Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Cb-29-2018.pdf
PDF · 107.51 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobkyne: D. Ž., F.. XX.XX.XXXX, T. R. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., IČO: 36663051, Gogoľova 18, Bratislava, proti žalovanej: MITAL, spol. s r.o., IČO: 31426701, Váhovce 761, zastúpený: VIA LEGE, s.r.o., IČO: 36866415, Veterná 1093, Pata, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanej priznáva 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2018 žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil účasť spoločníka
- žalobkyne - v spoločnosti MITAL, spol. s r.o. (žalovaný) a priznal žalobkyni náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a vyjadreniami ich zástupcov, výsluchom svedkov, osvedčením o dedičstve, spoločenskou zmluvou, výpismi z obchodného registra, zápisnicami z valného zhromaždenia, účtovnou závierkou, faktúrami, ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami viažucimi sa k prejednávanej veci, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
4. Zo žaloby, výpovede žalobkyne, ako aj z vyjadrení jej právneho zástupcu vyplynulo, že dňa 30.10.2015 vydal súdny komisár D.. Z. J. Osvedčenie o dedičstve č.k. XXD/XXX/XXXX, právoplatné 30.10.2015, na základe ktorého nadobudla žalobkyňa do svojho vlastníctva obchodný podiel zodpovedajúci vkladu do základného imania žalovanej vo výške 1218 eur a stala sa spoločníčkou žalovanej. Ďalšími spoločníkmi na základe osvedčenia sa stali O. M., F.. XX.XX.XXXX I. E. Z., F.. XX.XX.XXXX. Dňa 06.11.2015 o 8,00 h sa konalo valné zhromaždenie žalovanej, na ktorom došlo okrem iného k zvýšeniu vkladu do základného imania žalobkyne na sumu 2214 eur a k vymenovaniu žalobkyne za jednu z celkovo troch konateľov žalovanej. Úplné znenie spoločenskej zmluvy zabezpečil konateľ p. Z.. Následne došlo k ústnej dohode medzi spoločníkmi, že obchodné vedenie žalovanej bude zabezpečovať p. Z., ktorý už za života svojho otca sa podieľal na obchodnom vedení spoočnosti. Problémom však podľa žaloby je, že p. Z., ako súčasný jediný konateľ žalovanej, už od počiatku (od vydania osvedčenia) zabraňoval žalobkyni, napriek jej snahe, ako aj snahe jej sestry p. M., podieľať sa na činnosti a riadení žalovanej. Žalobkyňa v snahe zachovať korektné rodinné vzťahy tento stav bratovi tolerovala, čo však vyústilo do stavu, že žalobkyňa nemá vedomosť ani o tom, kde sa nachádza skutočné sídlo žalovanej,
lebo v mieste sídla uvedeného v obchodnom registri sa nenachádzajú žiadne dokumenty týkajúce sa žalovanej. Ďalej poukázala na to, že žalovaná zverejňuje svoje účtovné závierky v zbierke listín obchodného registra napriek tomu, že sa v predmetnom období (od 2015) nekonalo valné zhromaždenie žalovanej, na základe čoho s týmito závierkami žalobkyňa ani jej sestra nemohli vyjadriť svoj súhlas, ani ich schváliť. V zbierke listín sa nachádza dokument označený ako Zápisnica z VZ z 12.12.2017, na ktorom došlo k rozšíreniu predmetu podnikania žalovanej, na ktorom sa údajne zúčastnili všetci spoločníci žalovanej, avšak podpis žalobkyne ako zapisovateľky je sfalšovaný, žalobkyňa sa valného zhromaždenia nezúčastnila, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že prílohou zápisnice nie je listina prítomných spoločníkov. Ďalším žalobným dôvodom je skutočnosť, že spoločník žalovanej p. Z. si so svojou manželkou ešte v roku 2016 založili spoločnosť s obchodným názvom MITAL - Transport, s.r.o., IČO: 31426701, s