Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_12C-22-2019.pdf
PDF · 111.26 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobkyne Q. Z., Y.. XX. XX. XXXX, E. L. G. L., Z. XXXX, zast. Občianskym združením Centrum správnej pomoci Prievidza so sídlom v Lehote nad Vtáčnikom, 1. mája 388/8, IČO 51 876 141 proti žalovaným 1/ Okresnému stavebnému bytovému družstvu v Rimavskej Sobote so sídlom v Rimavskej Sobote, Okružná 50, IČO 00 173 916, 2/ Profesionálnej dražobnej spoločnosti, s. r. o. so sídlom v Košiciach, Masarykova 21, IČO 36 583 936, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Erika Simanová, s. r. o. so sídlom v Rožňave, Edelényska 2027/3, IČO 47 258 853 a 3/ N. W., Y.. XX. XX. XXXX, E. L. G. C., E. XXX/XX, zast. JUDr. Pavlom Balogom, advokátom so sídlom v Rimavskej Sobote, Železničná 6/1 o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov konania v plnom rozsahu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude určená výška trov.
Žalovanému 1/ sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1 / Žalobkyňa dňa 06. 06. 2019 podala na súd žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území L., W. L., a to bytu č. XX v bytovom dome súpisné č. XXXX na parcele C KN XXXX/X a parcely č. XXXX/X v podiele 6659/77535. V predmetnej nehnuteľnosti má trvalé bydlisko ona, E. I. A. N. I.. Dňa 03. 06. 2002 uzavrela so žalovaným 1/ zmluvu o prevode družstevného bytu a o výkone správy. Za správu bytu riadne a včas platila až do obdobia roku 2018, kedy sa dostala do finančných problémov. Žalovaný 1/ jej listom zo dňa 25. 06. 2018 oznámil výšku nedoplatku spojeného s užívaním bytu vo výške 2.075,06 eur plus zmluvná pokuta 328,03 eur. Má však za to, že v zmluve o správe bytu nie je dohodnutá žiadna zmluvná pokuta. Následne listom zo dňa 29. 10. 2018 jej žalovaný 2/ oznámil začatie výkonu záložného práva, kde je už pohľadávka vyčíslená vo výške 3.258,47 eur. Ona popiera túto pohľadávku čo do výšky aj dôvodu. Vo februári 2019 jej bol doručený znalecký posudok č. 1/2019 vypracovaný znalcom Ing. Milanom Valigurským, podľa ktorého znalcovi nebola umožnená obhliadka nehnuteľnosti, avšak ona ani nevedela, že má nejaký znalec prísť. Následne jej bolo oznámené, že sa má uskutočniť obhliadka nehnuteľnosti (na ktorú nikto ani neprišiel) a 1. kolo dobrovoľnej dražby, ktoré však bolo neúspešné. Ani na ďalší termín obhliadok nikto neprišiel a bol jej doručený list o konaní opakovanej dražby. Listom zo dňa 14. 05. 2019 jej bolo doručené oznámenie o výsledku opakovanej dražby a notárska zápisnica, z ktorej sa dozvedela, že dražba bola úspešná a vydražiteľom sa stal žalovaný 3/ za sumu vydraženia 7.650,- eur. Má za to, že aj výťažok z dražby bol rozdelený v rozpore so zákonom, keď v deň dražby stúpla pohľadávka na 4.101,88 eur. Táto pohľadávka jej nebola žalovaným 1/ nikdy vyúčtovaná, odôvodnená ani potvrdená súdom prvého stupňa a má za to, že predseda žalovaného
1/ konal svojvoľne v snahe pomstiť sa jej a vyštvať ju z bytového domu. Namietala s poukazom na § 14b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov v znení neskorších predpisov, že predseda OSBD nebol oprávnený navrhnúť dražbu, lebo nikdy nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov. Neplatné je aj oznámenie o začatí výkonu záložného práva, lebo tento bol v rozpore s dobrými mravmi a rovnako v rozpore s ústavným právom na obydlie a veriteľ sa mohol uspokojiť primeranejším spôsobom. Znalecký posudok nebol vyhotovený v súlade so zákonom. Spolu s rodinou nemá kam odísť. Vykonaná dražba trpí formálnymi aj procesnými vadami a bola vykonaná v rozpore s Ústavou SR, v rozpore s Občianskym zákonníkom a so zákonom o dobrovoľných dražbách.
