Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1To-10-2024.pdf
PDF · 75.97 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/10/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany podaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23.11.2023, sp. zn. 4T/60/2023, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 05. marca 2024, takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/, e/, odsek 2 Trestného poriadku, z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku,
obžalovanému A. B. C. D. E. F. G. H. I., narodenému XX.XX.XXXX v Malackách, trvale bytom J. H., K. XXX/XXXX
u k l a d á
podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 a 3 Trestného zákona a zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona a § 56 odsek 1, 2 Trestného zákona, trest peňažný v sume 4 000,- (štyritisíc) eur.
Podľa § 57 odsek 1 a 3 Trestného zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov. Podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.
odôvodnenie:
Napadnutý rozsudkom Okresný súd uznal obžalovaného A. B. vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na podklade skutku, že riadil motorové vozidlo v Topoľčanoch pred tým, čo požil alkohol a policajná hliadka uňho v dychu namerala hodnotu 0,61 mg/ l etanolu.
Za tento prečin mu bol uložený postupom podľa § 38 odsek 2 a 3 Trestného zákona a konštatovaných dvoch poľahčujúcich okolnostiach podľa § 36 písmeno l/ a n/ Trestného zákona, trest odňatia slobody vymeraný v zmysle sadzby § 289 odsek 1 Trestného zákona, v trvaní troch mesiacov, pričom jeho výkon mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní jedného roka. Zároveň bol obžalovanému uložený i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní štrnástich mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry a zdôvodnil ho tým, že trest zákazu činnosti považuje za neprimerane mierny s poukazom na priestupkovosť obžalovaného na úseku dopravy, preto navrhol uložiť obžalovanému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu najmenej na dobu dvoch rokov. Intervenujúci prokurátor krajskej prokuratúry upriamil pozornosť aj na nesprávne priznanú poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 36 písmeno n/ Trestného zákona, vo výroku o treste.
Obžalovaný pred odvolacím súdom priznal svoju chybu, oľutoval ju a prisľúbil nápravu.
Pred odvolacím súdom došlo k doplneniu dokazovania ohľadne referencií osoby obžalovaného a bolo zistené, že od do dňa napadnutého rozsudku sa vnímanie osoby obžalovaného z pohľadu protiprávnej činnosti nezmenilo žiadnym spôsobom.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na podklade riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou – preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Zároveň skúmal, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku. Dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť, pretože je dôvodne podané.
Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti zisťoval, či vec neobsahuje vady, ktoré by mohli založiť dôvod na podanie dovolania, takéto však nezistil a vzhľadom na vyhlásenú vinu obžalovaného preskúmaval časť konania týkajúce sa tohto postupu. Na hlavom pojednávaní pred súdom I. stupňa dňa 23.11.2023 bol obžalovaný riadne poučený o následkoch svojho vyhlásenia i o sankcii, ktorú môže očakávať za predmetný prečin. Následne po akceptovaní vyhlásenia o vine obžalovaného prokurátorom, bolo dané vyhlásenie prijaté súdom.
V ďalšej časti odvolací súd vzhľadom na obmedzenie odvolania podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku, preskúmaval zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a dospel k záveru, že súd I. stupňa dôsledne nevyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré vyplývali zo samotnej veci, ak obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona, a nevzal do úvahy odporúčajúce Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, týkajúce sa zjednotenia v otázke možnosti alebo nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n) a písm. l) Tr. zák., zverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 44/2017. Z tohto vyplýva, že samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Z odôvodnenia stanoviska vyplýva, že „priznanie sa je teda (za ďalej uvedených okolností) poľahčujúcou okolnosťou iba podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa (procesne ako obvineného či obžalovaného) aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). Z citovaných častí tohto stanoviska je zrejmé, že poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. nie je možné priznať automaticky spolu s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Tr. zák. len na základe samotného priznania sa obvineného.
Odvolací súd zároveň pripomína, že ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona, zohľadňuje pri určovaní druhu trestu a jeho výmery nielen pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ale aj mieru ich závažnosti.
Na podklade tejto skutočnosti odvolací súd konštatuje porušenie zákona zo strany súdu I. stupňa a z toho vyvodený neprimeraný trest, z časti v prospech a z časti v neprospech obžalovaného, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/, e/ Trestného poriadku.
Súd I. stupňa primerane nevyhodnotil osobu samotného obžalovaného pri ukladaní trestu odňatia slobody. Obžalovaný je v súčasnosti 40 ročnou osobou, ktorá doposiaľ súdne trestaná nebola, je živnostníkom starajúcim sa o obživu vlastnej rodiny. Nebolo z tohto pohľadu dôvodné hroziť obžalovanému trestom odňatia slobody v priebehu skúšobnej doby, ale bolo za potreby ho sankcionovať v dostatočnej miere peňažným trestom, ktorý by okamžite mal za cieľ postihnúť obžalovaného, dať mu najavo intenzitu protiprávnosti jeho konania pri riadení motorového vozidla po predchádzajúcom požití väčšieho množstva alkoholu. Z tohto dôvodu mu uložil trest peňažný vo výmere 4 000,- eur. A jeho vymáhateľnosť doložil obligatórnym náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov.
K trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke, ako ho konštruoval súd I. stupňa, je nutné dodať, že zrejme mal na mysli obmedzenie obžalovaného iba v rozsahu cestnej premávky, keďže obžalovaný má v predmete svojej živnostenskej činnosti obsluhu stavebných mechanizmov. K tomuto je nutné dodať, že stavebné mechanizmy sa musia pohybovať v rámci cestnej premávky (aj keď minimálne) a aj s nimi, po hypotetickom požití alkoholu, je možné spôsobiť porovnateľnú škodu alebo ublíženie na zdraví ako riadením motorového vozidla v cestnej premávke. Navyše je nutné konštatovať, že odo dňa spáchania prečinu, t.j. od 29.09.2023 je obžalovanému odňatý vodičský preukaz a je potrebné, aby daný trest vykonával aj v súvislosti s obsluhou stavebných mechanizmov a do budúcna si tak plne uvedomil vlastnú zodpovednosť pri dodržiavaní právnych predpisov v oblasti dopravy i pri možnosti vytvárať finančné prostriedky pre obživu svojej rodiny. Na podklade týchto skutočností a berúc do úvahy všetky zásady pre ukladanie trestov podľa § 34 ods. 1 až 4 Trestného zákona, odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a nahradil ho vlastným výrokom, pričom okrem peňažného trestu obžalovanému zvýšil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá zo 14 na 18 mesiacov.
Výrok tohto rozsudku bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.