Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Cb-16-2020.pdf
PDF · 83.98 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/16/2020
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: DODMART s.r.o., IČO: 48 078 182, so sídlom: Cabaj 856, 951 17 Cabaj-Čápor, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom: Štefánikova 7, 949 01 Nitra, proti odporcom: v 1. rade: WILAND s.r.o., IČO: 36 846 252, so sídlom: Martinská dolina 21, 949 01 Nitra, v 2. rade: W.. E. T., bytom: C. dolina XX, XXX XX L., v 3. rade: W.. S. T., bytom: C. dolina XX/A, XXX XX L., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Súd odporcom v 1. až 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 11.05.2020 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil škodcom v 1. až 3. rade povinnosť zdržať sa užívania, brania plodov a vstupovať na poľnohospodárske pozemky v nájme navrhovateľa, a to parcela registra „E“ číslo 1690/20, orná pôda o výmere 15.605,5 m2 na LV č. 2814 kat. územie Cabaj, parcela registra „E“ číslo 1682/15, orná pôda o výmere 1814,5 m2 kat. územie Cabaj, parcela registra „E“ číslo 1690/17, orná pôda o výmere 40.600 m2 na LV č.2812 kat. územie Cabaj, parcela registra „E“ číslo 1690/18, orná pôda o výmere 40.860 m2 na LV č. 2562 kat. územie Cabaj.
2. Advokát navrhovateľa v odôvodnení návrhu uviedol, že navrhovateľ je obchodná spoločnosť, ktorá podniká v poľnohospodárstve, v rastlinnej prvovýrobe. Navrhovateľ pre svoje podnikanie potrebuje výrobné statky, ktorými je najmä poľnohospodárska pôda, bez ktorej sa nezaobíde. Navrhovateľ má uzatvorených viacero nájomných zmlúv na užívanie poľnohospodárskej pôdy, za účelom jej obhospodarovania. Navrhovateľ označil protistranu v návrhu na neodkladné opatrenie v zmysle hmotného práva, ako škodcov, teda osoby, ktoré svojím konaním rušia výkon užívacieho práva navrhovateľa a svojvoľne, bez právneho titulu vo svoj prospech užívajú poľnohospodársku pôdu prenajatú navrhovateľom. Navrhovateľovi takto vzniká značná škoda, pretože prenajaté pozemky nemôže užívať. Navrhovateľ uzatvoril nájomnú zmluvu na parcelu č.1690/20 s podielovou spoluvlastníčkou Boženou Macákovou, navrhovateľ uzatvoril nájomnú zmluvu k užívaniu predmetnej parcely s podielovým spoluvlastníkom Jozefom Valentom . Navrhovateľ uzatvoril nájomnú zmluvu na parcelu č. 1682/15 so spoluvlastníkmi Pavlom Demešom a Jozefom Demešom. Navrhovateľ ďalej uzatvoril nájomnú zmluvu na parcelu č. 1690/17, č.1690/18 s vlastníkom Jozefom Valentom dňa 10.12.2016. S výpovede škodcu v 2. rade, ktorý je zároveň konateľom škodcu v 1. rade vyplýva, že vedel o užívaní predmetných parciel navrhovateľom (pánom Valentom - konateľom navrhovateľa) a aj napriek tejto vedomosti poslal pracovníkov škodcu v 1. rade, aby predmetné parcely zorali, uviedol najmä parcely č. 1690/1 a č. 1680/3 v kat. území Cabaj, ku ktorým nie je založený list vlastníctva, no v rámci týchto parciel sa nachádzajú parcely registra „E“ č. 1690/20, č. 1682/15, č. 1690/17 a č. 1690/18, ku ktorým má užívacie právo navrhovateľ. Uvedené sa nachádza v uznesení o odmietnutí trestného oznámenia OO PZ Mojmírovce, ČVS: ORP-1778/MO-NR-2019 zo dňa 20.12.2019, kde je uvedený aj motív škodcov. Je nepochybné, že navrhovateľovi vzniklo právo užívať predmetné nehnuteľnosti, vykonávať na nich
poľnohospodársku činnosť. Navrhovateľ nemohol tieto nehnuteľnosti obhospodarovať, nakoľko na týchto nehnuteľnostiach zasiali a zožali svoje plodiny škodcovia, ktorí de facto vstupujú do užívania nehnuteľností. Navrhovateľovi týmto konaním vzniká škoda.
