Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-176-2019.pdf
PDF · 88.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24Csp/176/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: JUSTRINON MANAGEMENT a.s., so sídlom v Prahe, U vlečky 1794/4, IČO: 29216842, zast. advokátskou kanceláriou VRBA & PATNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sliezska 9, proti žalovanému: B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I. - W., o zaplatenie 182.579,80 Kč s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 182.579,80 Kč s 8,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 181.260,14 Kč od 2.6.2017 do zaplatenia a s 19,16 % úrokmi ročne zo sumy 181.260,14 Kč od 2.6.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.7.2019 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 182.579,80 Kč s 8,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 181.260,14 Kč od 2.6.2017 do zaplatenia a s 19,16 % úrokmi ročne zo sumy 181.260,14 Kč od 2.6.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi obchodnou spoločnosťou Česká spořitelna, a.s., so sídlom Praha 4, Olbrachtova 1929/62, IČ: 452 44 782 a žalovaným bola dňa 4.3.2014 uzatvorená Smlouva o úvěru, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 211.365,- Kč. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky České spořitelny, a.s.. Právny vzťah založený touto zmluvou sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach dohodnutých v zmluve. Spolu so splátkami sa žalovaný zaviazal zaplatiť úroky z úveru vo výške 19,16 % ročne a poplatky za úkony súvisiace s poskytnutím a správou úveru. Žalovaný dohodnuté splátky úveru, úroky a poplatky nesplácal riadne a včas, preto veriteľ úver k 23.3.2017 zosplatnil. Česká spořitelna, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku k 1.6.2017 na základe Smlouvy o postoupení pohledávek zo dňa 26.5.2017 žalobcovi. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému písomne oznámené listom zo dňa 13.6.2017. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola dlžná suma vo výške 182.579,80 Kč, z čoho istina vo výške 181.260,14 Kč, úrok z omeškania vo výške 354,96 Kč a úrok z úveru vo výške 964,70 Kč. Odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia, t.j. od 2.6.2017 úročí žalobca pohľadávku zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne a úrokom z poskytnutého úveru vo výške 19,16 % ročne. Zákonný úrok z omeškania žalobca uplatňuje podľa § 1 nar. vl. ČR č. 180/2013 Sb., podľa ktorého výška úrokov z omeškania zodpovedá výške REPO sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. V období od 2.11.2012 bola REPO sadzba ČNB vo výške 0,05 %.
2. Na pojednávanie nariadené na 9.6.2020 boli riadne a včas predvolaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žalovaný oznámením o doručovaní predvolania zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju aj žalobcovu neprítomnosť na pojednávaní. Žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil. Preto súd podľa ust. § 180 C.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Česká spořitelna, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 4.3.2014 uzatvorili Smlouvu o úvěru podľa § 2395 Občanského zákoníku a podľa zák. č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru vo výške 211.365,- Kč a žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 4.384,- Kč vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca, pri splatnosti prvej splátky dňa 15.4.2014 a poslednej splátky dňa 15.3.2022. Pôžička bola poskytnutá s RPMN 22,29 % a za úroky z úveru vo výške 19,16 % ročne. Zmluvné strany sa dohodli pre prípad nesplácania úveru, v zmysle uzavretej zmluvy na úrokoch z omeškania, ktoré zodpovedajú ročnej výške REPO sadzby stanovenej ČNB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov ročne (č.l. 10). Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 19.2.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 14.982,- Kč do 23.3.2017 s upozornením, že pokiaľ dlžná suma nebude do stanoveného termínu zaplatená, veriteľ bude požadovať okamžité splatenie celého úveru (č.l. 21). Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.3.2018 oznámil žalovanému svoje rozhodnutie o okamžitej splatnosti celkového dlhu k 23.3.2017 a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie celkového dlhu vo výške 191.756,- Kč a oznámil žalovanému, že od 24.3.2017 bude úverová pohľadávka úročená úrokmi z omeškania (č.l. 20). Česká spořitelna, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník dňa 31.5.2017 uzatvorili Smlouvu o postoupení pohledávek, na základe ktorej postupca postúpil postupníkovi pohľadávky špecifikované v zozname pohľadávok, ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy (č.l. 50). Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, postupca postúpil žalobcovi aj pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu (č.l. 62). Česká spořitelna, a.s. listom zo dňa 13.6.2017 oznámila žalovanému, že sporná pohľadávka v celkovej výške 182.579,80 Kč bola postúpená žalobcovi (č.l. 7).
4. Súd vzťah žalobcu a žalovaného posúdil ako občianskoprávny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že ju uzavreli právny predchodca žalobcu ako veriteľ a podnikateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako dlžník, fyzická osoba, nepodnikateľ.
5. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
6. V súlade s citovaným ustanovením súd zistil, že strany sporu sa v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodli, že zmluvu uzatvárajú podľa ustanovení Občanského zákonníku a zákona o spotřebitelskem úvěru a teda zmluvné strany si zvolili právny poriadok ČR.
7. Podľa ust. § 419 zák. č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník ( v znení účinnom k 4.3.2014), spotřebitelem je každý člověk, který mimo rámec své podnikatelské činnosti nebo mimo rámec samostatného výkonu svého povolání uzavírá smlouvu s podnikatelem nebo s ním jinak jedná.