identickým predmetom činnosti ako má žalovaná. Z podnetu žalobkyne sa dňa 23.08.2018 konalo valné zhromaždenie žalovanej, na ktorom sa zúčastnili všetci traja spoločníci. Nakoľko p. Z. nebol schopný podať relevantnú správu o obchodnej činnosti žalovanej a ani nevedel vysvetliť existenciu jeho konkurenčnej spoločnosti, pod tlakom situácie sa ako žalobkyňa, tak i jej sestra p. M. vzdali funkcie konateliek žalovanej. Na uvedenom valnom zhromaždení mala byť schválená aj p. Z. predložená účtovná závierka za 2017, avšak žalobkyňa a jej sestra ju neschválili, nakoľko im nebola známa finančná situácia žalovanej, ani to, kde sa nachádzajú doklady, preto nie je zrejmé, z akého dôvodu účtovnú závierku p. Z. zverejnil v zbierke listín ako schválenú. Žalobkyňa tak aktuálne nemá dosah na dianie v žalovanej spoločnosti, keďže p. Z. jej nepriamo odopiera výkon práv spoločníka a preto nie je možné spravodlivo od nej požadovať, aby v žalovanej ako spoločníčka zotrvala. V priebehu konania doplnila žalobný dôvod o opakované zverejňovanie neschválených účtovných závierok žalovanej p. Z. od roku 2015, nakoľko sa nikdy nekonalo valné zhromaždenie. Na margo ponuky prevodu podielu na p. Z. uviedla, že jej nikdy neponúkol za prevod podielu odplatu. Na margo účtovných dokladov žalovanej uviedla, že z nich jasne vyplýva, že žalovaná a MITAL-Transport s.r.o. fingujú nájom vozidla, pričom všetky pasíva ponechávajú na žalovanej a všetok zisk prenášajú na MiTAL-Transport, s.r.o., čím porušujú právo žalobkyne na podiel na zisku žalovanej. P. Z. J.i každý mesiac z účtu žalovanej na svoj účet posiela sumu 329,44 eur ako úhradu za údajne poskytnutú pôžičku, ktorá pôžička ale nefiguruje v účtovnej závierke k 31.12.2018, čím znova porušuje právo žalobkyne na podiel na zisku.
5. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že hlavným problémom je skutočnosť, že žalobkyňa ani jej sestra p. M. nikdy nemali záujem reálne sa na vedení žalovanej podieľať. Ide o rodinnú firmu, kde celú jej činnosť zabezpečoval nebohý otec žalovanej spoločne s p. Z.. Žalobkyňa pritom koná a konala počas celej doby v zhode s p. M., každá ma 1/3 podiel, preto spoločne pri 2/3 podiely majú väčšinový podiel v žalovanej spoločnosti, o ich spoločnom postupe svedčí aj p. M. podaná takmer identická žaloba v rovnaký deň, na rovnakom skutkovom aj právnom základe, obe zastúpené tým istým právnym zástupcom, ktoré konanie paralelne prebieha na tunajšom súde. Už len s prihliadnutím na prakticky kontrolný balík žalobkyne a p. M. neexistuje zákonný dôvod na žalobou žiadané rozhodnutie. Vec navrhla vyriešiť aj mimosúdne, a to prevedením obchodného podielu na p. Z., za účelom zachovania dobrých vzťahov v rodine, najmä s prihliadnutím na žijúcu matku. Poukázala na rozporuplné tvrdenia žalobkyne, ktorá najprv udáva, že sa spoločne dohodli na tom, že obchodné riadenie spoločnosti bude naďalej zabezpečovať p. Z., pritom žalobu odôvodňuje tým, že práve p. Z. jej neumožňuje podieľať sa na obchodnom riadení; žalobkyňa bola aj konateľkou, ktorého práva sa sama vzdala. Kým sa žalovanej spoločnosti darilo, kým straty boli pokrývané len úvermi, ktoré si bral p. Z. (založil vlastný rodinný dom), bolo všetko v poriadku, až keď prestali žalobkyni plynúť majetkové výhody, začala mať výhrady. Žalobkyňa nikdy nevybavila žiadnu zákazku pre žalovanú, ani len nevybavila žiadnu úradnú záležitosť, ani neposkytla svoje súkromné financie, ani nijak k podnikaniu žalovanej neprispela. Poprela