Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/43/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci žalobcu: Ing. Vincent Iványi - AGRISEM, so sídlom Drevená 766/1, 924 01 Galanta, IČO: 14 064 022, zastúpený advokátom: Mgr. Adrián Iványi, so sídlom Hodská 2359/64, 924 01 Galanta, proti žalovanému v 1. rade: Poľnohospodárske družstvo PROGRES Selice, so sídlom 925 72 Selice, IČO: 00 192 163, žalovanému v 2. rade: AGRO Divízia s.r.o. Selice, so sídlom Sovietskej armády 431, 925 72 Selice, IČO: 36 546 712, obaja žalovaní zastúpení: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, o určenie práva užívania k pôde, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenie, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 3. februára 2020 č. k. -52, t a k t o

rozhodol:

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 10.1.2020 domáha, aby súd určil, že žalobca má na základe Dohody z 4.6.2002 uzatvorenú so žalovaným v 1. rade a na základe preukázania vlastníctva a preukázania nájmu s prenajímateľom - vlastníkom, právo užívania a právo hospodárenia k poľnohospodárskemu pozemku určeného operátu PPA - LPIS, kultúrny diel Palárikovo č. 9101/1, identický s pozemkom registra C-KN č. 644/1 v KÚ W. a aby súd žalovanému prikázal, aby sa zdržal užívania a hospodárenia a aby nevstupoval pešo alebo poľnohospodárskymi mechanizmami a motorovými vozidlami na poľnohospodársky pozemok určeného operátu PPA - LPIS, kultúrny diel Palárikovo č. 9101/1, identický s C-KN p.č. 644/1 v KÚ W. o výmere 35,11 ha a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

2. Žalobca spolu so žalobou podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zakázal žalovanému, aby odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Galanta vo veci samej vstupoval pešo alebo poľnohospodárskymi strojmi a motorovými vozidlami na poľnohospodársky pozemok kultúrny diel Palárikovo č. 9101/1, identický s C - KN p.č. 644/1 v KÚ W. o výmere 35,11 ha.

3. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. , ,

4. Súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko za daného stavu neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. subjektov sporových strán, v zmysle návrhu žalobcu. Súd konštatuje, že žalobca neosvedčil právo užívania pôdy, nakoľko v zmysle právo, užívania k pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu, napr. ako nájomca - obhospodarovateľ náhradného pozemku

alebo nájomca - obhospodarovateľ podnájomného pozemku. Z Dohody uzatvorenej medzi žalobcom ako pestovateľom a žalovaným v 1. rade ako užívateľom dňa 4.6.2002 (č.l. 18 spisu) súd zistil, že žalobca neosvedčil ako pestovateľ, že má v prenájme 170 ha poľnohospodárskej pôdy, nakoľko v dohode chýba špecifikácia parciel, to znamená, že ide o absolútne neplatnú dohodu. V nájomnej zmluve zo dňa 1.1.2016 uzavretú žalobcom ako nájomnom a S. S. H. ako prenajímateľom súd zistil, že z bodu I. zmluvy (č.l. 37 spisu) nie je zrejmé, o ktoré pozemky a parcely sa jedná, ani o nájomné zmluvy. Keďže aj táto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, žalobca neosvedčil vlastnícke právo k poľnohospodárskemu pozemku kultúrny diel Palárikovo č. 9101/1, parc. č. 644/1 v k.ú. W. o výmere 35,11 ha. Ani výpis z katastra nehnuteľností parcely reg. C, parc. č. 644/1, výmera 1259303-orná pôda, kde list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nie je založený nezakladá oprávnenie žalobcu na užívanie už uvedenej poľnohospodárskej pôdy. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný predmetné pozemky užíva a hospodári na nich, že žalobcovi bráni v užívaní pozemku však žiadnym spôsobom nedoložil. Žalobca súdu žiadnym spôsobom neosvedčil, že zo strany žalovaných dochádza k zásahom do tvrdení práv žalobcu v uvádzanom rozsahu a že žalobcovi hrozí bezprostredná ujma na jeho právach v súvislosti s konaním žalovaného.

