Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-5-2019.pdf
PDF · 107.62 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: W. W., nar. XX.XX.XXXX, J.Ž. XXXX/XX, D., proti žalovanému: X.. E. D., nar. XX.XX.XXXX, Š. XX, Š., Č. W., o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Zamieta sa žaloba v tomto znení:
„Súd určuje, že žalobca je vlastník nehnuteľností:
Spoluvlastnícky podiel vo výške X/X vedený na liste vlastníctva č. XXXX pre V. A. I., V. Č., katastrálne územie Č. vo vlastníctve žalovaného na nehnuteľnostiach, ktoré sú v časti O. LV vedené ako:
Parcelné číslo XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie Parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie Parcelné číslo XXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie Parcelné číslo XXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie Parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie Parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie Parcelné číslo XXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie Parcelné číslo XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
Spoluvlastnícky podiel vo výške X/X vedený na liste vlastníctva č. XXXX pre V. A. I., V. Č., katastrálne územie Č. vo vlastníctve žalovaného na nehnuteľnostiach, ktoré sú v časti O. LV vedené ako:
Parcelné číslo XXX/X, výmera X.XXX m2, druh pozemku vodná plocha Parcelné číslo XXX/X, výmera XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie Parcelné číslo XXX/X, výmera XX.XXX m2, druh pozemku orná pôda Parcelné číslo XXX/X, výmera XX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
Spoluvlastnícky podiel vo výške XXXX/XXXXX vedený na liste vlastníctva XXXX pre Okres A. I., V. Č., katastrálne územie Č. na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, ktoré sú v časti O. LV vedené ako:
Parcelné číslo XXX/XX, výmera XXX m2, druh pozemku vodná plocha Parcelné číslo XXX/X, výmera XX.XXX m2, druh pozemku orná pôda Parcelné číslo XXX/XX, výmera XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie.“
II. Konanie sa vo zvyšnej časti zastavuje.
III. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou dňa 06.02.2019 pôvodne domáhal voči žalovanému a) určenia, že „žalobca sa stáva vlastníkom podielu jedna polovica, vedeného na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie Č. v zázname D., ktorý bol dosiaľ vo vlastníctve žalovaného, b) určenia, že „žalobca sa stáva vlastníkom podielu jedna polovica, vedeného na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie Č. v zázname D., ktorý bol dosiaľ vo vlastníctve žalovaného“ a c) určenia, že žalobca sa stáva vlastníkom podielu XX/XXX zo spoluvlastníckeho podielu jedna polovica, vedeného na liste vlastníctva XXXX katastrálne územie Č. v zázname D., ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Podaním z 19.11.2019 žalobca najprv rozšíril okruh pozemkov v žalobnom návrhu a podaním z 02.03.2020 zmenil žalobný návrh a žiadal rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku I. Žalobou si žalobca uplatňuje „od žalovaného prevod pozemkov vo vlastníctve žalovaného“ ako odmenu za činnosť žalobcu vykonanú pre žalovaného na základe mandátnej zmluvy uzavretej medzi stranami XX.XX.XXXX. Žalobca sa v mandátnej zmluve zaviazal pre žalovaného a v jeho mene uskutočniť úkony súvisiace so zistením celkového rozsahu novoobjaveného dedičstva po otcovi žalovaného a zariadiť a vykonať úkony v súvislosti s vysporiadaním vlastníckeho práva žalovaného a jeho sestry. Žalobca svoje povinnosti splnil a hoci sa mu nepodarilo vysporiadať všetky pozemky, jeho činnosť viedla k nemalému úspechu vo veci. Keďže zmluva určovala mechanizmus výpočtu odmeny v podobe konkrétnych pozemkov, žalobca pôvodne žiadal, aby súd určil jeho vlastnícke právo k ním vymedzeným pozemkom. Neskôr na námietku premlčania vznesenú žalovaným žalobca vzal žalobu v príslušnej časti späť a trval na tom, aby súd rozhodol o žalobe s žalobným návrhom, ktorý medzitým upravil na výzvu súdu, tak, ako ho vymedzil vo výroku I.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. So žalobcom sa pred podaním žaloby dohodli na širšom mimosúdnom vyporiadaní, ale k jeho realizácii nedošlo z dôvodov na strane žalobcu. Žalovaný žalobcov nárok neuznal a vzniesol námietku premlčania. Výkon žalobcovho práva je v rozpore s dobrými mravmi, pretože svojím nedbanlivostným konaním privodil procesný neúspech v konaní vedenom na tun. súde pod sp. zn. 12C/245/2010, ktorého predmetom boli pozemky mnohonásobne vyššej hodnoty, než hodnota sporných pozemkov, čím žalovanému spôsobil škodu vo výške niekoľkých desiatok tisíc eur.
