Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/44/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., narodenú XX.XX.XXXX, trvale bytom ako rodičia, dieťa matky C.. C. B., narodenej XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. XXXX/XX D., E., v konaní zastúpenej Márton & Partner, s.r.o., so sídlom Dlhá ulica 4, Senec, a otca F. G. B., narodeného XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. XXXX/XX D., E., v konaní zastúpeného doc. JUDr. Lilou Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou, so sídlom Jesenského 12, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -14 zo dňa 06.12.2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX dočasne ponechal v osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 150,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, dočasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom v rozsahu každého nepárneho kalendárneho týždňa v utorok od 16:00 hod. do 19:00 hod. a v piatok od 16:00 hod. do nedele do 19:00 hod., kedy si otec dieťa prevezme z predškolského zariadenia v čase začatia styku a odovzdá matke v čase skončenia styku v mieste jej bydliska a v rozsahu každého párneho kalendárneho týždňa v utorok od 16:00 hod. do 19:00 hod. a vo štvrtok od 16:00 hod. do piatku do 8:00 hod., kedy si otec dieťa prevezme z predškolského zariadenia v čase začatia styku a odovzdá v predškolskom zariadení v čase skončenia styku s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a otcovi ho na určenom mieste a čase odovzdať s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej (I. výrok), zamietol návrh matky v časti udelenia súhlasu matkou s pobytom maloletého dieťaťa v Indickej republike (II. výrok) a maloletému dieťaťu ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská cesta 5053/13, Piešťany, za procesného opatrovníka na jeho zastupovanie v tomto konaní (III. výrok).

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 400,- Eur mesačne, upravil styk maloletého dieťaťa s otcom a povolil otcovi vycestovať s maloletým dieťaťom do Indickej republiky len na základe predchádzajúceho súhlasu matky.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. , , (ďalej len „“), ust. , , , , , , , , , ,

Z. z. (ďalej len „“), ust. , , , , , , , , , vety prvej, ) o rodine (ďalej len „“) a ust. Z. .

4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisov sp. zn. (konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode) a sp. zn. (konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia), návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a ostatnými listinnými dôkazmi mal za to, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Z konania vo veci samej je mu známe, že otec žiada zveriť maloleté dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vzhľadom na to, že konanie o neodkladnom opatrení neumožňuje vykonať vo veci rozsiahle dokazovanie, ako je tomu v konaní vo veci samej, súd vychádza iba zo skutočností, ktoré považuje za preukázané, preto rozhodol o dočasnom ponechaní maloletého dieťaťa v osobnej starostlivosti matky a prihliadol pri tom na vek dieťaťa, ako aj skutočnosť, že v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa prevažne matka a dieťa je v jej osobnej starostlivosti. Matka vytvára maloletému dieťaťu vhodné prostredie pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin, čo nespochybnil ani otec v žiadnom zo svojich podaní. V konaní vo veci samej súd vykoná dokazovanie, na základe ktorého rozhodne s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa, či bude dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti rodičov alebo do osobnej starostlivosti jednému z nich.

5. Súd dospel k záveru, že je potrebné v záujme dieťaťa, dočasne upraviť povinnosť otca prispievať na jeho výživu, a to do času právoplatného skončenia konania vo veci samej. V rámci konania o neodkladnom opatrení podľa ust. môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, pričom tento rozsah výživného sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, ale rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, ukladá povinnosť platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Pri určení výšky výživného vychádzal súd zo sumy životného minima určeného na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (podľa bodu 2 o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 122,77 Eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa). Vzhľadom na uvedené považoval súd výšku výživného v sume 150,- Eur mesačne (ktorú bude otec povinný dočasne platiť) za primeranú a spĺňajúcu kritérium nevyhnutnosti, s prihliadnutím aj na vek dieťaťa. Táto suma aspoň čiastočne pokryje náklady na odôvodnené potreby dieťaťa, pričom je v záujme dieťaťa, aby malo zabezpečené nevyhnutné výdavky, ktorými sú predovšetkým výdavky na stravu, oblečenie, hygienu, či bývanie. V prevyšujúcej časti (nad 150,- Eur mesačne) návrh matky podľa názoru súd presahoval rámec neodkladného opatrenia (určenie výživného v nevyhnutnej miere). Dodal, že určenie výživného v konečnej výške bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, kde sa budú podrobne skúmať odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ako aj ďalšie relevantné skutočnosti potrebné pre konečné určenie výšky výživného.