2/ Žalobkyňa pri podaní žaloby navrhla aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa uložila povinnosť žalovanému 3/ zdržať sa scudzenia predmetných nehnuteľností a zdržania sa úkonov smerujúcich k vyprataniu, ako aj znášať užívanie nehnuteľností ňou, teda žalobkyňou a jej rodinnými príslušníkmi.
3/ Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol uznesením zo dňa 27. 06. 2019 zamietnutý a na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 12. 09. 2019 č. 14Co/160/2019-78 napadnuté uznesenie potvrdil.
4/ Žalovaný 1/ sa k žalobe písomne vyjadril tak, že ako správca bytového domu na ul. Z. C.. Č.. XXXX G. L. v zmysle platnej zmluvy o výkone správy je povinný vymáhať vzniknuté nedoplatky, žalobkyňa si neplnila povinnosť platiť a keď jej nedoplatok na úhradách dosahoval k 01. 10. 2018 sumu 2.457,02 eur, pristúpil k výkonu záložného práva v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. , pričom k tomuto úkonu ako správca bytového domu je oprávnený. Žiadal preto žalobu zamietnuť.
5/ Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe tiež navrhol žalobu zamietnuť, pretože dražba bola vykonaná na základe zákona v súlade s právnymi predpismi. Dôvodom dražby bola splatná pohľadávka vlastníkov bytov voči žalobkyni ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva vo výške 2.457,02 eur. Žalovaná síce pohľadávku popiera, ale nepredložila žiaden dôkaz o tom, že jej prípadný dlh neprevyšuje 2.000,- eur istiny. Žalovaný 1/ mu predložil písomné vyhlásenie v zmysle § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky a že predmet dražby je možné dražiť. Žalovaná si výzvu na umožnenie obhliadky bytu neprevzala a znalecký posudok ku dňu dražby nebol starší ako 6 mesiacov.
8/ Žalovaný 3/ sa písomne vyjadril tak, že dražby sa zúčastnil v dobrej viere s očakávaním, že bola v súlade so zákonom.
9/ Žalobkyňa v replike zotrvala na svojich vyjadreniach, spochybnila platnosť zmluvy o výkone správy, lebo na zmluve je podpis 10 vlastníkov bytov z celkového počtu 12, zmluva o výkone správy je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje množstvo neprijateľných podmienok, napr. ohľadom zmluvnej pokuty, a preto ju navrhla podrobiť súdnej kontrole z úradnej moci.
10/ K replike žalobkyne sa vyjadril len žalovaný 3/, že pri nadobudnutí vlastníckeho práva bol dobromyseľný, preveril si všetky dostupné informácie a poukázal na princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov. K výkonu dobrovoľnej dražby došlo na základe návrhu žalovaného 1/ zákonným spôsobom a táto bola vykonaná žalovaným 2/ v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, byt získal v súlade s týmto zákonom, a preto navrhol žalobu zamietnuť. Podal aj vzájomnú žalobu proti žalobkyni o zaplatenie za bezdôvodné užívanie bytu, túto potom vzal späť a konanie o vzájomnej žalobe bolo zastavené.
11/ Súd v prvom rade musel skúmať, či v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, pretože platná slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky.
12/ Súd nespochybňuje tvrdenie žalobkyne, že zmluva o výkone správy bytov je spotrebiteľská zmluva (viď v tomto smere napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/5,6/2019 zo dňa 26. 02. 2020 - "zmluva o výkone správy uzavretá v zmysle § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. predstavuje svojím charakterom spotrebiteľskú zmluvu"), avšak predmet konania (neplatnosť dražby) je upravený v zákone o dobrovoľných dražbách resp. Občianskom zákonníku. Vzhľad medzi stranami sporu vznikol na základe zákona o dobrovoľných dražbách, nejedná sa teda o vzťah spotrebiteľský, ktorý vznikol medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. To, že nejde vo veci o spotrebiteľský spor, bolo žalobkyni oznámené aj v uznesení zo dňa 12. 06. 2019, ktorým bola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku a žalobkyňa bola poučená o jej procesných práva a povinnostiach ako strany sporu. Súd preto nepristúpil k žalobkyňou navrhovanej súdnej kontrole zmluvy o výkone správy, pretože prípadný spor o tom, či zmluva o výkone správy obsahuje neprijateľné podmienky, nie je predmetom tohto konania o neplatnosť dražby.