3. Súd po predbežnom prejednaní sporu (§ 168 ods. 1 Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“) nariadil na prejednanie veci pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP), na ktorom v prítomnosti strán a ich právnych zástupcov vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.
A. Skutkový stav
4. Na základe skutkových tvrdení strán, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 CSP, a skutočností známych súdu v zmysle § 186 CSP v spojení s vykonanými listinnými dôkazmi založenými v spise: mandátna zmluva (č. l. 11 až 17), rozsudok tun. súdu sp. zn. 7C/142/2009 (č. l. 18 až 25), rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/230/2011 (č. l. 26 až 35), rozsudok tun. súdu sp. zn. 7C/11/2012 (č. l. 36 až 39), potvrdenie (č. l. 40), uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25Co/34/2013 (č. l. 41 až 47), rozsudok tun. súdu sp. zn. 6C/115/2009 (č. l. 48 až 57), rozhodnutie správy katastra C.-XXXX/ XX (č. l. 58 až 61), osvedčenie o dedičstve (č. l. 62 až 63) s prílohou (č. l. 66), výpisy z LV (č. l. 67 až 77), výkaz výmer (č. l. 78), identifikácia parciel (č. l. 79 až 82), ustálil súd tento skutkový stav:
5. Žalobca ako mandatár a žalovaný ako mandant podpísali XX.XX.XXXX listinu s názvom „mandátna zmluva o vysporiadaní novoobjaveného dedičstva“ (č. l. 11 až 17; ďalej len „zmluva“), v ktorej sa dohodli o. i. na tomto:
„Článok I
a) Mandatár sa zaväzuje, že v prospech mandanta a v jeho mene uskutoční potrebné právne a iné úkony, aby zariadil nasledovné záležitosti.
· aby zistil v rámci úradných dokumentov celkový rozsah novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi E. D. na území Slovenskej republiky. · aby sa zúčastňoval na všetkých úkonoch v tejto veci, na predbežnom šetrení, ako aj súpise a najmä prejednaní novoobjaveného dedičstva · aby dával písomné návrhy a vyjadrenia…
Článok III
Celková odmena a jej dohodnuté súvislosti
a) Nárok na odmenu vzniká mandatárovi výlučne vtedy, pokiaľ riadne vykoná činnosť, ku ktorej sa podľa tejto zmluvy zaviazal. Pokiaľ činnosť mandatára nepovedie k nadobudnutiu žiadneho nehnuteľného majetku podľa písmena c) tohto článku tejto zmluvy do mandantovho vlastníctva, vtedy mandatárovi žiadna odmena neprislúcha. b) Odmena pre mandatára sa vypočíta spôsobom stanoveným v písmene c) tohto článku tejto zmluvy. … c) Za účelom stanovenia výšky celkovej spoločnej odmeny mandatárov sa zmluvné strany dohodli na nasledujúcom poradí pozemkov, ktoré sú predmetom vysporiadania predmetného novoobjaveného dedičstva podľa prídelovej listiny: … V prípade, ak sa nepodarí získať všetky pozemky podľa vyššie uvedených prídelových listín, pozemky[,] ktoré neboli v prospech mandanta vysporiadané[,] sa z tohto zoznamu vyškrtnú bez toho, e by sa menilo poradie ostatných pozemkov. Z tak zredukovaného zoznamu sa mandatárovi ako odmena za jeho činnosť podľa tejto zmluvy postupne prideľujú pozemky počínajúc pozemkom s najnižším poradovým číslom smerom k pozemku s najvyšším poradovým číslom tak dlho, než súčet výmer takto pridelených pozemkov nepresiahne 29 % z celkovej výmery všetkých pozemkov uvedených v tomto zozname, zredukovaného o pozemky, ktoré sa v rámci konania novoobjaveného dedičstva nepodarilo získať. Z pozemku[,] pri ktorom bude prvý krát presiahnutá výška 29% z celkovej výmery bude ako odmena odrátaná alikvotná časť tohto pozemku v m2. … f) Mandant sa zaväzuje previesť svoje vlastnícke právo k nadobudnutým pozemkom v predmetnom konaní o novoobjavenom dedičstve, ktoré sa stanú podľa tohto článku tejto zmluvy odmenou pre mandatára v prospech listu vlastníctva číslo XXXX v k. ú. Č., ktoré katastrálny úrad v A. I. vedie na meno mandatára. Odmena mandanta sa považuje za vyplatenú dňom nadobudnutia právoplatnosti v rozhodnutí o prevode odmeny na list vlastníctva č. XXXX k. ú. Č.. Mandant je podľa tejto zmluvy povinný podať návrh na vklad nehnuteľností tvoriacich odmenu pre mandatára najneskôr do 15-tich dní od právoplatného vloženia novoobjaveného majetku v tomto konaní v prospech mandanta.