8. Podľa ust. § 1810 Občanského zákoníka, ustanovení tohoto dílu se použijí na smlouvy, které se spotřebitelem uzavírá podnikatel (dále jen „spotřebitelské smlouvy“) a na závazky z nich vzniklé.
9. Podľa ust. § 1812 ods. 1 a 2 Občanského zákoníka, lze-li obsah smlouvy vyložit různým způsobem, použije se výklad pro spotřebitele nejpříznivější. K ujednáním odchylujícím se od ustanovení zákona stanovených k ochraně spotřebitele se nepřihlíží. To platí i v případě, že se spotřebitel vzdá zvláštního práva, které mu zákon poskytuje.
10. Podľa ust. § 1813 Občanského zákoníka, má se za to, že zakázaná jsou ujednání, která zakládají v rozporu s požadavkem přiměřenosti významnou nerovnováhu práv nebo povinností stran v neprospěch
spotřebitele. To neplatí pro ujednání o předmětu plnění nebo ceně, pokud jsou spotřebiteli poskytnuty jasným a srozumitelným způsobem.
11. Podľa ust. § 1817 Občanského zákoníka, podnikatel nesmí po spotřebiteli požadovat další platbu, než kterou je spotřebitel povinen uhradit na základě hlavního smluvního závazku, pokud spotřebitel nedal k této další platbě výslovný souhlas. 12. Podľa ust. § 1841 Občanského zákoníka, smlouvou o finanční službě se pro účely úpravy spotřebitelských smluv v tomto zákoně rozumí každá spotřebitelská smlouva týkající se bankovní, úvěrové, platební nebo pojistné služby, smlouva týkající se penzijního připojištění, směny měn, vydávání elektronických peněz a smlouva týkající se poskytování investiční služby nebo obchodu na trhu s investičními nástroji.
13. Podľa ust. § 1844 ods. 1 a 2 Občanského zákoníka, uzavřená smlouva musí být v souladu s údaji, které byly spotřebiteli sděleny před uzavřením smlouvy. Má-li se obsah smlouvy přesto od těchto údajů lišit, musí to být spotřebiteli sděleno před uzavřením smlouvy a změny musí být ve smlouvě výslovně označeny; jinak platí jako obsah smlouvy údaj pro spotřebitele příznivější. Údaje, které byly spotřebiteli sděleny před uzavřením smlouvy, musí být v souladu s údaji, které je třeba spotřebiteli sdělit podle právního řádu rozhodného pro uzavření smlouvy. 14. Podľa ust. § 6 ods. 1 zák. č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru (v znení účinnom k 4.3.2014), smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, vyžaduje písemnou formu a musí obsahovat informace stanovené v příloze č. 3 k tomuto zákonu uvedené jasným, výstižným a zřetelným způsobem. Nesplnění této informační povinnosti nebo písemné formy nemá za následek neplatnost smlouvy. Je-li část smlouvy určena odkazem na obecné podmínky, musí připojit věřitel ke smlouvě jen takovou část obchodních podmínek, která se týká uzavírané smlouvy. Použitá velikost písma nesmí být menší než ve smlouvě. Jedno vyhotovení smlouvy musí obdržet spotřebitel v listinné podobě nebo na jiném trvalém nosiči dat.
15. Podľa ust. § 1968 Občanského zákoníka, dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.
16. Podľa ust. § 1970 Občanského zákoníka, po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.
17. Podľa ust. § 2 nařízení vlády č. 351/2013 Sb., kterým se určuje výše úroků z prodlení a nákladů spojených s uplatněním pohledávky, určuje odměna likvidátora, likvidačního správce a člena orgánu právnické osoby jmenovaného soudem a upravují některé otázky Obchodního věstníku, veřejných rejstříků právnických a fyzických osob a evidence svěřenských fondů a evidence údajů o skutečných majitelích, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.
18. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 4.3.2014 uzatvorili Zmluvu o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 211.365,- Kč pri dohodnutých zmluvných úrokoch 19,16 % ročne a RPMN 22,29 % a žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 96 mesačných splátkach splatných do 15. dňa každého mesiaca od 15.4.2014 do 15.3.2022. Vzhľadom na to, že žalovaný úver riadne a včas, v zmysle uzavretej zmluvy, nesplácal, právny predchodca žalobcu v súlade so svojimi obchodnými podmienkami pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru k 23.3.2017, ktorým dňom sa stal splatným celý dlh žalovaného. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že pohľadávka žalobcu v celkovej výške 182.579,80 Kč pozostáva z istiny vo výške 181.260,14 Kč, úrokov z omeškania vo výške 354,96 Kč a úrokov z úveru vo výške 964,70 Kč. Na základe takto zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci podľa citovaných zákonných ustanovení súd žalobu žalobcu považoval v časti istiny, vyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania za dôvodnú a preukázanú, preto žalovaného zaviazal na zaplatenie 182.579,80 Kč.
19. Žalobca žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie dohodnutých úrokov vo výške 19,16 % ročne z istiny 181.260,14 Kč a zákonných úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne z istiny 181.260,14
Kč od 2.6.2017 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky. Z obsahu spisu súd zistil, že k zosplatneniu úveru došlo dňa 23.3.2017 a k postúpeniu pohľadávky dňa 31.5.2017 a žalobcovi patria zmluvné aj zákonné úroky z omeškania od 2.6.2017 do zaplatenia. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvných úrokov aj úrokov z omeškania, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v plnom rozsahu úspešný priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.