13/ Súd teda dospel k záveru, že vo veci nejde o spotrebiteľský spor. Žalobkyňa (a aj žalovaní) bola poučená o sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 C. s. p., teda že je povinná uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, pričom tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Súd v zmysle § 153 ods. 3 C. s. p. neprihliadol na návrh žalobkyne, prednesený na pojednávaní, že navrhuje vyžiadať zmluvu o dražbe.
14/ Na pojednávaní zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa bola dotknutá na jej právach tak, že žalovaný 1/ nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, zákona musia byť v súlade s ústavou, podľa čl. 152 ústavy sa chráni obydlie, na výkon záložného práva nebol daný súhlas s dražbou, záložná zmluva trpí vadami, ktoré spôsobujú neplatnosť, žalovaný 1/ nebol oprávnený dať vykonať dražbu a konal vo vlastnom mene, znalecký posudok bol podhodnotený, poukázal na rozsudky Krajského súdu Prešov a Bratislava, že nie správca, ale vlastníci sú iniciátormi dražby a správca má mať splnomocnenie od vlastníkov. Návrh na dražbu teda nebol podaný oprávnenou osobou, čo spôsobuje jej neplatnosť a ani výťažok nebol rozdelený podľa zákona. Dražba prebiehala nezákonne a je teda neplatná.
15/ Žalovaný 1/ na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť, lebo konal absolútne oprávnene, žiaden predpis neporušil.
16/ Zástupca žalovaného 2/ na pojednávaní tiež žiadal žalobu zamietnuť, lebo správca podľa § 6 a nasl. zákona o vlastníctve bytov nepotrebuje na každé konanie osobitné splnomocnenie, nie je ani jasné, o neplatnosti akej záložnej zmluvy žalobkyňa hovorí, postup bol dodržaný, znalecký posudok je na riadne ohodnotenie bytu a ku dňu začatia výkonu záložného práva hodnota pohľadávky presiahla pri istine sumu 2.000,- eur. Pokiaľ by aj výťažok z dražby bol nesprávne rozvrhnutý, čo inak popiera, toto môže riešiť žalobkyňa v osobitnom konaní.
17/ Aj zástupca žalovaného 3/ na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť, lebo žalobkyňa absolútne nepreukázala neplatnosť dražby. Pokiaľ ide o súhlas vlastníkov s dražbou, poukázal priamo na zmluvu o výkone správy a pokiaľ ide o nedotknuteľnosť obydlia, žalobkyňa nepredložila žiaden napr. nález Ústavného súdu, že by takáto dražba bola v nesúlade s ústavou. Za podstatné považoval aj ochranu žalovaného 3/, ktorý nehnuteľnosť nadobudol v dobrej viere.