Článok VIII.
Záverečné ustanovenia
…
d) akékoľvek prípadné zmeny, čo sa týka obsahu tejto zmluvy, sa uskutočnia len v písomnej forme… e) Právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa spravujú príslušnými ustanoveniami obchodného zákonníka platného v Slovenskej republike…“
6. Nebolo zistené, že by medzi stranami došlo k zmene obsahu „mandátnej zmluvy“.
7. Ako (spolu)vlastník nehnuteľností označených vo výroku I (ďalej len „sporné pozemky“) je v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný (výpisy z LV, č. l. 67 až 77).
8. Vlastnícke právo k sporným pozemkom bolo v prospech žalovaného zapísané do katastra nehnuteľností na základe výsledku súdnych konaní, v ktorých ho zastupoval žalobca (rozsudok tun. súdu sp. zn. 7C/142/2009, č. l. 18 až 25; rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/230/2011, č. l. 26 až 35; rozsudok tun. súdu sp. zn. 7C/11/2012, č. l. 36 až 39; potvrdenie, č. l. 40; uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25Co/34/2013, č. l. 41 až 47; rozsudok tun. súdu sp. zn. 6C/115/2009, č. l. 48 až 57; rozhodnutie správy katastra C.-XXXX/XX, č. l. 58 až 61; osvedčenie o dedičstve, č. l. 62 až 63; s prílohou, č. l. 66; výkaz výmer, č. l. 78; identifikácia parciel, č. l. 79 až 82).
9. Súd nevykonal dokazovanie uznesením tun. súdu sp. zn. 11C/370/2012, pretože to pre rozhodnutie veci nebolo potrebné. Týmto rozhodnutím sa malo preukázať tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca
nevykonal svoju činnosť podľa zmluvy riadne. Ako však bude vysvetlené nižšie, otázka riadneho vykonania činnosti nebola podstatná. Obdobne to platí aj pre listinné dôkazy predložené žalobcom v podaní 16.05.2019, pretože tieto sa upínali k obsahu stretnutia medzi stranami 26.09.2018 a vývoju vzájomného vzťahu medzi stranami po rozhodujúcom období (po uzavretí zmluvy), takže tieto okolnosti opäť nemali vplyv posúdenie žaloby, tak ako ju žalobca podal. Rozhodujúcou skutočnosťou zostalo to, ako strany v „mandátnej zmluve“, ktorej zmena bola možná len v písomnej forme [čl. VIII písm. d) zmluvy], vymedzili svoje vzájomné práva a povinnosti.
B. Právne posúdenie
10. Podaním z 19.11.2019 žalobca rozšíril okruh pozemkov v žalobnom návrhu a keďže sa tak stalo skôr, než sa začalo dokazovanie, súd pripustil zmenu žaloby podľa § 142 ods. 1 CSP uznesením vyhláseným na predbežnom prejednaní sporu 28.11.2019.
11. Podaním z 02.03.2020, doplneným ústnym prednesom na pojednávaní 09.06.2020, žalobca vzal žalobu sčasti späť s tým, že trval na prejednaní žaloby v rozsahu vymedzenom vo výroku I. Keďže žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil a nejde o prípad uvedený v § 146 ods. 2 CSP, boli splnené všetky podmienky na zastavenie konania v tejto časti, a preto súd konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil (výrok II).
