Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Co-132-2019.pdf
PDF · 107.84 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/132/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX P., zastúpenej JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom so sídlom Záhorácka 11/ A, 901 01 Malacky, proti žalovaným: 1/ Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX Z., 2/ Alexander Stétz - BAHAMA, so sídlom Nám. republiky 3, 940 65 Nové Zámky, IČO: 430 811 34, zastúpenému JUDr. Martinom Gancznerom, advokátom so sídlom Forgáčova bašta 7, 940 56 Nové Zámky, a 3/ Obec Zbehy, so sídlom 951 42 Zbehy 69, IČO:003 086 68, zastúpenej Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlom Mostná 46, 949 01 Nitra, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/41/2018-255 zo dňa 04.03.2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej 1/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaným 2/, 3/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej 1/ náhrady škody vo výške 2.196,10 eura ako aj písomného ospravedlnenia za neoprávnený zásah do hrobového miesta č. XX v obci Z., a ktorou sa zároveň domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy od každého zo žalovaných 2/, 3/ vo výške 5.000 eur. Žalovanej 1/ voči žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaným 2/, 3/ súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vyššie uvedených nárokov z dôvodu, že zmluvou č. 59/2017 z 18.05.2017 o prenájme miesta na pohrebisku Z. - H., vznikol medzi ňou a žalovaným 3/ nájomný vzťah k hrobovému miestu č. XX (trojhrob H. I., O. I., T. I.), za ktoré uhradila nájom spätne za obdobie od 16.11.2011 do 16.11.2021. Žalovaná 1/ si v polovicu roku 2017 objednala na danom hrobovom mieste u žalovaného 2/ vyhotovenie dvojhrobu s pomníkom a obkladovými doskami. Žalovaný 2/ začal s realizáciou tejto objednávky napriek tomu, že žalovaná 1/ nebola nájomcom hrobového miesta a žalovaný 3/ nevydal povolenie na vykonanie stavebných prác a stavebných úprav na tomto hrobovom mieste. Žalovaná 1/ tým, že bez akéhokoľvek právneho titulu objednala úpravu hrobového miesta, ku ktorému nemala žiadny právny vzťah zakladajúci takéto oprávnenie, porušila svoju právnu povinnosť a to čl. 12 ods. 1 a 2 prevádzkového poriadku pohrebiska (ďalej len „PPP“) v spojení s § 25 písm. a) zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve (ďalej aj „zákon o pohrebníctve“) a prípadne aj svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, čím jej spôsobila nemateriálnu ujmu a majetkovú škodu, pričom príčinná súvislosť je zrejmá z toho, že bez uvedeného konania žalovanej 1/, by žalobkyni škoda nevznikla. Žalovaný 2/ konal v rozpore s PPP obec Z., časť H., schváleným 23.10.2006, konkrétne porušil čl. 12 ods. 1 a povinnosti uvedené v ods. 5 PPP a nemal ani začať s vykonávaním stavebných prác.
