 30.06.2019 vo výške 34,49 Eur a 8,05 % úroky z omeškania zo sumy 0,43 Eur od 01.07.2015, 01.08.2015 a od 01.09.2015 do 30.06.2018 vo výške po 0,10 Eura, celkovo teda žiadal o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 242,73 Eur. Právny zástupca žalovanej uviedol, že nenamieta voči tejto špecifikácii a s výškou úrokov z omeškania súhlasí.

4. Súd prvej inštancie aplikoval vo veci ust. , podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Keďže strany sporu sa dohodli na tomto zostávajúcom nároku a žalovaná strana voči nemu námietky nevzniesla, súd mal tento nárok žalobcu čo do skutkového a právneho zdôvodnenia za nesporný, preukázaný a dôvodný a preto zaviazal žalovanú na zaplatenie týchto úrokov z omeškania v zmysle upraveného a špecifikovaného návrhu žalobcu.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu preto voči žalovanej 100 % nárok na náhradu trov konania. Nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by sa mal odchýliť od pôvodného rozhodnutia o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi s tým, že súd v konečnom rozhodnutí posúdi dôvodnosť uplatnených trov právneho zastúpenia s prihliadnutím na predložené vyčíslenie. Nevidel v podstate a povahe sporu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal aplikovať ustanovenie a úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznať.

6. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalovaná. A to iba čo do výroku o trovách konania. Mala za to, že v tomto prípade nárok žalobcu spadá pod spotrebiteľské právo a súd mal aplikovať ustanovenie a nasledujúce . Žalobca ako bytové družstvo má vo svojom zamestnaneckom pomere viacero právnikov, ktorí by žalobcu mohli zastupovať pred súdom, čím by došlo k eliminovaniu trov konania. Podľa žalovanej toto súdne konanie trvá už od septembra 2015, avšak v žiadnom prípade žalovaná nerobila prieťahy. Nárast súdnych pojednávaní bol zapríčinený neochotou žalobcu predložiť doklady, ktoré požadovala žalovaná. Podľa žalovanej na jej strane existujú dôvody na postup podľa ustanovenia , nakoľko jej jediným príjmom je príjem z čiastočného invalidného dôchodku, a v tomto konaní vystupuje ako spotrebiteľ. Preto by mala požívať väčšiu právnu ochranu. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania Tým bude zachovaná požiadavka spravodlivého procesu, pretože je tu potrebné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré môže mať vplyv na určenie povinnosti a práv účastníkov. Preto navrhla zmeniť rozsudok v napadnutej časti a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznať.

7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že bol úspešný v celom rozsahu vo výške 100 %. Žalobca v konaní vo veci samej avizoval, že bude vykonávať započítanie a toto bolo možné vykonať až dňa 30.06.2018, teda deň na vyplatenie preplatku alebo nedoplatku na základe ročného vyúčtovania nákladov. Na pojednávaní konanom dňa 21.06.2018 strany sporu konštatovali budúci zápočet dňa 30.06.2018, pričom žiadna zo strán voči uvedenému nič nenamietala. Súd prvej inštancie nemá dôvod čakať za započítaním. Úlohou odvolacieho súdu je preskúmavať správnosť vydaného rozhodnutia súdu 1. inštancie a to ku dňu vydania prvoinštančného meritórneho rozhodnutia zo dňa 31.6.2018. Žalobca rešpektuje právny názor odvolacieho súdu, pričom ale toto rozhodnutie odvolacieho súdu má skôr povahu technickej korekcie rozsudku o započítaní sumy po vydaní rozsudku (exekučného titulu). Ani sám odvolací súd nekonštantnej meritórnu nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd druhej inštancie zmenil rozsudok iba s ohľadom na vykonanú úhradu započítaním po vydaní rozsudku. Uvedené konštatuje v odsekoch 13 až 20 odôvodnenia. Súd druhej inštancie v celom rozsahu prisvedčil súdu 1. inštancie. Jej jedinou skutočnou chybou súdu prvej inštancie bola chyb v písaní, kde namiesto úroku z omeškania vo výške 8,15 % p.a. bolo 815 % p.a. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že nárok uplatnený žalobcom spadá pod spotrebiteľské právo žalobca poukázal na znenie na základe ktorej bola uzatvorená zmluva o výkone správy. Spôsob rozúčtovania jednotlivých služieb medzi jednotlivých vlastníkov bytov v bytovom dome vykonal správca v súlade s právnymi predpismi, čo bolo potvrdené znaleckým posudkom vo veci samej. Pri tzv. rozúčtovaní dodaných služieb ide o právny vzťah medzi spoluvlastníkmi navzájom a teda jednoducho povedané, kto a akou mierou sa podieľa na úhradách za služby spojené s užívaním bytu v bytovom dome. Pri plnení činnosti správca nie je priamym poskytovateľom služby, ale poskytovateľom sú jednotlivý dodávatelia. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou teda nemožno považovať za čisto spotrebiteľský. Za spotrebiteľský ho možno považovať iba v rozsahu plnenia výkonu správy, kde správca účtuje zmluvnú odmenu za výkon správy vo výške 8,- Eur mesačne. Toto plnenie je plnením dodávateľským. Vo vzťahu k argumentácií, že súd má zohľadňovať ustanovenie a nasledujúce

