Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12Csp-61-2023.pdf
PDF · 115.16 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/61/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 82 990 Bratislava – Ružinov, IČO: 31 320 155 zastúpeným: JUDr. Barbora Tomanová, advokátka, Kollárová 85, 036 01 Martin, IČO: 50 410 199, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXX/XX, XXX XX D., prechodne bytom bez prihlásenia E. XX, XXX XX F., u matky A. B., v konaní o zaplatenie 10 233,01 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.769,36 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.769,36 eur od 11.6.2023 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
IV. Súd zamieta návrh Občianskeho združenia všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, Bratislava na pribratie do konania ako osobitný subjekt.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.07.2023 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 10 233,01 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 11.06.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca - spoločnosť G. H., B. so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu vo výške 11 600 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 18,40 % na zakúpenie osobného motorového vozidla VOLKSWAGEN Tiguan za podmienok uvedených v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú inkorporované v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Žalovaný sa zaviazal predmet financovania splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 60 mesiacov v sume 286,29 eur, pričom dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň XX.XX.XXXX. Súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX je splátkový kalendár, Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. XXXXXXXXX , ktorou bolo zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa na záloh – motorové vozidlo VOLKSWAGEN Tiguan, kúpna zmluva a protokol. Žalovaný nerešpektoval dohodnuté podmienky splácania a neuhrádzal splátky riadne a včas čím porušil Všeobecné obchodné podmienky vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle VOP - Doba trvania zmluvy a spôsoby jej ukončenia, zánik záväzku klienta pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru listom zo dňa XX.XX.XXXX.
Listom zo dňa 31.05.2023 – Predžalobná výzva bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Do dňa podania žaloby žalovaný dlžný sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 10 233,01 eur s prísl., ktorý pozostáva: zo sumy 17 063,65 eur (stĺpec „splátky“ v prehľade splátok a úhrad), pričom súčasťou tejto sumy sú aj nasledovné položky: náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 39,60 eur, úhrady spolu vo výške 6 830,64 eur. Z vyššie uvedenej sumy 17 063,65 eur boli odpočítané úhrady vo výške 6830,64 eur = 10 233,01 eur.
3. K žalobe boli pripojené prílohy: Plná moc, Osvedčenie o registrácii DPH, Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX; Kúpna zmluva medzi AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. a žalovaným zo dňa XX.XX.XXXX spolu s prílohou; Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. XXXXXXXXX zo dňa XXXX.XXXX; prehľad úhrad; predžalobná výzva zo dňa 31.05.2023; oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX; faktúra č. XXXXXXXXXXX – náklady spojené s vymáhaním pohľadávky; výzva k zosplatneniu zo dňa 26.05.2021.
4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínanom konaní dňa XX.XX.XXXX vydal platobný rozkaz sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX, v ktorom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu a trovy konania. Žalovanému sa vydaný platobný rozkaz nepodarilo doručiť a keďže žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci, Okresný súd Banská Bystrica dňa 17.10.2023 vec postúpil Okresnému súdu Humenné na ďalšie konanie.
5. Dňa 22.01.2024 bolo zo strany žalobcu doručené vyjadrenie k výzve súdu, aby žalobca preukázal akým spôsobom skúmal bonitu žalovaného (schopnosť splácať poskytnutý úver). Žiadateľ uviedol na žiadosti priemerný čistý mesačný príjem 863,00 eur. Príjem bol overený dokladmi o príjme. Žiadateľ uviedol Rodinný stav: slobodná a Počet nezaopatrených detí: 0 Žiadateľom uvedené Mesačné finančné výdavky na žiadosti sú vo výške 0,- €. Pre zistenie skutočných výdavkov bol vykonaný dopyt do registra NRKI kde boli zistené reálne výdavky 0,00€ Životné minimum XXX,XX€. Životné minimum pre všetky nezaopatrené deti 0€ Zákonná rezerva 0€ Posúdenie schopnosti splácať bolo vykonané v súlade s opatrením NBS č. 10/2017. PRÍJMY Žiadateľ Príjem klienta XXX,XX VÝDAVKY Iné mesačné výdavky (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón - klientom uvedené) 0,00 Mesačné finančné náklady (splátky úverov, hypoték lízingov - klientom uvedené) 0,00 Počet nezaopatrených detí 0 Životné minimum žiadateľa XXX,XX Životné minimum všetky nezaopatrené deti 0,00 Mesačné splátky klienta uvedené v registri SRBI (splátkové operácie) 0,00 Mesačné splátky klienta uvedené v registri SRBI (kreditné operácie vrátane stavebných úverov, ktoré sa nachádzajú v kreditných operáciách) 0,00 Zákonná rezerva 0,00 VÝSLEDOK: Príjem - Výdavky XXX,XX Splátka úveru XXX,XX. Keďže výsledkom porovnania Príjmov a Výdavkov je suma vyššia ako je výška požadovanej splátky, žiadosť bola schválená. K vyjadreniu boli pripojené aj: výplatná páska žalovaného za obdobie X-X/XXXX, výpis z účtu žalovaného za obdobie X-XX/XXXX, výpis z NRKI zo dňa XX.XX.XXXX.
