Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/31/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci navrhovateľa I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu Kúpele Brusno, a.s. „ v konkurze", so sídlom Kúpeľná 1, 976 62 Brusno, IČO: 31 642 314, proti odporcovi Eastern Investment Company s.r.o., so sídlom Kúpeľná 1 , 976 62 Brusno, IČO: 46 238 930, zastúpenému Advokátska kancelária, Hrčka-Sabó, s.r.o., Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, IČO: 51433842, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -280 zo dňa 30. decembra 2019 takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -280 zo dňa 30.decembra 2019 potvrdzuje.

II. Navrhovateľovi priznáva proti odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením uložil odporcovi, aby sa zdržal nakladania s hnuteľnými vecami, ktoré predstavujú predmet nájmu podľa Zmluvy o nájme hnuteľnej veci zo dňa 20.6.2014, v znení dodatku č. 1 zo dňa 2.2.2015, dodatku č. 2 zo dňa 30.12.2015, dodatku č. 3 zo dňa 29.12.2017, dodatku č. 4 zo dňa 19.1.2018 a dodatku č. 5 zo dňa 28.12.2018 a predmet nájmu podľa Zmluvy o nájme hnuteľnej veci zo dňa 21.8.2014, v znení dodatku č. 1 zo dňa 25.3.2015, dodatku č. 2 zo dňa 15.4.2015, dodatku č. 3 zo dňa 29.12.2017, dodatku č. 4 zo dňa 19.1.2018 a dodatku č. 5 zo dňa 28.12.2018, uzatvorených medzi odporcom a úpadcom, a zároveň ktoré predstavujú vnútorné vybavenie a zariadenie prevádzky podniku úpadcu v Kúpeľnom dome POĽANA ( ďalej len „ Hnuteľné veci“ ), a to najmä, aby tieto hnuteľné veci nepreviedol na inú osobu vkladom do majetku tretej osoby, kúpnou, zámennou, darovacou alebo akoukoľvek inou zmluvou, aby tieto hnuteľné veci nezaťažil akýmikoľvek ťarchami alebo bremenami, nie však výlučne, vecným bremenom, záložným právom, predkupným právom ani ťarchou a aby tieto hnuteľné veci neprenajal a ani inak neprenechal do užívania tretej osobe odlišnej od úpadcu, a to až do okamihu speňaženia podniku úpadcu.

2. Ďalším výrokom napadnutého uznesenia súd uložil odporcovi, aby sa zdržal uzavretia akýchkoľvek právnych úkonov s povahou zmluvy o budúcej zmluve, ktorými by sa zaviazal previesť vlastnícke právo k hnuteľným veciam vkladom do majetku tretej osoby, kúpnou, zámennou, darovacou alebo akoukoľvek inou zmluvou, ktorej predmetom by bol prevod vlastníckeho práva alebo zaťaženie týchto hnuteľných vecí akýmikoľvek ťarchami, bremenami alebo predkupným právom, alebo prenájom týchto h_nuteľných vecí tretej osobe odlišnej od úpadcu.

3. Ďalším výrokom napadnutého uznesenia súd uložil odporcovi, aby sa zdržal akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu a premiestneniu hnuteľných vecí z prevádzky podniku úpadcu v Kúpeľnom dome POĽANA, a to až do okamihu speňaženia podniku úpadcu.

4. Zároveň súd rozhodol, že navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva a tiež rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,-Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ na podporu svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že odporca a úpadca uzatvorili dňa 20.6.2014 Zmluvu o nájme hnuteľnej veci, na základe ktorej odporca ( v danom čase s obchodným menom Kúpele Brusno Pictures s.r.o. ), ako prenajímateľ prenajal úpadcovi, ako nájomcovi hnuteľné veci špecifikované v čl. II. ods. 1 tejto zmluvy ( ďalej len „Nájomná zmluva I.“ ). Predmet nájmu tvorí najmä súbor nábytku a hnuteľných vecí ako vybavenie priestorov ubytovacieho zariadenia úpadcu, presne špecifikovaných v Prílohe č. 4.1.3. Zmluvy o finančnom leasingu č. 1914/14 uzatvorenej medzi odporcom a leasingovým prenajímateľom BPT LAESING, a.s. dňa 19.6.2014. Za užívanie prenajatých vecí sa úpadca ako nájomca zaviazal uhrádzať nájomné v sume 5.400,- Eur bez DPH mesačne. Nájomná zmluva I. bola uzatvorená na dobu určitú do 19.6.2019. Nájomná zmluva I. bola následne dohodou zmluvných strán upravená celkom piatimi dodatkami. Dodatkom č. 3 a najmä Dodatkom č. 5 boli podmienky Nájomnej zmluvy I. vo vzťahu k úpadcovi, ako nájomcovi podstatne zhoršované a čoraz viac znevýhodňujúce voči úpadcovi. Odporca a úpadca uzatvorili dňa 21.8.2014 Zmluvu o nájme hnuteľnej veci, na základe ktorej odporca ako prenajímateľ prenajal úpadcovi ako nájomcovi hnuteľné veci, špecifikované v čl. II. tejto zmluvy ( ďalej len „ Nájomná zmluva II.“). Predmet nájmu tvorí najmä súbor nábytku ako vybavenie izieb nachádzajúcich sa v priestoroch ubytovacieho zariadenia úpadcu, presne špecifikovaný v preberacom protokole zo dňa 21.8.2014. Za užívanie prenajatých vecí sa úpadca ako nájomca zaviazal uhrádzať nájomné v sume 7.500,-Eur bez DPH štvrťročne. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.6.2019. Nájomná zmluva II. bola následne dohodou zmluvných strán upravená celkom piatimi dodatkami. Už Nájomná zmluva II. bola pre úpadcu nevýhodná, keď napr. stanovila povinnosť úpadcu poskytnúť za ktorúkoľvek z hnuteľných veci, ktorá tvorila predmet nájmu, v prípade jej straty a/alebo odcudzenia náhradu vo výške nadobúdacej hodnoty, a jednotlivými dodatkami, najmä Dodatkom č. 5 boli podmienky Nájomnej zmluvy II. vo vzťahu k úpadcovi ako nájomcovi ešte viac zhoršované a čoraz viac znevýhodňujúce voči úpadcovi.

6. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na spriaznenosť úpadcu a odporcu v čase uzatvárania oboch nájomných zmlúv. Zároveň pri odporcovi je podľa navrhovateľa zrejmá prepojenosť medzi štatutárom úpadcu pánom M., ktorý bol štatutárom odporcu v rovnakom období, kedy bol jediným spoločníkom odporcu p. Ľubomír Pauk, ktorý sa stal neskôr namiesto pána Hrčku aj jediným konateľom odporcu. Napriek zmene konateľa odporcu a zároveň koordinovaným postupom pána Q. M. ako predsedu predstavenstva úpadcu a pána S. F., ako konateľa odporcu boli následne uzatvárané k obom nájomným zmluvám dodatky, ktorými neúmerne narástla výška nájomného v neprospech úpadcu, pričom výška nájomného je v absolútnom nepomere k hodnote prenajímaného majetku. Navrhovateľ tvrdí, že dodatkami boli zároveň dohodnuté medzi zmluvnými stranami také zmeny, z ktorých je už na prvý pohľad zrejmý ich nelegitímny cieľ, a to v podobe úplného znevýhodnenia úpadcu, ako nájomcu ( preddavkové platby mesiac/pol roka vopred, zmluvná pokuta vo výške nezaplateného nájomného do roku 2034 pri skončení nájomných zmlúv z akéhokoľvek dôvodu, a pod. ) a zároveň za účelom dosiahnutia neúmerne vysokého nájomného. Podľa navrhovateľa koordinovaný postup oboch pánov vychádza z vedomia, že prenajímaný hnuteľný majetok predstavuje kompletné zariadenie prevádzky úpadcu, bez ktorého je prevádzkovanie úpadcu nemožné. Nakoľko správca posúdil úkony úpadcu pri uzatváraní nájomných zmlúv a predovšetkým ich dodatkov ako znevýhodňujúce právne úkony, alternatívne ako ukracujúce právne úkony voči konkurzným veriteľom úpadcu, inicioval voči odporcovi súdne konania podaním žalôb o určenie neúčinnosti právnych úkonov úpadcu, ktoré sú vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. a č.k. . Napriek skutočnosti, že si odporca uplatňuje nárok na zaplatenie nájomného z titulu Nájomnej zmluvy I. a Nájomnej zmluvy II. a zároveň tvrdí, že je vlastníkom všetkých hnuteľných vecí, ktoré tvoria predmet nájmu podľa uvedených zmlúv, správca má odôvodnené pochybnosti o vlastníckom práve odporcu, nakoľko toto mu do dnešného dňa nebolo relevantným spôsobom preukázané, a to napriek tomu, že správca žiadal odporcu o poskytnutie súčinnosti a predloženie titulu nadobudnutia hnuteľného majetku. Správca zároveň nemá jednoznačne preukázané, že by bol hnuteľný majetok

