Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/148/2019

Potvrdené rozhodnutím 1To/75/2020
„Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr. Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 8. decembra 2020 prejednal odvolanie podané obžalovaným S. P., nar. X.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/148/2019 z 9.6.2020 a takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. P. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému S. P., nar. X.X.XXXX, pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 os. 2 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9.6.2020 v Námestove, takto

rozhodol:

Obžalovaný S. P., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q., W. XXXX/XX, ženatý, na slobode, dôchodca,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 04.06.2019 v čase okolo 08.00 hod. viedol motorové vozidlo zn. Citroen Berlingo, červenej farby, ev. čísla TS-XXX AK, po tzv. Jelešnianskej ceste v katastrálnom území mesta Q. z ktorej následne odbočil na poľnú cestu nespevneného povrchu vedenú trvalým trávnatým porastom cez Hamerskú lúku nachádzajúcu sa v katastrálnom území Oravské Hámre pre ktorú platí II. stupeň územnej ochrany prírody, ktorou následne pokračoval cca 1600 metrov od Jelešňanskej cesty smerom k lesnému porastu nachádzajúceho sa v blízkosti Oravskej priehrady, kde na trávnatom poraste Hamerskej lúky o GPS súradniciach vozidla a to ľavé predné koleso N 49° 25.175', E 019° 35.644', ľavé zadné koleso N 49° 25.173', E 019° 35.643', pravé predné koleso N 49° 25.175', E 019° 35.645' a pravé zadné koleso N 49° 25.173', E 019° 35.642' na parcele E KN č. 1/1 predmetné vozidlo odstavil, pričom táto lokalita je v zmysle vyhlášky MŽP SR č. súčasťou chránenej krajinnej oblasti Horná Orava D - zóna, pre ktorú platí II. stupeň ochrany prírody, čím porušil o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je na území, na ktorom platí II. stupeň ochrany, zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom,

t e d a

v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny neoprávnene jazdil motorovým vozidlom na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku,

t ý m s p á c h a l

prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona na peňažný trest vo výške 250 (dvestopäťdesiat) EUR.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) dní.

odôvodnenie:

Dňa 27. 11. 2019 bola tunajšiemu súdu doručená obžaloba na S. P. pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 os. 2 Tr. zákona.

Vo veci bolo vykonané hlavné pojednávanie dňa 9. 6. 2020.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení nemal záujem o konanie o dohode o vine a teste, urobil podľa vyhlásenie, že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 4. 6. 2019 išiel na rybačku svojim osobným motorovým vozidlom Citroen Berlingo, ev. č. TS XXXAK, šiel po hlavnej ceste od Trstenej k štátnej hranici s Poľskom, kde odbočil vľavo na urbársku cestu, kde je zákaz vjazdu, on však má povolenie vystavené urbárom na prejazd tejto cesty, z cesty odbočil smerom doľava na poľnú cestu z kameňa a hliny, myslel si že táto cesta je zahrnutá do povolenia a po tejto ceste šiel k Oravskej priehrade a zastavil pred vstupom do lesa. Na rybačku prišiel spolu s otcom, spolu preniesli veci z vozidla do hausboatu, odkiaľ lovili ryby. Okolo obeda prišli k nim policajti, povedali mu, že je zadržaný, že sa dopustil trestného činu, on tomu nerozumel, vysvetlil im, že na toto miesto chodí viac ako 35 rokov a nikdy s tým nemal žiaden problém, a to aj predtým ho kontrolovali policajti a všetko bolo v poriadku. Držiteľom rybárskeho povolenia je už asi 10 až 15 rokov. Na toto miesto chodil motorovým vozidlom, pretože mal povolenie na vjazd do zákazu, čo je uvedené aj na povolenke z Urbára. Tiež nevidel žiadne označenie, že sa nachádza v nejakej chránenej oblasti. Bol v tom, že len les okolo zátoky je v II. stupni ochrany prírody a lúka nespadá do tohto stupňa ochrany. Tiež je presvedčený, že keď na toto miesto môžu chodiť veľké poľnohospodárske stroje, tak vjazd jeho vozidlom je zanedbateľný. V predmetnej oblasti je tiež s manželkou spoluvlastníkom viacerých pozemkov.

