Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25Sa-7-2020.pdf
PDF · 78.83 KB
Case nature
Subarea
25Sa/7/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu: H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. V., XXX XX G. proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo PZ v Prievidzi, so sídlom M. Mišíka 11, 971 66 Prievidza, o nečinnosť orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Krajský súd v Trenčíne žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.03.2020 domáhal odstránenia nečinnosti žalovaného ako orgánu verejnej správy v súbehu s popretím plnení legálnej (oficiálnej) povinnosti od žalovaného čoho dôsledkom malo byť aj poškodenie práv žalobcu. Žalobca v žalobe žiadal, aby krajský súd rozsudkom zaviazal žalovaného, aby konal tak ako mu uložil zákonodarca s aspektom aj na odbornú a právnu zdatnosť podriadených pri nesení zodpovednosti, a nielen protiprávnosť, ktorú je povinnosť šetriť legitímnym s riadnym (formálnym) záverom a žalovaný tomu fakticky zabránil, dokonca konal nedovolene.
2. Vo vyššie uvedenej žalobe žalobca uvádza, že dôvodom žaloby je veľmi závažný fakt, že žalovaný nedbá na povinnosť plynúcu nielen zo zákona, ale aj z etiky smerovanej na štátneho zamestnanca, čím sa činí zlý obraz polície, pričom touto nečinnosťou sa poškodzuje aj právny štát ako taký a nielen právna istota a samotné základné ľudské práva. Pasivitou sa žalovaný snaží zakryť zlyhanie, ktoré má kauzalitu na veľmi vážnu protiprávnosť od policajta. Žalobca ďalej uvádza, že v prílohe predkladá dôkaz k žalobe, z ktorého obsahu plynie podanie k protiprávnosti a uvádza, že tento dôkaz žalovaný, resp. jeho štatutár neposunul kompetentným na šetrenie, ale poskytol ho podozrivému, ktorý následne konal ilegálne a iracionálne a vec posunul z neznámeho dôvodu súdu, čím zmaril vyšetrovanie veci a skutku. Žalobca poukázal na skutkovú podstatu plynúcu z § 344 ods. 2 písm. d) Tr. zákona. Žalovaný si užíva moc a nedotknuteľnosť, avšak koná v rozpore s povinnosťou a právnym poriadkom právneho štátu a schvaľuje konanie k flagrantnej protiprávnosti, pričom dôkaz bol doložený žalovanému, ale konštituoval sa neexitujúci procesný postup a z predmetného dôvodu nastala faktická nečinnosť.
3. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,
c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, d) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie, e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
4. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
5. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
6. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
7. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
7.1. Podľa § 242 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.
8. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
9. Podľa § 245 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.
10. Podľa § 246 ods. 2 SSP k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
11. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o policajnom zbore“) policajný zbor plní úlohy štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.
12. Podľa § 31 zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
13. Podľa § 210 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.
14. Správny súd z obsahu podanej žaloby, ktorú žalobca označil ako: „žaloba - z dôvodu nečinnosti v súbehu s popretím plnení legálnej (oficiálnej) povinnosti od žalovaného orgánu verejnej správy“ zistil, že žalobca nie je spokojný s činnosťou žalovaného, poukazuje na zlý obraz polície v štatistikách EÚ a ako dôkaz predkladá podanie, ktoré príslušník polície neposunul kompetentným na šetrenie, ale poskytol ho podozrivému, čím zmaril vyšetrenie skutku. Z obsahu tohto dôkazu e-mailovej správy, vyplýva, že žalobca namieta porušenie ustanovení z.č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, z.č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a tiež Trestného poriadku.
15. Predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní sú rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy, nečinnosť orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené zákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy. Spoločným menovateľom všetkých týchto predmetov prieskumu je, že ide o výsledky konania, resp. nekonania orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Od tohto elementárneho vyjadrenia predmetu prieskumu možno potom odvodiť prvé základné vymedzenie toho, čo správne súdy nepreskúmavajú, a to právne a iné akty či úkony subjektov, ktoré nie sú orgánmi verejnej správy, resp. tie právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú výsledkom výkonu verejnej správy a v ktorých teda absentuje vrchnostenský vzťah medzi orgánom verejnej správy a adresátom daného aktu. Nečinnosť orgánu verejnej správy ako nezákonný, negatívny jav nastáva vtedy, keď tento orgán vo veci nekoná, aj keď podľa zákona konať má, a to v administratívnom konaní, ktorého je žalobca účastníkom.
16. Správny súd preskúmal žalobu spolu s priloženými písomnosťami, pričom zo žaloby vyplýva, že žalovaný nemá v tomto prípade postavenie orgánu verejnej správy, v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, ale je orgánom činným v trestnom konaní a jeho pasivitu nemožno skúmať ako nečinnosť v správnom konaní. Činnosťou žalovaného v tomto prípade sa môžu súdy zaoberať len v trestnoprávnej oblasti. Je potrebné zopakovať, že žalovaným v správnom súdnictve môže byť len orgán verejnej správy, ktorý má byť nečinný v administratívnom konaní, ktorého je žalobca účastníkom. Vzhľadom na to, že v tomto prípade žalovaný je orgánom činným v trestnom konaní, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania pred správnym súdom, tak nemôže byť súdnemu prieskumu v správnom súdnictve podrobený jeho procesný postup, resp. jeho nečinnosť ako orgánu verejne správy.
17. Správnemu súdnictvu by podliehal prieskum rozhodnutia, resp. nečinnosti žalovaného pri jeho postupe v oblasti verejnej správy. Ide napríklad o vydávanie občianskych preukazov, ktoré vydáva útvar policajného zboru príslušný na ich vydávanie v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo o vydávanie zbrojných preukazov v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V danom prípade žaloba smeruje proti nečinnosti, resp. proti postupu policajného zboru, týkajúceho sa trestného konania, patriaceho do verejného práva a nie je možné postup žalovaného považovať za postup pri rozhodovaní v oblasti verejnej správy.
18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobca namieta nečinnosť žalovaného, ktorý pri namietanej nečinnosti nemá postavenie orgánu verejnej správy a tým pádom jeho postup, resp. nečinnosť nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve a z toho dôvodu správnu žalobu žalobcu odmietol ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
19. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body sa môžu meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1 a ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a ods. 2 SSP).