Porušením týchto povinností jej vznikla škoda a ujma, ktorých príčinnú súvislosť videla v tom, že žalovaný 2/ mal vedomosť o PPP, mal teda podľa neho konať a od žalovanej 1/ si vypýtať príslušné doklady; ak by tak konal, nebola by jej vznikla škoda. Žalovaná 3/ nedostatočne vykonávala kontrolu a dohľad nad dodržiavaním PPP podľa čl. 17 a 6 PPP. Porušenie tejto právnej povinnosti malo za následok, že žalovaný 2/ mohol bez povolenia vykonávať stavebné práce na pohrebisku v rozpore s PPP, teda nedostatočnou kontrolou a dohľadom prišlo k ujme a škode na jej strane, a príčinná súvislosť spočíva v tom, že ak by si riadne plnil svoju kontrolnú činnosť vo vzťahu k dodržiavaniu PPP, neprišlo by k vykonaniu prác zo strany žalovaného 2/. Žalovaná 3/ okrem toho porušila § 17 ods. 3 písm. c) a d), § 17 ods. 4 1a), 1e), b), d), § 17 ods. 6, § 18 ods. 1, 2, § 21 ods. 3 zákona o pohrebníctve. Jej nemajetková ujma má spočívať v tom, že bolo neoprávnene a bez jej súhlasu zasiahnuté do hrobového (pietneho) miesta, ktoré má v nájme, a to značne dehonestujúcim spôsobom, keď na mieste, kde sú nad sebou pochovaní O. a Maximilián I., je vybetónovaný veniec o šírke 56 cm. K hrobovému miestu má silný emočný vzťah a uvedený zásah ju značne psychicky poznačil, pričom vzťah člena rodiny k jeho zosnulým predkom je nepochybnou súčasťou práva na rodinný život. Hrob je nedokončený, nachádza sa na ňom len betónový veniec na dvojhrob, čo je pre ňu dehonestujúci stav, a preto chce svojpomocne uviesť hrob do pôvodného stavu, teda do stavu trojhrobu bez zakrytia. Navrátenie do pôvodného stavu by predstavovalo vykonanie demontáže starého základu, šalovanie nového základu, armovanie základu železom, betonáž, pieskovanie písma na pomník, zlatenie pomníka, osadenie pomníka a podstavca, montáž lampy a vázy vo výške 1.900 eur. Požadovala tiež náhradu škody za zhotovenie a montáž tabule prírodného materiálu v hodnote 87,50 eura, 1 ks venca na kríži v hodnote 25 eur, 1 ks veľkej ikebany v hodnote 30 eur, 2 ks malej ikebany v hodnote 30 eur, 2 ks sošky v hodnote 30 eur, 4 ks čiernej plachty na hrob v hodnote 8 eur (geotextília), 4 vrecia drvenej kôry (štiepky) v hodnote 35,60 eura a 2 ks keramických misiek v hodnote 50 eur, pretože tieto veci boli stratené, resp. zničené počas neoprávneného zásahu do hrobového miesta.
2. Súd mal za preukázané, že žalovaná 1/ si objednala u žalovaného 2/ stavebné práce a úpravy na hrobke, ktorá sa nachádza na hrobovom mieste č. XX na pohrebisku Z. - H.. V konaní bolo sporné, či toto konanie žalovanej 1/ bolo protiprávne a neoprávnené. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatoval, že vlastníkom hrobky je podľa § 133 Občianskeho zákonníka stará matka žalobkyne, O. I., ktorá si objednala jej zhotovenie a aj zaň zaplatila cenu, pričom v dedičskom konaní po nej nebola hrobka prejednaná. V hrobe je pochovaná stará matka žalobkyne, jej starý otec a otec žalobkyne, ktorý bol bývalým manželom žalovanej 1/. Na hrobové miesto nebola dlhodobo uzavretá nájomná zmluva. O jej uzavretie sa zaujímala žalovaná 1/, ale zmluvu so žalovanou 3/ nakoniec uzavrela žalobkyňa. V čase, keď nebola na hrobové miesto uzavretá nájomná zmluva, tak žalovaná 1/ objednala u žalovaného 2/ sporné stavebné úpravy. Sporné bolo, či žalovaná 1/ konala so súhlasom a na základe dohody so žalobkyňou tak, ako tvrdila, pretože to žalobkyňa namietala a nebolo to vykonaným dokazovaním preukázané. Objednanými stavebnými úpravami sa z pôvodného trojhrobu stal dvojhrob a rakvy zosnulých sa teraz nachádzajú pod betónovým vencom. Sporné bolo, či išlo o zásah značne dehonestujúcim spôsobom, pretože žalovaní namietali, že hrob sa úpravami zhodnotil štandardným spôsobom.
