Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-46-2019.pdf
PDF · 83.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/46/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobkyne: R. S., nar. X.X.XXXX, bytom U. XX/XX, XXX XX R. časť N. C., zastúpená JUDr. Jozefom Dudzíkom a JUDr. Kristínou Gerovou, Advokátske združenie, so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, proti žalovaným: 1) B. S., nar. XX.X.XXXX, bytom P. O. D. XXXX/XX, XXX XX R., 2) A. C., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXX/X, XXX XX A. a 3) P. S., nar. XX.X.XXXX, bytom S. D. XXX/XX, XXX XX A., zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri s.r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375, o zaplatenie sumy 30 132,21 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd žalovaným v 1./ - 3./rade priznáva náhradu trov konania proti žalobkyni vo výške 100%, o ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
l./ Žalobkyňa (pôvodne na strane žalobcov vystupovali aj deti žalobkyne ako žalobcovia v 2./ - 5./ rade, avšak z ich strany bola žaloba zobratá späť podaním zo dňa 5.11.2019 a preto súd uznesením sp.zn. 4C/46/2019 - 158 zo dňa 17.2.2020 zastavil konanie o žalobe žalobcov 2. až 5.) sa podanou žalobou domáhala od každého zo žalovaných zaplatenia sumy 10 044,07 eura s 5% ročným úrokom z omeškania odo dňa doručenia predžalobnej výzvy až do zaplatenia (k zmene pôvodnej žaloby o zaplatenie sumy 30 000 eur s príslušenstvom došlo podaním žalobkyne zo dňa 5.11.2019 ešte pred jej doručením žalovaným a preto súd podľa § 141 CSP konal o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby) z titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaní v 1./ - 3./rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat.úz. N. C. zapísaných na LV č. XXX a tieto boli predtým vo výlučnom vlastníctve jej nebohého manžela S. S., pričom do týchto nehnuteľností spoločne investovali a jej nebohý manžel dňa 03.07.2017 previedol nehnuteľnosti do vlastníctva svojich rodičov bezodplatne a následne sa obesil. V dedičskom konaní po ňom bola prejednaná aj pohľadávka Prvej stavebnej sporiteľne a.s., od ktorej si brali úvery na rekonštrukciu nehnuteľnosti a uvedenú pohľadávku musela uhradiť a z tohto dôvodu sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaných, ktorí sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, do ktorých spoločne s nebohým manželom investovala finančné prostriedky. Na pojednávaní žalobkyňa doplnila, že investície boli robené z prostriedkov BSM a pokiaľ ide o vyporiadanie pohľadávky z titulu vyporiadania BSM v dedičskom konaní, tak notárka ju iba informovala, že na BSM nemá nárok a teda nebude nič dediť.
2./ Žalovaní v 1./ - 3./rade žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že táto je bez právneho základu a na strane žalobkyne neexistuje žiadne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva aktívna legitimácia žalobkyne a zároveň pasívna legitimácia žalovaných a pokiaľ žalobkyňa aj mala nejaký nárok z titulu investícií do výlučného majetku poručiteľa,
tak tento mal byť vysporiadaný v dedičskom konaní. Potvrdili, že sporné nehnuteľnosti patrili pôvodne do výlučného vlastníctva rodičov a títo ich v r. 1997 darovali synovi S. S.. Po darovaní nehnuteľností S. S. vykonal prestavbu rodinného domu, avšak pri tejto pomohli aj jeho rodičia a rovnako tak žalovaní v 1./ a 3./ rade buď osobnou pomocou alebo zabezpečením vykonania prác. Popreli tvrdenia žalobkyne o financovaní prestavby zo stavených sporení predložených žalobkyňou spolu so žalobou a namietali použitie finančných prostriedkov zo stavebných úverov v celosti na tvrdenú rekonštrukciu rodinného domu.