tvrdenia o zmene sídla, o neposkytnutí dokumentov. Rovnako je vykonštruované tvrdenie o existencii konkurenčnej spoločnosti p. Z.. Už pri laickom nahliadnutí a porovnaní predmetu činnosti oboch spoločností jasne plynie záver, že o konkurenciu nejde. Poukázala aj na judikatúru, podľa ktorej ani samotné skutočnosť, že žalobkyňa by (aj reálne) bola menšinovým spoločníkom nemôže mať za následok zrušenie jej účasti v spoločnosti, pričom nie je spravodlivé, aby súd umožnil spoločníkovi zbaviť sa zodpovednosti za jeho konanie či nekonanie vo vzťahu k spoločnosti, na ktoré bol povinný alebo oprávnený a ktoré konania a povinnosti sám dlhodobo nevykonával z dôvodu nezáujmu. Všetci traja spoločníci disponujú podielom 1/3, teda rovnakým, pričom dokonca všetci traja boli konateľmi, žalobkyni preto nikto nemohol zabrániť vykonávať svoje práva vo vzťahu k spoločnosti. Počas troch rokov žalobkyňa (spolu so sestrou) zvolala valné zhromaždenie len v roku 2018, kedy sa aj riadne uskutočnilo. Účtovníčku žalovanej žalobkyňa navštívila len raz, v roku 2018, kedy jej boli poskytnuté požadované informácie. Sídlo žalovanej je naďalej v rodičovskom dome, ktorý od roku 2015 vlastní p. M., pričom p. Z. už k domu nemá prístup, len tam
chodí po poštu. V dome - garáži - v šanónoch sú uložené všetky dokumenty žalovanej a žalobkyňa spolu so sestrou zneužívajú neformálne fungovanie žalovanej spoločnosti a chýbajúce dokumenty sú dôsledkom dlhoročného neformálneho fungovania, žalobkyňa nikdy nevyjadrila nesúhlas s rozšírením predmetu podnikania žalovanej, žalovaná nemá vedomosť o údajnom sfalšovaní podpisu žalobkyne na zápisnici z roku 2017. Výhrady voči konaniu p. Z. považuje za zmätočné, v rokoch 2017 a 2018 bola konateľkou aj žalobkyňa, disponovala teda právomocami vo vzťahu konania v mene a na účet spoločnosti a rovnako mala zodpovednosť voči žalovanej ako konateľka, teda ak mala výhrady voči konaniu spoločnosti, je za ne spoluzodpovedná. V roku 2013 si žalovaná zobrala úver od SLSP, a.s., ktorý nie je doposiaľ splatený a za ktorý ručia spoločníci žalovanej celým svojím majetkom. Ešte v roku 2008 si mala v úmysle vziať iný úver, ktorý ale banka neschválila, tak si ho vzal na seba p. Z., následne ho poskytol žalovanej za rovnakých podmienok. Žalobkyňa a jej sestra ako väčšinové spoločníčky mali zásadné výhrady voči vedeniu spoločnosti p. Z., ktorý na základe uvedeného už vedenie obchodnej činnosti žalovanej nevykonáva, spoločnosť teda nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť, P. Z. sa len snaží plniť záväzky žalovanej, ktoré vznikli ešte so súhlasom všetkých spoločníkov, suma 329,44 eur je žalovanou poskytovaná z dôvodu plnenia pôžičky p. Z.. Podotkla, že vo vzťahu k nepravosti podpisu žalobkyne na zápisnici z 2017, na základe ktorej bol rozšírený predmet podnikania žalovanej v OR SR zapísaný v roku 2018, žalobkyňa mala 2 mesiace na zneplatnenie uznesenia súdnou cestou.
6. Z výsluchu bývalej účtovníčky žalovanej L. W. vyplynulo, že účtovníctvo pre žalovanú zabezpečovala 7 rokov, počas ktorého obdobia nikdy nedošlo k situácii, že by na ňu bola zo strany spoločníkov žalovanej kladená požiadavka, ktorej by nevyhovela, žalobkyňa spolu s p. M. ju navštívili len raz, v roku 2018, ich požiadavkám vyhovela. Ročné účtovné závierky za žalovanú spoločnosť vypracúva a elektronicky podáva ešte podľa pokynu nebohého p. Z. vždy ako schválené valným zhromaždením, ktorý pokyn nikdy nebol žiadnym zo spoločníkov zmenený.
