Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-6C/13/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobcu: I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L. XXX/XX, proti žalovanému: W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. XXXX/X, zastúpeného spoločnosťou PUKAJ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom 026 01 Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie 1661, IČO: 53 029 623, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti - pozemku zobrazenému ako parcela registra „C“ č. XXX/XX trvalý trávny porast o výmere 728 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. a obec K. pod J. na žalobcu v podiele 4/24-ín a pod J. na žalovaného v podiele 20/24-ín.

II. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu, v 1/1-ine, novovytvorený pozemok zobrazený ako KN-C parcela č. XXX/XXX trvalý trávny porast o výmere 121 m2, ktorý vznikol na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveného dňa 13.03.2020 W. z pôvodného pozemku KN-C parcela č. XXX/XX trvalý trávny porast o výmere 728 m2.

III. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného, v 1/1-ine, novovytvorený pozemok zobrazený ako KN-C parcela č. XXX/XX trvalý trávny porast o výmere 607 m2, ktorý vznikol na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveného dňa 13.03.2020 W. z pôvodného pozemku KN-C parcela č. XXX/XX trvalý trávny porast o výmere 728 m2.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

V. Neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku tvorí geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotovený dňa 13.03.2020 W..

odôvodnenie:

1. Dňa 25.03.2019 bola súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti - pozemku zobrazeného ako parcela registra „C“ č. XXX/XX., druh pozemku trvalý trávnatý porast o výmere 728 m2, zapísaná Okresným úradom K., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre obec a k.ú. K. pod J. na žalobcu v podiele 4/24-iny a pod J. na žalovaného v podiele 20/24-ín, a to tak on sa stane výlučným vlastníkom novovytvoreného pozemku

- KN-C parc. č. XXX/XXX, trvalý trávnatý porast o výmere 121 m2 a žalovaný sa stane výlučným vlastníkom novovytvoreného pozemku - KN-C parc. č. XXX/XX, trvalý trávnatý porast o výmere 607 m2.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedeného pozemku, keď na spoluvlastnícky podiel žalobcu pripadá výmera 121 m2 a na spoluvlastnícky podiel žalovaného pripadá výmera 607 m2. Predmetný pozemok je umiestnený v zastavanom území mesta

K. a nakoľko sa nachádza v intraviláne mesta, nevzťahuje sa naň zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy podľa Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XXXX vyhotoveným W. dňa 15.02.2019, úradne overenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom dňa 21.03.2019 pod č. XX/XXXX bol predmetný pozemok KN-C parcela č. XXX/XX, trvalý trávnatý porasť o výmere 728 m2 rozdelený na KN-C parcelu č. XXX/XXX, trvalý trávnatý porast o výmere 121 m2 a KN-C parcelu č. XXX/XX, trvalý trávny porast o výmere 607 m2. Žalobca nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a navrhuje zrušiť podielové spoluvlastníctvo k predmetnému pozemku a toto vyporiadať podľa priloženého geometrického plánu. Dôvodnosť a účelnosť navrhovaného reálneho rozdelenia podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetnému pozemku žalobca zdôvodňuje tým, že je výlučným vlastníkom susedného pozemku KN-E parcela č. XXX/X orná pôda o výmere 605 m2, zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. a obec K.. Nakoľko má žalobca záujem postaviť na pozemku KN-E parcela č. XXX/X rodinný dom pre seba a svoju rodinu, potrebuje za týmto účelom aj reálne vyčleniť svoj spoluvlastnícky podiel v predmetnom susednom pozemku tak, aby takto vznikla dostatočne široká plocha na umiestnenie menšieho rodinného domu (rozmery 8x8 metrov) so zachovaním povinných 2 metrových odstupov od susedných parciel. Vyčlenenie pozemku pre žalobcu tak, ako je to navrhnuté v tejto žalobe žalobca potrebuje aj za účelom, aby bol takto zároveň zabezpečený aj prístup na takto pre žalobcu vytvorený stavebný pozemok z miestnej asfaltovej komunikácie - KN-C parcely č. XXX/X a XXXX/X vo vlastníctve Mesta K. (LV č. XXXX, k.ú. K. - spôsob využitia pozemku pri oboch parcelách je na LV uvedené: Z.. Zároveň cez tento novovytvorený pozemok KN-C parcela č. XXX/XXX môže žalobca viesť aj kanalizačnú prípojku z budúceho rodinného domu do verejnej kanalizácie umiestnenej pod miestnou komunikáciou (uvedená skutočnosť taktiež vyplýva z predmetného situačného riešenia). V susedstve predmetného pozemku už stoja rodinné domy, resp. nové sú vo výstavbe. Táto lokalita (M.) je novou rozvíjajúcou sa stavebnou lokalitou v mestskej časti K.. Žalovanému takto ostane v jeho výlučnom vlastníctve pozemok KN-C parcela č. XXX/XX o výmere 607 m2, pozemok má vhodný tvar a rozmery a zároveň má zabezpečený prístup od miestnej komunikácie (KN-C parcely č. XXX/ X a XXXX/X), nakoľko má s ňou taktiež styčnú plochu. Predmetný pozemok KN-C parcela č. XXX/ XX je na mieste samom prakticky rovinatý pozemok, resp. sa mierne zvažujúci nadol. Pozemok predstavuje lúku a z časti ornú pôdu, zatiaľ nie je oplotený. V súčasnosti je so súhlasom vlastníkov dočasne užívaný tretími osobami (nájomná zmluva nie je s nimi uzavretá), ktoré bývajú v susedstve na súkromné spásanie domácimi zvieratami a na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Žalobca navrhol žalovanému listom zo dňa 21.01.2019 mimosúdne vysporiadanie spoluvlastníctva k predmetnému pozemku spôsobom tak, ako je popísaný vyššie. Na uvedený návrh reagoval žalovaný listom zo dňa 05.02.2019 s protinávrhom tak, že spoluvlastnícky podiel žalobcu by bol vyčlenený v samostatnej parcele v spodnej časti predmetného pozemku. S uvedeným návrhom však žalobca nesúhlasil, čo oznámil žalovanému v odpovedi zo dňa 15.02.2019. Predmetný protinávrh žalovaného bol pre žalobcu absolútne neúčelný a neumožňuje mu vybudovať na tomto pozemku žiadnu budúcu stavbu. S poukazom na ust. , žalobca navrhuje, aby súd vykonal vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku prvým spôsobom vyporiadania, t.j. reálnym rozdelením a vyčlenením spoluvlastníckeho podielu žalobcu a žalovaného tak, ako to je uvedené v petite tejto žaloby. Pokiaľ ide o dôvodnosť a účelnosť tohto spôsobu vysporiadania podielového spoluvlastníctva tak, ako už žalobca uviedol, táto spočíva v potrebe vybudovania budúcej stavby, zriadenia kanalizačnej prípojky a vybudovania budúceho prístupu na pozemok z miestnej asfaltovej komunikácie.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. CKN Č. XXX/XX o výmere 728 m2 zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. K. (ďalej aj „pozemok"), kde žalobca je minoritný spoluvlastník s podielom vo výške 4/24-iny a žalovaný majoritný spoluvlastník s podielom vo výške 20/24-iny, nesúhlasí z týchto dôvodov: Žalobca už býva v rodinnom dome. Žalovaný v bytovke a na uvedenej parcele chce postaviť rodinný dom. Ak by však súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo podľa žalobcovho návrhu, tak na pozemku, ktorý žalobca navrhuje prikázať do jeho výlučného vlastníctva by nemohol postaviť rodinný dom. Žalobca vo svojej žalobe neuviedol, že na spodnej časti pozemku, ktorú navrhuje prikázať do jeho výlučného vlastníctva, ide nadzemné vedenie vysokého napätia elektrického prúdu (ďalej aj „VN vedenie") s ochranným pásmom 10 metrov na každú stranu, ktoré znehodnocuje celý stavebný pozemok a z pozemku predmetnej parcely č. XXX/XX z výmery 728 m2 zaberá plochu 356,32 m2 = 48,94 % . V tomto ochrannom pásme pritom nie je možné postaviť rodinný dom. Na spoluvlastnícky podiel žalobcu vo výške 4/24-iny na parc. CKN Č. XXX/XX pripadá 121,33 m2. Reálna cena stavebného pozemku je cca 60 eur/m2. Hodnota pozemku pod elektrickým VN vedením je len cca 30 eur/m2, keďže pozemok pod VN vedením má využitie len ako záhrada, a nie ako stavebný pozemok. Žalobca v podanej žalobe navrhuje

vvporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetnému pozemku takým spôsobom, že on nadobudne do svojho výlučného vlastníctva tú časť pozemku, na ktorej sa nenachádza ochranné pásmo VN vedenia. Žalovanému však navrhuje prikázať do výlučného vlastníctva tú časť pozemku o výmere 607 m2, na ktorej sa nachádza ochranné pásmo VN vedenia, ktoré zaberá výmeru 356,32 m2. Takýmto spôsobom by však nadobudol do svojho výlučného vlastníctva časť pozemku, ktorej hodnota by nezodpovedala výške jeho spoluvlastníckeho podielu na celom pozemku parc. CKN XXX/XX. Na druhej strane, žalobca by získal „stavebný pozemok", ktorého hodnota by prevyšovala hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu na celom pozemku parc. CKN XXX/XX. Výpočet hodnoty celého pozemku parc. CKN č. XXX/XX o výmere 728 m2: 356,32 m2 á 30 eur = 10.689,60 eur, 371,68 m2 á 60 eur = 22.300,80 eur, hodnota pozemku: 32.990,40 eur, hodnota jeho podielu 20/24: 32.990,40 eur x 20/24 = 27.492,- eur, hodnota podielu žalobcu 4/24: 32.990,40 eur x 4/24 = 5.498,40 eur, reálna výmera podielu žalobcu 4/24 na stavebnom pozemku: 5.498,40 : 60 = 91,64 m2. Z vyššie uvedených výpočtov vyplýva, že reálna možnosť spravodlivého vyporiadania podielového spoluvlastníctva je geometrickým plánom vytvoriť parcelu o výmere 92 m2 na severnej strane pozemku, čo znamená posunúť hranicu medzi severnou a južnou časťou pozemku 3,2 metra. Týmto sa šírka hranice medzi severnou a južnou časťou pozemku zmenší z 10,58 m podľa geometrického plánu žalobcu na 9,10 m podľa situačného náčrtu od W., ktorý pripája v prílohe. Táto časť pozemku vo výmere 92 m2 by bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu, pričom zvyšná časť pozemku vo výmere 636 m2, na ktorej sa nachádza aj ochranné pásmo) by bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva. Pri takomto rozdelení pozemku parc. CKN XXX/XX by boli približne zachované aj hodnoty spoluvlastníckych podielov, keďže žalobca by získal pozemok v hodnote 5.520,- eur a on by som získal pozemok v hodnote 27.470,40 eur. Z dôvodu krátkosti času nemohol zabezpečiť vyhotovenie geometrického plánu, na základe ktorého by bol pozemok parc. CKN Č. XXX/ XX rozdelený na dva novovytvorené pozemky o výmere 92 m2 a 636 m2. Takýto geometrický plán doloží súdu dodatočne. Zároveň v zmysle tohto geometrického plánu následne upresní aj ním navrhovaný žalobný návrh - petit. V prípade rozdelenia pozemku parc. CKN Č. XXX/XX na dva pozemky o výmere 92 m2 a 636 m2, je v pripojenom situačnom náčrte vypracovanom W. zakreslené umiestnenie jeho budúceho rodinného domu. V tomto situačnom náčrte je zároveň zakreslené aj vedenie VN a ochranné pásmo vedenia VN. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k žalovanému pozemku a spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že žalobcovi bude prikázaná časť pozemku vo výmere 92 m2 a jemu časť pozemku vo výmere 636 m2 s tým, že si vzájomne nič nebudú doplácať.

4. Žalobca v replike poprel tvrdenie žalovaného, že býva v rodinnom dome, keď obýva spolu so svojimi rodičmi 2 izbový byt v L., v ktorom má hlásený trvalý pobyt. Žalobca nemá vedomosť aký rodinný dom má podľa žalovaného vlastniť, resp. obývať. Rodičia žalobcu vlastnia drevenicu z polovice 19. storočia v obci G., ktorá je však aj vzhľadom na dispozičné riešenie a spôsob vykurovania určená len na rekreačné bývanie, občasné bývanie, najmä v letných mesiacoch. Na trvalé bývanie, najmä bývanie pre mladého človeka nie je vhodná a navyše je vo vlastníctve rodičov žalobcu. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení tvrdí, že na spodnej časti pozemku sa nachádza nadzemné elektrické VN vedenie, ktoré podľa jeho názoru spolu s ochranným pásmom znehodnocuje časť pozemku v spoluvlastníctve strán sporu a z tohto dôvodu žalovaný ohodnotil túto časť pozemku v cene 30 €/m2 a zvyšnú časť pozemku (nezaťaženú elektrickým vedením) v cene 60 €/m2. Ďalej vo svojom vyjadrení žalovaný tvrdí, že taktiež má záujem na pozemku, ktorý je predmetom sporu, postaviť vlastný rodinný dom. V tejto súvislosti súdu taktiež predložil situačný náčrt budúceho rodinného domu. Žalobca je presvedčený, že žalovaný nemá záujem v budúcnosti na tomto pozemku postaviť rodinný dom, pozemok v budúcnosti iba odpredá. Dokazuje to napokon list žalovaného zo dňa 23.11.2018, v ktorom mu žalovaný ponúkol svoj podiel 20/24-ín v parcele XXX/XX trvalý trávny porast o výmere 728 m2 v cene 60 €/m2 za celý svoj podiel, t.j. vo výške 36.400,- €. V tomto liste žalovaný neuviedol, že by za časť pozemku kvôli elektrickému vedeniu chcel 30 € za m2 a za zvyšnú časť cenu 60 € za m2. Jednoducho žalovaný si celý pozemok cenil na sumu 60 € za m2. Pokiaľ si však má spoluvlastník oddeliť svoju časť pozemku výmerovo pripadajúcu na jeho podiel, tak zrazu žalovaný vyjadruje presvedčenie, že je ukrátený, nakoľko časť pozemku (časť, ktorá mu má byť vyčlenená) má mať hodnotu iba 30 € za m2. Žalobca si vyžiadal od D. informáciu o existencii energetických zariadení na pozemku KN-C parcela XXX/XX v k.ú. K. o čom mu bol zaslaný aj potvrdzujúci mail zo dňa 22.05.2019 s tým, že odpoveď na žiadosť bude spracovaná v lehote do 30 dní. V tomto štádiu konania namieta, že by sa na spornom pozemku KN-C parcela č. XXX/XX nachádzalo také elektrické vedenie, s ktorým by bolo spojené ochranné pásmo až v šírke 10 metrov z oboch strán tak, ako to uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení. Napokon aj žalobca má na svojom pozemku stiesnené pomery, čo preukazuje situačný návrh umiestnenia budúceho rodinného domu, ktorý súdu predložil spolu so žalobou a z tohto dôvodu môže postaviť iba menší rodinný dom a len v jednom mieste, s určitými

maximálnymi rozmermi (maximálne 8 m x 8 m) a so zachovaním zákonných odstupov od susedných pozemkov. Zvyšnú časť pozemku by aj žalobca mohol využívať už len ako dvor, záhradu (obdobne ako žalovaný). Vzhľadom na uvedené nesúhlasí, aby súd vysporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu spôsobom, ktorý navrhuje žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2019, nakoľko nie je dôvod na to, aby mu bol vyčlenený iba pozemok o výmere 92 m2, hoci na jeho spoluvlastnícky podiel pripadá výmera 121 m2.

5. Žalobca svoju repliku, v dodatočne súdom poskytnutej lehote doplnil podaním zo dňa 19.06.2020, v ktorom uviedol, že ako prílohu zasiela súdu vyjadrenie D. zo dňa 13.06.2019 o existencii energetických zariadení na KN-C parcele č. XXX/XX v k.ú. K.. Z uvedeného vyjadrenia vyplýva, a to najmä zo snímky uvedenej na strane 2 tohto vyjadrenia, že vzdušné VN vedenie 22kV znázornené červenou prerušovanou čiarou neprechádza cez pozemok KN-C parcela č. XXX/XX, ktorý je predmetom tohto sporu tak, ako to tvrdí žalovaný a tak, ako je toto elektrické vedenie znázornené na žalovaným predloženom orientačnom osadení rodinného domu vypracovanom W. (ako prechádzajúce po spodnej časti tejto parcely). Už z laického nahliadnutia do snímky uvedenej vo vyjadrení D. spolu s 10 metrovým ochranným pásmom je zrejmé, že pozemok KN-C parcela č. XXX/XX bude týmto ochranným pásmom zaťažené v spodnej časti len v minimálnom rozsahu, a už vôbec nie v takom rozsahu ako to tvrdí žalovaný, a teda žalovaný týmto bude môcť pohodlne takmer v ktorejkoľvek časti parcely, ktorú mu žalobca navrhuje v tomto konaní prikázať do jeho výlučného vlastníctva, postaviť prakticky rozmerovo akýkoľvek rodinný dom. Pozemok, ktorý v tomto konaní navrhuje prikázať žalobca do svojho výlučného vlastníctva (novovytvorená KN-C parcela XXX/XXX) sám o sebe rozmerovo a tvarovo nepredstavuje stavebný pozemok, stavebný pozemok (na stavbu o šírke a dĺžke max. 8 metrov) predstavuje až po spojení s vedľajšou KN-C parcelou č. XXX/XXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a nie je teda predmetom tohto sporu.

6. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že nesúhlasí so žalobcom predloženým návrhom. V prípade, ak by mu súd vyhovel, vznikla by situácia, že pozemok žalovaného by sa stal nevyužitým, nakoľko v jeho spodnej časti, ako už bolo spomínané vedie VN (vysoké napätie 22 KW), pričom aj v zmysle o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) je ochranné pásmo tohto vedenia vo vzdialenosti 10 m do každej strany. V tomto ochrannom pásme nie je možné uskutočniť žiadne stavby, čím vlastne daný pozemok je možné využiť jedine len ako záhradu alebo na obdobný účel. Toto vysoké napätie teda znehodnocuje predmetný pozemok o rozlohe cca 372 m2 pozemku (cca 50%). Ak by bolo rozhodnuté podľa návrhu žalobcu a z tejto výmery odobratých ďalších 121 m2, na zvyšnej parcele vo vlastníctve žalovaného by skutočne nemohol byť postavený žiadny rodinný dom. Žalobca by tak získal lukratívnejšiu časť pozemku, pričom je potrebné si uvedomiť, že práve žalovaný je majoritným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k predmetnému pozemku. Tento spoluvlastnícky podiel k pozemku nadobudol žalovaný najmä za účelom výstavby rodinného domu v budúcnosti. Preto W. vypracoval situáciu - tzv. osadenie rodinného domu W., z ktorého je jasne zrejmé, že tento rodinný dom by bolo nutné postaviť presne na hranici ochranného pásma. Samotné umiestnenie rodinného domu na tomto pozemku je teda veľmi stiesnené, a to najmä z dôvodu tvaru a sklonu pozemku. Návrh žalobcu je teda pre žalovaného neprijateľný, neúčelný, znehodnocujúci pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného. Pozemok sa nedá skutočne reálne účelne rozdeliť tak, ako jeho rozdelenie navrhuje práve žalobca. Aj napriek tomu, že existujúce nadzemné vedenie vysokého napätia elektrického prúdu je viditeľné aj na ortofoto mape katastrálnej mapy, žalobca niekoľkokrát poprel jeho existenciu. Poukazujú na vyjadrenie D., adresované priamo žalobcovi, z ktorého je zrejmé nasledovné: v predmetnej lokalite katastra K., KNC XXX/XX, XXX/XXXX sa nachádzajú nadzemné vzdušné VN vedenia a podperné body a podzemné NN vedenia, od uvedených energetických zariadení žiadame dodržať ochranné pásmo v zmysle a bezpečné vzdialenosti podľa príslušných noriem SRN (VN vzdušné vedenie 22 kV od krajného vodiča na každú stranu 10 metrov a NN zemné káblové vedenie na každú stranu 1 meter. Avšak, ak je žalobca stále presvedčený o neexistencii tohto nadzemného vzdušného VN vedenia, potom navrhujú, aby súd rozhodol tak, že žalobcovi prikáže do jeho výlučného vlastníctva časť predmetného pozemku zodpovedajúcej jeho výmere spoluvlastníckeho podielu nachádzajúceho sa na spodnej časti (v časti vedenia VN) podľa priloženého nákresu. Pričom žalovaný je ochotný prepustiť žalobcovi navyše aj časť nachádzajúcu sa na opačnom konci pozemku, podľa priloženého nákresu. Žalovaný ponúka žalobcovi aj náhradný návrh, a to konkrétne, že je ochotný ustúpiť žalobcovi svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 5/6 v pomere k celku, a to za cenu 60 eur/ m2 (slovom: šesťdesiat eur za jeden meter štvorcový). Žalobca vychádza z ceny, za akú I. ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel k tomuto pozemku žalovanému, a to na základe výzvy zo dňa 21.06.2018

a za akú už na základe výzvy zo dňa 23.11.2018 žalovaný ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel k tomuto pozemku samotnému žalobcovi, na ktorú však žalobca žiadnym spôsobom nereagoval. Za takto stanovenú sumu je ochotný odpredať žalobcovi svoj podiel, keďže takáto cena sa mu javí vzhľadom na charakter pozemku ako alternatíva vyriešenia jednak sporu a jednak aj jeho bytovej otázky. Poukazom na všetky uvedené skutočnosti je jasne zrejmé, že nárok žalobcu skutočne nie je v záujme žalovaného, takýto návrh je neakceptovateľný a pre žalovaného v prípade vyhovenia návrhu, je neprijateľný a neúčelný. V prípade akceptácie návrhu žalobcu by došlo k znehodnoteniu predmetného pozemku a vzniku dvoch samostatných pozemkov, ktoré by nebolo možné riadne využívať. Návrh žalobcu je preto neakceptovateľný a v rozpore so , kedy daný návrh nezohľadňuje reálnosť využitia novovzniknutých pozemkov a teda jeho reálnej deľby. Žalovaný preto navrhol, aby súd návrh žalobcu ako neopodstatnený v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

7. Na zaslanú dupliku reagoval žalobca, podaním zo dňa 27.08.2019, v ktorom uviedol, že vzhľadom na vyjadrenie žalovaného ohľadom existencie VN vzdušného vedenia prechádzajúceho cez pozemok KN- C parcela č. XXX/XX a aj napriek vyjadreniu D. zo dňa 13.06.2019, ktoré súdu žalobca predložil spolu s vyjadrením zo dňa 19.06.2019 dal u geodeta W. vypracovať zameranie osi VN vedenia na pozemku KN-C parcela č. XXX/XX. V prípade, ak sa ukáže, že toto vedenie prechádza cez pozemok KN-C parcela č. XXX/XX, aby geodet vyznačil ochranné pásmo 10 metrov od osy vedenia spolu s vyznačením odstupov od hraníc pozemkov v rozsahu 2 metrov s následným vyznačením maximálnych rozmerov na zvyšnej ochranným pásmom nezaťaženej časti pozemku KN-C parcela č. XXX/XX. Ako prílohu k tomuto vyjadreniu žalobca predložil grafické zobrazenie rozmerov prípadného budúceho rodinného domu žalovaného na ochranným pásmom nezaťaženej časti pozemku KN-C parcela č. XXX/XX, ktorý navrhuje prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného a to aj s prihliadnutím na povinné 2 metrové odstupy od hraníc susedných pozemkov. Z tohto grafického zobrazenia vyplýva, že žalobca môže na svojom pozemku vybudovať rodinný dom o celkovej zastavanej ploche 116,2 m2, čo vysoko prevyšuje zastavanú plochu rodinného domu (64 m2), ktorý hodlá žalobca postaviť na pozemku KN-C parcela č. XXX/XXX a novovytvorenej KN-C parcele č. XXX/XXX, ktorú navrhuje žalobným návrhom prikázať do jeho výlučného vlastníctva. Tvrdenie žalovaného, že by vzhľadom na existenciu ochranného pásma nemohol na pozemku, ktorý mu navrhuje žalobca prikázať do jeho výlučného vlastníctva, postaviť nový rodinný dom nie je pravdivé. Žalovaný nebude žalobcom navrhovaným spôsobom nijakým spôsobom ukrátený na svojom vlastníckom práve na úkor žalobcu. Do vlastníctva žalovaného bude prikázaný pozemok, ktorý môže využiť ako stavebný pozemok, na tomto pozemku bude môcť postaviť ešte väčšiu (takmer dvojnásobne) stavbu než samotný žalobca. Zvyšnú časť pozemku KN-C parcela č. XXX/XX (t.j. tú časť, ktorá pripadá do ochranného pásma VN vedenia) môže využiť ako záhradu, dvor, odstavnú plochu a pod. Vzhľadom na uvedené nie je potrebné, aby sa žalovanému z výmery, ktorá pripadá na podiel žalobcu v pozemku KN-C parcela č. XXX/XX, prikazovala na úkor žalobcu časť jeho výmery tak, ako to navrhuje žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2019.

8. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu, ktoré vyústilo do nariadenia pojednávania a pred tým vykonania obhliadky na mieste samom. Na predbežnom prejednaní sporu žalovaný uviedol, že navrhuje, aby bol pozemok rozdelený priečne tak, ako to pôvodne navrhoval žalobca s tým, že žalobca bude mať svoj podiel v dolnej, južnej časti a on v hornej, severnej časti pozemku.

9. Po vykonanej obhliadke, na nariadenom pojednávaní, strany sporu zhodne navrhli odročenie pojednávania, na základe čoho súd, postupujúc podľa ust. uznesením č. k. -197 zo dňa 28.11.2019 konanie prerušil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2019.

10. Nakoľko žalobca súdu v lehote ustanovenej v doručil návrh na pokračovanie v konaní, súd uznesením č.k. -222 zo dňa 05.05.2020 rozhodol, že pokračuje v konaní a vo veci nariadil termín pojednávania.

11. Žalobca v návrhu na pokračovanie v konaní o.i. uviedol, že mailom zo dňa 13.01.2020 navrhol žalovanému pozdĺžne reálne rozdelenie spoločnej KN-C parcely č. XXX/XX . a to súbežne s jeho KN-C parcelou č. XXX/XXX, a to vzhľadom na predbežné právne posúdenie vyslovené súdom na pojednávaní dňa 28.11.2019. Následne mailom zo dňa 18.02.2020 urgoval právneho zástupcu žalovaného s vyjadrením k jeho návrhu. Právny zástupca žalovaného reagoval mailom zo dňa 28.02.2020, ku ktorému priložil situačný nákres ich návrhu reálneho rozdelenia, a to 12 m2 v hornej časti a 109 m2