3. Z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že by žalobkyňa bola v čase sporného konania žalovanej 1/ vlastníčkou hrobky alebo nájomníčkou hrobového miesta, aby konanie žalovanej 1/ mohlo byť neoprávnené a protiprávne, resp. že by mala k hrobu taký výlučný morálny vzťah, aby bolo konanie žalovanej 1/ podmienené jej súhlasom. Nebolo nesporne preukázané ani to, že by žalobkyni týmto konaním vznikla nemateriálna ujma na jej psychickom a fyzickom zdravotnom stave. Keďže konanie žalovanej 1/ nebolo neoprávnené a protiprávne, nemohlo byť neoprávnené a protiprávne ani konanie, resp. nekonanie žalovaných 2/ a 3/. V konaní okrem toho nebola tvrdená a ani preukazovaná taká intenzita zásahu do práv žalobkyne a narušenie pietneho zaobchádzania s predkami žalobkyne, že by malo byť opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia od žalovaných 2/ a 3/ v peniazoch. Pretože k neoprávnenému zásahu neprišlo, nemôže byť podľa § 16 Občianskeho zákonníka dôvodný ani nárok žalobkyne na nahradenie škody, ktorá jej mohla konaním žalovaných vzniknúť. Výška škody bola sporná vzhľadom na námietky žalovaných a nebola riadne preukázaná. Súd nevyhovel návrhu zástupcu žalobkyne na jej opätovné vypočutie, keďže žaloba nebola dôvodná a nariadenie jej ďalšieho výsluchu by vyžadovalo odročenie pojednávania. Svoje rozhodnutie súd oprel o ustanovenia čl. 16 ods. 2, čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky - zákona č. 460/1992 Zb., čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, § 15, § 16, § 415, § 420 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 3 písm. c) a d), § 17 ods. 4 1a), 1e), b), d), § 17 ods. 6, § 18 ods.
1, 2, § 21 ods. 3, § 25 písm. a) zákona o pohrebníctve, čl. 5, čl. 6, čl. 12 ods. 1, 2, čl. 17 prevádzkového poriadku pohrebiska. O trovách konania súd rozhodol podľa úspechu vo veci s odkazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že žalovaná 1/ neuplatnila svoje procesné tvrdenia včas. Podstatné skutočnosti svojej obrany uviedla až na pojednávaní a súd jej neumožnil vyjadriť sa k nim, pričom až v odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhu na jej vypočutie nevyhovel z dôvodu procesnej ekonómie. Týmto postupom súdu bol znemožnený výkon jej procesných práv, pretože skutočnosti uvedené žalovanou 1/ boli také závažné pre ďalšie dokazovanie, že bol jednoznačne potrebný jej výsluch. V konaní nebolo sporné, že o hrob sa starala výlučne ona, preto žalovaná 1/ nemala nárok určovať osud vecí, ktoré sa na hrobe nachádzali. Neobstojí odvolávanie sa na vyjadrenia zástupcu žalobkyne 1/, ktorý nebol svedkom a tiež nemožno posudzovať jeho vyjadrenia ako vyjadrenia žalovanej 1/. Tvrdenia žalovanej 1/ o dohode o úpravách hrobu vyvrátil žalovaný 2/, keď uviedol, že na pomníku mali byť mená T., O., H.a a žalovanej 1/, čo svedčí o tom, že žalovaná 1/ myslela len na seba. Pravdivé je len tvrdenie žalovanej 1/ o začatí prác v mesiacoch máj, jún 2017, čo iba potvrdzuje jej tvrdenie, že všetky termíny skutočností uvádzaných žalovanými 2/, 3/, boli umelo vytvárané tak, aby predchádzali termínu, keď ona