Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/61/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: Regnum Bavaria s.r.o., so sídlom Nerudova 14, 040 01 Košice, IČO: 36 174 823, zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, proti žalovanému: ALEKO agency, s.r.o., so sídlom Masarykova 22, 080 01 Prešov, IČO: 36 720 224, zastúpenému: Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Lermontovova 14, 811 01 Bratislava, IČO: 36 860 018, o zaplatenie 40.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -71 z 19. júna 2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 38.000,- eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 38.000 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000 € počnúc od 12.05.2018 do 04.07.2018, zo sumy 1.000 € počnúc od 12.05.2018 do 11.07.2018 a zo sumy 38.000 € počnúc od 12.05.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Konanie o 2.000 € z a s t a v u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že sporové strany dňa 18.04.2018 uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako budúceho kupujúceho uzavrieť so žalovaným ako budúcim predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť automobil zn. N. Q. Q., č. karosérie: J., farba: Č. O., rok výroby: XXXX, EČV: A.-XXXGC za kúpnu cenu 54.000,- eur vrátane DPH.

3. Žalovaný dňa 23.04.2018 vystavil žalobcovi faktúru č. XXX na sumu 54.000,- eur vrátane DPH, splatnú dňa 23.04.2018. Dňa 20.04.2018 žalobca poukázal na účet žalovaného sumu 54.000,- eur. Následne žalovaný vystavil žalobcovi dňa 27.04.2018 faktúru č. XXX - dobropis k faktúre č. XXX zo dňa 23.04.2018 na sumu - 54.000,- eur s DPH, splatnú dňa 11.05.2018. Žalovaný dňa 30.05.2018 zaplatil na účet žalobcu

sumu 4.000,- eur, dňa 07.06.2018 sumu 10.000,- eur, dňa 04.07.2018 sumu vo výške 1.000,- eur a dňa 11.07.2018 sumu vo výške 1.000,- eur.

4. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o predmete sporu vychádzal aj z výpovede svedkyne L.. Z. M., ktorá opísala podrobne priebeh celej obchodnej transakcie, ktorá výpoveď sa zhodovala s predloženými listinnými dôkazmi.

5. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa , , , a tiež , .

6. V nadväznosti na citované ustanovenia súd prvej inštancie v podstatnej časti rozhodnutia uviedol, že „ ... sporové strany platne uzatvorili zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, ktorou sa strany zaviazali uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mala byť kúpa motorového vozidla žalovaného za kúpnu cenu 54.000,- eur. Žalobca kúpnu cenu žalovanému v celom rozsahu zaplatil, avšak následne žalovaný vystavil žalobcovi na sumu rovnajúcu sa kúpnej cene dobropis. Postupnými platbami žalovaný zaplatil žalobcovi sumu vo výške 16.000,- eur. Predmet kúpy žalobcovi odovzdaný doposiaľ nebol. Predmetom sporu sa teda stalo vrátenie kúpnej ceny v jej zvyšnej časti, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, ako ani zaplatenie sumy 54.000,- eur zo strany žalobcu a vrátenie sumy 16.000,- eur zo strany žalovaného, či neodovzdanie predmetu kúpy žalobcovi. Sporným však ostal zánik zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, a s ním spojený nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný namietal, že od zmluvy nikdy neodstúpil a dobropis je iba účtovný doklad, z ktorého nevyplýva zánik zmluvy o budúcej zmluve, a preto žalobcovi doposiaľ nevznikol nárok na vydanie akéhokoľvek bezdôvodného obohatenia. Súd mal preukázané, že žalobca svoj záväzok v podobe zaplatenia kúpnej ceny za predmet budúcej kúpy riadne splnil, avšak žalovaný predmet kúpy neodovzdal, naopak vystavil žalobcovi dobropis na vrátenie kúpnej ceny. Aj keď žalovaný namietal, že od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy neodstúpil, nepreukázal, že by záväzok z nej vyplývajúci splnil, teda že by predmet kúpy žalobcovi odovzdal alebo akýmkoľvek iným spôsobom vyvíjal snahu o naplnenie predmetu zmluvy. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu sám priznal, že žalobcovi zaplatil ešte sumu 2.000,00 €, avšak neoznačil právny dôvod zaplatenia tejto sumy. Rovnako neoznačil dôvod vystavenia dobropisu. Z výpovede svedka vyplýva, že žalobca žalovanému poslal peniaze v piatok, a v pondelok žalovaný poslal dobropis s tým, že to auto žalobcovi nenechá a že mu vráti peniaze na účet. Auto žalovaný pristavil asi na poldňa dňa 18.4.2018 a potom si ho vzal naspäť. Rovnako v komunikácii formou SMS so zamestnankyňou žalobcu konateľka žalovaného uviedla, že peniaze bude postupne vracať. Zo správania žalovaného teda jednoznačne vyplýva, že viac nemal záujem na plnení zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, čo mal súd preukázané tak z predložených listín, ako aj z výpovede svedka. Žalobca preto žalovanému plnil z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Z uvedeného súd dospel k záveru, že aj keď žalovaný namietal, že zmluva aj naďalej trvá, kúpnu cenu žalobcovi postupne vracal, pričom doposiaľ vrátil žalobcovi sumu vo výške 16.000,- eur, teda čiastočným plnením tohto záväzku, v súlade s ustanovením , uznal aj zvyšok dlhu, v dôsledku čoho sa predpokladá, že tento záväzok v čase jeho uznania trval. V zmysle uvedeného preto súd považoval nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za nesporný a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.“