18/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kat. územia L., potvrdenia Mestského úradu L. o trvalom pobyte, zmluvy o prevode družstevného bytu do vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva a o výkone správy uzavretej 03. 06. 2002 medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, oznámenia žalovaného 2/ zo dňa 29. 10. 2018 pre žalobkyňu o začatí výkonu záložného práva, výzvy žalovaného 1/ pre žalobkyňu zo dňa 25. 06. 2018 aj s doručenkou od tejto zásielky, výpisu zo znaleckého posudku č. 1/2019 vyhotoveného znalcom Milanom Valigurským, zaslania oznámenia žalovaného 2/ pre žalobkyňu o dobrovoľnej dražbe a výzvy na umožnenie obhliadky nehnuteľností zo dňa 08. 03. 2019, oznámenia o dobrovoľnej dražbe PDS č. 127/6-2018, oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby č. 127/8-2018, notárskej zápisnice č. N 67/2019 Nz 11366/2019 spísanej notárom JUDr. Jankou Antalovou dňa 10. 04. 2019, oznámenia žalovaného 2/ pre žalobkyňu o opakovanej dobrovoľnej dražbe a výzvy na umožnenie obhliadky nehnuteľností zo dňa 18. 04. 2019, oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe PDS č. 127/11-2018-PR, oznámenia o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby PDS č. 127/15-2018- PR, notárskej zápisnice č. N 178/2019, Nz 14796/2019 spísanej notárom JUDr. Mariánom Jurinom dňa 14. 05. 2019, písomnej správy žalovaného 2/ pre žalovaného 1/ o výkone záložného práva k predmetu dražby, odovzdanie výťažku dražby zo dňa 28. 05. 2019, výzvy žalovaného 2/ pre žalobkyňu na odovzdanie predmetu dražby vydražiteľovi zo dňa 12. 06. 2019, vyhlásenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súpisným číslom XXXX Y. M. Z. G. L., zastúpených na základe zmluvy o výkone správy žalovaným 1/, označeným ako vyhlásenie navrhovateľa dražby a prednostného záložného veriteľa, že predmet dražby je možné dražiť a vyhlásenie o pravosti výške a splatnosti
jeho pohľadávky zo dňa 24. 10. 2018, výzvy žalovaného 2/ zo dňa 20. 12. 2018 pre žalobkyňu na umožnenie vykonanie ohodnotenia predmetu držby súdnym znalcom ako aj obhliadku predmetu dražby aj s doručenkou od tejto zásielky, zmluvy o výkone správy č. XXX pre bytový dom ul. Z. XXXX G. L., prehľadu o predpisoch a úhradách žalobkyne za obdobie rokov 2009 - 2018, výzvy žalovaného 1/ pre žalobkyňu zo dňa 07. 11. 2017 na úhradu nedoplatku aj s doručenkou od tejto zásielky, výzvy žalovaného 3/ pre žalobkyňu zo dňa 22. 11. 2019 a zo dňa 27. 01. 2020 aj s podacím hárkom, čestných prehlásení K. X. A. Q. E., zápisnice zo schôdze vlastníkov XX E.. K.. Z. XXXX, L. konanej 19. 11. 2007 aj s prezenčnou listinou a listinou potvrdzujúcou prevzatie zmluvy o výkone správy, 5 dokladov o platbách realizovaných žalobkyňou (tieto sa netýkajú priamo sporu, ide o platby pre žalovaného 1/ označené ako !nájomné" za mesiace po vydražení nehnuteľností, preto súd v tomto smere ďalej dokazovanie nevykonával) a vec posúdil takto:
19/ Podľa § 21 ods. 2 vety prvej zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o dražbách") v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.
20/ Žalobkyňa podala žalobu o neplatnosť dražby v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov odo dňa príklepu podľa § 21 ods. 2 vety druhej zákona o dražbách.
21/ Na pojednávaní pri predbežnom právnom posúdení veci súd okrem iného uviedol, že bude skúmať, či sú účastníkmi konania osoby podľa 21 ods. 4 zákona o dražbách a ich vecnú legitimáciu.
22/ Podľa § 21 ods. 4 zákona o dražbách účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
23/ Účastníkmi konania v zmysle ust. § 21 ods. 4 zákona o dražbách takto v danom prípade by mali byť okrem žalobkyne dražobník (žalovaný 2), vydražiteľ (žalovaný 3/) a navrhovateľ dražby. Navrhovateľom dražby sú podľa predložených dôkazov vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súpisným číslom 1095 na ulici Daxnerova v Tisovci (ďalej len "vlastníci bytov") ako záložný veriteľ zo zákonného záložného práva v zmysle § 15 zákona č. 182/1995 Z. z. o vlastníctve bytov, zastúpení na základe zmluvy o výkone správy žalovaným 1/.
24/ Žalobkyňa podala žalobu proti žalovanému 1/, ktorého označila ako navrhovateľa dražby. Žalovaný 1/ však navrhovateľom dražby nie je, navrhovateľom boli vlastníci bytov, a teda žalovaný 1/ nie je vo veci pasívne legitimovaný. Preto voči nemu sa žaloba zamietla už z tohto dôvodu.
25/ V konaní však takto nie je zachovaný okruh účastníkov v zmysle ust. § 21 ods. 4 zákona o dražbách, keď účastníkom nie je navrhovateľ dražby, teda vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súpisným číslom XXXX Y. M. Z. G. L.