7. Podľa § 148 ods. 1 Obch. zák. spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
8. Predmetom konania je zrušenie účasti žalobkyne ako spoločníčky žalovanej spoločnosti.
9. Ustanovenie odseku 1 upravuje zásadu, že k zániku účasti spoločníka v spoločnosti nemôže dôjsť jednostranným prejavom vôle spoločníka, t. j. jednostranným vystúpením spoločníka zo spoločnosti. Tento zákaz v súlade s § 123 ods. 3 a úpravou zákazu vrátenia vkladu chráni majetok spoločnosti pred jednostranným úkonom, ktorým by bol majetok spoločnosti znižovaný prostredníctvom povinnosti na vyplatenie vyrovnacieho podielu (§ 150) v prípade jednostranného zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti. Vo všetkých prípadoch zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným za trvania spoločnosti sa majetkové vyrovnanie so spoločníkom vykoná v súlade s § 61 ods. 2 a 3 a § 150 Obch. zák. Podľa odseku 1 spoločník môže požiadať súd o zrušenie jeho účasti, „ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval“. Tento prípad nastane najmä vtedy, ak spoločnosť, resp. ostatní spoločníci porušujú podstatným spôsobom svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti voči dotknutému spoločníkovi. Nie je však v rozpore s právom, keď spoločenská zmluva (alebo dohoda spoločníkov podľa § 66c) obsahuje klauzulu, v ktorej sa spoločníci dohodnú na tom, že každý spoločník alebo len niektorí zo spoločníkov budú mať za určitých podmienok právo požadovať, aby ich podiel prevzali ostatní spoločníci (tzv. put opcia). V takom prípade by sa pri realizácii tohto oprávnenia postupovalo podľa § 115 v spojení s § 117, to znamená, že by muselo dôjsť k zmluvnému prevodu (prípadne aj predchádzajúcemu rozdeleniu) tohto podielu iného spoločníka, resp. ostatných spoločníkov. Ak sa spoločníkovi, ktorý stratil záujem zotrvať v spoločnosti, nepodarí previesť svoj podiel na iného spoločníka alebo tretiu osobu, resp. uzavrieť dohodu o zrušení jeho účasti s ostatnými spoločníkmi, nezostáva mu iná možnosť, ako sa obrátiť so svojou žiadosťou o zrušenie účasti v spoločnosti na súd. Vzhľadom na znenie odseku 1 dôkazné bremeno preukázať súdu, že účasť v spoločnosti od neho nemožno spravodlivo požadovať, spočíva na spoločníkovi. Preto je nevyhnutné priamo v návrhu na zrušenie účasti uviesť konkrétne dôvody. Ak takéto dôvody neexistujú, súd nemôže účasť spoločníka v spoločnosti zrušiť. Otázku, či skutočne existujú dôvody na zrušenie účasti spoločníka, bude súd posudzovať vzhľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Pôjde predovšetkým o prípady, keď spoločnosť, resp. spoločníci porušujú svoje povinnosti voči spoločníkovi, ktoré im
vyplývajú zo spoločenskej, prípadne inej zmluvy uzavretej medzi spoločníkmi alebo zo stanov, zámerne znevýhodňujú postavenie žalujúceho spoločníka v spoločnosti a pod. Legitímne dôvody však môžu existovať aj na strane žalujúceho spoločníka (napr. zdravotné problémy, dlhodobý pobyt v zahraničí a s tým súvisiaca nemožnosť vykonávania priznaných práv alebo uložených povinností spoločníkovi spoločenskou zmluvou a pod.). Jedným z už judikovaných dôvodov je založenie inej spoločnosti len niektorými zo spoločníkov, ktoré môže v spoločnosti narušiť vzťah lojality medzi spoločníkmi a vyvolať takú nedôveru spoločníkov, ktorí sa na založení novej spoločnosti nepodieľajú, že od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby v spoločnosti naďalej zotrvali (R 110/2001).