7. V súlade s , v nadväznosti na Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. priznal prvoinštančný súd žalobcovi aj úrok z omeškania.

8. O trovách konania pred súdom prvej inštancie rozhodol súd podľa (ďalej len „“).

9. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie proti vyhovujúcemu výroku a súvisiacemu výroku o trovách konania odvolanie žalovaný. Odvolacie dôvody podriadil pod ust. , , , , , teda namietal porušenie práva na spravodlivý proces, inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci.

10. Odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnych skutkových zisteniach vzhliadol žalovaný v tom, že súd zobral za vlastnú argumentáciu žalobcu a vôbec sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného. Poukazom na ust. v spojení s čl. V. ods. 2 veta prvá Zmluvy o budúcej zmluve žalovaný poprel nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalobca a

žalovaný sa v zmluve o budúcej zmluve dohodli iba na možnosti odstúpenia od tejto zmluvy žalobcom a nie aj na možnosti odstúpenia od zmluvy žalovaným. Do pozornosti odvolacieho súdu dal skutočnosť, že žalobca vo svojej žalobe zároveň neuviedol ani žiaden zákonný dôvod, pre ktorý podľa neho žalovaný od zmluvy odstúpil, pričom on sám nemá vedomosť o existencii žiadneho takéhoto zákonného dôvodu. Trval na tom, že od zmluvy o budúcej zmluve nikdy neodstúpil, preto sa žalobca dopustil omylu, ak za takéto odstúpenie považoval vystavenie dobropisu žalovaným. Dobropis je totižto iba účtovný doklad, v ktorom nikde nie je uvedené, že by bol vystavený v dôsledku odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve. Trval na tom, že dobropis nie je možné považovať za platný právny úkon predstavujúci odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve, keďže tento nespĺňa predpoklady platného právneho úkonu podľa , a to, aby išlo o úkon slobodný, vážny, zrozumiteľný a určitý. Keďže žalovaný nikdy neodstúpil od zmluvy o budúcej zmluve, tak žalobcovi doposiaľ nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil nesprávny právny záver.

11. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces videl žalovaný v nevyhovení jeho žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na 19.06.2019 z dôvodu poskytnutia dostatočného časového priestoru pre zvoleného právneho zástupcu na oboznámenie sa s predmetom sporu. Poukázal na to, že predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené 07.06.2019, teda mal len 7 pracovných dní na vyhľadanie odborne spôsobilého právneho zástupcu, pričom takéhoto zástupcu sa mu podarilo nájsť za 6 pracovných dní. Vyslovil názor, že takýmto postupom súdu bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, keďže mu bola znemožnená realizácia procesných práv, ktoré mu priznáva , pričom ide o najzávažnejší prípad odňatia možnosti konať pred súdom. Prvoinštančný súd rozhodol bez toho, aby bola dodržaná zákonom stanovená lehota na prípravu pojednávania v súvislosti so zvoleným právny zástupcom. Poukazom na ust. odvolateľ namietal nesplnenie si povinnosti žalobcu spočívajúcej v tom, že žalovaného neupovedomil o výsluchu svedkyne L.. Z. M. na pojednávaní konanom dňa 19.06.2019, čo tiež považoval za odňatie možnosti konať pred súdom.

12. Žalovaný v odvolaní porušenie svojho práva na spravodlivý súdny proces vzhliadol aj v nedostatočnom odôvodnení rozsudku. Z jeho odôvodnenia totižto nie je zrejmé, prečo súd nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu žalovaného a prečo považoval skutočnosti ním uvádzané za neopodstatnené. Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo 16.09.2019. Poukazom na znenie zdôraznil, že zaplatením časti záväzku v sume 14.000,- eur žalovaný v celom rozsahu uznal aj zvyšok svojho záväzku predstavujúceho vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. Odvolacie námietky žalovaného považoval za neopodstatnené a irelevantné, v snahe oddialiť svoju povinnosť plniť v prospech žalobcu. Trval na tom, že žalovaný získal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, keď od žalobcu na základe zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy vylákal sumu 54.000,- eur, následne od tejto zmluvy odstúpil a doposiaľ vrátil žalobcovi len sumu 14.000,- eur. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

14. Žalovaný v odvolacej replike z 11.10.2019 poukázal na to, že žalobca neuvádza žiadne relevantné skutočnosti a argumentáciu k dôvodom odvolania, preto zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Opakovane zopakoval svoj odvolací návrh.