žalobca uviedol, že uvedené ustanovenie nemá akýkoľvek vplyv na procesné ustanovenia týkajúce sa náhrady trov konania, pričom takéto účinky nepredpokladal ani zákonodarca. Správca nemá vo svojom zamestnaneckom pomere žiadnych právnikov, ktorí by ho mohli kvalifikovane a právne zodpovedne zastupovať pred súdom. Od žalobcu nie je možné spravodlivo požadovať, aby nebol v konaní zastúpený, ak sám nemá oprávnenie na poskytovanie právnych služieb. Právo na právne zastúpenie v konaní je neoddeliteľným ústavným právom každého účastníka konania, pričom správca právnym zastúpením advokátom zabezpečuje kvalifikované poskytovanie právnych služieb na ochranu práv a oprávnených záujmov vlastníkov v bytovom dome. Výsledok vyúčtovania a výsledok súdneho sporu má priamy vplyv na samotné hospodárenie bytového domu a správca za takéto zodpovedá priamo vlastníkom. Nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní je nárokom ostatných vlastníkov v bytovom dome, pričom nie je dôvodné týchto akokoľvek poškodiť priznaním nároku na náhradu trov konania. Vlastníci bytového domu nijakým spôsobom nezapríčinili vznik súdneho konania, pričom v konaní boli títo vlastníci úspešní v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k aplikácií ustanovenia (nesprávne uvedené ustanovenie ), má žalobca za to, že nie sú dané žiadne dôvody a tieto ani vo vzťahu k právnym úvahám žalovanej o jej spotrebiteľskom postavení. Preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o trovách konania v zmysle zásad uvedených v ustanovení a nasledujúcich bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia a contrario a zistil, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

9. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa ust. 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Možno ich však zhrnúť ako neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán o vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strán sporu, prípadne nízky príjem.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu môže ísť aj o problém, ktorý bol riešený vo veci samej. Súd 1. inštancie vo svojom rozsudku konštatoval, že po vykonaní rozsiahleho dokazovania je potrebné zo zisteného skutkového stavu uzavrieť len jeden právny záver, a to ten, že žalobca postupoval pri rozúčtovaní tepla za rok 2013 v prípade žalovanej na základe platných právnych predpisov a interných predpisov a v súlade s dohodou samotných vlastníkov bytov zo dňa 07.11.2012. Ak postupoval v súlade s právnymi predpismi nemohol porušiť pri tom práva žalovanej ako spotrebiteľky v žiadnom ohľade. Znalec vysvetlil dostatočne presvedčivo v čom spočíva spôsob rozúčtovania tepla podľa platnej legislatívy s tým, že vyhláška rieši aj také byty ako vlastní žalovaná, aby prepočet tepla bol korigovaný a je pravdou, že prisvedčil žalovanej, že v jej prípade, ak je dohoda vlastníkov bytov uzavretá spôsobom, že je daný pomer medzi percentom odberu podľa meračov a percentom odberu podľa plochy, je v jej prípade výhodné, ak nesprístupní merače tepla a spotreba tepla v jej byte sa rozpočíta podľa plochy. Dohoda vlastníkov bytov zo dňa 07.11.2012 však stanovila určitý prepočet a žalobca iba podľa neho a platnej legislatívy postupoval. Ak žalovaná sprístupnila odpočtárovi merače tepla a vedela o týchto skutočnostiach a je zjavné, že o tom vedela a následkom toho pri vyúčtovaní oproti predchádzajúcemu roku, kedy merač nesprístupnila, sa jej zvýšila spotreba tepla, resp. rozúčtovaná spotreba znamenala vyšší odber a tým aj vyššiu cenu oproti tomu, keby prepočet odberu tepla sa vykonal na m2, žalobca nenesie žiadne zavinenie na tomto vzniknutom stave. Žalobca je správcom asi 13 000 bytov a spravuje ich na základe zmlúv o výkone správy bytov, v ktorých sú zmluvne dohodnuté práva a povinnosti ako jeho ako správcu bytov tak spoločenstiev bytov. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ukladá v tomto vzťahu práva a povinnosti ako jednej tak druhej zmluvnej strane.

13. Ďalej súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že bolo povinnosťou orgánu spoločenstva vlastníkov bytov, aby vyvodili správne a zákonné závery pre každého vlastníka bytu, aby dokázali ochrániť jeho práva. Ukladať takéto povinnosti správcovi bytov je nad rámec jeho činnosti. V tomto smere je potrebné prisvedčiť obrane žalobcu voči námietkam žalovanej. Žalovaná mala vedieť o spôsobe rozpočítania tepla v jej byte, aj v ostatných bytoch a riešila problémy vyplývajúce z toho, že vlastník, ktorý podľa jej tvrdenia vyžaduje väčší odber tepla, lebo je krajný a rohový a nedomáhala sa v spoločenstve vlastníkov bytov prijateľného rozhodnutia, ktorým by sa voči tomuto ubránila. Nezúčastnila sa schôdze vlastníkov bytov dňa 07.11.2012 ani nijako ináč nenamietala voči dohode vlastníkov bytov o spôsobe rozpočítanie tepla. Nevyužila svoje právo domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou v zmysle Žalobca neporušil žiadne právne ustanovenie, ani žiadnu právnu povinnosť a nie je, a nemôže byť zodpovedným za vzniknutý stav hoci je pravdou, že námietky žalovanej v tomto spore prijal a pokiaľ bolo možné snažil sa o to, aby pri rozúčtovaní tepla v budúcnosti akceptoval aj takéto výhrady vlastníkov bytov. Odvolací súd v dôvodoch svojho potvrdzujúceho rozhodnutia plne súhlasil so záverom súdu 1. inštancie tak, ako to uviedol v bode 33 odôvodnenia rozsudku, že bolo povinnosťou orgánov spoločenstva vlastníkov bytov, aby zo správ týkajúcich sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu a o stave spoločných častí domu, a spoločných zariadení domu ako aj v iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu vo vzťahu od roku 2012 a 2013 vyvodili správne zákonné závery pre každého vlastníka bytu a dokázali ochrániť jeho práva.