10. V danom prípade bolo preukázané a zároveň medzi stranami sporu nesporné, že žalobkyňa nadobudla obchodný podiel 1/3 v žalovanej spoločnosti tým spôsobom, že dňa 30.10.2015 vydal súdny komisár D.. Z. J.Ó. Osvedčenie o dedičstve č.k. XXD/XXX/XXXX, právoplatné 30.10.2015, na základe ktorého nadobudla žalobkyňa do svojho vlastníctva obchodný podiel zodpovedajúci vkladu do základného imania žalovanej vo výške 1218 eur a stala sa spoločníčkou žalovanej. Ďalšími spoločníkmi na základe osvedčenia sa stali O. M., F.. XX.XX.XXXX I. E. Z., F.. XX.XX.XXXX. Dňa 06.11.2015 o 8,00 h sa konalo valné zhromaždenie žalovanej, na ktorom došlo okrem iného k zvýšeniu vkladu do základného imania žalobkyne na sumu 2214 eur a k vymenovaniu žalobkyne za jednu z celkovo troch konateľov žalovanej. Úplné znenie spoločenskej zmluvy zabezpečil konateľ p. Z.. Následne došlo k ústnej dohode medzi spoločníkmi, že obchodné vedenie žalovanej bude zabezpečovať p. Z., ktorý už za života svojho otca sa podieľal na obchodnom vedení spoločnosti. Medzi stranami sporu ďalej nebolo sporným, že žalovaná spoločnosť predstavuje rodinnú firmu, ktorá bola riadená zomrelým otcom žalobkyne, po smrti ktorého sa všetky tri deti stali rovnocennými (podielovo) spoločníkmi žalovanej spoločnosti, ako aj konateľmi so samostatným konaním v mene spoločnosti. Vzhľadom na rodinný charakter žalovanej nebol spor ani o tom, že valné zhromaždenia prebiehali na neformálnej úrovni, pri stole, v rámci bežnej debaty. Vzhľadom na absenciu skúseností a znalostí ohľadne vedenia žalovanej spoločníci dospeli ku konsenzu ohľadne jej obchodného riadenia, ktorým poverili p. Z., ktorý ako jediný z aktuálnych spoločníkov sa vedením žalovanej reálne zaoberal už za života otca. Z výpisu z OR SR vyplýva, že žalobkyňa a p. M. boli konateľkami žalovanej do 28.09.2018, kedy sa výkonu konateľstva vzdali, zostali spoločníčkami, pričom jediným konateľom je od 12.11. 2015 p. Z.. Podľa úplného znenia spoločenskej zmluvy žalovanej ide o tzv. uzavretú spoločnosť, t.j. podľa čl. 7 spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu (mimo existujúcich spoločníkov) len so súhlasom valného zhromaždenia. Zrušenie účasti spoločníka súdom podľa ust. § 148 ods. 1 Obch. zák. je pomerne zriedkavo sa vyskytujúce riešenie problematiky skončenia spoločníctva v spoločnosti s ručením obmedzeným, nakoľko k nemu možno pristúpiť len výnimočne, subsidiárne vo vzťahu k pomerne bežnému prevodu obchodného podielu, či už na spoločníkov /spoločníka, alebo na iné subjekty, pričom limitácia použiteľnosti je jednoznačne daná hmotnoprávnym predpokladom „ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval“. Interpretácia a aplikácia danej právnej normy je rozvedené predovšetkým v rámci ustálenej judikatúry NS SR. Je nepochybným, že v rámci porovnávania skutkového a právneho stavu veci s už judikovanými je nevyhnutné prihliadnuť na každú konkrétnu špecifickú okolnosť a tieto vyhodnotiť nielen samostatne, ale najmä v ich vzájomnej súvislosti. Na základe uvedenej požiadavky bolo na základe procesných návrhov strán sporu vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie, zo záverov ktorého však súd dôvodnosť žaloby za preukázanú nemal. V prvom rade bolo úlohou žaloby preukázať, že k žiadanému riešeniu sporu žalobkyňa pristúpila až po márnej snahe o prevod svojho obchodného podielu. V žalobe v tejto súvislosti úplne absentujú podstatné skutkové tvrdenia, až na margo vyjadrenia žalovanej o potenciálnom záujme p. Z. o podiel žalobkyne a poukaz na absenciu akéhokoľvek relevantného návrhu na prevod podielu zo strany žalobkyne táto uviedla, že p. Z. jej za podiel neponúkol finančnú náhradu. Súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v prvom rade vo vzťahu k preukázaniu relevantného pokusu (návrhu) o prevod svojho obchodného podielu, z ktorého hľadiska súd žalobu vyhodnotil ako podanú predčasne.