6. K časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúcej sa úpravy styku maloletého dieťaťa s otcom, súd prvej inštancie uviedol, že obaja rodičia majú vo vzťahu k maloletému dieťaťu rovnaké rodičovské práva a povinnosti, preto je dôležité, aby obom bolo umožnené budovať si vzťah k maloletému dieťaťu. Súd prvej inštancie mal za to, že je v záujme zdravého vývoja dieťaťa zachovať si vzťah k otcovi ako jednej z najbližších osôb v jeho živote a tento vzťah rozvíjať. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, a to aj napriek tomu, že matka v styku otca s dieťaťom nebráni a umožňuje ho. V súčasnosti však styk otca s maloletým dieťaťom závisí od dohody rodičov, čo vedie k nezhodám medzi nimi a môže mať negatívny vplyv na maloleté dieťa. Pre určenie konečného rozsahu a intervalu styku otca s maloletým dieťaťom bude potrebné vykonať dokazovanie v konaní vo veci samej.

7. Návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti umožnenia pobytu dieťaťa v Indickej republike len s jej súhlasom nemohol súd vyhovieť, pretože v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. rozhodoval o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by

súd uložil matke povinnosť odovzdať otcovi dieťa v termíne od 27.12.2023 do 15.01.2024 za účelom vycestovania otca s maloletým dieťaťom do Indickej republiky. Okresný súd Trnava uznesením č. k. -18 zo dňa 10.11.2023 rozhodol tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie. Vzhľadom na to, že rozhodnutie Okresného súdu Trnava nie je ešte právoplatné, nemohol súd v predmetnej časti návrhu (ktorý je svojím obsahom totožný s návrhom otca, o ktorom už bolo rozhodnuté), opätovne rozhodovať.

8. Súd ustanovil maloletému dieťaťu procesného opatrovníka, ktorý bude zastupovať jeho záujmy v tomto konaní. Za procesného opatrovníka súd ustanovil podľa bydliska maloletého dieťaťa miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, nakoľko nebola navrhnutá žiadna blízka osoba, ktorú by súd mohol ustanoviť za procesného opatrovníka maloletému dieťaťu.

9. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním otec s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a otcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že esenciálnou zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená, pričom ani jedno z toho splnené nie je, čo je nepochybné zo samotného znenia výrokov neodkladného opatrenia. Je skutočne na pováženie, keď súdy aplikujú zákon takýmto spôsobom. Sudcovia sú síce pri výkone súdnej moci nezávislí, ale nie od zákonov. Kládol si otázku, ako vôbec môže nastať situácia, že súd vydá neodkladné opatrenie s výrokom: Maloletá sa dočasne ponecháva v osobnej starostlivosti matky? Veď už samotné znenie tohto výroku je opakom toho, čo zákon vyžaduje pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ak má súd za to, že maloleté dieťa je fakticky v osobnej starostlivosti matky, tak o tomto vôbec nemá rozhodovať. Lebo neexistuje potreba dočasnej neodkladnej úpravy pomerov. Dodal, že podobne absurdne pôsobí aj výrok o uložení mu povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa, ktorý mu určuje nižšie výživné, než platil doteraz dobrovoľne bez súdneho rozhodnutia. A výroky o styku tiež kopírujú styk, ako v súčasnosti prebieha. Takže sa natíska otázka, kde súd videl splnenie podmienky bezodkladnej úpravy pomerov, resp. ohrozenia výkonu rozhodnutia. Z odôvodnenia to nevyplýva a celé toto neodkladné opatrenie je natoľko absurdným porušením zákona, že si zaslúži jednak preskúmanie Ústavným súdom SR a jednak byť použité ako učebnicový príklad nesprávneho rozhodovania. Je už únavné stretávať sa neustále s takýmto „zvláštnym výkladom zákona“ od súdov, ktoré by mali byť školené aspoň v rozsahu komentárov. V tejto konkrétnej kauze o to viac, že rovnaký súd mu zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal umožniť mu zobrať dcéru na svadbu bratranca do Indie, a to s odôvodnením, že nevidí potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Tak v prípade, že otec chce súdne rozhodnutie, aby s maloletým dieťaťom (a prípadne matkou) vycestoval a vrátil sa, niet podľa súdu dôvodu na bezodkladnú úpravu pomerov. Hoci bez súdneho rozhodnutia síce vycestovať môže, ale zneistí to matku, lebo môže mať pocit, že dieťa bolo unesené, čo určite vzťahom v rodine neprospeje. Takže sa súdna úprava pomerov javí ako neodkladne nutná. Tomuto súdu však nie, a to chcel pripomenúť, že v snahe zmariť odvolacie konanie ležal spis s odvolaním otca proti zamietnutiu neodkladného opatrenia mesiac bez akéhokoľvek úkonu na súde prvej inštancie. Mal za to, že došlo faktickým konaním súdu k zmareniu spravodlivosti, za čo pevne dúfa, bude konajúci sudca disciplinárne potrestaný. Na druhej strane, ale vydať toto napadnuté neodkladné opatrenie bez splnenia zákonných podmienok, sa rovnakému súdu javí úplne v poriadku. A dokonca v znení, ktoré robí absenciu zákonných podmienok úplne zjavnou už z textu výrokov. O absencii primeraného odôvodnenia ani nehovoriac. Otázku bezodkladnej potreby úpravy pomerov, v časti zverenia do osobnej starostlivosti súd v odôvodnení absolútne neriešil. Citoval ustanovenia zákona, ktoré túto povinnosť ukladajú a návrh navrhovateľky, avšak bez vlastného prínosu v tom, kde vidí bezodkladnú potrebu úpravy pomerov. Súd odôvodnil (aj to nedostatočne) iba rozhodnutie zveriť maloleté dieťa matke. Toto odôvodnenie podložil vyjadrením, že „Matka vytvára maloletej vhodné prostredie pre jej zdravý psychický a fyzický vývin, čo nespochybnil ani otec v žiadnom zo svojich podaní“. Pokiaľ sa súd oboznámil s otcovými podaniami, tak je z nich očividné, že neexistuje bezodkladná potreba úpravy pomerov. Z podaní zároveň vyplýva, že zverenie maloletej do výlučnej starostlivosti matky je nedôvodné a v rozpore s najlepším záujmom maloletej. Je aj v rozpore so , ktorý pred zverovaním jednému z rodičov (aj neodkladným opatrením) preferuje spoločnú a striedavú osobnú starostlivosť. Ustálená judikatúra slovenských aj európskych súdov dlhodobo podporuje rovné práva a povinnosti oboch rodičov a spoločnú/striedavú starostlivosť. Na odklon od spoločnej/striedavej starostlivosti a faktické obmedzenie