12. Žalobou si žalobca uplatňuje „od žalovaného prevod pozemkov vo vlastníctve žalovaného“ ako odmenu za činnosť žalobcu vykonanú pre žalovaného na základe mandátnej zmluvy. Pôvodným žalobným návrhom vrátane jeho zmeny podaním z 19.11.2019 požadoval, aby súd „určil, že žalobca sa stáva vlastníkom“ sporných pozemkov alebo spoluvlastníckych podielov k nim. Neskôr na výzvu súdu žalobný návrh podaním z 02.03.2020 zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I.
13. Od 01.07.2016 platí Civilný sporový poriadok, ktorý ako nový procesnoprávny predpis vychádza zo zásady, že súd svojím rozhodnutím určuje aktuálny právny stav. Tejto zásade zodpovedá § 137 CSP s nadpisom „Obsah žaloby“, ktorý v písm. a) umožňuje, aby sa žalobou požadovalo rozhodnúť o splnení povinnosti. Cit. ustanovenie však pripúšťa aj iné druhy žalôb, napríklad žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je [písm. c)]. Kritériom na posúdenie, či určitá žaloba je žalobou na plnenie alebo tzv. určovacou žalobou je s odkazom na nadpis cit. ustanovenia „obsah žaloby“. Obsah žaloby sa v teórii označuje aj ako procesný nárok. Rozhodujúcimi prvkami procesného nároku, teda obsahu žaloby na jej odlíšenie od iných druhov žalôb, je opis rozhodujúcich skutočností a žalobný návrh (petit), ktorý z nich vychádza. Kvalifikácia žaloby je dôležitá, pretože § 137 CSP vyžaduje na úspech niektorých druhov žalôb splnenie dodatočných podmienok. Tak je to v prípade žalôb o určenie, či tu právo je alebo nie, pretože pre ne v zásade platí, že im možno vyhovieť, len ak je na určení naliehavý právny záujem.
14. Keďže obsah žaloby žalobcu neumožňoval bez pochybností určiť, o aký druh žaloby v prejednávanej veci ide, teda či žalobca podal žalobu o splnenie povinnosti alebo žalobu o určenie vlastníckeho práva, súd v súlade s § 168 ods. 1 CSP nariadil pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu, ktorého účelom podľa § 170 ods. 1 CSP o. i. je v súčinnosti so stranami zistiť, či sú splnené procesné podmienky a prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Po skončení predbežného prejednania sporu, na ktorom súd poučil žalobcu o rozdielnom právnom posúdení podmienok úspechu týchto dvoch druhov žalôb s dôrazom na požiadavku naliehavého právneho záujmu, žalobca na výzvu súdu zdôraznil, že nejde o určovaciu žalobu, pretože žalobou sa domáha voči žalovanému splnenia jeho povinnosti vyplývajúcej z mandátnej zmluvy.
15. Napriek tomu, že spôsob formulácie (nového) žalobného návrhu na prvý pohľad nasvedčuje žalobe o určenie vlastníckeho práva, opierajúc sa o opis rozhodujúcich skutočností, v rámci ktorých žalobca v podstate tvrdil, že žalovaný mu ako odmenu z mandátnej zmluvy neposkytol sporné pozemky, súd dospel k záveru, že žalobca sa žalobou domáha splnenia povinnosti, a nie určenia vlastníckeho práva. Napovedá tomu aj jeho vysvetlenie, podľa ktorého si uplatňuje „od žalovaného prevod pozemkov vo vlastníctve žalovaného“. Možno tiež poznamenať, že pokiaľ mal v úmysle požadovať určenie svojho vlastníckeho práva, zjavne by netvrdil, že ich aktuálnym vlastníkom je žalovaný.