11. Vo vzťahu k hmotnoprávnemu predpokladu preukázania, že od žalobkyne nemožno spravodlivo požadovať, aby zotrvala ako spoločníčka v žalovanej spoločnosti, žalobca konkretizoval a náležite označil podstatné skutočnosti až vo vyjadrení z 10.10.2019, a to ako porušenie práva spoločníka týkajúce sa riadenia a kontroly spoločnosti (vyslovenie nesúhlasu s účtovnou závierkou, vyslovenie nesúhlasu s rozšírením predmetu podnikania, sfalšovaný podpis žalobkyne, zatajovanie účtovných dokladov žalovanej) a ako porušenie práva spoločníčky na podiel na zisku (založenie a existencia konkurenčnej spoločnosti p. Z.). Práva a povinnosti spoločníka upravuje Obch. zák. v ust. § 113 a nasl.. Súd má za to, že len v prípade, ak by žalobkyňa preukázala, že napriek existencie jej
znalosti práv a povinností spoločníčky v spoločnosti s ručením obmedzeným a zároveň napriek realizácii týchto práv a povinností v intenciách zákona, vzhľadom na ďalšie špecifické dôvody má v spoločnosti takú (nevýhodnú) pozíciu, že nemožno od nej spravodlivo žiadať, aby v spoločnosti zotrvala. Žaloba je založená na porušovaní práv spoločníka. Z obsahu žaloby, spoločenskej zmluvy žalovanej a celkovej zákonnej úpravy riešenej problematiky vyplýva, že porušovanie práv žalobkyne spôsobuje p. Z. ako aktuálny jediný konateľ a jeden z troch spoločníkov žalovanej. Je v rozpore s logikou veci, že porušovateľom práv spoločníčky má byť ďalší spoločník, ktorý má rovnaký obchodný podiel v žalovanej spoločnosti. U oboch ide o 1/3 obchodný podiel, teda z hľadiska zákonnej úpravy majú obaja spoločníci v spoločnosti rovnakú pozíciu. Nadôvažok, napriek nesúhlasu žalobkyne mal súd z vykonaného dokazovania preukázané tvrdenie žalovanej o tom, že aj keď formálne má žalobkyňa 1/3 podiel, konala a naďalej koná v plnej zhode s druhou spoločníčkou, p. M., v konečnom dôsledku tak spoločne disponujú 2/3 obchodným podielom, väčšinovým, a teda p. Z. je v menšine. Uvedené mal súd za preukázané obsahom doložených zápisníc z valných zhromaždení, z ktorých vyplynulo, že žalobkyňa s p. M. hlasovala rovnako, spoločne jediný krát v roku 2018 využili právo zvolať valné zhromaždenie, spoločne sa vzdali funkcie konateliek, v rovnaký deň (každá zvlášť) podali totožnú žalobu, v konaniach sú zastúpené tým istým právnym zástupcom. Nie je zrejmé, akým iný záver, ako uvedený záver o konaní v zhode, možno vyvodiť. Preto je v rozpore so základnou logikou veci, ako by mohol p. Z. ako rovnocenný spoločník vo vzťahu k žalobkyni a menšinový vo vzťahu k žalobkyni a tretej spoločníčke, s ktorou žalobkyňa koná v zhode, mohol porušovať práva žalobkyne ako spoločníčky do takej miery, že by táto napriek tomu, že ako plne si vedomá svojich práv ich aj všetkými zákonnom umožnenými spôsobmi bránila, nemohla zotrvať v spoločnosti. Žalobkyňa nepreukázala, že by si bola plne vedomá všetkých svojich práv a už vonkoncom nie, že v prípade tvrdeného porušenia tieto práva bránila zákonným spôsobom. Nebolo preukázané jej tvrdenie, že by sa nevedela dostať k dokumentom žalovanej spoločnosti. Výpoveď bývalej účtovníčky svedčí v prospech tvrdenia žalovanej, a síce, že od roku 2015 mala žalobkyňa záujem o poskytnutie informácií a dokumentov po prvý a jediný raz v roku 2018, kedy jej aj boli poskytnuté, pričom nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne o tom, že by nemala možnosť získať vedomosť o sídle žalovanej. Rozporuplné a účelovo kontraproduktívne je tvrdenie žalobkyne o tom, že síce v roku 2015 spoločníci poverili riadením žalovanej ako jediného skúseného spoločníka p. Z., pričom ako žalobkyňa, tak i zvyšní dvaja