15. Žalobca k odvolacej replike dupliku nepredložil.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej

inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

19. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správny skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. Vychádzajúc z odvolacím námietkam žalovaného je potrebné uviesť, že jedinou argumentáciou žalovaného v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie bola argumentácia spočívajúca v tom, že zmluva o budúcej zmluve neobsahuje možnosť žalovaného od predmetnej zmluvy odstúpiť, preto jeho právny úkon spočívajúci vo vystavení dobropisu nie je platným právnym úkonom sledujúcim daný cieľ, teda účinok, nespĺňa predpoklady slobody, vážnosti, zrozumiteľnosti a určitosti právneho úkonu. Túto argumentáciu žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako formálnu a účelovú, keďže odvolateľ v súvislosti s danou argumentáciou nevysvetlil jej súvislosť s princípmi právnej logiky. Nezdôvodnil, k čomu jeho právny úkon smeroval. Len samotné popieranie výkladu jeho úkonu žalobcom je v takomto prípade bez právnej relevancie. Žalovaný neuviedol, že časť sumy zaplatenej žalobcom na základe zmluvy o budúcej zmluve vrátil žalobcovi z iného právneho dôvodu a z akého, resp. či tak učinil bez právneho dôvodu. Tým sa ale podstatne oslabuje právny základ celej nasledujúcej argumentácie odvolateľa.

20. Podľa záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zmluvy tiež zaniká, ak okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej miery zmenili, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela. K zániku však dochádza, len keď zaviazaná strana túto zmenu okolností oznámila bez zbytočného odkladu oprávnenej strane.

21. V súlade s citovaným ustanovením je možné dospieť k záveru, že prejav vôle žalovaného predstavujúci tzv. dobropis zaplatenej kúpnej ceny vozidla je prejavom zmeny okolnosti, ktoré nastali u žalovaného ako u zaviazanej strany zo zmluvy o budúcej zmluve.

22. V súlade s vzniklo tak na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie plnením žalobcu z právneho dôvodu, ktorý odpadol, preto súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobe, okrem čiastočného zastavenia konania, vyhovel. Podstatným je vyzdvihnúť aj ust. , ktoré ustanovenie je aplikovateľné vo vzťahu k čiastočnému plneniu žalovaného, a to zvlášť za stavu, ak uvedené plnenie v prospech žalobcu žalovaný vecne nezdôvodnil, teda vecne tento úkon nepriradil k žiadnemu inému záväzku.

23. Pokiaľ žalovaný namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces nevyhovením jeho žiadosti o odročenie pojednávania pre vytvorenie dostatočného časového priestoru zvolenému právnemu zástupcovi na oboznámenie sa s predmetom sporu, tak aj táto námietka bola vyhodnotená odvolacím súdom ako nedôvodná. Je nesporné, že o predmetnom spore sa žalovaný dozvedel doručením platobného rozkazu, teda 10.07.2018. Od tohto dátumu do pojednávania konaného 19.06.2019 uplynulo obdobie takmer 1 roka. Počas tohto obdobia mal žalovaný možnosť nespočetnekrát si zvoliť právneho zástupcu, ktorý by sa s dostatočným časovým predstihom oboznámil s obsahom spisu a pripravil sa na očakávané pojednávanie. Vo vzťahu k vykonaniu dôkazu výsluchom svedkyne odvolací súd upriamuje pozornosť na obsah svedeckej výpovede, ktorou nebola zistená žiadna nová skutočnosť, ale boli potvrdené iba skutkové závery zistené prvoinštančným súdom z listinných dôkazov, predložených spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktoré listiny boli žalovanému doručené spolu s vydaným platobným rozkazom. Za takejto procesnej situácie žalovaného vyhodnotil odvolací súd predmetnú odvolacie námietku ako nedôvodnú, teda neschopnú privodiť pre žalovaného priaznivejší výsledok sporu.

24. Žalovaný namietal aj arbitrárnosť rozsudku s odôvodnením, že súd nevysvetlil, prečo jeho argumentáciu považoval za neopodstatnenú. Toto tvrdenie žalovaného nezodpovedá obsahu odôvodnenia prvoinštančného rozsudku, ktorý v bode 22 rozhodnutia opakovane zdôraznil, že svoje tvrdenia žalovaný dôkazmi nepreukázal, preto ich považoval za nepreukázané.

25. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. , , vrátane výroku o trovách konania, vo vzťahu ku ktorému výroku žalovaný nepredložil žiadne odvolacie námietky.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní bol priznaný nárok na náhradu trov tohto konania proti neúspešnému žalovanému.

27. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).