16. Žalobou o plnenie možno požadovať splnenie peňažnej alebo nepeňažnej povinnosti. Nepeňažnou povinnosťou je najmä povinnosť niečo dať (dare), niečo vykonať (facere), niečoho sa zdržať (omittere) alebo niečo strpieť (pati). Povinnosť žalovaného plniť musí vyplývať zo žalobcom tvrdeného skutkového stavu. Tento skutkový stav musí zodpovedať právnemu vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého žalovaná povinnosť vzišla. Práva a povinnosti vznikajú na základe právnych skutočností, ktoré môžu byť zmluvného alebo mimozmluvného charakteru. V prípade zmluvného základu právnej povinnosti sa požaduje, aby žalobca preukázal existenciu zmluvného vzťahu, ktorý zakladá jeho právo a jemu zodpovedajúcu povinnosť žalovaného. Keďže súd je žalobným návrhom viazaný (§ 216 ods. 1 CSP), je povinnosťou žalobcu, aby žalobný návrh formuloval tak, aby zodpovedal žalovaným nesplnenej právnej povinnosti, ktorá žalovanému vyplýva z právneho vzťahu medzi stranami. V prípade peňažných povinností musí preto žalobný návrh formulovať tak, aby bola z neho jasná povinnosť žalovaného zaplatiť určitú sumu. Nepeňažné nároky zahŕňajú vzhľadom na svoju povahu rôzne druhy právnych vzťahov, v dôsledku čoho je s nimi spojená väčšia množina možných žalobných návrhov. V každom prípade však musí žalobný návrh odzrkadľovať nepeňažnú povinnosť vyplývajúcu žalovanému z hmotného práva. Typickou žalobou o splnenie nepeňažnej povinnosti je reivindikačná žaloba, teda žaloba o vydanie veci. Hmotnoprávnym základom takejto žaloby je § 126 ods. 1 OZ, ktorý vlastníkovi veci umožňuje „domáhať sa vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje“. Žalobca sa žalobou o vydanie veci bude domáhať vyslovenia povinnosti žalovaného „vydať vec“. Obdobnou žalobou je tzv. zdržiavacia žaloba, ktorá sa zase opiera o § 127 ods. 1 CSP. Toto ustanovenie ukladá vlastníkovi veci zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Pokiaľ vlastník túto povinnosť poruší, môže ten, koho obťažuje alebo koho práva sú takýmto konaním vlastníka ohrozené, žalobou požadovať, aby sa tohto konania zdržal. Žalobný návrh musí aj v tomto prípade zodpovedať povinnosti, ktorá vyplýva z hmotného práva, teda z § 127 ods. 1 CSP. Osobitným druhom žalôb o splnenie nepeňažnej povinnosti sú žaloby o nahradenie prejavu vôle. Tieto žaloby majú svoju oporu v tých ustanoveniach hmotného práva, ktoré účastníkovi právneho vzťahu ukladajú uzatvoriť zmluvu alebo uskutočniť iný právny úkon. Môže ísť nielen o ustanovenia zákonné (napr. § 50a ods. 2 OZ), ale aj zmluvné (§ 2 ods. 3 OZ v spojení s § 51 OZ).
17. Žalobca svoj nárok opiera o „mandátnu zmluvu“, ktorej právna povaha je nejasná. Vychádzajúc z článku VIII písm. f) ju treba podľa názoru súdu posudzovať podľa slovenského práva. Žalobca sa v tejto zmluve zaviazal pre žalovaného vykonať úkony smerujúce k vyporiadaniu pozemkov patriacich do dedičstva po jeho otcovi [čl. I písm. a)]. Hoci sa strany v „mandátnej zmluve“ dohodli, že ich vzťahy sa budú riadiť slovenským obchodným zákonníkom, neznamená to, že aj nimi podpísaná „mandátna zmluva“ je mandátnou zmluvou podľa § 566 a nasl. OBZ. Je síce pravda, že strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje Obchodným zákonníkom (§ 262 ods. 1 OBZ), no aby sa mohol posúdiť ako vzťah z mandátnej zmluvy podľa cit. ustanovenia, musí vyhovovať základným ustanoveniam pre túto zmluvu. Cit. ustanovenie § 566 OBZ však ako základný znak mandátnej zmluvy vyžaduje, aby mandatár zariaďoval pre mandanta určitú „obchodnú záležitosť“. Vysporiadanie dedičstva k pozemkom po poručiteľovi, ktorý bol otcom žalovaného, však vzhľadom na okolnosti veci nemožno považovať za „obchodnú záležitosť“. Už len z tohto dôvodu nemôže ísť o mandátnu zmluvu podľa § 566 OBZ, ale najskôr o nepomenovanú zmluvu, prípadne príkaznú zmluvu podľa § 724 a nasl. OZ. Právna kvalifikácia „mandátnej zmluvy“ by si vyžadovala ďalšie dokazovanie, ktoré by ale vzhľadom na stav prejednávanej veci bolo nadbytočné. Nech už sa „mandátna zmluva“ posúdi ako nepomenovaná zmluva alebo príkazná zmluva podľa § 724 a nasl. OBZ alebo hoci aj mandátna zmluva podľa § 566 a nasl. OBZ, vo výsledku je podstatné len konštatovanie, že zmluva vo všetkých troch prípadoch bola platne uzavretá. Súd nezistil a ani strany netvrdili, že by boli ktorékoľvek ustanovenia „mandátnej zmluvy“ neplatné, preto možno uzavrieť, že platná je aj dohoda o odmene pre žalobcu za vykonanú činnosť, ktorú obsahuje čl. III zmluvy. Práve vymedzenie povinnosti žalovaného v tomto ustanovení je podstatné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku.