v úplne spodnej časti pozemku KN-C parc. č. XXX/XX. Takýto návrh však pre neho nemá absolútne žiadny význam, nakoľko mu neumožňuje postaviť žiadnu stavbu na takýmto spôsobom vyčlenených pozemkoch. S týmto návrhom žalovaného jednoducho nemohol súhlasiť, čo mu napokon oznámil obratom mailovou odpoveďou z toho istého dňa. Nakoľko medzi stranami sporu nedošlo k dohode, dal vypracovať geometrický plán na odčlenenie ním navrhovanej časti pozemku o výmere 121 m2 (výmera pripadajúca na jeho spoluvlastnícky podiel v KN-C parc. č. XXX/XX). Na základe GP č. XXXXXXXX-XX/ XXXX vyhotovenom W. došlo k rozdeleniu pozemku KN-C parcela č. XXX/XX na novovytvorenú KN-C parcelu č. XXX/XXX, trvalý trávny porast o výmere 121 m2 a KN-C parcelu č. XXX/XX, trvalý trávny porast o výmere 607 m2. Reálne rozdelenie pozemku KN-C parc. č. XXX/XX podľa tohto GP bude podľa jeho názoru najúčelnejšie, nakoľko novovytvorená KN-C parcela č. XXX/XXX sa bude nachádzať v rovnakej miere tak v rovinatejšej, ako aj svahovitejšej časti pozemku, rovnako v časti nezaťaženej ochranným pásmom VN elektrického vedenia, ako aj v časti zaťaženej týmto ochranným pásmom. Takto pre žalobcu reálne vyčlenená parcela bude bezprostredne susediť a nadväzovať na KN-C parcelu č. XXX/XXX, ktorá už je v jeho výlučnom vlastníctve, pričom si takto bude môcť na takejto parcele (po úprave pôdorysu) postaviť menší rodinný domček (dlhší a užší, oproti pôvodne navrhovanému pôdorysu rodinného domu 8 m x 8 m). Na základe vyššie uvedeného s poukazom na v spojitosti s navrhuje, aby Okresný súd Dolný Kubín pripustil zmenu žalobného návrhu, ktorý bude znieť nasledovne: I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu I.., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom L. a žalovaného W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. k nehnuteľnosti - pozemku zobrazenému ako parcela registra „C“ č. XXX/XX, trvalý trávnatý porast o výmere 728 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. a obec K. pod J. na žalobcu v podiele 4/24 - iny a pod J. na žalovaného v podiele 20/24-ín. II. Súd prikazuje novovytvorený pozemok zobrazený ako KN-C parc. č. XXX/XXX, trvalý trávny porast o výmere 121 m2, ktorý vznikol na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotovenom dňa 13.03.2020 W. od pôvodného pozemku KN-C parcela č. XXX/XX, trvalý trávnatý porast o výmere 728 m2 v k. ú. a obci K. žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva v 1/1-ine, novovytvorený pozemok zobrazený ako KN-C parc. č. XXX/XX, trvalý trávnatý porast o výmere 607 m2, ktorý vznikol na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotovenom dňa 13.03.2020 W. od pôvodného pozemku KN-C parcela č. XXX/ XX, trvalý trávnatý porast o výmere 728 m2 v k. ú. a obci K. žalovanému do jeho výlučného vlastníctva v 1/1-ine. III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

12. Žalovaný v podaní zo dňa 20.4.2020 uviedol, že súhlasí s návrhom žalobcu, aby súd pokračoval v prerušenom konaní. Je zrejmé aj zo spoločnej komunikácie, že medzi žalobcom a žalovaným k žiadnej zhode, resp. mimosúdnemu vyriešeniu problému nedôjde. Vzhľadom na odlišné názory na vyporiadanie pozemku bude v danom prípade nevyhnutné zrejme meritórne rozhodnutie súdu. S návrhom žalobcu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku nemožno súhlasiť. Stanovisko žalovaného k takémuto vyporiadaniu bolo žalobcovi oznámené. Existujú viaceré dôvody, ktoré znevýhodňujú žalovaného ako majoritného podielového spoluvlastníka predmetného pozemku oproti žalobcovi, ktorý je minoritným podielovým spoluvlastníkom. Navrhnuté vyporiadanie je výhodné najmä pre žalobcu, ktorému sa dostane najlepší podiel na pozemku. Jednak je to v jeho hornej časti, ktorá je najrovinatejšia a má najlepší prístup, jednak výmera pozemku zasiahnutého ochranným elektrickým pásmom vysokého napätia (ďalej len „VN“) je v navrhovanom znení v prípade žalobcu v riadnom nepomere s výmerou zasiahnutého územia ochranným pásmom žalovaného. V prípade, ak by sa žalovaný držal návrhu žalobcu, tak takýmto návrhom by bol žalovaný posunutý, čo sa týka prístupu na pozemok, kde sklony sú tak veľké, že by si vyžiadali nemalé finančné prostriedky do úpravy terénu. Práve preto žalovaný navrhoval rozdelenie pozemku v jeho hornej časti tak, aby bol zachovaný prístup ako žalobcu, tak aj žalovaného v takmer identickej kvalite. Žalobca si takto hľadí iba na vlastné záujmy a nepozerá na záujmy aj majoritného podielového spoluvlastníka. V prípade, ak by sa žalovaný držal návrhu žalobcu, čo sa týka rozdelenia podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku, prístup žalovaného by bol komplikovaný. Prístup žalovaného k jeho parcele je oproti prístupu žalobcu v riadnom nepomere. Žalobca napriek tomu, že je minoritným podielovým spoluvlastníkom, hľadí najmä na svoje záujmy, pričom nedbá na záujmy žalovaného a nemá žiadny záujem uskutočniť kompromis tak, aby ako aj pre žalovaného, tak aj pre žalobcu, boli zachované prístupy na ich pozemky takmer v rovnakej kvalite, bez ďalších zbytočných investícii.

13. Na pojednávaní žalobca, nad rámec dovtedajších tvrdení a vyjadrení, uviedol, že v súvislosti námietkou žalovaného, že má už vlastniť rodinný dom, tak túto námietku popiera, keď žalovaný neuviedol aký rodinný dom by mal vlastniť. Predpokladá, že má zrejme na mysli drevenicu v G.. K tomu predložil výpis z LV č. XXXX k.ú. G., ku ktorému uviedol, že z neho vyplýva, že vlastníkmi tejto stavby

v katastri označenej ako rodinný dom, avšak ide o nehnuteľnosť, ktorá je umiestnená v pamiatkovej rezervácii s druhom chránenej nehnuteľnosti V., sú jeho rodičia W.. Táto nehnuteľnosť pritom nie je určená na dlhodobé trvalé bývanie. Ide síce o rekonštruovaný zrubový dom, ale dispozične najmä z hľadiska vykurovania, ktoré je zabezpečené iba tuhým palivom, nie je táto nehnuteľnosť prispôsobená na celoročné bývanie. V súvislosti s posledným vyjadrením žalovaného k novo navrhnutej zmene žaloby, žalobca predložil odborný posudok č. X/XXXX W. so sídlom v X., ktorý mal za úlohu posúdiť najvhodnejší návrh dopravného prístupu k pozemku parc. č. XXX/XX k.ú. K. s napojením na miestnu komunikáciu ul. C.. Žalobca k tomu uviedol, že z tohto odborného posudku vyplýva, že v zmysle príslušných STN je na pozemok KN C par. č. XXX/XX, ktorý navrhuje prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, možné vybudovať samostatný prístup a to po KN C par. č. XXX/X vo vlastníctve mesta K. cez ktorú parcelu by si v prípade vyhovenia žalobnému návrhu vybudoval prístup aj on. Tento odborný posudok mu bol zo strany znalca predložený len včera. Jeho vypracovanie znalcovi zadal po tom, čo mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.04.2020 s tým, že medzi sporovými stranami ešte nejaké dva týždne prebiehali jednania o prípadnom mimosúdnom vyriešení sporu, resp. on navrhol ešte jedno reálne prerozdelenie nehnuteľnosti. Ale jednanie s protistranou bolo prakticky nijaké, právny zástupca mu nedvíhal telefón. Takže usúdil, že dohoda možná nebude a preto urýchlene v druhej polovici mája oslovil W., ktorý vypracoval odborný posudok. Tento súdu žalobca následne predložil. Pokiaľ ide o námietku nedostatočného prístupu, ktorú vzniesol žalovaný v poslednom vyjadrení, žalobca poukazuje na prvé vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 06.05.2019, kde k jeho pôvodnému návrhu na zrušenie spoluvlastníctva namietal, resp. žiadal prikázanie výmery 21 m2 s tým, aby si mohol vybudovať rodinný dom v zmysle vypracovaného osadenia rodinného domu W., avšak v tomto svojom vyjadrení žalovaný nenamietal na takto ním osadený rodinný dom na úkor ich 21 m2, ktoré žiadal prikázať pre seba, že by nemal zabezpečený prístup. Preto túto jeho námietku považuje za účelovú a podľa jeho názoru nedôvodnú. 14. Právny zástupca žalovaného, nad rámec dovtedajších svojich tvrdení a vyjadrení, na pojednávaní uviedol, že v prípade posledného návrhu, ktorý predložil žalobca, ak by súd sa pridržal tohto návrhu, žalovanému sa natoľko zúži pozemok, že výstavba rodinného domu by bola obtiažna okrem toho, pri výstavbe rodinného domu treba brať aj na zreteľ vyhlášku, ktorou sa vykonáva stavebný , ktorá hovorí o umiestnení stavieb rodinných domov od spoločnej hranice. Ak sa zoberie táto vyhláška do úvahy, tak vzniká úzky tenký pás, na ktorom by mohol žalovaný postaviť rodinný dom. Takýmto spôsobom žalovanému ako majoritnému vlastníkovi zásadným spôsobom zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Žalobca sa snažil skontaktovať s právnym zástupcom žalovaného za účelom iného riešenia veci a k tomu predložil listinu, z ktorej vyplýva opäť vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré by bolo v prospech žalobcu. Žalovaný by bol odtlačený smerom ku ceste, kde sklony sú tak výrazne, že výstavba akejkoľvek nehnuteľnosti, ktorá by sa približovala ku mestskej ceste, by vyžadovala náklady na jej vybudovanie podstatne vyššie ako na vybudovanie nehnuteľnosti, ktorá by sa nachádzala bližšie ku parc. č. XXX/XXX. Okrem toho posledný návrh, ktorý mu bol doručený, je v rozpore s odborným posudkom č. X/XXXX, kde prístup je riešený diametrálne odlišným spôsobom, pričom návrh uvedený v odbornom posudku vyžaduje náklady na vybudovanie cesty, resp. prístupu a tieto by zaťažovali žalovaného. Vzhľadom na rozmery pozemku, a jeho výškopis a polohopis prichádzajú do úvahy dve rôzne vyporiadania, a to prikázaním predmetnej parcely do výlučného vlastníctva jednej alebo druhej strany, avšak žalovaný nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby vyplatil žalobcu, preto by navrhoval, aby tento pozemok bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu za náhradu 60,- eur/1m2, za akú sumu žalobca kupoval svoj podiel na predmetnej parcele. V prípade reálnej deľby žalovaný navrhuje, aby boli zachované hodnotové vlastnosti pozemku a jeho využitia, kde v hornej časti by bol zachovaný prístup obidvoch strán sporu, kde v tejto časti sú najmenšie náklady na vybudovanie prístupovej cesty, a v spodnej časti by žalobcovi bolo prikázané do jeho výlučného vlastníctva parcela, kde v tejto spodnej časti sa nachádza vysoké napätie a takýmto spôsobom by obidve strany sporu získali aj tú horšiu časť pozemku z hľadiska využitia, ako aj tú lukratívnejšiu časť v hornej časti. Okrem toho, v prípade výstavby rodinného domu u žalovaného by takýmto návrhom nebol odsunutý smerom k mestskej komunikácii, kde sklony a prevýšenie predstavuje 2,7m a vybudovanie akejkoľvek nehnuteľnosti by tak bolo predražené.