rodičovských práv a povinností jedného z rodičov je potrebné odôvodniť toto rozhodnutie, najčastejšie dôvodmi na strane rodiča, ktorého práva majú byť obmedzené. V prípade úpravy týchto pomerov formou neodkladného opatrenia, je kladený ešte väčší dôraz na bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a dostatočné odôvodnenie takejto úpravy. V uznesení o nariadení neodkladného opatrenia však oba tieto dôležité aspekty absentujú. V otázke úpravy výživného nariadením neodkladného opatrenia je jediné odôvodnenie potreby úpravy výživného súdom nasledovné: „Súd tiež dospel k záveru, že je potrebné v záujme maloletej, dočasne upraviť povinnosť otca prispievať na jej výživu, a to do času právoplatného skončenia konania vo veci samej... .“ Súd sa ďalej venoval iba otázke úpravy výšky nariadeného výživného. V odôvodnení absentuje akákoľvek argumentácia súdu v otázke potreby bezodkladnej úpravy pomerov, alebo aspoň dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v časti úpravy výživného. Problematickosť absencie odôvodnenia je zvýraznená skutočnosťou, že z podaní otca a zo spisov vedených pod sp. zn. a pod sp. zn. , nepochybne vyplýva, že na výživu maloletej otec prispieva dobrovoľne, celý čas a v rozsahu vyššom než je rozsah nariadený v neodkladnom opatrení. Jediná časť kde súd aspoň čiastočne riešil podmienku bezodkladnej potreby úpravy pomerov je v časti neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletou. Súd to odôvodnil tým, že styk s maloletou aktuálne závisí od dohody rodičov, čo vedie k nezhodám medzi rodičmi a môže mať negatívny vplyv na maloleté dieťa. Rozhodnutie, či je toto odôvodnenie dostatočné na obhajobu podmienky bezodkladnej úpravy pomerov (špecificky zdôraznil, že k nezhodám prichádza minimálne, otec totiž matke pravidelne ustupuje a nikdy to nemalo vplyv na maloleté dieťa) ponechal na posúdenie odvolacieho súdu. Spôsob úpravy styku súd odôvodnil tým, že obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a potrebou maloletej zachovať si vzťah k otcovi. Napriek uvedenému však nariadil styk v rozsahu, ktorý navrhuje matka, v rozsahu s ktorým otec nesúhlasí a chce ho rozšíriť (ako vyplýva z otcových podaní). Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť súdne rozhodnutie je jednou z hlavných povinností súdu pre dosiahnutie práva na spravodlivé súdne konanie. Rozsiahla judikatúra Ústavného súdu SR (napr. alebo ) a európskych súdov (napr. Huseyn a iní v. Azerbajdžan) opakovane zdôrazňuje povinnosť súdov riadne zdôvodniť svoje rozhodnutie. Ústavný súd SR sa v náleze k tejto otázke vyjadril nasledovne: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ Je očividné, že v tomto prípade neexistuje bezodkladná potreba úpravy pomerov. Prvoinštančný súd sa tejto otázke v odôvodnení takmer nevenoval. V jedinej časti, kde sa tomu venoval to nebolo dostatočne preukázané a zdôvodnené. Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení neriešil podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaných dôkazov a absolútne sa nevenoval základnej zákonnej podmienke na nariadenie neodkladného opatrenia. Bezodkladná potreba úpravy pomerov nevyplýva dokonca ani z návrhu navrhovateľky. Už vôbec nie, keď je návrh (a v ňom predložené dôkazy) posudzovaný vo vzťahu k skutočnostiam vyplývajúcim zo spisov vedených pod sp. zn. a pod sp. zn. . Bezodkladnosť potreby úpravy pomerov je najdôležitejšou procesnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia bez odôvodnenia bezodkladnej potreby úpravy pomerov je závažným pochybením súdu. Súd má povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie a vysporiadať sa so všetkými dôkazmi, ktoré boli vo veci vykonané. Pri odôvodnení predmetného uznesenia však súd opomenul mnohé z dôkazov (aj keď ich dokázateľne vykonal) a vôbec neriešil splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Namietal, že týmto konaním súdu boli porušené jeho základné ústavné práva ako i práva maloletého dieťaťa. Mal za to, že celý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je postavený na chybnej logike. Logike, ktorá je už zo svojej povahy v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa a . Logike, ktorá ignoruje akékoľvek otcove práva a matkine svojvoľné rozhodnutia predstavuje ako dohodu rodičov. Hneď v úvode navrhovateľka opisuje svoj návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. V ďalšom odseku už komentuje, ktoré práva si otec z jej návrhu „osvojil“. Absolútne ignoruje skutočnosť, že z jej petitu v nerozhodnutom konaní si otec nemusí „osvojiť“ žiadnu časť. Navrhovateľka sa snaží prezentovať skutočnosť, že otec ustupuje matke a robí kompromisy ako otcovu neochotu sa dohodnúť (nakoľko neustúpil v plnom rozsahu matkiným požiadavkám a dožaduje sa svojich zákonných práv). Podpora takejto logiky zo strany súdu, rozhodnutím v prospech návrhu, je nedôvodným zásahom do práv otca i maloletého dieťaťa a je v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. V ďalšom odseku opisuje navrhovateľka fungovanie rodičov ako „dojednané nastavenie“. Následne opisuje otcovu „neochotu sa dohodnúť“ a podporuje ju SMS správami vytrhnutými z kontextu. K dohode rodičov nikdy