Na návrh prokurátora a so súhlasom obžalovaného bola postupom podľa prečítaná výpoveď svedka poškodeného O.. D. U. z prípravného konania.

Svedok poškodený O.. D. U. vypovedal, že pracuje ako strážca prírody v CHKO Horná Orava a tiež je v tejto veci splnomocnený Štátnou ochranou prírody SR Banská Bystrica. Okrem iných chránených častí území prírody CHKO Horná Orava spravuje aj územie v k.ú. Oravské Hámre. Predmetné územie sa nachádza v blízkosti Oravskej priehrady a je územím s druhým až štvrtým stupňom územnej ochrany prírody a ich zóny CHKO Horná Orava, ktoré sú vymedzené v prílohe č. 2 Vyhlášky MŽP SR č. , ktorou sa ustanovuje územie CHKO Horná Orava a jej zóny. Táto lokalita sa tiež nachádza v chránenom vtáčom území Horná Orava vyhlásená Vyhláškou MŽP SR , ktorou sa vyhlasuje chránené vtáčie územie Horná Orava. Zóny ochrany prírody CHKO Horná Orava boli ustanovené Vyhláškou MŽP SR č. Pozemok na ktorom sa nachádzalo vozidlo obžalovaného sa nachádza v II. stupni ochrany prírody v zóne D a vjazdom a státím tohto vozidla bol porušený zákon o ochrane prírody a krajiny Už v minulosti dochádzalo k opakovanému porušovaniu predpisov o vjazde do tejto lokality za účelom výkonu rybárskeho práva, čím dochádza v zmysle ust. kde sa zakazuje chráneného živočícha rušiť v jeho prirodzenom areály, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie. Zároveň je táto lokalita aj Ramsarskou lokalitou, čo je dohovor o mokradiach a je jedným u najvýznamnejších medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany prírody. V tejto lokalite Oravské Hámre sa vyskytujú chránené živočíchy a to Chrapkáč poľný, Prepelica poľná, Bocian čierny, Orol Krikľavý a Orliak morský. Všetky tieto druhy vtáctva sú druhmi európskeho významu, sú zaradené ako ohrozené druhy. Okrem vtákov sa tu tiež vyskytujú Vydra riečna a Bobor vodný. Pokiaľ ide o vyjazdenú cestu v k. ú. Hamerská lúka, táto cesta vznikla na základe intenzívneho pohybu motorových vozidiel k vode.

Podľa boli na návrh prokurátora oboznámené listinné dôkazy, a to najmä zápisnica o ohliadke miesta činu a fotodokumentácia na čl.50 až 56, potvrdenie Štátnej ochrany prírody SR, záznam pohybu vozidla na mape na čl. 57-62, dohoda o používaní lesnej cesty Jelešňa a povolenie na čl. 66-67, výpis z LV na čl.76, správa Okresného úradu Námestovo, živnostenský register na čl. 81 a ostatné správy k osobe obžalovaného.

Podľa súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Podľa ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa alebo 5 , súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona sa dopustí, kto v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými predpismi na úseku lesného hospodárstva neoprávnene jazdí motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, motocyklom alebo skútrom na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku.

Predpismi na ochranu prírody, na ktoré odkazuje táto blanketová norma, sa rozumejú najmä o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, a vykonávacia , ktoré okrem iného vymedzujú aj chránené druhy živočíchov a rastlín a nakladanie s nimi.

Podľa Vyhlášky MŽP č. , ktorou sa ustanovuje územie Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a jej zóny územie Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava (ďalej len "") sa nachádza v okrese Dolný Kubín v katastrálnych územiach Kubínska hoľa a Zázrivá, v okrese Námestovo v katastrálnych územiach Beňadovo, Bobrov, Breza, Hruštín, Klin, Krušetnica, Lokca, Lomná, Mútne, Námestovo, Námestovské Pilsko, Novoť, Oravská Jasenica, Oravská Lesná, Oravská Polhora, Oravské Veselé, Rabča, Rabčice, Sihelné, Slanica, Vaňovka, Vasiľov, Vavrečka, Zákamenné a Zubrohlava, v okrese Tvrdošín v katastrálnych územiach Dolný Štefanov, Hladovka, Liesek, Oravské Hámre, Osada, Suchá Hora, Trstená a Ústie nad Priehradou. Chránená krajinná oblasť má výmeru 58 738 ha; jej územie je vymedzené v prílohe. Územie chránenej krajinnej oblasti sa podľa povahy prírodných hodnôt člení na zóny A, B, C a D.

Podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázané jazdiť a stáť s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru.

Zakotvenie skutkovej podstaty tohto prečinu do si vyžiadali skúsenosti s uplatňovaním oprávnení lesnej stráže, poľnej stráže, stráže prírody pri riešení novodobého fenoménu, ktorým je vedomé porušovanie zákazu vjazdu motorových vozidiel, motorových trojkoliek a štvorkoliek, motocyklov a skútrov na lesné a poľnohospodárske pozemky, chránené územia a biotopy nevynímajúc.

Pod pojmom "jazdí" sa v danom prípade rozumie akékoľvek neoprávnené vniknutie na lesný alebo poľnohospodársky pozemok a jazdenie motorovým vozidlom alebo ďalšími motorovými vozidlami uvedenými v tomto ustanovení na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku, bez ohľadu na časové, ako aj vzdialenostné súvislosti.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu jednak samotným objektom súdeného prečinu, ktorým je záujem spoločnosti na ochrane prírody a krajiny pred škodlivými zásahmi spôsobovanými neoprávneným jazdením rôznymi motorovými vozidlami na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku.

Podľa súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Podľa ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa alebo 5 , súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

V súhrne tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, opierajúc sa len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané a rovnako prihliadajúc len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebraté, mal súd jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania popísaného v skutkovej vete a jeho konanie vykazuje všetky znaky prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona. Obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba, konal spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku a konal v priamom úmysle tak, ako to predpokladá ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona.

Obžalovaný nepopieral, že viedol osobné motorové vozidlo zn. Citroen Berlingo, červenej farby, ev. čísla TS-XXX AK, po tzv. Jelešnianskej ceste v katastrálnom území mesta Trstená z ktorej následne odbočil na poľnú cestu nespevneného povrchu vedenú trvalým trávnatým porastom cez Hamerskú lúku nachádzajúcu sa v katastrálnom území Oravské Hámre následne pokračoval od Jelešňanskej cesty smerom k lesnému porastu nachádzajúceho sa v blízkosti Oravskej priehrady, kde na trávnatom poraste Hamerskej lúky vozidlo odstavil. Ďalšími listinnými dôkazmi bolo preukázané, že táto lokalita je v zmysle vyhlášky MŽP SR č. súčasťou chránenej krajinnej oblasti Horná Orava D - zóna, pre ktorú platí II. stupeň ochrany prírody. Uvedeným konaním tak obžalovaný porušil o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je na území, na ktorom platí II. stupeň ochrany, zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom. Obžalovaný na svoju obranu uvádzal, že nemal vedomosť, že predmetná lokalita je súčasťou chránenej krajinnej oblasti a nachádza sa vo vyššom stupni ochrany prírody, nekonal v úmysle ohroziť alebo porušiť záujem chránený , v danej lokalite nebolo označenie, žiadna informačná tabuľa, že sa nachádza v lokalite s vyšším stupňom ochrany a na vjazd do tejto lokality mal povolenie od Urbáru Trstená. Tiež sa bránil, že na toto miesto chodil viac ako 35 rokov a nikdy s tým nemal žiaden problém, a to aj predtým ho kontrolovali policajti a všetko bolo v poriadku. Držiteľom rybárskeho povolenia je už asi 10 až 15 rokov.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že nebola preukázaná subjektívna stránka súdeného prečinu, ktorý je úmyselným trestným činom k obrane obžalovaného súd v prvom rade uvádza, že skutková podstata súdeného prečinu je trestnoprávnou normou s blanketnou dispozíciou, ktorá odkazuje na všeobecne záväzný predpis na ochranu prírody a krajiny alebo všeobecne záväzný predpis na úseku lesného hospodárstva a podľa právnej teórie nemožno uplatniť zásadu, že neznalosť zákona ospravedlňuje. Obžalovaný sa ohľadom subjektívnej stránky (nepriamy úmysel) usvedčoval aj sám, a to svojim vyjadrením, že rybárske oprávnenie má už 10 až 15 rokov, v minulosti bol kontrolovaný políciou a nikdy mu nebolo povedané, že táto lokalita je súčasťou chránenej krajinnej oblasti a on osobne si myslel, že len les okolo zátoky je v II. stupni ochrany prírody a lúka nespadá do tohto stupňa ochrany. Všetky tieto skutočnosti preukazujú, že obžalovaný ako osoba znalá miestnych pomerov, dokonca sa naviac orientujúca v právnych predpisoch ohľadom ochrany prírody v súvislosti s výkonom rybárskeho práva, ktoré v seba zahŕňa znalosť právnych predpisov, minimálne vo vzťahu k ich rybárskemu revíru ( o rybárstve) a musel mať vedomosť, že sa vzhľadom na všetky tieto okolnosti môže nachádzať v chránenom území, vyplýva to aj z jeho vyjadrenia, že si myslel, že „len“ les okolo zátoky je v II. stupni ochrany, a už z tohto jeho vyjadrenia vyplynulo, že vedel, že svojim konaním môže ohroziť záujem chránený . V tejto súvislosti súd poukazuje, že skutková podstata súdeného prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa Tr. zákona, nie je novou skutkovou podstatou trestného činu, ale toto ustanovenie bolo doplnené novelou s účinnosťou od 20. decembra 2008 ( pred viac ako 11 rokmi) a poskytuje ochranu prírode, (vrátene živočíchov) pred škodlivými zásahmi spôsobovanými neoprávneným jazdením rôznymi motorovými