uzavrela nájomnú zmluvu na hrobové miesto. Vytýkala žalovanej 1/, že sa neoboznámila s prevádzkovým poriadkom pohrebiska a konala neoprávnene a v rozpore so všeobecne záväzným predpisom a bez akéhokoľvek vzťahu k predmetnému hrobu. Žalovaný 2/ tým, že sa neoboznámil s prevádzkovým poriadkom pohrebiska a spoliehal sa na to, čo mu povedala žalovaná 1/, dosvedčil dôvodnosť žaloby. Vytýkala mu spornosť jeho vyjadrení ohľadne odovzdania kľúčov pri vstupe na pohrebisko. Spochybnila aj výpovede jeho zamestnancov o začatí prác. Žalovaná 3/ dostatočne nevykonávala kontrolu nad pohrebiskom, čo malo za následok vznik škody. Nepredložila žiadny nesporný dôkaz o tom, kde bol umiestnený prevádzkový poriadok. Uhradenie nájomného spätne odôvodňuje jej nárok na náhradu škody aj v prípade neuzavretia nájomnej zmluvy v čase začatia prác na hrobovom mieste. Ďalej namietala, že podanie žalovanej 3/ zo dňa 24.01.2019 bolo doručené len do elektronickej schránky jej právneho zástupcu a ona nemala možnosť sa s ním oboznámiť, čím bolo porušené právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru. Vlastnícke právo k hrobke je podľa nej sporné a ona ako nájomníčka je preto aktívne legitimovaná na vymáhanie škody. Škoda podľa nej sporná nebola, žalovaní účinne výšku škody nespochybnili. Ona preukázala všetky skutočnosti potrebné na priznanie nemajetkovej ujmy, ktorú utrpela pri závažnom zásahu do hrobového miesta. Utrpela psychickú ujmu, ktorá mala za následok užívanie liekov na ukľudnenie. Nemateriálnu ujmu je ťažké preukázať, pretože sa týka najmä psychického stavu a vnímania, preto podľa relevantnej judikatúry postačí, ak zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť páva v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka nie je potrebné vyvolanie konkrétnych následkov zásahu. O trovách konania navrhla rozhodnúť podľa § 257 CSP, lebo daný výrok je nespravodlivý vzhľadom na povahu sporu, podmienky, za akých k nemu došlo, ako aj na postoj žalovaných.
5. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne, že by on vlastnými vyjadreniami dosvedčil dôvodnosť žaloby. On bol žalovanou 1/ ubezpečený, že objednané práce na hrobe môže vykonať, a bol mu umožnený prístup na pohrebisko. Za nezmyselné považuje tvrdenie žalobkyne o vyhotovení objednávky za účelom súdneho konania. Objednávka má všetky náležitosti, ktoré má mať. Jeho zamestnanci vypovedali pred súdom pod prísahou, preto neobstojí spochybňovanie ich výpovede len z dôvodu pracovnoprávneho vzťahu k nim. Žalovaná 1/ má 80 rokov, a preto si takú nepodstatnú skutočnosť, či bol na hrobe v roku 2017 sneh, nemusí ani pamätať. Za najpodstatnejšiu skutočnosť však považuje to, že žalobkyňa nebola v čase vykonania prác nájomníčkou hrobového miesta a ani vlastníčkou hrobu. On hrobové miesto zhodnotil a nie je pravda, že značne dehonestujúcim spôsobom zasiahol do práv žalobkyne. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala takú intenzitu zásahu do jej práv a narušenie pietneho miesta, aby bolo opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch. Preto navrhol rozsudok potvrdiť.