neprišlo, matka svojvoľne zahlásila ako si predstavuje fungovanie a otec sa snažil dohodnúť (čo matka dlhodobo sabotuje). Priložil aj zvyšok správ, z ktorých boli navrhovateľkou predložené správy vytrhnuté, aby súd vedel posúdiť skutočný stav a prístup rodičov k výchove. Otcove „namietanie zavedeného systému“ je v skutočnosti iba jeho snaha o spravodlivo rozdelený čas s jeho dcérou. Čas, ktorý matka svojvoľne upravila a odmieta akúkoľvek diskusiu o spravodlivejšej úprave. Ďalším dôležitým a nepravdivým tvrdením je, že matka podporuje a vychádza otcovi v ústrety pri jeho snahe o stretávanie s maloletým dieťaťom. Bol toho názoru, že to očividne nie je pravda, vyplýva to z priložených SMS, aj z dôkazov predložených v konaní vedenom pod sp. zn. . To, ako navrhovateľka prekrútila otcovu snahu o trávenie času s maloletým dieťaťom, znova dokonale vykresľuje kontrast medzi realitou a vnímaním sveta z pohľadu navrhovateľky. Otcovu žiadosť o to, aby matka konečne prestala robiť zbytočné prekážky a manipulovať maloleté dieťa prekrútila do vyjadrenia, že si otec chce maloleté dieťa brať ako chce (opomenula, že otec opakovane navrhuje dlhodobé riešenia, ktoré matka odmieta). Zvyšné závery navrhovateľky z interpretácie uvedenej komunikácie sú očividne zavádzajúce, nakoľko z uvedenej komunikácie nič také nevyplýva, dokonca to nie je ani okrajovo spomenuté. Čestné vyhlásenia starého otca maloletého dieťaťa považoval za účelové. Je to otec matky a je pochopiteľné, že sa snaží podporiť svoju dcéru. Už v minulosti však zasahoval do vzťahu rodičov dieťaťa, tak aby podporil svoju dcéru a vykreslil otca v zlom svetle, aj keď tvrdenia starého otca neboli pravdivé. Napríklad v komunikácii s druhým starým otcom (z otcovej strany). Dňa 14.1.2023 sa v SMS správe (v prílohe) vyjadril, že jeho dcéra má stále záujem pokračovať vo vzťahu a je to otec, kto mu povedal, že nemá záujem. To bolo už v čase keď matka podala návrh na rozvod, z ktorého jasne vyplýva, že predmetné tvrdenie starého otca nebolo pravdivé. Tvrdenia navrhovateľky sú dokázateľne zavádzajúce, nie sú podporené ani ňou predloženými dôkazmi (ktoré sú spochybnené a vytrhnuté z kontextu). Otec sa správa k matke slušne, až nad mieru tolerantne a dokázateľne je jeho konanie podporené jedinou motiváciou, najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Uviedol, že tvrdenia navrhovateľky v podaní sú nepravdivé, čo vyplýva zo spisov vedených pod sp. zn. a pod sp. zn. . Súd prvej inštancie sa podľa vlastného vyjadrenia s týmito spismi oboznámil. Napriek tomu, súd v odôvodnení absolútne nerieši očividné nezrovnalosti medzi vykonanými dôkazmi v predmetných konaniach a v záveroch, ktoré prezentuje navrhovateľka v návrhu. Z vyššie uvedených spisov vyplýva (a matka to ani nespochybňuje), že maloleté dieťa je bi-kultúrne a má právo rovnocenne spoznávať obe svoje kultúry (pričom jeho primárnym zdrojom k indickej kultúre je jej indický otec) a otec pravidelne prispieva matke a maloletému dieťaťu na život a kupuje dieťaťu veci, hračky a vzdelávacie potreby. Mal za to, že súd prvej inštancie nielen nedostatočne posúdil vykonané dôkazy vo vzťahu k naplneniu podmienky bezodkladnej potrebe úpravy pomerov, ale zároveň tieto pomery upravil v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. V najlepšom záujme maloletého dieťaťa je mať rovnocenný prístup k obom rodičom a obom jeho kultúram. Tvrdil, že matkino správanie voči nemu, preukázané v konaní o rozvod, hraničí so psychickým týraním (napr. keď sa s ním mesiac nerozprávala a potom sa ho snažila presvedčiť, že sa mu to iba zdalo). Namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho uznesenia vyjadril, že považuje za nesporné skutočnosti, ktoré sú z predmetných spisov v iných konaniach očividne sporné. S očividným kontrastom medzi dôkazmi v uvedených spisoch a závermi, ku ktorým súd prvej inštancie dospel, sa súd v odôvodnení svojho uznesenia absolútne nevysporiadal. Bol toho názoru, že zásah do jeho základných práv i práv maloletého dieťaťa na základe nedôvodného návrhu, ktorý jasne vytvára nerovnosť medzi rodičmi, v prípade kde nie je nijako preukázaná bezodkladná potreba úpravy pomerov, takmer bez akéhokoľvek odôvodnenia tohto zásahu a bez dostatočného vysporiadania sa s vykonanými dôkazmi, je absolútne neprimeraný a neprijateľný.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

