Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-7-2020.pdf
PDF · 88.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, vo veci starostlivosti o maloletú Z. E., E.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, dieťa rodičov: matky O. E., E.. XX.XX.XXXX, I. Z.Á., P. XXX/XX a otca S. D., E.. XX.XX.XXXX, J. I. F. Z., o výživnom otca k maloletej, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Matka maloletej sa návrhom doručeným dňa 18.02.2020 domáha zvýšenia výživného otca k maloletej dcére zo sumy 80,-€ na sumu 150,-€. Návrh na zvýšenie výživného odôvodnila tak, že dieťa dorástlo do dámskej veľkosti obuvi a odevov, zvýšili sa náklady na učebné pomôcky, školské aktivity a životné náklady.
2. Otec má trvalý pobyt evidovaný v obci Z.. Súd zisťoval miesto jeho aktuálneho pobytu, pretože zásielky doručované v mieste trvalého pobytu si nepreberal. Zo správy obce z 01.06.2020 vyplynulo, že napriek tomu, že má v obci Z. evidovaný trvalý pobyt, dlhodobo sa tam nezdržiava a ani obci nie je známe miesto jeho aktuálneho pobytu. To nevyplýva ani zo správy sociálnej poisťovne ani miestne príslušného ÚPSVaR. Nie je vo výkone väzby ani trestu. Nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 13.07.2015 ani poberateľom pomoci v hmotnej núdzi ani žiadnych iných dávok a príspevkov od 01.07.2016.
3. Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril, súd konal v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP, doručoval mu písomnosti náhradným spôsobom podľa § 116 CSP.
4. Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť.
5. Súd výsluchom matky maloletej a oboznámením listinných dôkazov zistil pre právne posúdenie otázky výživného a úpravy styku tento rozhodný skutkový stav.
6. O výživnom na maloletú bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 5P/146/2012-152 z 11.02.2014, právoplatným dňa 13.03.2014 tak, že bolo otcovi zvýšené výživné k maloletej na sumu 80,-€ mesačne od 01.11.2012. V čase posledného súdneho rozhodnutia maloletá navštevovala 2. ročník ZŠ, mala poruchy sústredenosti, navštevovala psychologickú poradňu, navštevovala tanečný krúžok, kde sa platí 42,-€ ročne. Matka bola do 31.12.2012 zamestnaná s čistým príjmom 284,26-€ mesačne. Od 01.01.2013 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Bývala v spoločnej domácnosti s rodičmi a dcérou, prispievala na rodičom na bývanie sumou 70,-€ mesačne. Otec dieťaťa bol do 15.02.2011 zamestnaný v spol. Kaufland Slovenská republika v.o.s., pracovný pomer
skončil dohodou. V roku 2010 bol jeho čistý mesačný priemerný príjem 463,03-€. O maloletú sa riadne nezaujímal, ani výživné riadne neplatil. Pred nástupom výkonu trestu býval u družky. Mal aj vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu určenú súdom vo výške 40,-€ mesačne.
7. Podľa odpisu z registra trestov otec maloletej bol viackrát súdne trestaný, naposledy bol prepustený z výkonu trestu dňa 16.06.2016, odsúdený bol pre prečin zanedbania povinnej výživy.
8. Podľa správy o šetrení pomerov v rodine z 09.04.2020 matka je aktuálne nezamestnaná, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Bola jej priznaná dávka v nezamestnanosti aktuálne 280,-€. Poberá prídavok na dieťa a náhradné výživné. S dieťaťom a starými rodičmi býva v 3-izbovom byte, kde sa podieľa na výdavkoch na bývanie sumou 200,-€ mesačne. Okrem toho uvádza výdavky na stravu v sume 100-150,-€ mesačne, poistenie auta 74,-€ ročne, stavebné sporenie 50,-€ mesačne. zdravotné poistenie svoje a dcéry 33,-€ mesačne. Maloletá je žiačka 8. ročníka ZŠ. R. Jašíka v Partizánskom. Otec na výživu dieťaťa neprispieva. Otcove majetkové a rodinné pomery sa nepodarilo prešetriť.
9. Podľa správy sociálnej poisťovne sú evidované zamestnania otca od 05.02.2018 do 31.01.2019, keď na dohodu o pracovnej činnosti pracoval pre Petra Ollera -INTERGIPS, Nitrianske Pravno. jeho vymeriavací základ bol cca58,-€ mesačne. Pre rovnakého zamestnávateľa pracoval na dohodu o pracovnej činnosti aj od 01.02.2019 do 18.08.2019, s vymeriavacím základom 60,-€ mesačne.
10. Matka maloletých na pojednávaní uviedla, že bola naposledy s otcom dieťaťa keď malo dva - tri roky, keď bol prvý súd o výživné. Otec sa maloletú Z. sa nezaujíma, výživné neplatí. Náhradné výživné matka poberá asi 4-5 rokov. O otcovi dieťaťa nemá absolútne žiadnu informáciu. Matka býva s dcérou a so svojimi rodičmi, obaja poberajú starobný dôchodok. V 3-izbovom byte má s dcérou spoločnú izbu. Pokiaľ jej to finančne vychádzalo, prispievala rodičom na bývanie vrátane energií a poplatku za komunálny odpad sumu 200 € mesačne. Odkedy je nezamestnaná im dáva iba asi 50,-€ a urobí nejaké nákupy. V súvislosti so zdravotným stavom dcéry nemá mimoriadne výdavky, dcéra nemá žiadne krúžky ani záujmové aktivity, ktoré by boli platené. Byt, ktorý obýva, je vo vlastníctve rodičov. Na stavebnom sporení má nasporených cca 5000,-€. Platí úrazové poistenie pre seba a dcéru, zmluvu robil jej otec, keď pracovala. Má brata, ten s nimi nebýva, má už svoju rodinu, rodičia jej pomáhajú so starostlivosťou o dcéru, niekedy aj finančne. Asi rok a pol robila opatrovateľku prostredníctvom Mestského úradu v Banskej Štiavnici, nerozumela si však s klientkou, tak s touto prácou skončila. Poslednú dobu po nej klientka už veľa chcela mimo toho, čo mala v pracovnej náplni. Išlo o formu opatrovateľského príspevku. Predtým bola zamestnaná v Nitrianskych Sučanoch v domove dôchodcov. Za opatrovanie príjem 400 € za pani a 400 € za pána.