6. Žalobkyňa v následnej reakcii uviedla, že objednávka neobsahuje žiadne nezameniteľné identifikačné údaje (najmä číslo faktúry) a nebola podložená žiadnym dôkazom, ktorý by dosvedčoval, že žalovaný túto faktúru vedie vo svojom účtovníctve. Vo vzťahu k rozporom vo výpovediach žalovaných 1/ a 2/ uviedla, že žalovaná 1/ je plne spôsobilá na právne úkony.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na dôvažok k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:
8. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov urobil správny právny záver o tom, že žalobkyňa nepreukázala, že zásah žalovanej 1/ do hrobového miesta bol protiprávny a rovnako nepreukázala, že zásah do jej práv bol takej intenzity, ktorá by odôvodňovala priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch od žalovaných 2/ a 3/. Žalobkyňa nepreukázala ani výšku škody, ktorá jej mala konaním žalovanej 1/ vzniknúť. Podstatné je, že ani žalobkyňa a ani žalovaná 1/ nemali k hrobovému miestu uzatvorenú nájomnú zmluvu, no obe sa o hrobové miesto starali. Podľa tvrdení žalovanej 1/, táto na základe dohody s dcérou (žalobkyňou) o spoločnom vybudovaní pomníka na hrobovom mieste, oslovila žalovaného 2/. Po realizácii základov žalobkyňa zmenila názor, s výstavbou hrobového miesta nesúhlasila, na čo žalovaná 1/ práce na hrobovom mieste zastavila. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaná 1/ porušila svoju povinnosť, pretože bez akéhokoľvek právneho titulu objednala úpravu hrobového miesta. Tvrdenia žalobkyne a žalovanej 1/ ohľadne spoločnej dohody o úprave hrobového miesta sa rozchádzali. Išlo o tvrdenie žalobkyne proti tvrdeniu žalovanej 1/ o tom, že zásah do hrobového miesta nastal práve preto, lebo sa tak mali obe strany dohodnúť, čo tvrdila žalovaná 1/, pričom žalobkyňa tvrdila presný opak, že žalovaná 1/ konala svojvoľne bez jej vedomia. Žalovaná 1/ tvrdením, že konala len na základe dohody so žalobkyňou, spochybnila tvrdenia žalobkyne. Keďže práve žalobkyňa je tá, ktorá si uplatňuje náhradu škody v tomto spore a svoj nárok opiera o porušenie povinnosti žalovanej 1/, na nej spočívalo dôkazné bremeno preukázať jednoznačne to, čo v žalobe tvrdila. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla, lebo nepreukázala, že práve jej tvrdenie je pravdivé. Žalovaná 1/ prestala s realizáciu pomníka po tom, čo žalobkyňa namietala odstránenie pôvodného pomníka. Podľa výpovede žalovanej 1/, na základe dohody so žalobkyňou táto chcela vybudovať na hrobovom mieste nový pomník, na ktorom mali byť vyryté mená tak žalobkyne ako aj žalovanej 1/. Dokončením prác by rozhodne nedošlo k znehodnoteniu hrobového miesta, ako sa žalobkyňa domnieva. Bola to práve žalobkyňa, ktorá svojím správaním spôsobila, že pomník nemohol byť osadený a začala sa domáhať náhrady škody a nemajetkovej ujmy.
9. Je potrebné uviesť, že žalobkyňa sa domáhala náhrady škody vo výške 1.900 eur, ktorá jej vznikne uvedením hrobu do pôvodného stavu, vykonaním demontáže starého základu, šalovaním nového základu, armovaním základu železom, betonážou, pieskovaním písma na pomník, zlatením pomníka, jeho osadením spolu s podstavcom, montážou lampy a vázy. Tieto žalobkyňou vymenované zásahy do hrobového miesta však žalobkyňa doposiaľ nevykonala, a preto nie je zrejmé, aká škoda jej v tomto smere vznikla. Je však zjavné, že financie za opisované práce zo svojej majetkovej sféry zatiaľ nevynaložila. Výšku zvyšku žalobkyňou uplatňovanej škody rovnako nepreukázala, pretože vychádzala len z hodnoty obdobných vecí podľa internetu (ikebán, sošiek, keramických misiek a pod.). Ani hodnota tabule a drvenej štiepky nemohla byť v čase ich odstránenia taká, za akú boli tieto veci žalobkyňou obstarané. Podľa vyjadrenia žalovanej 1/ to boli všetko staré rozpadajúce sa veci. Pokiaľ však, ako už bolo vyššie uvedené, žalobkyňa nepreukázala, že zo strany žalovanej 1/ došlo k porušeniu povinnosti a táto mala konať na základe vzájomnej dohody, resp. bez dohody, avšak v čase, keď k hrobovému miestu nebola uzatvorená žiadna nájomná zmluva, nemohlo dôjsť ani k vzniku škody, a bolo logické, že pred osadením nového pomníka musel byť starý pomník odstránený.
10. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že stavebné úpravy na pomníku sa začali realizovať pred uzatvorením nájomnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou 3/. Žalobkyňa sa začiatok prác na pomníku snažila spochybniť aj v priebehu konania a aj pred odvolacím súdom, avšak svoje tvrdenia ničím nepreukázala. O začiatku prác svedčí výpoveď samotného žalovaného 2/ a tiež jeho zamestnancov. Žalovaná 1/ uviedla, že práce objednala v marci alebo v apríli 2017 a s prácami sa začalo v máji alebo v júni. Žalovaný 3/ rovnako uviedol, že v čase vykonávania stavebných prác a stavebných úprav na
hrobovom mieste nebola uzatvorená žiadna nájomná zmluva. Aj keby sa začalo s prácami v máji, nebolo zo strany žalobkyne jednoznačne preukázané, že začiatok prác na hrobovom mieste nasledoval po tom, ako sa stala nájomníčkou hrobového miesta. Okrem toho žalobkyňa žalovanú 1/ ani neinformovala, že uzatvorila nájomnú zmluvu na hrobové miesto, aby tak predišla prípadným zásahom do tohto miesta, ktoré je pre ňu, ako v spore deklaruje, také dôležité, že zásah do neho jej spôsobuje nemajetkovú ujmu.
11. Žalobkyňa nepreukázala, že mala k hrobovému miestu taký citový vzťah, ktorý bol zásahom do hrobového miesta narušený v takej intenzite, že by bolo dôvodné priznať jej nemajetkovú ujmu v peniazoch. Nasvedčuje tomu aj dlhé obdobie, za ktoré nebola na hrobové miesto uzatvorená žiadna nájomná zmluva. Vo vzťahu k nároku žalobkyne na priznanie nemajetkovej ujmy odvolací súd nepovažoval za podstatné žalobkyňou v odvolaní namietané skutočnosti, ako odovzdanie kľúčov žalovanému 2/, oboznámenie sa s prevádzkovým poriadkom pohrebiska, nezameniteľné označenie objednávky, sneh na hrobe v čase začatia prác, zverejnenie prevádzkového poriadku, inštalácia vitríny a pod. Podstatné je, či zásah žalovanej 1/ do hrobového miesta spolu s konaním žalovaných 2/ a 3/ namietaným žalobkyňou, bol takým zásahom do jej práv, že by odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy voči žalovaným 2/, 3/. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že k takémuto zásahu nedošlo, tento zásah nebol ani objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva žalobkyne v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. V čase zásahu nebola k hrobovému miestu uzatvorená žiadna nájomná zmluva a žalovaná 1/ sa snažila o osadenie nového pomníka, čomu logicky predchádzalo odstránenie pomníka starého. Navyše žalovaná 1/ mala podľa jej tvrdení konať po dohode so žalobkyňou. Následne na základe nesúhlasu žalobkyne s vybudovaním pomníka, od svojho konania upustila.
12. Konanie žalobkyne sa javilo odvolaciemu súdu ako zmätočné, pretože na jednej strane odmietala osadenie nového pomníka, ktorý je už zhotovený, avšak nebol umiestnený na hrobové miesto kvôli jej nesúhlasu. Na druhej strane sama chcela uviesť hrobové miesto do pôvodného stavu (bez zakrytia), čo tiež neučinila, a to napriek tomu, že má mať k hrobu silný citový vzťah. Z jej konania skôr vyplýva jej nesúhlas s tým, aby jej matka bola pochovaná na spornom hrobovom mieste, kde sú pochovaní starí rodičia žalobkyne a tiež jej otec.