11. Odvolacie námietky otca odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné, zakladajúce dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď navrhované neodkladné opatrenie nariadil, a preto podľa jeho uznesenie zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

12. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa , záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. Podľa , rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

18. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že na Okresnom súde Trnava je vedené doposiaľ nerozhodnuté konanie týkajúce sa maloletého dieťaťa, a to konanie o rozvod manželstva rodičov a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, ktoré je vedené pod sp. zn. .

19. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej dočasne zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, upravil styk otca s maloletým dieťaťom v rozsahu každého nepárneho kalendárneho týždňa v utorok vyzdvihnutím maloletého dieťaťa z predškolského zariadenia do 19:00 hod., kedy dieťa odovzdá matke v mieste jej bydliska a v piatok vyzdvihnutím maloletého dieťaťa z predškolského zariadenia do nedele do 19:00 hod, kedy dieťa odovzdá matke v mieste jej bydliska a v rozsahu každého párneho kalendárneho týždňa v utorok vyzdvihnutím maloletého dieťaťa z predškolského zariadenia do 19:00 hod., kedy dieťa odovzdá matke v mieste jej bydliska a vo štvrtok vyzdvihnutím maloletého dieťaťa z predškolského zariadenia do piatka do 8:00 hod. odovzdaním dieťaťa do predškolského zariadenia. Zároveň žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 400,- Eur mesačne, a to vždy k 15- temu dňu v mesiaci, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a určenia, že otec smie zobrať maloleté dieťa na pobyt do Indickej republiky len s jej predchádzajúcim súhlasom, pričom jej termíny plánovaného pobytu a miesto, kde sa bude dieťa zdržiavať oznámi vopred. Navrhla, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou

a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( ) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení .

21. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto prípade sa jedná o neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia sa matka domáhala do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, t. j. v konaní o rozvod manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, ktoré je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , pričom konanie vo veci samej o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva na súde neprebieha.