3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaných v 1./ - 3./rade, ako aj oboznámením sa so spismi tunajšieho súdu sp.zn. 10D/332/2017 a 5C/29/2018 a s predloženými dokladmi, pričom zistil, že darovacou zmluvou s vecným bremenom zo dňa 7.11.1997, na základe ktorej bol vykonaný vklad do katastra nehnuteľností dňa 20.11.1997 pod č. V2068/97, darovali B. S. s manželkou B. obdarovanému S. S. nehnuteľnosti v kat.úz. N. C. zapísané na LV č. XXX (okrem iného aj dom súp.č. XX na parc.č. 405) a podľa tvrdenia žalobkyne, ktorá bola manželkou S. S. následne do uvedených nehnuteľností boli investované spoločné finančné prostriedky na ich prestavbu a to z úverových zmlúv uzavretých s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. Dňa 29.6.2017 S. S. uzavrel ako darca s rodičmi B. S. a manželkou B. ako obdarovanými darovaciu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v kat.úz. N. C. zapísané na LV č. XXX a zároveň podpísali návrh na vklad tejto darovacej zmluvy, ktorý bol podaný na Okresný úrad Topoľčany odbor katastrálny dňa 3.7.2017 pod č. V2216/2017, pričom následne došlo ku vkladu vlastníckeho práva B. S. a manželky B. a podľa výpisu z LV č. XXX sú v súčasnej dobe spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností žalovaní v 1./ - 3./rade na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena V1398/2018 a to každý po 1/3-ine.
4./ Manžel žalobkyne S. S. zomrel dňa 3.7.2017 a dedičské konanie po ňom bolo prejednané na tunajšom súde v konaní sp.zn. 10D/332/2017, pričom uznesením sp.zn. 10D/332/2017 - 137 zo dňa 28.6.2019 v spojení s opravným uznesením sp.zn. 10D/332/2017 - 154 zo dňa 10.9.2019 došlo k vyporiadaniu dedičstva tak, že bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej hnuteľnosti v celkovej hodnote 6 739,32 eura nadobudla žalobkyňa voči ustupujúcim spoludedičom bezodplatne s tým, že do výšky nadobudnutého majetku uhradí dlhy poručiteľa, ktoré boli zistené vo výške spolu 33 616,41 eura a medzi ktorými bola aj pohľadávka Prvej stavenej sporiteľne a.s. z medziúveru č. 1591207 0 07 vo výške 30 141,63 eura s príslušenstvom. Dedičstvo bolo teda predĺžené o sumu 26 877,09 eura a uznesenie o vyporiadaní dedičstva sa stalo právoplatným dňa 28.6.2019.
5./ V konaní tunajšieho súdu sp.zn. 5C/29/2018 sa žalobkyňa spolu s deťmi ako žalobcami v 2./ - 5./ rade voči žalovaným v 1./ - 3./rade domáhali určenia, že do dedičstva po poručiteľovi S. S. zomrelom dňa X.X.XXXX patria nehnuteľnosti v kat. úz. N. C. zapísané na LV č. XXX, pričom v priebehu konania zobrali žalobu späť a preto súd uznesením sp.zn. 5C/29/2018 - 292 zo dňa 1.7.2019 konanie zastavil a uznesenie sa stalo právoplatným dňa 22.7.2019.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods.1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobré možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
6./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne na zaplatenie sumy 10 044,07 eura s príslušenstvom od každého zo žalovaných v 1./ - 3./rade z titulu vydania bezdôvodného obohatenia je nedôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva a cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku ale aj v iných právnych predpisoch súkromného práva je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov
právnych vzťahov. Právne vzťahy z bezdôvodného obohatenia predstavujú osobitný záväzkový právny vzťah, pričom právna úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva v tom zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku a teda i príslušných reparačných ustanovení. Ak je právnym dôvodom vzniku majetkovej povinnosti reparovať vzniknutú majetkovú nerovnováhu iná právna skutočnosť konktraktného či deliktného charakteru, právna úprava bezdôvodného obohatenia sa neuplatní. Na vznik osobitného záväzkovoprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie zákonných predpokladov, pričom prvým zákonným predpokladom je objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody či prospechu, merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom. Pojmovým znakom tohto faktického stavu však musí byť absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto obohatenia. Faktický stav majetkovej nerovnováhy subjektov právnych vzťahov teda pojmovo vyžaduje bezdôvodnosť tohto stavu. Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia však nestačí existencia objektívnej skutočnosti vzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť na úkor iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu. Jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia sú špecifikované v ustanovení § 451 ods. 2 OZ ako aj v ustanovení § 454 OZ s tým, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu (ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, to znamená, že sa plnilo hoci chýbala právna skutočnosť najmä zmluva), plnením z neplatného právneho úkonu (spravidla z neplatnej zmluvy) alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (právny dôvod na majetkové plnenie síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol napríklad odstúpením od zmluvy alebo zrušením zmluvy), ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (napríklad trestnou činnosťou alebo v rozpore s dobrými mravmi). Podľa § 454 OZ sa bezdôvodne obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
7./ S poukazom na ustanovenie § 451 a nasl. OZ upravujúce vzťahy vzniknuté bezdôvodným obohatením a reparáciu týchto vzťahov ako aj s poukazom na skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním v tomto súdnom konaní dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dôvodná, nakoľko žalobkyňa v zmysle čl. 8 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.) neuniesla v konaní dôkazné bremeno, keďže bola povinná označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto podoprieť dôkazmi, avšak v rámci dokazovania nepredložila žiaden právne relevantný dôkaz, že na strane žalovaných v 1./ - 3./rade vzniklo bezdôvodné obohatenie na jej úkor a teda aj povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovaným a rovnako tak nepreukázala pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v tomto konaní a teda jej žaloba je bez akéhokoľvek právneho základu či už ide o nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia prípadne o nejaký iný nárok, ktorý však žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikovala a ani súd v rámci vykonaného dokazovania žiaden iný nárok žalobkyne vyplývajúci z hmotného práva nezistil. Už v samotnej žalobe žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikovala, o aký druh bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných by sa malo jednať a iba všeobecne navrhla žalobe vyhovieť s odkazom na § 451 a nasl. OZ a rovnako tak vo svojom podaní zo dňa 5.11.2019 (č.l. 127) iba všeobecne uviedla, že ide o bezdôvodné obohatenie bez jeho bližšej špecifikácie a ani na pojednávaní túto skutočnosť neozrejmila. Napriek absencii skutkových tvrdení a právneho zdôvodnenia zo strany žalobkyne súd v priebehu konania skúmal, či na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne a z akých právnych dôvodov, ale z pripojených a oboznámených spisov žiadnu takú skutočnosť nezistil a teda mal za to, že základ nároku žalobkyne nie je preukázaný a ďalej už nebolo potrebné zaoberať sa výškou tohto nároku. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nezdôvodnila, v akom právnom vzťahu by mala byť so žalovanými a teda na základe čoho by žalovaným malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie na jej úkor a takýmto dôvodom nemôže byť ani skutočnosť, že v dedičskom konaní po poručiteľovi S. S. bola prejednaná aj pohľadávka Prvej stavebnej sporiteľne, ktorá podľa tvrdenia žalobkyne mala vzniknúť investovaním finančných prostriedkov stavebného úveru a medziúveru do sporných nehnuteľností patriacich v súčasnej dobe žalovaným v 1./ - 3./rade a následným uhradením tejto pohľadávky z jej strany, pretože vyporiadanie tejto pohľadávky bolo predmetom dohody dedičov. Na základe uvedeného súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, pričom na záver považuje za potrebné dodať, že pokiaľ skutočne za trvania manželstva žalobkyne s poručiteľom S. S. došlo zo spoločného majetku k investovaniu peňažných prostriedkov do výlučného majetku poručiteľa (§ 150 OZ), tak v zmysle § 195
Civilného mimosporového poriadku malo byť predmetom konania o dedičstve aj vyporiadanie nárokov žalobkyne medzi dedičmi z titulu uvedených investícií, ale aj v tom prípade by sa uvedené vyporiadanie netýkalo žalovaných v 1./ - 3./rade. Z obsahu spisu 10D/332/2017 však nevyplýva, že by si žalobkyňa v dedičskom konaní po neb. S. S. z titulu vyporiadania BSM uplatnila akýkoľvek nárok.
8./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1./ - 3./ rade, ktorí mali vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania proti žalobkyni vo výške 100%, o ktorej podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.