Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_3To-39-2020.pdf
PDF · 81.2 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci obžalovaného R. Q. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica pod č. k. 1T/82/2018 - 142 zo dňa 02.12.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.06.2020 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný R. T O M A N, nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom J., U. XXXX/XX, na slobode,
podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Senica č. Pv 23/18/2205-8, EEČ: 2-19-108-2018 zo dňa 09.05.2018, modifikovanej na hlavnom pojednávaní konanom pred Okresným súdom Senica dňa 02.12.2019, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
v období od 01.08.2017 až doposiaľ s výnimkou mesiaca december 2017 v Senici neprispieval na výživu svojich detí J. Q., nar. XX.XX.XXXX, a T. Q., nar. XX.XX.XXXX, hoci mu táto povinnosť vyplýva zo Zákona o rodine a bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 6P/9/2015 zo dňa 21.10.2015, na základe ktorého bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry J. sumou 100 € a syna T. sumou 100 € mesačne vopred k rukám matky R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., J. XXXX/X, ktorej dodatočne dňa 16.02.2018 uhradil sumu 800 € a v dňoch 15.2.2018 uhradil sumu 200 €, 16.3.2018 uhradil sumu 200 €, 24.4.2018 uhradil sumu 200 €, 23.5.2018 uhradil sumu 200 €, 21.6.2018 uhradil sumu 200 €, 19.6.2018 uhradil sumu 200 €, 16.7.2018 uhradil sumu 200 €, 31.8.2018 uhradil sumu 200 €, 28.9.2018 uhradil sumu 200 €, 31.10.2018 uhradil sumu 200 €, 27.12.2018 uhradil sumu 200 €, 4.12.2018 uhradil sumu 50 €, 28.1.2019 uhradil sumu 200 €, 28.2.2019 uhradil sumu 200 €, 29.3.2019 uhradil sumu 200 €, 25.4.2019 uhradil sumu 200 €, 29.5.2019 uhradil sumu 200 €, 18.6.2019 uhradil sumu 200 €, 30.8.2019 uhradil sumu 200 €, 27.9.2019 uhradil sumu 200 €, 28.10.2019 uhradil sumu 200 €, 25.11.2019 uhradil sumu 200 € a v súčasnosti jej dlhuje na výživnom za uvedené obdobie sumu 350 €. Výživné neplatil, pretože bol iba krátkodobo zamestnaný v spoločnosti I.-H. od 20.07.2017 do 18.09.2017, kde bol pracovný pomer ukončený zo strany R. Q., v spoločnosti L. J. I. O. J. od 27.09.2017 do 02.10.2017, kde bol pracovný pomer ukončený zo strany R. Q., v spoločnosti O. od 09.10.2017 do 16.10.2017, kde bol pracovný pomer ukončený z dôvodu absencií, pričom medzi jednotlivými zamestnaniami nebol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Výživné riadne neplatil aj napriek tomu, že od 23.10.2017 bol zamestnaný v spoločnosti O. F., kde mal príjem umožňujúci platenie výživného,
o s l o b o d z u j e ,
pretože trestnosť činu zanikla.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súdu Senica pod č. k. 1T/82/2018 - 142 zo dňa 02.12.2019 uznal obžalovaného R. Q. za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Za to obžalovanému R. Q. okresný súd uložil :
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Samosudca okresného súdu písomné vyhotovenie rozsudku odôvodnil v rozsahu č. l. 142-149 spisu.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Trestného poriadku. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že keď pracovali v O., šofér im odišiel, nemali sa ako dostať do práce. Potom sa ani nenahlásil na úrad práce, aby poberal nejakú čiastku, pretože to je zbytočné, on by nič nepoberal. Potom mal aj psychický problém s priateľkou, rozišli sa a odišiel z práce. Následne na neho prišlo trestné oznámenie na políciu, zaplatil počas prípravného konania 800,- € a teraz počas konania na súde uhradil 200,- €. Odvtedy si výživné riadne platí každý mesiac, ale výplatu máva až ku koncu mesiaca, stalo sa, že ju dostali až 30-teho. Vždy, keď dostane výplatu, zaplatí z toho výživné, buď prostredníctvom svojej matky alebo zaplatí sám. Má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, kde platí výživné vo výške 50,- € mesačne. Doklady o platení výživného nemá, včera večer pricestoval, pracuje v Českej republike. Výživné uhrádza poštovými poukážkami, tieto má doma, odkladá si ich. Je otcom J. a T. Q.. Vie o tom, že ako otec má zo zákona povinnosť prispievať na ich výživu. Vie, aj v akej výške, na každé dieťa 100,- €. Momentálne pracuje v E. F. E. pri spracovaní rýb ako rezač. Firma sa volá M. F., mesačne má priemerný zárobok do 20.000,- Kč. Obžalovaný ďalej vypovedal, že dlh 350,- € je ochotný po čiastkach splatiť, po 50,- € ho splácať. Keď hovoril, že má výživné zaplatené celé, tak sa pomýlil. Nesúhlasí s tým, aby mu bol uložený trest povinnej práce, takémuto trestu nie je ochotný sa podrobiť.