5. Súd prvej inštancie z dôvodu neosvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s tým, že o trovách konania súd rozhodne v súlade s v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie vo veci samej.

6. Žalobca podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie a v odvolaní uviedol, že namieta predčasný záver súdu a neúplné a nesprávne zistenia skutkového stavu a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie vykonal dôkaz, t. j. Dohodu uzatvorenú medzi žalobcom ako pestovateľom a žalovaným v 1. rade ako užívateľom zo dňa 04.06.2002 a zistil, že pre chýbajúcu špecifikáciu parciel je Dohoda absolútne neplatným právnym úkonom. Tým súd prejudikoval výsledok určovacej žaloby vo veci samej. Dohoda z 04.06.2002 o zámene užívaných parciel v rozsahu 170 ha pre absenciu špecifikácie parciel nemôže mať za následok neplatnosť právneho úkonu, keď rozsah zámeny, t. j. výmery je explicitne uvedený. Navyše v Dohode je uvedená vôľa užívateľa, že „scelí vyššie uvedených 170 ha do účelných celkov za účelom riadneho hospodárenia“. V prílohe Dohody je špecifikovaný rozsah pozemkov čo do výmery, ktoré PD Progres Selice scelilo v rozsahu 170 ha do účelných celkov, tzn. že právne tituly k zámene vyplývali a naďalej vyplývajú z nájomných zmlúv, ako aj z vlastníckych vzťahov k pozemkom, viď dôkaz č. 10 a 11 žaloby. Nakoľko Dohoda zo 04.06.2020 nemá určenú ako kogentnú náležitosť špecifikáciu zamieňajúcich pozemkov parcelnými číslami a zároveň tá skutočnosť, že predmet Dohody strany dohody špecifikovali vyznačením na mieste, nešpecifikácia parciel parcelnými číslami rozhodne nespôsobuje neplatnosť Dohody, keďže Dohoda obsahuje prejavenú vôľu účastníkov podľa § 35 Obč. zák. To isté platí aj v prípade nájomnej zmluvy s p. F.. Možno súhlasiť so zistením ohľadne právnej skutočnosti, že na pozemok C-KN p. č. 644/1 nie je založený list vlastníctva a nezakladá oprávnenie žalobcu na užívanie uvedenej parcely. Avšak oprávnenie žalobcu na užívanie je založené na právnej skutočnosti, že v rámci 170 ha PD Progres Selice aj na tomto pozemku zamenilo a scelilo pôdu v primeranom množstve 35,11 ha, teda užívateľa - PD Progres Selice založilo oprávnenie žalobcu na užívanie horeuvedenej parcely C- KN č. 644/1 v KÚ W.. Neobstojí zistenie súdu ohľadne tvrdenia žalobcu, že žalovaný predmetné pozemky užíva a hospodári na nich a že žalobcovi bráni v užívaní pozemku avšak žalobca túto skutočnosť žiadnym spôsobom nedoložil. Žalobca však tvrdenie, že žalovaný v 1. rade to užíval a užíva striedavo so žalovaným v 2. rade doložil dôkazom č. 13 v žalobe, a že mu je bránené v užívaní doložil dôkazom č. 12 v žalobe. Má za to, že naliehavosť a spravodlivosť prijatia neodkladného opatrenia osvedčil rozhodujúcimi právnymi skutočnosťami, a preto navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie.

7. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. -52 zo dňa 3.2.2020 potvrdil ako vecne správne. Žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že súd prvej inštancie na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených dôkazov dospel k správnemu záveru, že žalobca neosvedčil právo užívať parcelu registra C parc. č. 644/1, k. ú. W., o výmere 35,11 ha, keď takéto právo nevyplýva ani z dohody zo dňa 4.6.2020, ani z nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2016, pričom žalobca neosvedčil ani vlastnícke právo k parcele registra C parc. č. 644/1,k. ú. W., o výmere 35,11 ha. Súd prvej inštancie tiež správne dospel k záveru, že žalobca neosvedčil ani to, že žalovaní v 1. a 2. rade predmetné pozemky užívajú a hospodária na nich a že žalobcovi bránia v užívaní pozemku. Z Dohody zo dňa 4.6.2002 totiž pre žalobcu nevyplýva žiadne