vozidlami, taxatívne uvedenými v tomto ustanovení na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku. Vzhľadom aj na fotografické zdokumentovanie miesta, kde bolo vozidlo obžalovaného zaparkované, obžalovaný vzhľadom na charakter lokality musel zbystriť a musel byť uzrozumený, že svojim konaním môže porušiť predpisy o ochrane prírody, nevynímajúc, že ako osoba znalá miestnych pomerov musel mať vedomosť o všeobecne známej skutočnosti, že sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Pokiaľ sa obžalovaný bránil, že v danej lokalite sa nenachádzali žiadne informatívne tabule, v tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že ide iba o informatívne tabule, ktoré je ťažko rozmiestniť a pokryť nimi celú plochu chráneného územia. Keďže obžalovaný je minimálne 10 rokov osobou s rybárskym povolením a ide o jeho rybársky revír, ktorý tak často navštevuje, bez akýchkoľvek pochybností musel byť uzrozumený, že rybársky revír sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti, a už bolo jeho povinnosťou zistiť si, ktorý stupeň ochrany prírody požíva. Taktiež na Jelešňanskej ceste sa nachádza značka zákazu vjazdu všetkých vozidiel, aj táto dopravná značka musela tieto skutočnosti v obžalovanom evokovať, keďže umiestnenie zákazovej značky nestojí na ľubovôli, ale vždy je nejaký dôvod na jej umiestnenie, a keďže išlo o lesnú cestu, podľa názoru súdu dôvod jej umiestnenia bol dostatočne zrejmý. Pokiaľ sa obžalovaný bránil, že disponoval povolením Urbáru Trstená v tejto súvislosti súd uvádza, že táto obrana je právne irelevantná, pretože urbár nie je oprávneným orgánom na vydanie povolenia resp. výnimky na vstup do chráneného územia. Aj v tejto súvislosti súd uvádza, že neznalosť zákona neospravedlňuje a zároveň je namieste uviesť, že samotné povolenie, na ktoré sa obžalovaný odvoláva, sa malo vzťahovať a bolo zamýšľané len na prejazd po komunikácii a v žiadnom prípade sa nevzťahovalo na vjazd na trvalý trávnatý porast a do zalesnenej oblasti, kde žiadna komunikácia ani neviedla. Takže obrana obžalovaného v súvislosti s tým, že mal vystavené povolenie Urbárom Trstená bola neprijateľná a iba mala zastrieť protiprávne konanie, ktorého sa obžalovaný vedome dopúšťal. Pre vedomostnú zložku obžalovaného svedčí, že obžalovaný je osobou znalou miestnych pomerov, dokonca je rybárom a na toto miesto chodieva už niekoľko rokov. Je všeobecne známou záležitosťou, že okolie Oravskej priehrady požíva ochranu, sídlia tu a je domovom rôznych druhov vzácnych vtákov. Pokiaľ by spoločnosť akceptovala subjektívnu elimináciu zodpovednosti konania páchateľa len z dôvodu, že páchateľ trestného činu poprie vedomosť o porušení zákazu ustanoveného iným právnych predpisom, bolo by akékoľvek porušenie ustanovenia z trestnoprávneho hľadiska irelevantné, nakoľko by dochádzalo k akceptovaniu účelového tvrdenia páchateľa, že nevedel, že takéto konanie spoločnosť nepripúšťa. Obrana obžalovaného a jeho zľahčovanie závažnosti vlastného protiprávneho konania je v príkrom rozpore so záujmom chráneným týmto ustanovením , v tejto súvislosti súd dáva do pozornosti stále častejšie sa prejavujúce negatívne dopady na