3. Ďalej bolo v odôvodnení návrhu uvedené, že škodcovia v 2. a 3. rade sú konateľmi obchodnej spoločnosti WILAND s.r.o., škodca v 1. rade, ktorý nemá v predmete činnosti poľnohospodársku výrobu, avšak s majetkom a zamestnancami škodcu disponujú škodcovia v 2. a 3. rade ako konatelia a využívajú ho pre svoje podnikanie - samostatne hospodáriaci roľníci, čo vyplýva z tvrdenia obsiahnutého v uznesení Krajského súdu v Nitre zo dňa 21.10.2019, sp. zn. 25Co/179/2019. Škodca v 1. rade využíva škodcov v 2. a 3. rade v rámci obchodnej činnosti na reálny výkon poľnohospodárskej činnosti a vstupu na cudzie pozemky. Z uznesenia Krajského súdu v Nitre vyplýva, že škodcovia sa domáhajú užívania parciel v registri „C“, ktoré nie sú evidované na liste vlastníctva. Navrhovateľ uzatvoril nájomné zmluvy len s vlastníkmi parciel v registri „E“ vedených na liste vlastníctva č. 2814, č. 2734, č. 2812 a č. 2562, kat. územie Cabaj.
4. Navrhovateľ preukazuje užívacie právo predložením nájomných zmlúv, ako aj upozorneniami podľa §12 Zákona o nájme. Škodca zasahuje do práva navrhovateľa svojvoľným užívaním nehnuteľností, o čom svedčí aj jeho priznanie v trestnom konaní. Uložením povinnosti zdržať sa škodcovi užívať, brať plody a vstupovať na poľnohospodárske pozemky, je možné dosiahnuť ochranu práv navrhovateľa a zabrániť tak ďalšiemu vzniku škody. Nápravu nie je možné dosiahnuť inými prostriedkami, nakoľko orgány činné v trestnom konaní hľadajú dôvody na odmietnutie oznámení a škoda navrhovateľa narastá. Právne účinky neodkladného opatrenia nebudú mať na škodcu žiadne negatívne následky, nakoľko škodca nemá k týmto pozemkov žiadne užívacie práva.
5. Navrhovateľ pripojil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nasledovné listinné dôkazy: výpis z listu vlastníctva č. 2734, č. 2814, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/179/2019, výpis zo Štatistického registra organizácií, zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 20.11.2019, potvrdenie OO PZ Mojmírovce zo dňa 20.11.2019, uznesenie OO PZ Mojmírovce zo dňa 20.12.2019, ČVS: ORP-1778/MO- NR-2019, nájomná zmluva zo dňa 20.12.2016 a 27.11.2019, výzvy na uzatvorenie nájomných zmlúv spolu s doručenkami zo dňa 27.11.2019.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa §132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa §327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
7. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť len z dvoch dôvodov, jedným z dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, druhým dôvodom je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom neodkladného opatrenia ako jedného zo zabezpečovacích inštitútov procesného práva je poskytnúť oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu a zabrániť zhoršeniu jej postavenia, a to aj napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Jeho zabezpečovacia funkcia sa tak prejavuje najmä v jeho schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu vyžadujúce dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, pričom v právnych vzťahoch strán sporu sa ňou nevytvorí nenávratný stav a zároveň neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi.