15. Žalobca v súvislosti s tvrdením žalovaného, že horná časť, tzv. hrdlo, pozemku má byť najlukratívnejšou časťou, poukázal na to, že v zmysle geometrického plánu W. je v tejto hornej časti pozemok široký 1,68 m a je teda vylúčené, aby teoreticky tento pozemok mal slúžiť ako prístupová cesta pre žalovaného, nakoľko jednosmerné prístupové komunikácie by mali mať šírku minimálne 3 metre. Žalovaný by tak musel ísť aj cez mestský pozemok XXX/X, teda musel by vybudovať prístupovú cestu

aj po tomto pozemku (XXX/X). V súvislosti s námietkou, že si aj žalovaný chce postaviť rodinný dom, tak tento by si žalovaný vybudovať vedel, aj keby 10 metrové ochranné pásmo malo byť vedené o jeden meter ďalej než je merané vo farebnom grafickom náčrte, ktorý bol súdu predložený na obhliadke. V takomto prípade by stavba žalovaného bola nie dlhá 11,9 m, ale 10,9 m, čo je ešte stále veľmi pohodlný rozmer budúcej stavby. Aj v prípade posledného navrhovaného pozdĺžneho reálneho rozdelenia, by sa situačne tento dom zúžil v hornej časti z pôvodných 8 na 6 m a v dolnej časti z 11,5 m na 9,5 m, ale na druhej strane, sa tento dom môže predlžiť, to znamená z 11,9 m pôvodnej dĺžky na dĺžku vyššiu napr. o 2-3m. Napriek uvedenému, podľa názoru žalobcu, žalovaný nemá záujem na vybudovaní stavby na tomto pozemku, čo napokon nepriamo vyplýva aj z jeho vyjadrení, resp. procesných návrhov, kedy navrhuje alternatívne prikázať sporný pozemok do jeho výlučného vlastníctva, čo žalovaný navrhoval aj v rámci predsúdnej komunikácie. Žalobca ďalej uviedol, že nerozporuje, že spoluvlastnícky podiel 1/6- ina kupoval v hodnote 60,- eur/1m2, ale poukazuje, na to že žalovaný podiel 2/3-iny kupoval v spornom pozemku od S. za 30,- eur/1m2. Vie o tom z toho dôvodu, že v minulosti keď ešte pán V. bol ešte spoluvlastník s ním komunikoval, avšak žalovaný ako existujúci spoluvlastník v tom čase v podiele 1/6 si uplatnil svoje zákonné predkupné právo a tento podiel v takejto cene aj kúpil. O odkúpenie podielu žalovaného žalobca nemá záujem, resp. nie je v jeho finančných možnostiach, aby túto výmeru od žalovaného odkúpil a následne ešte aj vybudoval rodinný dom.

16. Právny zástupca žalovaného k vyjadreniu žalobcu uviedol, že návrh, ktorý predložil žalobca a to pozdĺžnym odčlenením jeho časti a pričlenením k jeho pozemku, je neakceptovateľný, keďže takýmto rozdelením by sa predmetný pozemok výraznou mierou znehodnotil z dôvodu, že jeho pomerná časť sa nachádza v úzkom hrdle a každé zúženie tohto hrdla znehodnocuje tento pozemok na výstavbu rodinného domu. Práve preto žalovaný, ak sa mu má zúžiť a znehodnotiť pozemok, je ochotný radšej tento pozemok odpredať, aby sa zachovala jeho hodnota a lukratívnosť a radšej za utŕžené finančné prostriedky uskutoční výstavbu rodinného domu na inom mieste. Odplata 60,- eur za 1 m2 je prijateľná, keďže daná lokalita sa nachádza v zastavenom území mesta K. a takmer v jeho centre. Čo sa týka prístupu na základe odborného posudku, týmto návrhom by žalovaný musel ako majoritný vlastník si zabezpečiť odkúpenie celej prístupovej cesty od mesta K., kde takéto odkúpenie je v súčasnej dobe iba hypotetické, keďže o predaji nehnuteľnosti patriacej mestu, musí rozhodovať mestské zastupiteľstvo a takýmto spôsobom vlastne nezaručuje žalobca prístup žalovaného na jeho novovzniknutú parcelu. Taktiež žalovaný poukazuje na fakt, že hrdlo, po ktorom by mala viesť prístupová cesta má šírku 1,68 m a na prístup v jeho spodnej časti stačí odkúpiť od mesta šírku 1,32 m, tak aby mu vznikol plnohodnotný prístup v šírke 3 metre. Žalobca predkladá návrhy, ktoré výraznou mierou zasahujú do finančných pomerov žalovaného a tieto jeho návrhy napriek tomu, že žalovaný je majoritným spoluvlastníkom zaťažujú v oveľa väčšom pomere ako žalobcu. Žalovaný je v súčasnej dobe dôchodca, ktorý poberá starobný dôchodok a stará sa o dve nezaopatrené deti, pričom žalobca podľa vedomosti je mladý, bezdetný a zaťaženie hypotékou, resp. pôžičkou by bolo pre neho oveľa viac zvládnutejšie a na dnešné pomery, kedy skoro každý mladý človek má hypotéku aj prijateľnejšie.

17. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že tento pozemok je skoro 200 rokov majetkom jeho starých rodičov, jeho bratranec I. predal pozemok z núdze S. a keďže mal možnosť vrátiť ho do rodiny starých rodičov, tak to urobil. Tento pozemok plánuje neskôr darovať svojim neplnoletým deťom a je tu veľké riziko, že žalobca ktorý zrejme skôr postaví svoj dom, ho odsunie na hranicu 7 m od domu k domu, čím celkom znehodnotí ten pozemok. Všetky jeho návrhy smerovali k znehodnoteniu jeho majoritnej časti. Pri výške prevýšenia 2,7 m, čo je výška pojednávacej miestnosti, akékoľvek návrhy žalobcu negatívne zasahujú do jeho finančnej situácie. Návrh, ktorý bol vypracovaný v odbornom posudku odrezáva celé hrdlo a z jeho šrafovaným návrhom mu necháva úzku medzierku na prechod áut, čo je nerealizovateľné. Podľa tohto návrhu (šrafovaného) by sa mal posunúť o 5 m ešte ku ceste, takže pozemok ostane len na pasenie pre kozy.

18. Žalobca k tomu uviedol, že parcelu XXX/X vo vlastníctve mesta bude potrebovať za účelom prístupu riešiť s mestom K. riešiť aj on, pričom prístup na asfaltovú komunikáciu bude spoločný tak pre neho, ako aj pre žalovaného, teda pokiaľ ho vybuduje on, čo aj vybuduje, tak sa žalovaný, resp. jeho deti len naň napoja.

19. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie dvoma geometrickými plánmi, a to plánom W. č. XXXXXXXX-X/XXXX a plánom W. č. XXXXXXXX-XX/XXXX, ktoré v spore predložil žalobca (č. l. 6 - 8 spisu a č.l. 201-202 spisu), situačnými náčrtmi/riešeniami/zobrazeniami, ktoré predložil ako žalobca, tak

aj žalovaný (č. l. 43 spisu, č.l. 67 spisu, č. l. 104 spisu a č. l. 117 a 141 spisu), výtlačkami z mapovej aplikácie (č .l. 11-12 spisu), výtlačkami fotografií (č. l. 105 a 147-177 spisu) a grafickým zobrazením (č. l. 117 a 141 spisu). Taktiež súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom W. č. XX/XXXX (č. l. 180 - 191 spisu), odborným posudkom W. č. X/XXXX (prílohová obálka) a listinami, výpismi z listov vlastníctva, ako aj náčrtmi, ktoré strany doložili do spisu počas celého konania, vrátane tých, ktoré boli predložené na poslednom pojednávaní (č. l. 13-42, 76, 85-86, 106-107, č. l. 204-205 spisu, č. l. 213-214 spisu, č. l. 225-227 spisu).

20. Súd v spore nevykonal všetky dôkazy, pretože nevykonal dôkazy, ktoré boli navrhnuté žalovaným na poslednom pojednávaní. Žalovaný na poslednom pojednávaní navrhol, resp. uviedol, že zabezpečí: a) geometrický plán, b) odborné vyjadrenie k výške nákladov na vybudovanie prístupu, tak ako navrhoval žalobca, s tým, že sa porovnajú náklady na vybudovanie prístupu, tak ako to navrhuje žalovaný, c) odborné vyjadrenie projektanta k možnosti výstavby nehnuteľnosti na parcele XXX/XX, d) meranie elektromagnetického žiarenia z vysokého napätia, ktoré sa nachádza na spodnej časti pozemku a má vplyv na ďalšie využitie tohto pozemku.

21. Žalovaný na otázku súdu, čo doteraz žalovanému bránilo navrhnúť uvedené dôkazy, prípadne ich súdu predložiť najneskôr na dnešnom pojednávaní, uviedol, že vo vypracovávaní geometrického plánu mu bránili opatrenia súvisiace s koronavírusom, keďže osoby mali obmedzenia a nemali záujem sa stretávať, a po uvoľnení týchto opatrení mali toľko roboty, že nebolo v ich možnostiach a schopnostiach zabezpečiť vyhotovenie takéhoto plánu. Pokiaľ ide o meranie žiarenia, ako aj ostatné navrhnuté dôkazy, vzhľadom na situáciu, ktorá nastala na území SR a núdzový stav, žalovaný potrebuje ďalšie 3 mesiace, kde v tejto lehote, podľa vyjadrení, bude schopný tieto dôkazy zabezpečiť.

22. Po vyššie uvedenom zdôvodnení súd na pojednávaní rozhodol o tom, že dôkazy označené žalovaným až na pojednávaní dňa 09.06.2020 nevykoná, a to z dôvodu, že boli podané oneskorene.

23. V predmetnom spore bola žalovanému doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k spoločnému pozemku strán sporu a jeho vyporiadania reálnym rozdelením podľa geometrického plánu, ktorý tvoril prílohu žaloby. doručená dňa 26.04.2020 spolu s prílohami a s uznesením, ktorým bol o.i. vyzvaný na označenie a predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení (č. l. 60 spisu), a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom v rámci poučenia o procesných právach a povinnostiach strán sporu bol žalovaný poučený, že „strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.“

24. Vo vyjadrení k žalobe, ktoré žalovaný súdu doručil dňa 07.05.2019 žalovaný navrhol iné reálne rozdelenie než navrhol žalobca, a to podľa situačného náčrtu W., ktoré pripojil k vyjadreniu (č. l. 67 spisu) s tým, že žalovaný zároveň vo vyjadrení uviedol, že z dôvodu krátkosti času nemohol zabezpečiť geometrický plán a tento súdu doloží dodatočne. Žalobca s reálnym rozdelením pozemku, ako ho navrhol žalovaný v replike nesúhlasil. Replika bola žalovanému doručená dňa 11.07.2019 spolu s uznesením, v ktorom bol o.i. vyzvaný na označenie a predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení v lehote 10 dní od jeho doručenia. Zároveň bol žalovaný v uznesení poučený, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Dňa 22.07.2019 žalovaný, prostredníctvom už zvoleného právneho zástupcu súdu doručil dupliku, s ktorou ako dôkazy priložil už súdu predložený náčrt W., dva výtlačky fotografií, písomnú korešpondenciu. Ohľadne žalovaným navrhovaného rozdelenia, odkázal na nákres, ktorý ako dôkaz nepredložil.

25. Následne, na predbežnom prejednaní sporu právny zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o geometrický plán, ktorý chce súdu predložiť, tak tento predloží až po vykonanej obhliadke na mieste samom, ak to bude potrebné. Obhliadka sa uskutočnila dňa 24.10.2019. Po vykonaní obhliadky a pred nariadeným termínom pojednávania, dňa 26.11.2019 žalobca súdu doručil znalecký posudok W.,

ktorým bola určená všeobecná hodnota mernej jednotky pozemkov vytvorených geometrickým plánom tvoriacim prílohu žaloby v rovnakej výške, a to 14,12 eur/m2. Na pojednávaní dňa 28.11.2019 došlo k prerušeniu konania za účelom rokovaní o možnom vyriešení veci. Dňa 31.03.2020 žalobca súdu predložil návrh na pokračovanie v konaní, s ktorým predložil aj geometrický plán W. č. XXXXXXXX- XX/XXXX, podľa ktorého navrhol pripustiť zmenu žaloby tak, že spoločná parcela bude rozdelená pozdĺžne (oproti pôvodne navrhovanému priečnemu rozdeleniu). Tento geometrický plán a návrh na zmenu žaloby bol žalovanému, k rukám jeho právneho zástupcu doručený dňa 09.04.2020 s tým, že do 30.4.2020 mu lehota 15 dní od jeho doručenia na vyjadrenie sa k tomuto návrhu neplynie. Žalovaný sa však, prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril podaním, súdu doručeným dňa 22.04.2020, ku ktorému priložil náčrt ním navrhovaného rozdelenia - príloha č. 1, pričom uviedol, že v priebehu mesiaca, maximálne dvoch mesiacov žalovaný predloží návrh, ktorý bude vypracovaný za pomoci projektanta z odboru cestných stavieb a za pomoci geodeta.

26. S ohľadom na toto vyjadrenie, súd vo veci určil termín pojednávania na 09.06.2020, na základe čoho žalovanému poskytol viac ako 1,5 mesiaca na predloženie avizovaného návrhu, resp. na podanie žiadosti o odročenie pojednávania, v prípade, že by tento návrh zadal vypracovať a vypracovanie sa nestihlo do termínu pojednávania.

27. Žalovaný na pojednávaní dňa 09.06.2020 tento návrh, ani iné dôkazy nepredložil, ani súdu netvrdil (nieto preukázal), že by vykonal úkony smerujúce k ich zabezpečeniu (napríklad, že by si objednal vyhotovenie geometrického plánu, resp. odborných meraní). Podľa názoru súdu mal žalovaný dostatok časového priestoru na to, aby ním avizovaný geometrický plán zabezpečil, keďže toto uviedol prvýkrát už 07.05.2019, t.j. pred viac ako rokom pred posledným pojednávaním. Možno pochopiť postoj žalovaného, že si nedal vypracovať geometrický plán, resp. jeho vypracovanie nenavrhol súdu do času vykonania obhliadky, pretože právne posúdenie veci mohol súd v závislosti od výsledkov obhliadky zmeniť. Nemožno však akceptovať následný postoj žalovaného, keď po obhliadke dňa 24.10.2019 a potom čo bolo konanie dňa 28.11.2019 prerušené mu bolo už od 28.02.2020 jednoznačne zrejmé, že sa so žalobcom nedohodne (ako to vyplýva z mailovej komunikácie na č.l. 205 spisu) a napriek tomu do pojednávania dňa 09.06.2020 si geometrický plán a aj ostatné dôkazy nezabezpečil, resp. o ich zabezpečenie nepožiadal súd. Pritom žalobca mal rovnaký časový priestor a v rámci neho súdu predložil nový geometrický plán a aj znalecký posudok W.. To isté tak mohol urobiť aj žalovaný. Súd si je vedomý toho, že od 16.03.2020 bol na území SR vyhlásený núdzový stav s čím boli spojené obmedzenia pri vykonávaní niektorých pracovných, či podnikateľských činností, žalovaný však ani netvrdil, že by sa na niekoho konkrétneho so svojou požiadavkou obrátil a táto nemohla byť zrealizovaná pre núdzový stav, resp. pre vládne opatrenia prijaté na zabránenie šírenia koronavírusu. Každopádne treba zdôrazniť, že tak ako si žalobca dokázal zabezpečiť nový geometrický plán a znalecký posudok, tak isto to mohol urobiť žalovaný. Zhrnúc doteraz uvedené, súd by predloženie dôkazov ako včasných akceptoval, ak by tieto boli predložené na poslednom pojednávaní, resp. ak by žalovaný pred pojednávaním oznámil, že ich zabezpečuje, ale pre vládne opatrenia, resp. pre núdzový stav ich zabezpečiť na pojednávanie nestihne alebo ak by pred posledným pojednávaním požiadal o zabezpečenie navrhovaných dôkazov súd. Nakoľko k tomu nedošlo a žalovaným označené dôkazy by jednoznačne predstavovali dôvod na odročenie pojednávania a nie na zanedbateľnú dobu (podľa vyjadrenia žalovaného cca 3 mesiace), súd týmto návrhom žalovaného na ďalšie dokazovanie nevyhovel, keď síce požiadavka zákonnej koncentrácie bola dodržaná a dôkazy boli označené do vyhlásenia rozhodnutia o skončení dokazovania ( ), avšak v prípade tzv. sudcovskej koncentrácie tomu tak nebolo, keď žalovaný bol poučený o tom, že na skutočnosti a dôkazy označené po uplynutí lehoty na podanie dupliky súd nemusí prihliadať už dňa 11.07.2019 (č. l. 92 a 93a spisu). Podľa a , „strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.“

28. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, súd dospel k záveru, že žalovaný nekonal starostlivo a so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, jeho návrhy na ďalšie dokazovanie ako prostriedky procesnej obrany neboli uplatnené včas a nakoľko by ich vykonanie vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a značné predĺženie konania, súd k týmto návrhom neprihliadal.