26/ V zmysle ust. § 228 ods. 1 C. s. p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany. Keď navrhovateľ dražby nie účastníkom konania o neplatnosť dražby (nie je žalovaný ako strana konania), rozsudok pre neho by ani nebol záväzný. Na to, aby bolo možné vyhovieť žalobe o neplatnosť dražby, je nevyhnutné (okrem iných podmienok) presne označiť okruh, teda musia byť účastníkmi všetky subjekty uvedené v ust. § 21 ods. 4 zákona o dražbách. V danom prípade tomu tak nie je, a preto súd žalobu zamietol už z tohto dôvodu.
27/ Súd pritom považuje za nevyhnutné uviesť, že má podľa § 160 ods. 1 C. s. p. povinnosť poskytnúť stranám poučenie o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, a v tomto smere strany (a teda aj žalobkyňa) boli poučené. Vychádzajúc aj z judikatúry poučovacia povinnosť je obmedzená len na poučenie o procesných právach a povinnostiach (procesných úkonoch, ktoré môžu vykonať, ich dôsledkoch a procesnom postupe) a zo žiadnych procesných ustanovení nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcu o tom, že žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný, lebo to by nebolo poučením o procesných právach a povinnostiach, ale poučením o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný ani oprávnený poskytnúť. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Neposkytnutím poučenia
v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má podľa hmotného práva byť účastníkom konania a také poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu o procesných právach a povinnostiach a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Pritom žalobkyňa sama predložilo dôkazy, kde sa uvádza, že navrhovateľom dražby sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súp. č. XXXX Y. M. Z. G. L., v zastúpení správcom, takže sa nedá ani povedať, že by nemohla vedieť, kto je navrhovateľom dražby.
28/ Keďže v písomných podaniach aj na pojednávaní sa všetky strany sporu vyjadrovali priamo k dražbe ako takej, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že aj pre prípad, že by bol okruh účastníkov tohto sporového konania správny v zmysle ust. § 21 ods. 4 zákona o dražbách, žalobkyňa nijakých spôsobom nepreukázala, že boli porušené ustanovenia zákona o dražbách a že tým bola dotknutá na svojich právach. Žaloba bola zamietnutá už z iného dôvodu (neúplný okruh účastníkov), a preto už len veľmi stručne súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že záložná zmluva je neplatná, lebo trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, táto argumentácia neobstojí, lebo záložné právo k nehnuteľnostiam žalobkyne nebolo zapísané na základe nejakej záložnej zmluvy ale bolo zapísané v prospech ostatných vlastníkov bytov v zmysle § 15 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Súd bola predložená zmluva o výkone správy pre predmetný bytový dom, podpísaná zákonom stanovenou nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov, ako aj zápisnica zo schôdze vlastníkov zo dňa 19. 11. 2007, kedy bola schválená uvedená zmluva o výkone správy, pričom na tejto schôdzi sa zúčastnila aj žalobkyňa a podpísala aj prevzatie zmluvy o výkone správy. Podľa čl. III bodu 1 a 2 vlastníci splnomocnili správu na všetky právne úkony v ich mene a správca je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov o. i. podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby. V konaní nebola preukázaná neplatnosť zmluvy o výkone správy. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v zastúpení správcom - žalovaným 1/ takto pristúpili k výkonu zákonného záložného práva. Žalovaná posledne listom z 25. 06. 2018, ktorý prevzala 04. 07. 2018, bola vyzvaná na úhradu nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu vo výške 2.075,06 eur a zmluvnej pokuty s upozornením na možnosť konania dražby. Podľa prehľadu platieb žalobkyňa od 01. 06. 2016 do 31. 12. 2018 absolútne nijakú sumu za užívanie bytu žalovanému 1/ nezaplatila. Spochybnila síce, že by dlhovala uvedenú sumu, ale nijaký dôkaz v tomto smere nepredložila ani nenavrhla, nepreukázala teda že by ku dňu začatia výkonu záložného práva, teda ku dňu 29. 10. 2018 jej dlh bol nižší ako 2.000,- eur (podľa § 3 ods. 6 zákona o dražbách dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur). Tiež bolo preukázané, že bola vyzvaná na umožnenie vykonania ohodnotenia bytu, avšak túto zásielku si na pošte neprevzala, takže bolo postupované podľa § 12 ods. 3 zákona o dražbách (ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii) a znalec vyhotovil znalecký posudok č. 1/2019, ktorým predmet dražby ocenil na 10.200,- eur a tento posudok bol žalobkyni zaslaný (sama ho priložila k žalobe). Žalobkyňa nepreukázala, že by vzniesla námietky proti ohodnoteniu v zmysle ust. § 12 ods. 5 zákona o dražbách (vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom) a samotné tvrdenie zástupcu žalobkyne, že posudkom bola nehnuteľnosť podhodnotená, čo pozná z vlastných skúseností, je úplne nepodložené a irelevantné, pretože žalobkyňa mala zákonom danú možnosť podať námietky proti ohodnoteniu, čo neurobila. Bola teda splnená podmienka, že cena predmetu dražby je určená znaleckým posudkom, ktorá v deň konania dražby nie je starší ako 6 mesiacov (§ 12 ods. 1 zákona o dražbách).