6. Žalovaný s ak žalobe nevyjadril, pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Pojednávania sa nezúčastnil ani žalobca, ktorý však svoju neprítomnosť vopred ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti.
7. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s obsahom spisu, najmä so žalobou a všetkých pripojených listín, súd zistil tento skutkový stav:
8. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 11 600 eur s fixnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 18,40 %, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 60 splátkami po 286,29 eur, pričom celková čiastka, ktorú mal uhradiť, bola vo výške 17 177,40 eur. RPMN bola uvedená vo výške 18,40 %, priemerná RPMN bola uvedená vo výške 10,94 %. Prvá splátka úveru bola splatná dňa XX.XX.XXXX, ďalšie splátky boli splatné vždy 24. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti mal byť dňa XX.XX.XXXX.
V Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX v časti Práva a povinnosti klienta – Omeškanie s úhradou splátok v druhom neočíslovanom odseku, prvá veta je uvedené, že: V prípade ak sa Spoločnosti nepodarí vymôcť svoju pohľadávku mimosúdne, pričom klient je v omeškaní s úhradou jednej splátky po dobu dlhšie ako tri mesiace dôjde k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a k vyúčtovaniu zmluvného vzťahu.
V Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX v časti Práva a povinnosti klienta – Omeškanie s úhradou splátok v predposlednej vete je uvedené, že: Klient je povinný uhradiť náklady spojené s vymožením pohľadávky Spoločnosti zmluvným partnerom.
9. Žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX označeným ako „Výzva k zaplateniu“ oznámil žalovanému, že má nedoplatok v sume 858,87 eur (3 splátky), zároveň žalovanému poskytol 5-dňovú lehotu na úhradu. Žalobca upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia úveru, na základe ktorého budú požadovať uhradenie celej dlžnej sumy naraz vrátane nákladov spojených s vymáhaním.
10. Žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX označeným ako „Oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru“ oznámil žalovanému, že nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej vo výzve riadne a včas neuhradil, jeho dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Dlžná čiastka ku dňu 23.09.2021 predstavuje sumu v celkovej výške 10 233,01 eur.
11. Žalobca listom zo dňa 31.05.2023 označeným ako „Predžalobná výzva“ oznámil žalovanému, že voči nemu evidujú nedoplatok na splátkach v celkovej výške 10 233,01 eur, ktorý žiadali uhradiť v lehote 3 dní od doručenia výzvy.
12. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného vyplýva, úver bol zosplatnený dňa XX.XX.XXXX, kedy bol zostatok žalovaného vo výške 10 233,01 eur. Žalovaný ako poslednú uhradil splátku splatnú dňa XX.XX.XXXX a to úhradou zo dňa XX.XX.XXXX. Splátky splatné dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX neuhradil, neuhradil ani faktúru s nákladmi spojenými s vymáhaním vo výške 39,60 eur splatnú dňa XX.XX.XXXX. Žalobca vyúčtoval žalovanému splátky spolu vo výške 17 063,65 eur, žalovaný uhradil sumu vo výške 6 830,64 eur, zostatok je vo výške 10 223,01 eur.
13. Žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť poskytnutého úveru po splnení zákonných podmienok - uplynutí troch mesiacov od omeškania zaplatenia splátky (splátky splatné dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX) a súčasnom upozornení žalovaného na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti (výzva zo dňa 26.05.2021).
14. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“); spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
16. Podľa § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesiem byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 1a ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 11 600 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať štandardnou mesačnou splátkou vo výške 286,29 eur. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne predpisy spotrebiteľského charakteru. Pre posúdenie okolnosti, či ide o spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje (zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva), ale dôležité je, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi na jednej strane a inými úvermi na druhej strane, v ktorom prípade možno vzťah posudzovať ako obchodný, spočíva predovšetkým v charaktere subjektov takéhoto vzťahu. Žalobca je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorému bol poskytnutý úver za účelom zakúpenia osobného motorového vozidla.
19. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ fakticky vo väčšine prípadov možnosť tieto podmienky ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv, keďže sa vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Ochrana spotrebiteľa sa týka najmä formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
20. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je ochrana zavedená smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Čl. 6 ods. 1 tejto Smernice 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel.
21. Pretože v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd skúmal aj skutočnosť, či žalobca pred uzavretím zmluvy so žalovaným skúmal bonitu t.j. schopnosť žalovaného splácať úver. Povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa chráni nielen samotného spotrebiteľa pred negatívnymi dôsledkami neschopnosti splácať úver, ale sprostredkovane aj spoločnosť ako celok, nakoľko predchádza negatívnym sociálnym dôsledkom platobnej neschopnosti v podobe pádu spotrebiteľa a osôb na ňom závislých do verejnej sociálnej siete, narušených rodinných a sociálnych vzťahov a pod. V neposlednom rade chráni aj veriteľov, lebo odborné posúdenie bonity spotrebiteľa pri žiadosti o ďalší úver znižuje riziko veriteľov, ktorí rovnakému spotrebiteľovi poskytli úvery alebo iné služby už skôr. Veriteľ má teda zákonnú povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa, pričom vzhľadom na požiadavku odbornej starostlivosti je povinný subjektívne údaje poskytnuté spotrebiteľom overiť minimálne u zamestnávateľa a zistené údaje konfrontovať s údajmi z verejne dostupných databáz.