29. Z dôkazov, ktoré súd v spore vykonal, súd zistil, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku zobrazeného ako parcela registra „C“ č. XXX/XX, druh pozemku trvalý trávnatý porast o výmere 728 m2, zapísaná Okresným úradom K., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre obec a k. ú. K. pod J. na žalobcu v podiele 4/24-iny a pod J. na žalovaného v podiele 20/24-ín.

30. Žalobca je zároveň, podľa LV č. XXXX pre k. ú. a obec K. (č. l. 14 spisu), výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. „E“ č. XXX/X orná pôda o výmere 605 m2, ktorý, ako to vidieť na grafickej časti geometrického plánu priloženého k žalobe, po celej svojej dĺžke susedí s pozemkom, ktorý je predmetom sporu (č. l. 7 spisu).

31. Z protiľahlej strany pozemok, ktorý je predmetom sporu, susedí s parcelou XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4398 m2, ktorá je podľa LV č. XXXX k. ú. a obec K. vo výlučnom vlastníctve mesta K. a podľa výsledkov obhliadky ide o chodník, na ktorý nadväzuje cestná komunikácia - parcela registra „C“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11809 m2, ktorá je podľa LV č. XXXX pre k. ú. a obec K. taktiež vo výlučnom vlastníctve mesta K. (č. l. 7, č. l. 16 - 35, č. l. 151, 172 spisu). V znaleckom posudku č. XX/XXXX W., konkrétne z jeho popisov na č. l. 184 spisu vyplýva, že prístup k parcele C KN XXX/XX je z pozemku KN-C XXX/X a XXXX/X, z miestnej asfaltovej komunikácie.

32. Z výsledkov obhliadky vyplýva, že pozemok, ktorý je predmetom sporu, predstavuje prevažne trávnatú plochu, ktorá nie je rovinatá, ale zvažujúca sa smerom nadol (pri pohľade od panelovej, resp. inak spevnenej cesty nad tzv. hrdlom daného pozemku (č. l. 147, 150, 151 spisu a č. l. 158-164 spisu). Na časti parcely je oráčina, provizórny senník, kríky (č. l. 164,166,168, 169,172 spisu). V znaleckom posudku č. XX/XXXX W., konkrétne z jeho popisov na č. l. 184 spisu vyplýva, že pozemok je umiestnený v svahovitom teréne.

33. V spore bolo sporné, že sa na predmetnom pozemku nachádza vedenie VN, ktoré je vidieť na fotografiách na č. l. 152, 155, 156, 158, 161,162 spisu.

34. Zo znaleckého posudku W. č. XX/XXXX, konkrétne z jeho popisov na č. l. 184 spisu, vyplýva, že v spodnej časti pozemku sa nachádza nadzemné vzdušné vedenie VN 22 kV, ktoré je zakreslené v situačnom výkrese vyjadrenia D. ktorá požaduje dodržanie ochranného pásma 10 metrov na každú stranu od krajného vodiča, ktorú skutočnosť znalec zohľadnil koeficientom redukujúcich faktorov s hodnotou 0,9, pričom pokiaľ ide o povyšujúce faktory, s ich koeficientom znalec neuvažoval.

35. Taktiež z vyjadrenia D. zo dňa 13.06.2019, ktoré súdu predložil žalobca (č. l. 85 spisu) vyplýva, že na pozemku KNC parc. č. XXX/XX sa nachádzajú nadzemné vzdušné vedenia a podperné body, podzemné NN vedenia a skrine s tým, že priložený situačný výkres tvoriaci prílohu vyjadrenia obsahuje zakreslené orientačnú trasu vzdušných VN a podzemných NN vedení a pre určenie presnej trasy podzemných vedení je potrebné ju fyzicky vytýčiť. Vo vyjadrení je zároveň uvedené, že od týchto energetických zariadení D. požaduje dodržať ochranné pásmo v zmysle a bezpečné vzdialenosti podľa príslušných noriem STN (VN vzdušné vedenie 22 kV od krajného vodiča na každú stranu 10 metrov, NN zemné káble na každú stranu 1 meter (č. l. 85 spisu).

36. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že na pozemku, ktorý je predmetom sporu sa v jeho spodnej časti nachádzajú VN aj NN vedenia a podperné body, ktoré znižujú hodnotu daného pozemku.

37. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca v podaní, ktorým navrhol pokračovať v spore (odsek 11 tohto odôvodnenia) navrhol zmenu žaloby v časti vyporiadania spoluvlastníctva iným reálnym rozdelením než v pôvodnej žalobe tak, že pozemok bude medzi strany sporu (vo výmere zodpovedajúcej výške ich spoluvlastníckych podielov) rozdelený pozdĺžne, pričom žalobcovi pripadne tá časť pozemku, ktorá susedí s jeho parcelou XXX/X a žalovanému pripadne tá časť, ktorá susedí s miestnou komunikáciou, súd takéto rozdelenie považoval za účelné pre využitie takto vydelených pozemkov. Súčasne takéto rozdelenie súd považoval za spravodlivé v tom smere, že žalobca a žalovaný budú mať vydelené pozemky obaja súčasne v jeho spodnej časti, čím sa budú približne rovnako podieľať na obmedzeniach, ktoré vyplývajú z toho, že na daných miestach sa nachádzajú VN a NN vedenia, ako aj podperné body (dodržanie ochranného pásma pri výstavbe). Takto bude rovnomerne vyvážené ich postavenie aj v tom smere, že každý z nich bude vlastniť pozemky v tej časti pozemku, ktorá znižuje jeho celkovú hodnotu. Ak súd hovorí, že sa na obmedzeniach budú strany podieľať približne rovnako, tak

preto, že pokiaľ ide vzdialenosť od stĺpa vedenia VN táto bude dlhšia vo vzťahu ku novo vyčlenenému pozemku žalovaného a bližšia ku novo vyčlenenému pozemku žalobcu. Návrh žalovaného, vyplývajúci z jeho náčrtu (č. l. 213 spisu), podľa ktorého by mal byť pozemok rozdelený tak, že žalobca by mal vydelenú časť v tzv. hrdle pozemku vo výmere 12 m2 a v spodnej časti by mal vydelenú časť pozemku vo výmere 109 m2, podľa názoru súdu nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu, pretože pri takomto rozdelení, by žalobcovi prislúchala časť (vo výmere 109 m2), kde je pozemok najmenej hodnotný a kde pri prípadnej výstavbe treba dodržať ochranné pásma vyplývajúce z existencie VN a NN vedenia, pričom žalovaný by v tejto časti svoj pozemok vôbec nemal. Skutočnosť, že by mal žalobca, podľa návrhu žalovaného svoju časť aj v tzv. hrdle, podľa názoru súdu, vzhľadom na výmeru tejto časti 12 m2, vyššie uvedený nepomer nemôže dostatočne vyvážiť. V tejto súvislosti súd uvádza, že aj keby žalovaný včas predložil geometrický plán, ktorým by bol predmetný pozemok rozdelený podľa uvedeného náčrtu, súd by pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa neho nepostupoval. Vykonanie takéhoto dôkazu by bolo v tomto smere nadbytočné/nepotrebné.

38. Súd pristúpil k vyporiadaniu reálnym rozdelením spoločného pozemku (podľa geometrického plánu na č. l. 201-202, originál v prílohovej obálke spisu), pretože ust. zakotvuje záväzne poradie spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva a rozdelenie spoločnej veci je prvý spôsob vyporiadania. Pokiaľ je tento spôsob vyporiadania dobre možný, iným spôsobom spoluvlastníctvo vyporiadať nemožno.

39. Ak potom žalovaný aj na poslednom pojednávaní navrhol, aby súd vyporiadal spoluvlastníctvo tak, že pozemok bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu za náhradu 60,- eur /m2 (hoci vo vyjadrení k žalobe uvádzal, že hodnotu 60,- eur má len 371,68 m2 z pozemku a zvyšok, t.j. 356,32 m2 má hodnotu 30,- eur), súd takýmto spôsobom spoluvlastníctvo vyporiadať nemohol. V konaní totiž nebolo sporné, že pozemok reálne deliteľný je a vyplynulo to aj z dokazovania (najmä z obhliadky a vyhotovených geometrických plánov). Reálnemu rozdeleniu nebráni ani zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy vyplývajú z ust. v spojení s o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, pretože predmetný pozemok je síce čo do svojho druhu trvalý trávny porast, ale ide o pozemok nachádzajúci sa v zastavanom území mesta K., ako to vyplýva z údaja na liste vlastníctva o umiestnení pozemku (T.), ako aj zo skutočností zistených obhliadkou (napríklad fotografie na č. l. 152, ).