23. Vychádzajúc zo samotného návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, z obsahu spisu a z odvolania otca, odvolací súd nemal za osvedčené, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, a to dočasným ponechaním maloletého dieťaťa v osobnej starostlivosti matky, určiť výživné otcovi a upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, tak ako to vo svojom návrhu žiadala matka. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov konania bezodkladne upravené alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, teda jeho účelom nie je zakonzervovať aktuálny stav starostlivosti o maloleté dieťa. Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. Z doposiaľ vykonaného dokazovania však súd nemá preukázané, že by maloleté dieťa bolo v ohrození. Maloleté dieťa sa v osobnej starostlivosti matky nachádza už od doby, keď rodičia ukončili svoje spolužitie, ktorú otec rešpektuje a žiadnym spôsobom ju nespochybňuje, pričom súdu doposiaľ neboli signalizované žiadne nedostatky tejto starostlivosti, z čoho súd zároveň vyvodzuje záver, že v súčasnosti nie je život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa, respektíve akýkoľvek iný záujem maloletého dieťaťa nijako bezprostredne ohrozený. Ponechanie maloletého dieťaťa v starostlivosti matky by iba zakonzervovalo už existujúci stav, čo však nie je účelom ani zmyslom neodkladných opatrení. Matka navyše svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa domáha dočasného zverenia dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti nijako neodôvodňuje, resp. žiadnym spôsobom neosvedčila nevyhnutnosť takéhoto zásahu súdu do pomerov účastníkov konania.

24. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala určenia výživného od otca na maloleté dieťa odôvodňujúc ho tým, že vo svojom návrhu na rozvod manželstva uviedla, že otec na výživu maloletého dieťaťa neprispieva, ale svoju vyživovaciu povinnosť si zamieňa s inými povinnosťami – záväzkami, ktoré má (úhrada príspevku na hypotéku a náklady spojené s domom) a naďalej odmieta platiť výživné na maloleté dieťa (ktorému kúpil hračky a oblečenie). Otec vo svojom odvolaní poprel

tvrdenia matky, že by neprispieval na výživu maloletého dieťaťa, poukazoval na to, že dobrovoľne prispieva nad sumu určenú neodkladným opatrením. Vzhľadom na protichodné tvrdenia rodičov maloletého dieťaťa, ako aj skutočnosť, že matka neosvedčila, že výživa maloletého dieťaťa je aktuálne ohrozená, odvolací súd nepovažoval v tomto prípade za naplnené podmienky nevyhnutné na nariadenie neodkladného opatrenia o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. Berúc do úvahy charakter inštitútu neodkladného opatrenia tu samozrejme nebol priestor na podrobné vykonávanie dôkazov, keďže súd rozhodoval v skrátenom konaní, avšak tie skutkové zistenia, ktoré z návrhu a zo spisu vyplývajú, postačujú na vyslovenie záveru, že v súčasnosti potreba navrhovaného neodkladného opatrenia nie je osvedčená. „V súlade s , podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávneného, v tomto prípade maloletého ..., v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcich zo zákonných kritérií uvedených v a nasl. . Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere.“ (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo dňa 16.01.2023). Samotná existencia práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie .

25. Vo vzťahu k matkou navrhovanej úprave styku otca s maloletým dieťaťom, ktorý prebieha podľa dohody rodičov, čo vyplýva nielen zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj z obsahu SMS správ zaslaných medzi rodičmi dieťaťa, odvolací súd nemal osvedčené, že by v danom prípade existovala nejaká bezprostredne hroziaca ujma, ku ktorej by mohlo dôjsť, keby vo veci nenariadil neodkladné opatrenie upravujúce styk otca s maloletým dieťaťom. Pokiaľ matka tvrdí, že nebráni v styku otca s maloletým dieťaťom a vychádza mu v ústrety, potom sa súdu javí ako rozporné poukazovanie matky na potrebu dieťaťa mať systém v stretávaní sa s otcom pre zabezpečenie jeho duševnej pohody a predchádzaniu stresu z nepredvídateľných zmien a hádok rodičov, najmä, keď sa rodičia dohodli na styku otca s maloletým dieťaťom, ktorý sa realizuje. Inštitútom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa pritom má zamedziť vzniku ujmy na dôležitých záujmoch maloletého dieťaťa, jeho účelom rozhodne nie je riešenie osobných sporov medzi rodičmi dieťaťa, ktoré súvisia s rozpadom ich manželského vzťahu. Žiada sa zdôrazniť, že v rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam dieťaťa, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine, pričom sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedené tiež vyplýva aj zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci ).