29/ Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný 1/ nebol oprávnený dať vykonať dražbu a konal vo vlastnom mene, pričom v zmysle zásady nemo plus iuris nemohol na iného previesť viac práv, než mal sám, neobstojí a je v rozpore s predloženými dôkazmi (teda aj dôkazmi predloženými žalobkyňou), pretože žalovaný 1/ konal ako zástupca vlastníkov bytov. Ak prípadne výťažok nebol rozdelený podľa zákona, ako to tvrdí, toto samotné by nespôsobilo neplatnosť dražby. Tiež ani tvrdenie, že v bytovom dome nebola schôdza ani hlasovanie ohľadom súhlasu s touto dobrovoľnou dražbou nebolo, hoci podľa § 14b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov o tomto sa má hlasovať, neobstojí, pretože výkon záložného práva sa začal skôr, než začalo platiť uvedené ustanovenie (toto platí len od 01. 11. 2018). Prvé kolo dražby dňa 10. 04. 2019 podľa notárskej zápisnice o priebehu dobrovoľnej dražby bolo neúspešné a pri opakovanej dražbe 14. 05. 2019 podľa notárskej zápisnice o priebehu dobrovoľnej dražby bol udelený príklep žalovanému 3/ za sumu 7.650,- eur, čo činí tri štvrtiny (75 %) z hodnoty podľa znaleckého posudku, čím je splnená
podmienka podľa ust. § 16 ods. 6 zákona o dražbách, že ak je predmetom dražby byt, v ktorom má dlžník hlásený pobyt, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že inštitút dobrovoľnej dražby zasahuje do práva vlastniť majetok a podľa čl. 21 Ústavy SR obydlie je nedotknuteľné, v tomto smere súd konštatuje, že ide o osobitný inštitút záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Nejde tu preto o nejakú svojvôľu, ale o zákonné ustanovenie chrániaci ostatných vlastníkov. Keď priamo na základe zákona vzniká záložné právo k bytu v dome, nemožno hovoriť o nejakom rozpore záložnej zmluvy so zákonom a samozrejme nemožno porovnávať výkon záložného práva na základe zákonného záložného práva v prospech ostatných vlastníkov byt s výkonom záložného práva na základe iných právnych úkonov (napr. zmluvy o úvere).
30/ Súd teda nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k záveru, že boli porušené ustanovenia zákona o dražbách a tým by bola žalobkyňa dotknutá na svojich právach. Preto žaloba o neplatnosť dražby (aj v prípade, že by bol správny okruh účastníkov konania) nie je dôvodná , keď dražba prebehla na základe zákonného záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov, dražbu navrhli vlastníci bytov a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom porušenia ustanovení zákona o dražbách.
31/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a priznal žalovaným 2/ a 3/, ktorí mali vo veci plný úspech, náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.
32/ Žalovaný 1/, ktorý by principiálne mal nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C. s. p., uviedol, že mu trovy nevznikli, náhradu trov konania si neuplatňuje, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota písomne, a to v listinnej podobe v 4 vyhotoveniach alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C. s. p.) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C. s. p., ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.