životné prostredie v dôsledku hrubej ignorácie právnych predpisov na úseku ochrany prírody. Je nepochybne povinnosťou štátu, aby zabezpečil „ochranu“ určitého územia pred úmyselným poškodzovaním, a to minimálne vjazdom motorových vozidiel a ich negatívnymi dôsledkami na prírodu a v nej žijúcich aj živočíchov, a to aj prostriedkami trestného práva a je úlohou súdu nerezignovať na vyvodenie trestnej zodpovednosti a bagatelizovania takéhoto neželaného až bezočivého konania len preto, že obžalovaný sa účelovo bráni, že „nevedel“, že dotknuté územie požíva ochranu, pričom v aktuálnej dobe je samozrejmosťou, že vozidlá sa pohybujú po komunikáciách na to určených a „turistika vozidlami v prírode“ je neželateľným fenomén, pričom nie je nič nezvyčajné a nejde o žiadne nóvum, že takéto konanie je dlhodobo postihnuteľné v rámci trestného práva. K obrane, že v danej lokalite sa stará o údržbu pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve jeho manželky o čom predložil aj príslušné LV a s poukazom na ust. sa zákaz vjazdu motorovým vozidlám do pásma II. stupňa ochrany nevzťahuje na vjazd alebo státie vozidla vlastníka alebo nájomcu pri obhospodarovaní pozemku v lokalite v II. stupni ochrany súd uvádza, že obžalovaný od samého začiatku tvrdil, že predmetného dňa sa nachádzal v danej lokalite za účelom lovu rýb a ani raz nespomenul, že by sa v danej lokalite uvedeného dňa nachádzal z dôvodu obhospodarovania pozemku. Táto jeho obrana bola opäť vyhodnotená ako účelová.

Zo správy o povesti na obžalovaného nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na druh a výmeru trestu. Zo správy z evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa v minulosti dopustil dvoch priestupkov na úseku cestnej dopravy v rokoch 2018 - 2019. V registri trestov nemá žiadne záznam. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného zistil iba jednu poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život ( § 36 písm. j/ Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Pri ukladaní trestu zohľadnil všetky okolnosti spáchania trestného činu, osobu obžalovaného, prihliadal na závažnosť skutku, pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 250 €, čo je na dolnej hranici, pričom prihliadal, že obžalovaný je dôchodca, jeho príjem je 800 € pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený (t.j. ak peňažný trest nebude zaplatený), obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 7 dní. Podľa názoru súdu, druh aj výmera uloženého trestu v spojení s náhradným trestom, podľa názoru súdu, v prípade obžalovaného, zodpovedajú potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( /2 )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 )

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (/1b ) a to len vo svoj prospech (/2 )

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (/2 )

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (/2 )

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (/1 )

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( )

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (/1d ), (/1 )

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.