Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-328-2015.pdf
PDF · 74.54 KB
Case nature
Subarea
13Er/328/2015
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, pobočka Poprad, Tolstého 3631/1, 058 01 Poprad, IČO: 35 937 874 proti povinnému: neb. W. D., nar.: XX.XX.XXXX, zomr.: XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXXX/XX, XXX XX M., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Branislavom Plškom, Exekútorský úrad so sídlom Letná 5, 831 03 Bratislava, pod zn. Ex 1077/2015, o vymoženie 2.324,19 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Branislavovi Plškovi, Exekútorský úrad so sídlom Letná 5, 831 03 Bratislava trovy exekúcie vo výške 48,58 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného sa dňa 04.05.2015 začalo exekučné konanie proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov č. 1546073213 zo dňa 16.01.2015. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 25.05.2015.
2. Dňa 11.10.2019 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že v priebehu exekučného konania súdny exekútor zistil, že povinný zomrel a majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené exekútor žiadal aby súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil a zároveň žiadal súd, aby v súlade s § 203 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie.
3. Podľa § 243h Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 („ďalej len „Ex. por.“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. V danej exekúcii povinný zomrel v priebehu vykonávania exekúcie. Smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. S poukazom na ust. § 37 ods. 3 Ex. poriadku, povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú a prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností do výšky nadobudnutého dedičstva. Súd zistil, že povinný zomrel bezmajetný. Podľa uznesenia Okresného súdu
Poprad sp. zn. 8D/88/2017 zo dňa 25.01.2018, ktoré sa stalo právoplatným dňa 16.02.2018 neb. povinný nezanechal žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, preto bolo konanie pre bezmajetnosť po poručiteľovi zastavené, osoby pripadajúce ako dedičia po poručiteľovi jeho smrťou nenadobudli žiaden majetok, teda ani nededili. Exekučný súd za tejto procesnej situácie ani nemaj s kým konať. Preto aj exekučný súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. zastavil.
7. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 199 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
9. Podľa § 200 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. prvej vety ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
11. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
12. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. Paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
13. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné, telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
14. Podľa § 25 cit. vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
15. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a zaviazal oprávneného, nakoľko bola exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu, súd uložil oprávnenému uhradiť účelne vynaložené trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v minimálnej výške, teda vo výške 33,19 eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu v sume 6,20 eur za poštovné a sumu 1,10 eur za elektronické súčinnosti, pričom súd má za to, že takto vyčíslené hotové výdavky boli súdnym exekútorom vynaložené účelne a sú vypočítané správne. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj daň z pridanej hodnoty a to na základe skutočnosti že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
preukázanou Osvedčením o registrácií pre daň z pridanej hodnoty, a to vo výške 20 % zo sumy 40,49 eur, t. j. vo výške 8,09 eura.
16. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd nepriznal súdnemu exekútorovi celkovú požadovanú výšku hotových výdavkov v sume 13,20 eur, nakoľko podľa vlastného výpočtu súd dospel k záveru, že súdnym exekútorom uplatnená výška trov exekúcie nebola vyčíslená správne. Súdny exekútor nijakým spôsobom nepreukázal ostatné požadované hotové výdavky a preto ich nebolo možné priznať. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov je nie len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie, a to takým spôsobom, ktorý nevyvolá žiadne pochybnosti jednak čo do výšky ich určenia a jednak čo do ich samotnej dôvodnosti a účelnosti. Spôsob preukázania konkrétneho výdavku je determinovaný jeho povahou a aj preto je na úkor samotného súdneho exekútora, keď zvolí spôsob vynaloženia výdavku tak, že vzniknuté vecné náklady nie je schopný vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami preukázať, hoci by mu inak nárok na ich náhradu jednoznačne patril. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd teda skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti, preukázanosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu. Na margo uvedeného súd uvádza, že v spise sa nenachádza ani jedna doručenka preukazujúca vznik nákladov, ktoré vzniknú v budúcnosti, teda hotové výdavky spojené s ukončením spisu (vyznačenie právoplatnosti uznesenia, vrátenie poverenia alebo zaslanie vyúčtovania). Tie súd nemá nijakým spôsobom za preukázané, preto ich priznať nemožno. Zároveň však je nutné poukázať aj na to, že náklady spojené s ukončením spisu nemožno považovať za výdavky, ktoré bezprostredne smerujú k vymoženiu pohľadávky a preto oprávnený nemôže niesť zodpovednosť za takto vzniknuté náklady. Z tohto dôvodu súd tieto hotové výdavky nepriznal.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovanej právnej úpravy súd zaviazal oprávneného uhradiť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 48,58 eur.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.