11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. 12. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
13. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti
povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
14. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
15. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. Základným pravidlom, ktorým sa súd riadi pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti je to, že dieťa by sa malo podieľať na životnej úrovni rodičov, čo vyplýva z § 62 Zákona o rodine. Životná úroveň dieťaťa sleduje životnú úroveň rodičov v obidvoch smeroch, t.j. ak u rodičov nepoklesne z dôvodov zavinených (napr. svojvoľné vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania), je dôvodné premietnutie tejto skutočnosti aj do výživného.
20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa to v dôsledku plynutia času dospievania a v tom zmysle vyšším výdavkom na dieťa, no túto skutočnosť nemožno považovať za dôvod zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu, pretože nebolo zistené, a ani nemožno dôvodne predpokladať, že by sa životná úroveň otca zvýšila. Naopak, od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa zvýšila životná úroveň matky, či jej objektívna schopnosť nadobudnúť určitý príjem, čo je potrebné na účely výživného zohľadniť. Je potrebné uviesť, že už pôvodne určené výživné otca je určené na základe fikcie o objektívnej schopnosti nadobudnúť určitý príjem, v čase poslednej úpravy nemal žiaden príjem, to však zavinene. Aj v súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, že otec detí nie je schopný sa zamestnať, z určitého dôvodu však formálne a možno ani reálne zamestnaný nie je. Naposledy, pokiaľ pracoval bol schopný dosiahnuť príjem cca 463,-€ mesačne. Súd mu určil výživné 80,-€ t.j. 17,27% predpokladaného čistého príjmu na dieťa. Otec mal dva vyživovacie povinnosti a tie stále má. Hoci by aj bolo výživné na jedno z detí inej matky určené nižšie, nemožno ho kompenzovať vyšším výživným u druhého dieťaťa, pretože zmena výživného u neho bola vždy naviazaná na potrebu súčasného konania o výživnom všetkých detí nie tej istej matky. 17,27% t.j. predpokladaných cca 34,5% čistej mzdy u dvoch detí je primeraná časť príjmu na výživu dvoch detí. Skutočné bydlisko otca a jeho majetkové pomery sú dlhodobo neznáme. Aj zo správy sociálnej poisťovne je zrejmé, že pokiaľ tento pracoval nie krátko len na dohodu o pracovnej činnosti formálne za 60,-€ mesačne, tak nemohlo ísť o reálny príjem, alebo jediný príjem otca detí, pretože viazať sa na zamestnanie s takým nízkym príjmom namiesto riadneho zamestnania nemá žiadne ekonomické dôvody. Na druhej strane však je zrejmé, že pokiaľ aj otec detí príjem má, neformálne je vyplácaný "na ruku", či pracuje v zahraničí, tak sú jeho majetkové pomery v podstate nepreskúmateľné. Tak súd nevychádza z toho, že otec nemá príjem žiaden, nemôže ani vychádzať z toho, že sa oproti doposiaľ zistenému fiktívny príjem zvýšil. Čo však súd zistil, že matka sa nesprávala ekonomicky zodpovedne pokiaľ ide jej príjmy a výdavky. Síce možno prisvedčiť tomu, že nemusela byť spokojná v zamestnaní, zamestnania sa vzdať za situácie, že nemá zabezpečené nové a stane sa poberateľkou podpory v nezamestnanosti sa javí byť správanie, ktorým sa bezdôvodne vzdala výhodnejšieho príjmu. Na viac
sa aj jej výdavková časť rozpočtu - sporenie, poistenia javí byť neekonomická, pretože vyčleňovanie peňazí na sporenie či dobrovoľné poistenie by malo prichádzať do úvahy vtedy, pokiaľ je zabezpečené primerané hradenie všetkých bežných nákladov na živobytie, nie je ekonomické ešte viazať prostriedky, ktoré je pravidelne potrebné vynakladať na ubytovanie, stravu, hygienu, ošatenie a pod. O to viac, pokiaľ matka má zabezpečené bývanie u rodičov, teda nie je odkázaná na to, že musí hradiť všetky výdavky vrátanie bývania sama bez pomoci za seba a maloleté deti.
21. Súd teda návrh matky zamietol z vyššie uvedených dôvodov, pretože zvýšenie výživného by bolo fikciou nezaloženou na majetkových pomeroch otca, nezohľadňovalo by neekonomické správanie matky, ktorá sa vzdala výhodnejšieho zamestnania, a keďže si otec vyživovaciu povinnosť neplní, stalo by sa v podstate akousi zvýšenou štátnou dávkou, ktorá by preniesla ničím neodôvodnenú potrebu zvýšiť výživné na štát v podobe náhradného výživného.
22. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože návrh na priznanie trov konania nebol podaný.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.