18. Z článku III písm. a) zmluvy plynie, že žalobca má nárok na odmenu aj v prípade čiastočného úspechu pri vyporiadaní dedičstva po otcovi žalovaného. Treba zdôrazniť, že toto ustanovenie vôbec nehovorí o charaktere odmeny pre žalobcu, teda nie je z neho zrejmé ani to, či má peňažný alebo nepeňažný charakter. Nasledujúce dve ustanovenia, čl. III písm. b) a c), hovoria predovšetkým o tom, ako sa odmena „vypočíta“, resp. ako sa „stanoví jej výška“. Možno sa z nich ale dozvedieť, že určujú určité poradie pozemkov podľa toho, v akom rozsahu sa žalobcovi podarí splniť svoje povinnosti vyplývajúce z čl. I zmluvy. Obsah týchto dvoch ustanovení už naznačuje, že odmena nie je peňažná, ale nepeňažná (in natura). Kým v prípade peňažného plnenia je jasné, že sa má plniť „zaplatením“, teda poskytnutím peňazí
(v hotovosti alebo bezhotovostne), ako bolo uvedené vyššie, spôsob splnenia nepeňažnej povinnosti je determinovaný tým, o akú povinnosť ide. V prejednávanej veci možno z citovaných ustanovení zmluvy vyvodiť, že strany si dohodli odmenu v podobe pozemkov alebo spoluvlastníckych podielov na nich. Pozemky sú ako bežné nehnuteľné veci predmetom občianskoprávnych vzťahov (§ 118 ods. 1 spojení s § 119 ods. 1 a 2 OZ). Platné právo však k nim viaže nie len jeden druh práv, ale viaceré rôzne práva, ktoré sa líšia podľa svojho obsahu a rozsahu. K pozemkom sa tak môže upínať vlastnícke právo, právo držiteľa, právo nájmu a pod. Citované ustanovenia „mandátnej zmluvy“ nespresňujú, aké práva majú byť spojené s pozemkami, ktorých zoznam je uvedený v čl. III písm. c), čo neumožňuje len na základe nich určiť, čo má byť predmetom nepeňažného plnenia zo strany žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti opakovane odkazoval práve na toto ustanovenie ako na to, z ktorého plynie žalovaný nárok. Podľa názoru súdu ale rozhodujúcim nie je čl. III písm. c), ale písm. f) tohto článku. Je to tak preto, lebo až písm. f) tohto článku umožňuje určiť konkrétny charakter nepeňažného plnenia, na ktoré sa žalovaný zaviazal. Článok III písm. f) zmluvy obsahuje pomerne jasne vymedzený záväzok žalovaného „previesť svoje vlastnícke právo k nadobudnutým pozemkom…, ktoré sa stanú odmenou pre mandatára v prospech listu vlastníctva…, ktoré… katastrálny úrad… vedie na meno mandatára“.