13. K námietke žalobkyne o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel jej návrhu a nevypočul ju k podstatným skutočnostiam uvádzaným žalovanou 1/, odvolací súd uvádza, že ani pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní žalobkyňa neuviedla, ku ktorým konkrétnym skutočnostiam uvedeným žalovanou 1/ na pojednávaní mala byť ešte vypočutá a ako by jej prípadná výpoveď ovplyvnila zistený skutkový stav a celkové rozhodnutie vo veci. Žalovaná 1/ vypovedala obsahovo zhodne s tým, čo prezentoval už jej zástupca na pojednávaní dňa 03.12.2018. Zástupca žalovanej 1/ ju v konaní len zastupoval a nevystupoval v pozícii svedka ako sa žalobkyňa mylne domnieva.
14. Čo sa týka doručovania vyjadrenia žalovaného 3/ zo dňa 24.01.2019 do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobkyne, odvolací súd konštatoval, že neboli porušené procesné práva žalobkyne, pretože súd na pojednávaní obsah tohto vyjadrenia podľa zápisnice o pojednávaní oboznámil. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne bol toho názoru, že vo vyjadrení sú uvedené také skutočnosti, ku ktorým sa vie vyjadriť len jeho klientka, mohol požiadať súd o odročenie pojednávania za týmto účelom. Bolo by nehospodárne odročiť pojednávanie za účelom doručenia vyjadrenia žalobkyni, pokiaľ má táto právneho zástupcu, ktorý ju v konaní zastupuje. Žalobkyňa ani neuviedla, akú procesnú obranu, ktorá by mala vplyv na dokazovanie, zamýšľala k danému vyjadreniu predložiť. Len všeobecne v odvolaní skonštatovala, že jej nebolo súdom umožnené kvalifikovaným spôsobom reagovať na vyjadrenie žalovaného 3/ a predkladať procesnú obranu.
15. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaná 1/ výšku škody nespochybnila, sa nezakladá na pravde, pretože samotná žalovaná 1/ sa k tomu vyjadrovala, keď uviedla, že veci boli staré a rozpadali sa, a aj jej zástupca výšku škody v priebehu konania namietal.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, a vzniknutú situáciu zhodnotil komplexne. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky podstatné námietky žalobkyne opísané v odvolaní, jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom toto rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil ako arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. S ohľadom na to odvolací súd nemohol posúdiť odvolanie žalobkyne
ako opodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
17. Vo vzťahu k námietke žalobkyne o potrebe aplikovať ustanovenie § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd poznamenáva, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie trov úspešnej strane treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery strán sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany sporu, teda toho, komu budú trovy konania zaplatené. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod. (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 5/2006). S ohľadom na obsah spisu odvolací súd nepovažoval aplikáciu uvedeného ustanovenia na daný prípad. Žalobkyňa svoje úvahy o nespravodlivosti rozhodnutia bližšie nerozviedla. Odvolací súd jej výhrady nepovažoval za také, ktoré by mali byť vyhodnotené ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania protistrane. Práve naopak, v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná konala v rozpore s dohodou so žalobkyňou, po prejavení nesúhlasu žalobkyňou práce na hrobovom mieste prerušila, nový pomník neosadila. V konaní žalobkyňa navyše ani netvrdila, že by sa snažila so žalovanou 1/ pred samotným podaním žaloby dohodnúť na ďalšom postupe pri budovaní hrobového miesta, resp. nájsť spoločné riešenie daného problému, pretože také správanie by bolo v súlade s dobrými mravmi. Žalobkyňa sa rozhodla podať žalobu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, avšak svoje tvrdenia v spore nepreukázala, a preto je dôvodné, aby aj znášala náklady, ktoré v podobe trov konania žalovanej strane vznikli. Na základe uvedeného odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobkyne voči výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovaným za opodstatnené, a tak rozhodnutie aj v tejto časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/, 2/, 3/ ktorým patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalovaní 2/, 3/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovanej 1/ v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1 CSP), že sa jej nárok na ich náhradu nepriznáva.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).