Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Csp-9-2020.pdf
PDF · 75.66 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Csp/9/2020
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A Bratislava, proti žalovaným: 1/ U. F., S. X.X.XXXX, M. P. U. XXXX/XX, N., X/: L. Z., S. XX.X.XXXX, M. Z. XXXX/X, V., o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie proti žalovanému 2/ L. Z. z a s t a v u j e .
II. Súd žalobcovi voči žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10.4.2019 domáhal v upomínacom konaní vydania platobného rozkazu voči žalovaným 1/, 2/, ktorým by bola žalovaným 1/, 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.000 eur od 14.6.2016 do zaplatenia.
2. Okresný súd Banská Bystrica vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke vydal platobný rozkaz č. k. 14Up/404/2019-42 zo dňa 25.4.2019, ktorý bol doručený žalovanej 1/ dňa 2.5.2019 a žalovanému 2/ dňa 16.5.2019. Proti uvedenému platobnému rozkazu podali žalovaní 1/, 2/ každý zvlášť odpor, žalovaná 1/ vo forme emailu bez autorizácie podľa osobitného predpisu.
3. Žalobca sa podaním zo dňa 31.7.2019 vyjadril k odporu žalovaného 2/ a zároveň navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
4. Okresný súd Banská Bystrica listom zo dňa 9.8.2019 postúpil vec v zmysle § 13, § 14 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Okresnému súdu Trnava ako súdu miestne príslušnému, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“).
5. Okresný súd Trnava následne listom zo dňa 6.3.2020 vyslovil nesúhlas s postúpením predmetnej veci a predložil spis s použitím § 43 ods. 2 CSP Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o miestnej príslušnosti vo veci.
6. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 24NcC/3/2020 - 90 zo dňa 11. marca 2020 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Trnava s postúpením mu veci je dôvodný.
7. Dňa 31.03.2020 bola vec postúpená Okresným súdom Trnava na Okresný súd Skalica.
8. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že proti vydanému platobnému rozkazu žalovaná 1/ nepodala účinne odpor a preto platobný rozkaz voči žalovanej 1/ nadobudol právoplatnosť. Obaja žalovaní v
konaní boli solidárnymi dlžníkmi, ktorý sú zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Žalovaný 2/ podal účinne odpor proti vydanému platobnému rozkazu a platobný rozkaz sa voči nemu zrušuje. Súd preto pokračoval v konaní proti žalovanému 2/.
9. Súd mal preukázané lustráciou v registri úpadcov, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25OdK/59/2018 zo dňa 12.04.2018, vyhlásené dňa 19.04.2018 v Obchodnom vestníku č. 76/2018 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, ustanovený správca: Mgr. Marek Čelustka, so sídlom kancelárie: Hlavná 6, Šaľa. Súd zbavil žalovaného 2/ ako dlžníka dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) a to v rozsahu, v akom sa neuspokojili v konkurze a v rozsahu dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia (§ 166b ZoKR). Dňa 27.08.2018 bolo v Obchodnom vestníku č. 76/2018 oznámené, že sa konkurz končí z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu s tým, že zverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje, pričom v zmysle § 167v ods. 4 ZoKR zrušením konkurzu zaniká funkcia správu a zástupcu veriteľov. Pohľadávka žalobcu vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz a to vyhlásením predčasnej splatnosti ku dňu 13.06.2016.
10. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), sú v konkurze uspokojované tieto pohľadávky- pohľadávky, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi( ďalej len " rozhodujúci deň").
11. Podľa § 166b ods. 1, 2 ZoKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.
12. Podľa § 167eZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
13. Z verejne dostupného registra vyplývajú skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz, žalovaný bol súdom zbavený dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a ZoKR) a to v rozsahu, v akom sa neuspokojili v konkurze a v rozsahu dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia (§ 166b ZoKR). Žalobca uplatňuje v konaní pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovaného. Pohľadávka sa považuje za nevymáhateľnú bez ohľadu na to, či bola alebo nebola prihlásená, v rozsahu v ktorom žalovaného 2/ ako dlžníka súd zbavil dlhov. Súd má za to, že takto boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie konania. Účelom ustanovenia § 167e ZoKR je jednoznačne zastavenie konania bez rozhodnutia o uplatnenej pohľadávke, ktorá pohľadávka môže byť uspokojená iba v konkurze. Na tomto závere nemení nič skutočnosť, že konkurz na majetok žalovaného bol následne zastavený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryla náklady konkurz, pretože k oddlženiu žalovaného ako dlžníka došlo už vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného a účinky oddlženia zostávajú zachované aj po zrušení konkurzu.
14. Podľa § 256 od. 1, 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
15. Zákonným dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, a to vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného a preto možno pričítať zavinenie na zastavení žalovanému. Zastavenie konania síce
nezavinil žalobca, keď k zastaveniu konania došlo zo zákona. Žalobca však podal žalobu v čase, keď bol žalovaný oddlžený, čo mohol a mal vedieť z verejne dostupných skutočností v Obchodnom vestníku.
16. Nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré má v tomto smere konštitutívnu povahu. V prípade zastavenia konania podľa § 167e ods. 1 ZoKR by teda vznikol až po rozhodujúcom dni. Trovy konania sú vo svojej podstate príslušenstvom pohľadávky uplatňovanej v konaní a podľa § 166b ods. 1 písm. b) ZoKR sú tak pohľadávkami vylúčenými z uspokojovania a ako také nevymáhateľnými. Nevymáhateľná pohľadávka má povahu naturálnej obligácie a súd ju nemôže priznať žalobcovi.
15. Podľa § 166e ods. 4 prvá veta ZoKR, na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka napriek tomu, že žalovaný 2/ inicioval zastavenie konania oznámením o vyhlásenom konkurze. Súd preto rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 166 ods. 1 písm. b) a § 166e ods. 4 prvá veta ZoKR tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.