40. Taktiež, pokiaľ žalovaný v replike žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, tak ani takýmto spôsobom nebolo možné vo veci rozhodnúť, pretože súd môže zamietnuť žalobu len v prípade, ak je spôsobom vyporiadania prikázanie veci za náhradu alebo predaj veci a rozdelenie výťažku, nie však v prípade, ak je možné spoluvlastníctvo vyporiadať reálnym rozdelením. Tento záver vyplýva z ust. , podľa ktorého „ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.“

41. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj obranu žalovaného, ktorá spočívala v námietke voči rozdeleniu podľa posledného (t.j. v poradí druhého) geometrického plánu predloženého žalobcom, týkajúcej sa toho, že pri takomto rozdelení žalovanému vzniknú náklady na vybudovanie cesty, resp. prístupu k jeho pozemku a pozemok by mal byť rozdelený tak, že v hornej časti by bol zachovaný prístup obidvoch strán sporu, kde v tejto časti sú najmenšie náklady na vybudovanie prístupovej cesty a v spodnej časti by žalobcovi bolo prikázaná do jeho výlučného vlastníctva parcela, kde v tejto spodnej časti sa nachádza vysoké napätie a takýmto spôsobom by obidve strany získali lukratívnejšiu časť v hornej časti a aj horšiu časť (náčrt na č. l. 227 spisu). Taktiež žalovaný poukázal na to, že v prípade výstavby rodinného domu by bol takto odsunutý smerom k mestskej komunikácii, kde sklony a prevýšenie predstavuje 2,7 m, čím sa vybudovanie akejkoľvek nehnuteľnosti predražuje.

42. K tomu súd uvádza, že pokiaľ ide o prístup na novovytvorené pozemky strán sporu, cez tzv. hrdlo, toto nie je nevyhnutne jediným možným a súčasne najvhodnejším prístupom, ako to aj vyplýva z návrhu odborného posudku W. č. X/XXXX (prílohová obálka spisu), ktorý vyhodnotil najvhodnejšie dopravné sprístupnenie pozemku s napojením na miestnu komunikáciu (z hľadiska zásahu do terénu a záberu pozemkov) mimo, resp. vedľa tohto tzv. hrdla pozemku (k tomu viď grafickú časť predmetného posudku). Súd však zdôrazňuje najmä to, že v tzv. hrdle je podľa geometrického plánu šírka pozemku 1,68 m. Takáto šírka neumožňuje samostatný prístup ani jednej zo strán sporu, pretože len na vjazd motorovým vozidlo je potrebná šírka cca 3 m. Rozdelenie tzv. hrdla pozdĺžne by pre žalovaného,

podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu, predstavovalo prístup v šírke len 1,40 m. Potom sa súdu javilo ako vhodnejšie, aby tzv. hrdlo pripadlo žalobcovi, pretože týmto sa vydelená časť pričlení k jeho susednému pozemku a takýmto rozdelením bude táto časť účelnejšie využitá než v prípade, ak by pripadla žalovanému, pretože šírka 1,4 m je možná len peší prístup, ktorý však žalovaný má po celej dĺžke novo vyčleneného pozemku. Ak by sa tzv. hrdlo rozdelilo priečne, podľa náčrtu žalobcu na č. l. 226 spisu a náčrtu žalovaného na č. l. 227 spisu, každá zo strán sporu by mala v hrdle rovnako dlhú časť, avšak šírka 1,68 m by ostala nezmenená.

43. Vo vzťahu k sklonu pozemku súd uvádza, že jeho existencia v konaní nebola sporná a obhliadka jeho existenciu popod mestskú komunikáciu potvrdila (ako možno vidieť na fotografiách na č. l. 164 až169 spisu). Existencia sklonu vyplýva aj z odborného posudku W.. Súd nerozporuje, že v prípade, ak by žalovaný alebo niekto iný na pozemku, ktorý mu bol vyčlenený staval rodinný dom, výstavbu môže tento sklon predražiť. K tomu však súd uvádza, že by bolo v rozpore s účelným využitím daného pozemku, aby bola žalobcovi vyčlenená aj alebo iba časť v tzv. sklone (čo napokon ani žalovaný nežiadal), pretože vyčlenená časť by nemala žiadne využitie. Naproti tomu vyčlenenie časti pre žalobcu podľa posledného geometrického plánu pri pozemku, ktorý má žalobca vo výlučnom vlastníctve, sa súdu javí ako logické a vhodné na to, aby pozemok slúžil nejakému účelu. Na tomto mieste súd poukazuje na analýzu využitia pozemku uvedenú na str. 7 znaleckého posudku W. (č. l. 183 spisu), kde sa uvádza, že parcela XXX/ XXX vytvorená GP č. XXXXXXXXX-X/XXXX (ktorá tak ešte okrem hrdla zaberala aj ďalšiu časť hornej časti sporného pozemku - viď č. l. 187 p.v. spisu) má nepravidelný a nevhodný tvar na prípadné využitie možnej zástavby a túto parcelu je možné využiť len v spojitosti s parcelou XXX/XXX, ktorú vlastní žalobca. Pokiaľ ide o zbytkovú parcelu XXX/XX, ktorá mala podľa GP pripadnúť žalovanému, znalec uviedol, že v spodnej časti je vzdušné vedenie VN 22kV a D. požaduje dodržanie 10m ochranného pásma, takže parcelu by bolo možné v budúcnosti využiť na prípadnú zástavbu a zostatková časť by mohla byť využitá ako dvor, záhrada a pod.

44. V tejto súvislosti súd uvádza, že argumenty strán ohľadne toho, aby boli pozemky rozdelené tak, aby si na nich mohli postaviť rodinné domy, ktorých zakreslenie pôdorysov v mape súdu predložili, resp. iné, im podobné, súd uvádza, že skutočnosť, či a aké domy budú, resp. môžu byť na danom pozemku postavené, nebolo pre rozdelenie spoločného pozemku pre súd rozhodujúce. Žiadna zo strán netvrdila, že daný pozemok, druhu trvalý trávny porast je v územnom pláne mesta K. určený na zastavanie a ide tak o stavebný pozemok. Aj keby tomu tak bolo, žalobca, ako aj žalovaný nekupovali celý pozemok, ale podiely v pozemku. Z tohto dôvodu museli a musia byť uzrozumení s tým, že ich predstavy aký dom na takomto pozemku si postavia nemôžu byť rovnaké ako v prípade, že by boli výlučnými vlastníkmi celého pozemku. Ak niekto kupuje spoluvlastnícky podiel na pozemku, nekupuje jeho konkrétnu časť, ale ide o tzv. ideálny podiel, ktorý konkrétnu podobu dostáva, pri rozdelení veci, vo forme samostatne vyčlenenej parcely. Až v nadväznosti na tvar a polohu takejto parcely môžu vznikať konkrétne projekty domu/domov. Inak povedané tvar a poloha domu, ktorý chce spoluvlastník postaviť nerozhoduje o tom, ako bude spoločný pozemok rozdelený, ale naopak tvar a poloha domu sa musí prispôsobiť tvaru novo vyčleneného pozemku. Pre súd sú rozhodujúce kritéria to, aké sú výšky spoluvlastníckeho podielov a aby vydelené časti boli približne rovnakej kvality a aby každá z novo vydelených častí sama o sebe, prípadne v spojení s ďalšou vecou strany sporu, mohla byť využitá na účel, na ktorý je určená, t.j. aby v tomto prípade bola pozemkom, ktorý sa dá využívať. Každý z novo vyčlenených pozemkov sa dá ako pozemok využívať a možno ich využiť aj ako pozemky pod rodinné domy. Pre rozhodnutie súdu je však postačujúce, aby naďalej slúžili ako pozemky a preto môže ísť napríklad aj o záhradu, pole, sad a podobne (pozemok žalovaného), či napríklad chodník pri dome, pozemok na osadenie oplotenia a podobne (pozemok žalobcu).

45. Zhrnúc doteraz uvedené, súd vyhodnotil rozdelenie spoločného pozemku podľa geometrického plánu W. č. XXXXXXXX-XX/XXXX ako vhodné a účelné, keď žalovaný včas nepredložil nejaký iný geometrický plán, ktorý by mohol súd vyhodnotiť pre rozdelenie ako lepší. Pokiaľ žalobca navrhoval, aby súd v zmysle toho geometrického plánu pripustil zmenu žaloby, súd o tomto návrhu ako o zmene žaloby s poukazom na nerozhodoval. Ak totiž súd nerozhoduje v spore o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva ako o zmene žaloby v prípade, ak strana sporu počas konania navrhne iné vyporiadanie než v žalobe, o to viac nemožno rozhodovať ako o zmene žaloby v prípade, ak strana navrhne v rámci toho istého spôsobu vyporiadania len iné reálne rozdelenie veci než v pôvodnej žalobe.

46. Vzhľadom na vyhovenie žaloby čo do zrušenia podielového spoluvlastníctva, ako aj čo do spôsobu jeho vyporiadania a napokon aj čo do, naposledy navrhovaného, konkrétneho rozdelenia spoločného pozemku, súd dospel k záveru, že úspech žalobcu v spore bol úplný. S poukazom na ust. mu tak voči žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( ).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v a (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).