8. Na základe skutkového zdôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že podanému návrhu nie je možné vyhovieť. Tak ako pri samotnej žalobe, ktorou súd rozhoduje vo veci samej, aj pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma pasívnu vecnú legitimáciu odporcov, teda skúma, či neodkladným opatrením je možné osobám označeným v návrhu na strane žalovaných uložiť nejakú povinnosť alebo niečo zakázať. Z obsahu spisu sa súdu nepodarilo zistiť na základe akej právnej skutočnosti dospel navrhovateľ k záveru, že na strane odporcov v 1. až 3. rade existujú skutočnosti odôvodňujúce podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči nim. Skutočnosti o zásahu do jeho užívacieho práva v návrhu navrhovateľ nijako bližšie neodôvodnil ani neopísal. K samotnému odôvodneniu skutkových okolností venoval navrhovateľ v návrhu jeden odsek (odsek III.) a skutočnosti v ňom uvádzané nielenže sa nijakým spôsobom netýkajú odporcov v 1. a 3. rade, ale ani nijakým spôsobom neosvedčujú potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu a ani obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ nepreukázal ani v minimálnom rozsahu, že odporcovia v 1. a 3. rade zasahovali alebo zasahujú do jeho užívacích práv k poľnohospodárskej pôde. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že odporcovia v 1. a 3. rade nie sú v konaní pasívne vecne legitimovaní a návrh voči nim zamietol.
9. Z podaného návrhu a z listinných dôkazov, ktoré navrhovateľ pripojil k návrhu, súd nemal preukázané, že došlo odporcom v 2. rade k zásahu do navrhovateľových užívacích práv k poľnohospodárskym pozemkom označených v petite návrhu, a to parcela registra „E“ číslo 1690/20, orná pôda o výmere 15.605,5 m2 zapísaná na LV č. 2814 kat. územie Cabaj, parcela registra „E“ číslo 1682/15, orná pôda o výmere 1814,5 m2 kat. územie Cabaj, parcela registra „E“ číslo 1690/17, orná pôda o výmere 40.600 m2 zapísané na LV č. 2812 kat. územie Cabaj, parcela registra „E“ číslo 1690/18, orná pôda o výmere 40.860 m2 zapísaná na LV č. 2562 kat. územie Cabaj. Zo zápisnice z výsluchu o trestnom oznámení Jozefa Valenta zo dňa 20.11.2019 (čl. 34) nevyplýva, že trestné oznámenie sa týkalo neoprávneného užívania poľnohospodárskych pozemkov uvedených v petite návrhu odporcom v 2. rade. Z uznesenia OO PZ Mojmírovce zo dňa 20.12.2019, ČVS: ORP-1778/MO-NR-2019, vyplýva, že bol vypočutý Ing. Viliam Kompas, odporca v 2. rade, vypovedal k užívaniu poľnohospodárskej pôdy nachádzajúcej sa na parcelách C-KN č. 1690/1, 1682/3, 1682/2, 1690/15, katastrálne územie Cabaj. Uviedol, že na tieto parcely zasial repku Valent a on dal pokyn svojim pracovníkom v novembri 2019, aby predmetné parcely hĺbkovo zorali. Bola preukázaná jediná zhoda parcely uvedenej v petite návrhu a v uznesení OO PZ Mojmírovce, a to parc. č. 1682/15. Táto parcela má výmeru 10.126 m2, navrhovateľ však má na základe nájomnej zmluvy právo užívať tento pozemok iba vo výmere 3, teda nie celú parcelu. Táto skutočnosť v návrhu zohľadnená nebola. Okrem toho navrhovateľ k návrhu nepripojil ako listinný dôkaz LV č. 2812, napriek tomu, že neodkladné opatrenie sa týka aj parcely č. 1682/15 a č. 1690/17, ktoré sú zapísané na uvedenom liste vlastníctva.
10. Súd dospel k záveru, že nie je daná potreba úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP, pretože neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, iba ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery sporových strán. Navrhovateľ má v nájme poľnohospodársku pôdu, avšak nebolo bez pochybností preukázané, že odporca v 2. rade neoprávnene zasahuje do jeho užívacích práva. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov. Navrhovateľ tvrdil, že odporca v 2. rade robí kroky smerujúce k obmedzeniu jeho užívacích práv, ale svoje tvrdenie nepreukázal. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pre nedôvodnosť zamietol.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že odporcom v 1. až 3. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania aj keď boli v konaní úspešní, pretože im žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 2 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.