oprávnenie na užívanie konkrétnych (určitých) plôch. V dohode absentuje akékoľvek vymedzenie plôch určených na užívanie pre žalobcu, teda akékoľvek dostatočne určité vymedzenie takýchto plôch, či už popisne (napr. určením konkrétnych parcelných čísiel) alebo graficky (napr. vytyčovacím náčrtom). Možno teda uzavrieť, že z dohody zo dňa 4.6.2002 nevyplýva pre žalobcu žiadne užívacie právo k určitej konkrétnej ploche poľnohospodárskych pozemkov, a teda ani právo užívať parcelu registra C č. 644/1, k. ú. W., o výmere 35,11 ha. Treba poznamenať, že určitosť právneho úkonu je objektívna kategória, čo znamená, že obsah právneho úkonu musí byť jasný a identifikovateľný objektívne, všetkým. Z Dohody zo dňa 4.6.2002 nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne plochy poľnohospodárskej pôdy majú byť „scelené do účelných celkov“ a nemožno to zistiť ani pri použití akejkoľvek metódy výkladu práva. Súd prvej inštancie tak pri hodnotení dohody zo dňa 4.6.2002 postupoval správne, keď z nej nemal za osvedčené právo žalobcu užívať parcelu registra C parc. č. 644/1, k. ú. W., o výmere 35,11 ha a dospel k správnemu záveru o zjavnej neplatnosti tejto dohody pre jej neurčitosť (bez toho, že by tým prejudikoval rozhodnutie vo veci samej). Súd prvej inštancie tiež správne uzavrel, že ani z ďalších listinných dôkazov - zoznamu pozemkov vo vlastníctve žalobcu, označeného ako dôkaz č. 10 a nájomnej zmluvy s H. F. zo dňa 1.1.2016, označenej ako dôkaz č. 11, žaloba neosvedčil právo užívať parcelu registra C parc. č. 644/1, k- ú. W., o výmere 35,11 ha. Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu, žalobca neosvedčil, že by sa poľnohospodárske pozemky, tvoriace jej predmet nájmu (parcely registra E parc. č. 2222/3, 2227/6, /8, /9, /13, /14, všetko v podiele 1/2 k celku ha a teda že by žalobcovi táto nájomná zmluva zakladala právo užívať (čo i len časť) parcely registra C parc. č. 644/1, j. ú. W.. Súd prvej inštancie ďalej dospel k správnemu zisteniu v tom, že žalobca neosvedčil ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Žalobca v odvolaní uvádza, že ním tvrdené skutočnosti, že „žalovaný v 1. rade striedavo so žalovaným v 2. rade neoprávnene, násilne hospodária na predmetnom pozemku, čím bránia žalobcovi v užívaní tohto pozemku a že neoprávnene poberajú do PPA podporu na úkor žalobcu“ sú osvedčené dôkazmi č. 12 a 13, t.j. trestným oznámením zo dňa 11.11.2015 a rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 10.12.2012 o schválení podpory pre žalovaného v 1. rade. Toto tvrdenie žalobcu však nie je správne. Uvedené dôkazy sa totiž nijako nevzťahujú na súčasné pomery strán (týkajú sa obdobia rokov 2012-2015), samotné trestné oznámenie navyše nie je objektívnym dôkazom, spôsobilým osvedčiť tvrdené skutočnosti, ale je rovnako len tvrdením žalobcu. Rozhodnutie PPA navyše preukazuje opak toho, čo tvrdí žalobca, keď preukazuje, že žalovanému v 1. rade bola poskytnutá podpora na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu. Je vecou žalobcu, aby v návrhu na neodkladné opatrenie, ktoré smeruje k uloženiu povinnosti zdržať sa určitého konania (v danom prípade „vstupu pešo alebo poľnohospodárskymi strojmi a motorovými vozidlami“) riadne osvedčil tvrdené skutočnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov a pokiaľ tak neurobí, súd musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Vzhľadom k tomu, že žalobca nijako neosvedčil skutočnosť, že by tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dochádzalo zo strany žalovaných v 1. a 2. rade k takému konaniu, ktoré by vyžadovalo bezodkladnú potrebu uloženia povinnosti sa ho zdržať, súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov strán.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti napadnutému uzneseniu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia, ktoré slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné

pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená ( ). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Súd nariadi neodkladné opatrenie iba za predpokladu, že účel sledovaný nariadením neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). Inštitút neodkladného potrenia je výnimočným ustanovením slúžiacim na okamžitú dočasnú ochranu strany, ktorej hrozí ujma, prípadne môže jeho nenariadením nastať nezvratný stav. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opisom rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť dané neodkladné opatrenie, keď rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť.

11. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil právo užívať konkrétnu plochu poľnohospodárskych pozemkov o výmere 35,11 ha z parcely registra C označenej ako parc. č. 644/1, k. ú. W., vo vzťahu ku ktorej sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko toto právo užívania nevyplýva z listinných dôkazov predložených žalobcom k návrhu a to ani z dohody zo dňa 4.6.2020, ani z nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy a ani zo zoznamu pozemkov, ako správne uzavrel aj súd prvej inštancie. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že z katastra nehnuteľností ako údajov všeobecne známych vyplýva, že parcela reg. C č. 644/1 v k. ú. W. má výmeru 1259303 m2 t.j. 125,9303 ha. Výmera časti pozemku označeného žalobcom v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je však len 35,11 ha a z návrhu, ale ani zo žiadnej prílohy pripojenej k návrhu nemožno identifikovať, ktorá konkrétna (v prírode fyzicky vymedzená) časť uvedeného pozemku má byť v tejto žalobcom udávanej výmere zahrnutá. Nie je teda zrejmé, na ktorej konkrétnej časti zemského povrchu si žalobca a žalovaní spoločne nárokujú užívacie právo, a na ktorých konkrétnych častiach zemského povrchu by sa teda žalovaným mali zakázať žalobcom uvádzané činnosti. Potom by vôbec nebolo zistiteľné, kedy a ako by žalovaní porušili žalobcom navrhovaný zákaz, teda kedy a ako by bolo možné pristúpiť k nútenému výkonu tohto zákazu. Uvedené je o to podstatnejšie, že žalobcom označená parcela reg. C nie je vlastnícky usporiadaná, t. j. nie je na ňu založený list vlastníctva. Ak je navrhnuté neodkladné opatrenie vzhľadom na vyššie uvedené nevykonateľné, nemôže splniť účel neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, čo podľa musí takisto viesť k zamietnutiu návrhu. Rovnako súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca neosvedčil ani pripojenými dôkazmi a to trestným oznámením z roku 2015 a rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 10.12.2012 o schválení podpory pre žalovaného v 1. rade, že žalovaní v 1. a v 2. rade užívajú nehnuteľnosť označenú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, hospodária na nej, a že žalobcovi bránia v užívaní tohto pozemku a to hlavne z dôvodu, že ide o listiny z rokov 2012 a 2015, teda bez ohľadu na ich obsah, z týchto listín nemožno mať za osvedčené, že žalovaní v čase rozhodovania súdu prvej inštancie užívali spornú nehnuteľnosť a bránili žalobcovi v jej užívaní, keď právne pomery a ich relevanciu súd posudzuje vždy v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ). Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca teda neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery, ktorá je podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle .

12. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobcu na nariadenie daného neodkladného opatrenia ako nedôvodný.

13. Čo sa týka odvolacej námietky nesprávneho právneho posúdenia Dohody zo dňa 4.6.2020 súdom prvej inštancie, otázka neplatnosti tohto právneho úkonu bude predmetom posudzovania v konaní

vo veci samej na základe riadne vykonaného dokazovania, čo nie je možné v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ).

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcom podaný návrh na nariadenie daného neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ust. ako vecne správne potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť ( ).

17. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v a Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.