Z vyjadrenia žalobcu má súd za to, že právny predchodca žalobcu dostatočným spôsobom skúmal bonitu vzhľadom na výšku poskytnutého úveru a vzhľadom na príjem a výdavky žalovaného. Aj z výpisu NRKI vyplynulo, že žalovaný nemá zvýšené výdavky na splácanie iných úverov.
22. V predmetnej veci je však potrebné konštatovať aj to, že zmluva je v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby neplatná, a to aj pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi.
23. Dobré mravy (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.
24. Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie poskytnutie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu, a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi, nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
25. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
26. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu od 1 do 5 rokov v I. XXXX, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 5,29 % ročne (dvojnásobok je o výške 10,58 %). Výška úrokovej sadzby pôžičky dohodnutá medzi veriteľom a žalovaným bola 18,40 % ročne. Úroková sadzba predmetného spotrebiteľského úveru je tak viac ako o 100 % vyššia ako priemerná sadzba úrokov pri úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období. Súd je toho názoru, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o pôžičke je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
27. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
28. Súd má vzhľadom na vyššie uvedené, za to, že dohoda o úroku je v rozpore s dobrými mravmi a preto v zmysle cit. zákonných ustanovení je táto časť zmluvy neplatná. Z neplatnej dohody nemôže vzniknúť právo na plnenie.
29. Súd dospel k záveru, že žalobca má nárok iba na sumu 4 769,36 eur - z dôvodu, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 11 600 eur a v prospech žalobcu žalovaný uhradil sumu 6 830,64 eur. Vyššie uvedené je zrejmé zo žalobcom predloženého prehľadu úhrad. Preto súd priznal žalobcovi iba rozdiel medzi poskytnutou sumou a vrátenou sumu t.j. 4 769,36 eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
30. Súd priznal žalobcovi aj uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 5% ročne, ktorý je určený v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a s podanou žalobou z dlžnej istiny, ktorý plynie od 11.06.2023 (po uplynutí lehoty na plnenie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti) do zaplatenia.
31. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, pripadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy vo výške 10 233,01 eur s príslušenstvom, pričom žalobcovi bola priznaná suma 4 769,36 eur s príslušenstvom (nepriznaná bola vo výške 5 463,65 eur), z čoho vyplýva, že žalobca mal v konaní úspech 46 % a žalovaný mal úspech 54
%. Nakoľko miera úspechu žalovaného a úspechu žalobcu je približne na rovnakej úrovni súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.
33. Dňa 29.02.2024 bol súdu doručený návrh na pribratie do konania, ktorým Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (ďalej len ako „združenie“) navrhlo súdu, aby bolo pribraté do konania na stranu žalovaného ako osobitný subjekt. V tomto návrhu združenie tiež uviedlo, že je združením, ktoré podporuje a pomáha všetkým spotrebiteľom na území SR v ochrane ich práv v zmysle platnej legislatívy. Poukázalo na ust. § 95 ods. 1, § 157 ods. 2, čl. 6 a čl. 16 ods. 1 základných princípov CSP. Zároveň združenie požiadalo súd o zaslanie výzvy žalovanému s prílohou tohto návrhu, v ktorej mu súd uloží povinnosť v lehote 10 dní sa vyjadriť, či súhlasí so vstupom združenia do konania na jeho stranu a v prípade, ak sa žalovaný v súdom určenej lehote nevyjadrí, súd bude predpokladať, že proti vstupu združenia nemá námietky.
Súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na pribratie združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného. Združenie nepredložilo súhlas žalovaného s jeho pribratím do konania. K žiadosti združenia o zabezpečenie stanoviska žalovaného ohľadne jeho pribratia do konania prostredníctvom súdu je potrebné konštatovať, že súd nemôže nahrádzať povinnosť združenia zabezpečiť si súhlas strany sporu s jeho vstupom do konania ako osobitného subjektu. Nie je možné žiadať, aby súd takýto súhlas zabezpečil namiesto združenia, lebo súdu takáto povinnosť vyplýva iba v prípade, ak rozhoduje o pribratí osobitného subjektu bez návrhu. V ostatných prípadoch musí predložiť súhlas spolu s procesným návrhom subjekt, ktorý žiada, aby bol do konania pribratý ako osobitný subjekt na ochranu práv spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené v IV. výroku tohto rozhodnutia a občianske združenie do konania ako osobitný subjekt nepribral.
Poučenie:
Proti výroku č. IV tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.
Proti výrokom č. I, II a III je prípustné odvolanie, ktoré možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.