26. Odvolací súd dáva obom rodičom do pozornosti, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone. Žiada sa zdôrazniť, že dieťa by v žiadnom prípade nemalo byť nástrojom na riešenie doposiaľ nevysporiadaného vzťahu medzi jeho rodičmi, ktorých problematické vzťahy negatívne vplývajú na maloleté dieťa a na jeho intrapsychické prežívanie. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletým dieťaťom nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu dieťaťa) je prikázaná obom rodičom. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, a preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, tak ako to vo svojom návrhu žiadala matka.

27. Z doposiaľ zisteného stavu vyplýva záver, že nie je preukázaná ani osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov, keď má za to, že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ani nebola hrozba ujmy na právach maloletého dieťaťa, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia, teda nie je v jeho najlepšom záujme.

28. V záujme dieťaťa je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

29. V súvislosti s napätými vzťahmi rodičov maloletého dieťaťa je potrebné apelovať na nich oboch, aby uprednostnili záujem dieťaťa pred vlastnými záujmami, snažili sa o čo najrýchlejšie a pokojné doriešenie ich vzájomného vzťahu a súčasne aj v záujme maloletého dieťaťa rešpektovali vzájomné práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom musí byť zrejmé, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre spoločné dieťa a minimalizujúci negatívny dopad prebiehajúcich konaní na psychiku dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. Je nežiaduce, aby maloleté dieťa bolo vystavované konfliktu lojality k rodičom a ovplyvňované negatívnymi vzťahmi medzi rodičmi. V záujme zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletým dieťaťom, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletým dieťaťom.

30. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd nepovažoval v tomto prípade za naplnené podmienky nevyhnutné na to, aby pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia, keďže nebola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Odvolací súd poznamenáva, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu súd prvej inštancie vykoná riadne a úplné dokazovanie, na základe ktorého rozhodne o tom, ktorému z rodičov bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prípadne striedavej/spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v akom rozsahu a za akých podmienok bude druhý rodič oprávnený stýkať sa s ním a v akej výške bude na dieťa platiť výživné. Rodičia sa môžu o úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode dohodnúť, pričom táto dohoda podlieha schváleniu súdu. Zároveň má každý z rodičov možnosť podať na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, v ktorom konaní bude mať súd dostatočný priestor na vykonanie riadneho dokazovania vo veci samej a tiež možnosť posúdiť a overiť tvrdenia účastníkov konania a rozhodnúť tak v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.

31. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, majúc na zreteli najlepší záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri jeho rozhodovaní, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za použitia ustanovenia zmenil a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

32. Rozhodovanie o trovách konania je imanentnou súčasťou rozhodovacieho procesu. V konaniach podľa , a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu, ktorý je prítomný v prevažnom okruhu týchto vecí, nie je možné uplatňovať preventívnu a sankčnú funkciu, ktorá sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov konania v konaniach podľa . Konania podľa sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na jeho návrh, nemožno klásť na ťarchu, ak konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrh vyhovie. Okrem prítomnosti verejného záujmu je možné hovoriť aj o ďalších dôvodoch, prečo sa v mimosporových konaniach nevychádza z koncepcie sankčného mechanizmu trov konania. Jedným z nich je aj jednoznačnosť nastavenia miery úspechu v týchto konaniach, keďže súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac ( ), ďalším dôvodom je práve skutočnosť, že konanie podľa možno začať aj bez návrhu ( ).

33. v ustanovení upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka ( ). Všeobecné pravidlo, podľa ktorého si každý z účastníkov platí trovy konania sám ( ) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, je prelomené v dvoch prípadoch. V prvom prípade náhradu trov konania možno priznať, ak to ustanovuje zákon, a to v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v

konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať ( ) a v druhom prípade vo všetkých konaniach podľa ., ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé ( ). Súd disponuje moderačným oprávnením v zmysle ust. , podľa ktorého môže náhradu konania priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Matka podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia realizovala svoje právo na súdnu ochranu a vydanie zamietajúceho rozhodnutia o návrhu nemôže samo osebe ísť na ujmu matky.

34. Odvolací súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol za použitia ustanovenia a v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).