19. Stranami uzatvorenú „mandátnu zmluvu“ treba vnímať ako zakladajúcu záväzkový vzťah, na základe ktorého vzniká povinnosť žalovanému previesť vlastnícke právo k pozemkom v prospech žalobcu. Ako každý iný záväzok, aj tento si podľa § 559 OZ vyžaduje splnenie, teda právny úkon dlžníka (solučný úkon). Keďže vlastnícke právo možno prevodom nadobudnúť v zásade len vkladom do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 1 OZ), musí prevodca prejaviť vôľu, ktorým prevádza vlastnícke právo, na základe ktorého sa môže uskutočniť jeho vklad do katastra nehnuteľností. Ak tak prevodca neurobí, možno sa splnenia tejto povinnosti domáhať na súde žalobou o nahradenie prejavu vôle, ktorá je žalobou o plnenie podľa § 137 písm. a) CSP. Až do splnenia tohto záväzku však zostáva vlastníkom prevodca.
20. Z poslednej vety čl. III písm. f) zmluvy je zrejmé, že mandant je povinný podať návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim jeho odmenu „najneskôr do 15-tich dní od právoplatného vloženia noovobjaveného majetku v tomto konaní v prospech mandanta“. Podľa názoru súdu je citované ustanovenie práve tým solučným úkonom, ktorým by žalovaný splnil svoju povinnosť previesť vlastnícke právo na žalobcu. Keďže aj solučný úkon je právnym úkonom, vo vzťahu ku ktorému sa vyžaduje prejav vôle konajúcej osoby, môže sa žalobca domáhať splnenia tejto povinnosti žalobou o nahradenie prejavu vôle podľa § 229 CSP.
21. Rovnako by to bolo aj v prípade, pokiaľ by sa citované ustanovenie vyložilo ako požadujúce ďalší, osobitný jednostranný právny úkon mandanta v podobe písomného vyhlásenia o tom, že prevádza konkrétne nehnuteľnosti, s osvedčením pravosti jeho podpisu. Takáto konštrukcia by nebola slovenskému právnemu poriadku cudzia. K prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti môže dôjsť napríklad aj v rámci plnenia povinnosti spoločníka vložiť do základného imania obchodnej spoločnosti nepeňažný vklad v podobe nehnuteľnosti podľa § 59 ods. 1 OBZ. Podľa § 60 ods. 1 OBZ potom platí, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapisovanej do katastra nehnuteľností nadobúda spoločnosť až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Toto písomné vyhlásenie musí vkladateľ podľa § 60 ods. 2 OBZ odovzdať správcovi pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Citované ustanovenie zároveň hovorí, že odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.
22. Žalobcom požadovanému rozhodnutiu súdu (podľa výroku I) teda nezodpovedá povinnosť žalovaného plynúca z cit. čl. III písm. f) zmluvy. Z tohto ustanovenia „mandátnej zmluvy“, ale ani z ustanovenia čl. III písm. c), na ktoré poukazoval žalobca, nemožno vyvodiť, že by žalobca „bol vlastníkom“ alebo že sa „stáva vlastníkom“ sporných pozemkov. Ako už bolo naznačené, v slovenskom právnom poriadku scudzovacie zmluvy týkajúce sa nehnuteľností zásadne nemajú translačné účinky. Inými slovami na dovŕšenie prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nepostačí len zmluva (titulus), ale musí k nej pristúpiť aj ďalšia právna skutočnosť - vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (modus). Žalobcom predostretý žalobný návrh, ktorým je súd viazaný (§ 216 ods. 1 CSP), tak nemá oporu v hmotnom práve. Súd preto nemôže takejto žalobe vyhovieť.
23. Pre úplnosť súd uvádza, že z rovnakých dôvodov by žalobe nebolo možné vyhovieť ani vtedy, keby ju súd vyhodnotil ako žalobu o určenie vlastnícke práva žalobcu k sporným pozemkom. Odhliadnuc od
otázky naliehavého právneho záujmu na takom určení podľa § 137 písm. c) CSP (ktorého existenciu inak žalobca netvrdil a ani nepreukazoval), pokiaľ je medzi stranami nesporné, že vlastníkom dotknutých pozemkov v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP) je žalovaný, žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu k tým istým pozemkom nemôže byť úspešná. Určovacím výrokom o žalobe podľa § 137 písm. c) CSP súd vlastnícke právo nezakladá, ale ho len deklaruje. Súdna prax je jednotná v tom, že takýto určovací výrok nemá konštitutívne účinky.
24. Zo všetkých vyššie opísaných dôvodov súd žalobu zamietol (výrok I).
25. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalovanému ako úspešnej strane patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP), a preto mu tento nárok voči žalobcovi priznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).