Okresný súd na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Trestného poriadku a § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku, t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal okresný súd za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe, na podklade záverov a úvah okresného súdu, zároveň so stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku stal, a že tento skutok spáchal obžalovaný R. Q..
Skutok obžalovaného ako po objektívnej tak i po subjektívnej stránke naplňuje podľa okresného súdu všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona a obžalovaného za spáchanie tohto skutku uznal v celom rozsahu vinným.
K výroku o treste okresný súd uviedol :
Pri ukladaní trestu obžalovanému okresný súd vychádzal z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri určovaní druhu trestu okresný súd u obžalovaného zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a to že k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Trestného zákona) a nezistil existenciu nijakej priťažujúcej okolnosti. Pri prevahe poľahčujúcich okolností okresný
súd potom vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere jeden až päť rokov, so znížením jej hornej hranice v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona o jednu tretinu, t. j. vychádzal z upravenej trestnej sadzby jeden až tri roky a osem mesiacov, a obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici tejto výmery - jeden rok.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď na hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný (č. l. 140 spisu), ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Milana Trylča, PhD. (č. l. 153 - 157 spisu).
Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že dňa 05.03.2020 uhradil dlžné výživné v sume 350 eur a to presne za obdobie, pre ktoré bolo vedené toto trestné konanie. Kópiu dokladu preukazujúcu úhradu sumy 350 eur prikladá v prílohe. Zároveň uviedol, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť v súčasnosti plní riadne a včas. Na základe uvedeného preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vo veci rozhodol rozsudkom tak, že oslobodí obžalovaného spod obžaloby prokurátora.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavili prokurátorka krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného. Obhajca zároveň predložil súhlas obžalovaného, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti.
Obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava skutočností uvedených v písomnom odvolaní a navrhol, aby bol jeho klient oslobodený v zmysle ich návrhu.
Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že vzhľadom na zaplatenie dlžného výživného, navrhuje oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 odsek 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil :
- prokurátorka Okresnej prokuratúry Senica č. Pv 23/18/2205-8, EEČ: 2-19-108-2018 podala dňa 09.05.2018 obžalobu proti obžalovanému R. Q. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona
- zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie a to: výsluchom obžalovaného R. Q., výsluchom svedkyne R. Q. a oboznámením listinných dôkazov
- z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný.
K výroku o vine :
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania mal dostatočným spôsobom preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe na podklade záverov a úvah okresného súdu, zároveň so stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku (dlh na výživnom ustálil vo výške 350 eur) ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, stal a že tento skutok spáchal obžalovaný R. Q..
Avšak vzhľadom na zaplatenie zameškaného výživného vo výške 350 eur zo strany obžalovaného pred odobratím sa odvolacieho súdu na záverečnú poradu pri rozhodovaní o vine obžalovaného sa odvolací
súd riadil osobitným prípadom účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona zaniká aj vtedy, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu, keď splnenie týchto citovaných zákonných podmienok mal odvolací súd za preukázané na podklade výsledkov dokazovania vykonaných na verejnom zasadnutí.
Podľa § 86 ods.1 písm. a) Trestného zákona, trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin
a) zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Podľa § 285 písm. f ) Trestného poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla.
Za tohto stavu, keďže zanikla trestnosť stíhaného trestného činu, odvolací súd obžalovaného R. Q. spod obžaloby prokurátora podľa § 285 písm. f/ Trestného poriadku oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.