14. Napriek tomu, že odvolací súd v svojom rozhodnutí konštatoval, že žalovaná vedela o spôsobe rozpočítania tepla v jej byte a v ostatných bytoch a riešila problémy vyplývajúce z toho, že vlastní byt, ktorý podľa jej tvrdenia vyžaduje väčší odber tepla, lebo je krajný a rohový, a nedomáhala sa v spoločenstve vlastníkov bytov prijatia rozhodnutia, ktorým by sa voči tomu ubránila a nezúčastnila sa schôdze dňa 07.11.2012, a nijako nenamietala voči dohode vlastníkov bytov o spôsobe rozpočítania tepla, teda nevyužila svoje právo domáhať sa ochrany súdnou cestou v zmysle a žalobca neporušil žiadne právne ustanovenie ani žiadnu právnu povinnosť, a teda nemôže byť zodpovedný za vzniknutý stav. Odvolací súd je toho názoru, na rozdiel od súdu prvej inštancie, že sú tu dôvody na aplikáciu ust. Z obsahu spisu v priebehu konania na súde prvej inštancie, i v priebehu odvolacieho konania bolo preukázané, že žalovaná už v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 12.12.2019 zaplatila celú istinu, ktorá bola priznaná právoplatným rozhodnutím krajského súdu. Suma, ktorá bola do istiny priznaná bola započítaná na preplatok žalovanej, ktorý jej vznikol za zúčtovacie obdobie, ktoré bolo splatné k 30.06.2019. Zvyšok tohto preplatku vo výške 141,- Eur bol vrátený žalovanej vzhľadom na to, že prebiehal súdny spor. Žalobca nezapočítaval preplatok vo výške 141,- Eur na úroky z omeškania z dôvodu prebiehajúceho sporu. Následne vypočítal kapitalizovanú výšku úrokov z omeškania v sume 242,73 Eur. Teda žalobca ako správca, ako bolo konštatované vyššie nepochybil. Za podstatné však považuje odvolací súd vyvodenie zodpovednosti voči orgánom spoločenstva vlastníkov bytov, ktorého povinnosťou bolo, aby vyvodil správne zákonné závery pre každého vlastníka bytu a dokázal ochrániť jeho práva i napriek tomu, že tento sa nezúčastní schôdze vlastníkov bytov, nenamieta voči dohode vlastníkov o spôsobe rozpočítania tepla a nevie, že svojho práva sa má domáhať súdnou cestou. To sú dôvody, pre ktoré má odvolací súd za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi aj s ohľadom na to, že nárok žalobcu uplatňovaný na náhradu trov konania v tomto konaní je nárokom ostatných vlastníkov v bytovom dome a na rozdiel od žalobcu, ako ho uviedol vo svojom vyjadrení má odvolací súd za to, že ostatní vlastníci nebudú poškodení nepriznaním nároku na náhradu trov konania. I vzhľadom na to, aká bola dohoda samotným vlastníkov bytov dňa 7.11.2012, keď stanovil určitý prepočet. Ide o pomer medzi 1% odberu podľa meračov a 1% odberu podľa plochy. Samotné rozhodnutie žalovanej, že sprístupnila merače tepla a spotreby tepla v jej byte, a nedošlo na prepočet podľa plochy, ktorý je pre ňu výhodnejší, nemožno podľa odvolacieho súdu vo vzťahu k priznaniu trov konania pripočítať v neprospech žalovanej. Táto riadne zaplatila celú dlžnú sumu, bola zaviazaná aj k úhrade úroku z omeškania z tejto dlžnej sumy a podľa názoru odvolacieho súdu, aj ostatní vlastníci bytov, ktorí bez účasti žalovanej dňa 07.11.2012 stanovili určitý prepočet, ktorý je v neprospech žalovanej nesú svoju mieru zodpovednosti za stav, ktorý žalovanej vznikol. Preto sa odvolaciemu súdu javí spravodlivým, predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so vznikom nedoplatku žalovanej, aj vzhľadom na okolnosť, ktorú uvádza žalovaná vo svojom odvolaní a ktorú žalobca vo svojom vyjadrení nerozporoval, že je iba poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, ktorého výšku však nepreukázala.

15. Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, teda vo výroku II. tak, že nepriznal náhradu trov prvoinštančného konania žalobcovi vo vzťahu k žalovanej.

16. V súvislosti s aplikáciou ustanovenia odvolací súd ešte poukazuje na komentár k ustanoveniu , s ktorým sa plne stotožňuje, že toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života. Právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami ustanovenými v zákone za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením Úspešná žalovaná by mala právo na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k výroku o trovách konania. Keďže odvolací súd aplikoval ustanovenie vo vzťahu k trovám prvoinštančného konania, považoval za zákonné a spravodlivé použiť toto ustanovenie i čo do trov odvolacieho konania. Preto vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.