Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/112/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou vo veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, i.č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 821 08, IČO: 47 258 713, zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, konajúc JUDr. Marekom Czompolyom, proti žalovanému: H. K., H.. XX.XX.XXXX, bytom D.D. XXXX/XXŠala, prechodne bytom Q. H.. XXXX/XX M. K. , o zaplatenie 1575,99 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1575,99eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 547,19 eur od 04. 01. 2017do zaplatenia, a 5% ročne zo sumy 948,80 eur od 04.01.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12. 2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1575,99 eur s úrokom vo výške 22% ročne zo sumy 474.01 eur od 04. 01. 2017do zaplatenia, úrokom vo výške 16.90% zo sumy 855,06 eur od 04.01.2017 o zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 547,19 eur od 04. 01. 2017 do zaplatenia, s úrokom omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 855,06 eur od 04.01.2017 do zaplatenia ,ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10. 07. 2015 uzavrel právny predchodca žalobcu(Cetelen) so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, poskytol mu úver vo výške 719,00eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 24mesačných splátok po 40,90eur, t.j. celkom 895,20 eur so splatnosťou prvej splátky 15. 08. 2015. Žalovaný uhradil len časť dlžnej sumy 418,10 eur, na výzvy nereagoval. Dlžná suma 587,19eur pozostáva zo sumy 474,01 eur, čo je zvyšná dlžná úverová istina, zo sumy 47,18 eur čo sú dlžné úroky z úveru ,zo sumy 25,20eur poistné a zo sumy 40 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Okrem toho si uplatnil úrok vo výške 22 % ročne zo sumy 474,01 eur od 04. 01. 2017 do zaplatenia. Ďalej dňa 20. 10. 2015 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty s úverovým rámcom 5000 eur, dôkaz o čerpaní o čerpaní finančných prostriedkov a poskytnutej karty žalobca nepreukázal.

2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému .

3. Dňa 28.07.2015 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere , výškou 1000 eur, s mesačnou splátkou 30,82 eur, s počtom mesačných splátok 48 so splatnosťou v 15.deň v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 15. 08. 2015 a s konečnou splatnosťou 15. 08. 2019, s úrokovou sadzbou 16,90 % ročne, RPMN 18,26%, priemernou RPMN 34,42 %, celková čiastka k zaplateniu 1382,40 eur. V časti 2. Zmluvy zmluvné strany uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty s výškou úverového rámca 5000 eur, aktuálnou výškou úverového rámca 600 eur, výška mesačnej splátky min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci, poplatok za správu revolvingového úveru podľa Sadzobníka poplatkov, výška úrokovej sadzby 28,68% p.a., RPMN 46,36%, splatnosť 1.mesačnej splátky 10.deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1.čerpanie revolvingového úveru, zvolený súbor poistenia: Základný súbor poistenia, Poplatok za poistenie: 6,99 %. Dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN: výška čerpania Revolvingového úveru 600 eur, s výškou mesačnej splátky 58,10 eur, s poplatkom za správu úveru 2,99 eur, a splatenie revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach. Pre výpočet RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, pretože nie je podmienkou poskytnutia Revolvingového úveru. Dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením Revolvingového úveru, a to aj pred poskytnutím Revolvingového úveru. Celková čiastka k zaplateniu 733,08 eur. Priemerná hodnota RPMN 24,97%.

4. V danom prípade súd sa predovšetkým zaoberal náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže uvedenú zmluvu je potrebné posúdiť podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

5. Podľa až 4 platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Podľa až 3 a , Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

7. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

8. K tomu súd pripomína, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti potvrdzuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.

9. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozhodujúcom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru).

10. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, prípadne aj poplatky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

11. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše súd takúto zmenu pripustil, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov.

12. Súd nepovažuje za preukázané tzv. náklady na vymáhanie pohľadávky v celkovej sume 19,90 €, keďže nie je zrejmé, v čom toto vymáhanie spočívalo, kto ho vykonal, na akom základe, akú sumu za to veriteľ zaplatil a na základe čoho. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., na ktorý odkazuje aj ods. 3.2 časti 3 zmluvy, má veriteľ právo na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, musí však ísť o skutočné náklady na konkrétne úkony, ktorých cieľom je vymoženie pohľadávky, ktorých existencia a vynaloženie musia byť v konaní tvrdené a preukázané. Pokiaľ by týmto spôsobom veriteľ uplatňoval voči dlžníkovi paušálne sumy určené samotným veriteľom v jeho interných dokumentoch (sadzobníku poplatkov a pod.), potom treba poukázať na to, že podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech 5 spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Takou podmienkou je napríklad ustanovenie, podľa ktorého má spotrebiteľ platiť neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s omeškaním [§ 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák.]. V prerokúvanej veci nemožno zo žiadneho ustanovenia zmluvy zistiť žiadne kritériá, podľa ktorých by sa suma paušálnych nákladov na vymáhanie pohľadávky mala určiť. Podľa názoru súdu má veriteľom určená výška týchto nákladov (6,90 € a 19,90 €) jednoznačne sankčný charakter, pretože tieto sumy presahujú inak nejasné náklady, ktoré veriteľ „na vymáhanie pohľadávky“ má. Svojou podstatou tak tento poplatok predstavuje skôr zmluvnú pokutu v zmysle za omeškanie dlžníka, ktorej výška však zo zmluvy nevyplýva a nie je preto dohodnutá písomnou formou, ako to predpokladá v spojení s Obč. zák.

13. Žalobca si ďalej uplatňuje nárok na zmluvný (dohodnutý) úrok vo výške 22 % zo dňa 10.07.2015 a 16,90 % zo zmluvy zo dňa 28.07.2015 aj po zosplatnení, a to až do úplného splatenia. Podľa názoru odvolacieho súdu mu však takýto úrok nepatrí. Podľa § 658 ods. 1 Obč. zák. možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Podobne § 502 Obch. zák. pri zmluve o úvere ustanovuje, že dlžník je od poskytnutia prostriedkov povinný platiť z nich úroky, ktoré sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Citované ustanovenia vychádzajú zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke alebo o úvere. Inak

povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opak nemožno vyvodiť ani zo znenia § 517 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého patrí úrok z omeškania popri plnení. Z tohto ustanovenia totiž nevyplýva, čo má byť týmto plnením, pričom z úpravy omeškania možno súdiť, že ide práve o to plnenie, s ktorým je dlžník v omeškaní. Neznamená to však, že by aj na dobu omeškania patrilo veriteľovi ďalej narastajúce zmluvné plnenie, ktoré je dohodnuté práve na obdobie omeškania Takýto výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o pôžičke ( a nasl. ) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala. Takáto možnosť by bola pritom dostupná len veriteľom úverov a pôžičiek, keďže len tieto umožňujú dohodu o úroku na dobu užívania peňažných prostriedkov.

14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s a , podľa ktorého mal žalobca vo veci plný úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).