spoločníci boli od roku 2015 konateľmi žalovanej so samostatným konaním v mene spoločnosti, avšak žalobkyňa a jej sestra svoju následnú nespokojnosť s vedením spoločnosti p. Z. riešili na valnom zhromaždení nimi zvolanom v roku 2018 tým, že sa obe vzdali funkcie konateliek. Efektívnym riešením by bolo, ak by nespokojnosť riešila návrhom na odvolanie p. Z. z pozície konateľa, nie tým, že sama sa utiahne do pasivity a konateľstva sa vzdá sama. Pasivita a nezáujem nemôžu ísť v žiadnom prípade v prospech žalobkyne. Rovnako nie je zrejmé, ak žalobkyňa poukazuje na činnosť konateľa, ktorá činnosť by mala byť v rozpore so záujmami žalovanej spoločnosti a zároveň aj jej spoločníkov (finančné znevýhodňovanie žalovanej, postup v rozpore s príslušnou zákonnou úpravou vo vzťahu k predkladaniu účtovných závierok), že nepostupovala v intenciách § 122 Obch. zák. a vyvodiť zodpovednosť voči konateľovi, čo je zákonnou povinnosťou spoločníka. Relevantné konanie vyvinuté žalobkyňou v uvedenom smere v konaní nebolo ani tvrdené, ani preukázané. Rovnako ak žalobkyňa tvrdí, že jej podpis nie je jej vlastnoručným podpisom (zápisnica z valného zhromaždenia z roku 2017), bolo jej úlohou preukázať realizáciu ochrany svojich práv spoločníčky zákonným spôsobom, teda ako uviedla žalovaná, napadnúť v dvojmesačnej lehote platnosť dokumentu, k čomu však rovnako nedošlo. Vo vzťahu k založeniu MITAL-Transport, s.r.o. p. Z. a jeho manželkou mal súd za to, že uvedená skutočnosť s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej veci neodôvodňuje úspešnosť žaloby. Úlohou žaloby v tejto časti bolo preukázať, že ide (reálne) o konkurenčnú spoločnosť k žalovanej spoločnosti. Žaloba sa obmedzila na označenie predmetu činnosti oboch spoločností s tým, že až na jeden predmet, ide o rovnaké predmety činnosti, čo vzhľadom na obsah predložených výpisov z OR SR sa javí ako tvrdenie nepravdivé, nakoľko spoločným predmetom je síce kúpa a predaj tovaru (maloobchod a veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť, skladovanie a medzinárodná preprava, avšak každá zo spoločností má popri uvedených ďalšie tri odlišné predmety podnikania, pričom úlohu preukázania konkurencie by žalobkyňa podľa názoru súdu splnila len poukazom na podobný predmet činnosti v spojitosti s konkrétnymi konkurujúcimi aktivitami spoločnosti, čo neurobila. Na základe uvedeného súd vyvodil záver o nielen predčasnom podaní predmetnej žaloby, ale zároveň o jej nedôvodnosti. Žalobkyňa ako spoločníčka žalovanej spoločnosti, ktorá svoj 1/3 obchodný podiel nadobudla dedením po otcovi rovnako ako jej ďalší dvaja súrodenci, a ktorá sa súčasne s týmito súrodencami zároveň stala konateľkou žalovanej spoločnosti, podľa názoru súdu vyplývajúceho z vykonaného dokazovania, nemala jednak vedomosti o činnosti žalovanej, ale ani nevyvinula snahu o ich získanie, ale nemala ani záujem relevantne sa na riadení spoločnosti podieľať.
Subjektívny postoj žalobkyne vo vzťahu k žalovanej spoločnosti možno vyhodnotiť ako postoj pasívny, ktorá pasivita nemôže ísť v prospech spoločníčky na úkor spoločnosti, keďže Obchodný zákonník chráni záujme obchodnej spoločnosti pred záujmami jej spoločníkov, preto skutkové dôvody prezentované v konaní žalobou nemôžu odôvodňovať požívanie ochrany žalobkyne podľa § 148 ods. 1 Obch. zák. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
12. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, kde žalovanej ako procesne úspešnej strane sporu priznal právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnej miere.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.