vo vlastníctve úpadcu, avšak nie je mu zatiaľ zrejmé, kto je vlastníkom tohto hnuteľného majetku, a teda aj subjektom oprávneným s týmto majetkom nakladať a nárokovať si nájomné za jeho užívanie. Navrhovateľ zároveň tvrdil, že pri predmetoch nájmu, tak ako boli špecifikované v Nájomnej zmluve I. a v Nájomnej zmluve II. a zároveň aj pri ich prevodoch, viaceré položky, ktoré vzhľadom na svoju povahu nie sú spôsobilé byť predmetom nájmu, keďže sa jedná napríklad o určité stavebné úkony, montáž alebo majetok, ktorý je súčasťou stavby vo vlastníctve úpadcu, a preto nemôže byť predmetom nájmu prenajímaným treťou osobou úpadcovi. Hnuteľný majetok, ktorý je predmetom nájmu podľa Nájomnej zmluvy I. a Nájomnej zmluvy II., bol na základe viacerých kúpnych zmlúv uzatvorených v minulosti predmetom predaja medzi vzájomne spriaznenými osobami, pričom na konci tohto reťazca má byť údajne odporca ako súčasný vlastník. Predmetné kúpne zmluvy, resp. z nich vyplývajúce zdaniteľné obchody, boli zo strany správcu dane preverované v rámci viacerých daňových kontrol u jednotlivých subjektov z tohto reťazca, výsledkom ktorých bolo zakaždým neuznanie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu a dorúbenie dane, pričom rozhodnutia správcu dane boli následne potvrdené odvolacím správnym orgánom, v dôsledku čoho boli zo strany kontrolovaných subjektov podané žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR. Jedným zo žalobcov bol dokonca aj samotný odporca. Krajský súd v Banskej Bystrici následne vždy žaloby zamietol, nakoľko postup správcu dane odvolacieho správneho orgánu posúdil ako správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 16.11.2016, ktorým súd žalobu odporcu (v tomto konaní) zamietol. Navrhovateľ poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 30.4.2012 potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 26.9.2013, pričom v odôvodneniach uvedených špecifikovaných rozsudkoch boli obchodné transakcie, ktorými dochádzalo k postupnému predaju hnuteľného majetku, ktorý je predmetom nájmu podľa Nájomnej zmluvy I. a Nájomnej zmluvy II, posúdené ako transakcie založené na vytvorení umelej situácie, ktorá bola základom pre zneužitie systému DPH, a to napriek formálne dodržaným podmienkam stanoveným v Zákone o DPH, ktoré viedlo k získaniu daňovej výhody, ktoré bolo hlavným cieľom predmetných plnení. Vo všetkých uvedených rozsudkoch je opísaný rovnaký reťazec obchodov uzatvorených medzi spriaznenými osobami, predmetom ktorých bol zakaždým rovnaký hnuteľný majetok, t.j. predmet nájmu oboch nájomných zmlúv, ktorý je zároveň interiérovým zariadením podniku úpadcu. Podľa rozsudku z roku 2016 mal byť predmet nájmu (nábytok) nadobudnutý spoločnosťou HEPAR, s.r.o. v rokoch 2005 až 2007, ktorá ho predala spoločnosti MORAVIA WINE, s.r.o., ktorá ho ďalej predala úpadcovi a ten následne predmetný majetok previedol na spoločnosť BIC TRADE s.r.o., ktorá ho ďalej predala spoločnosti WORLD PHARM, s.r.o. , ktorá ho previedla na odporcu. V rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. zo dňa 16.11.2016 sa uvádza, že nábytok ( t.j. predmet nájmu podľa Nájomnej zmluvy I. a Nájomnej zmluvy II. ) nikdy nebol prepravený, vždy sa nachádzal na jednom mieste v Liečebnom dome POĽANA a vždy bol výlučne používaný len úpadcom na jeho podnikateľské účely. V rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 30.4.2012 sa zároveň uvádza ďalšia podstatná a upresňujúca informácia, a to skutočnosť, že spoločnosť HEPAR, s.r.o. má podľa svojho účtovníctva nákup zariadenia ( t.j. predmetu nájmu podľa Nájomnej zmluvy I. a Nájomnej zmluvy II.) zaúčtovaný od dodávateľa Kúpele Brusno, a.s. v rokoch 2005, 2006 a 2007 v celkovej výške 4.385.606,64 Eur. Vo vzťahu k úhrade kúpnej ceny pri jednotlivých transakciách je v predmetnom rozsudku zároveň uvedené, že kúpna cena nebola zaplatená reálnymi finančnými prostriedkami, ale zaplatenie sa opakovane deklarovalo formou dohôd o započítaní pohľadávok a zmlúv o postúpení pohľadávok. V zmysle predmetného rozsudku v rámci opísaného reťazca obchodných transakcií nebolo preukázané skutočné dodanie nábytku, nakoľko „ za dodanie tovaru nie je možné považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré skutočné dodanie tovarov len predstierajú“. V nadväznosti na uvedené má správca odôvodnené pochybnosti o tom, či odporca vôbec mohol platne nadobudnúť hnuteľný majetok, ktorý ďalej prenajíma úpadcovi na základe Nájomnej zmluvy I. a Nájomnej zmluvy II. Z odôvodnení uvedených rozsudkov vyplýva, že správcovi odôvodnene vznikajú pochybnosti o platnosti jednotlivých prevodov, ktoré predchádzali údajnému nadobudnutiu vlastníckeho práva odporcu k hnuteľnému majetku, ktorý je predmetom nájmu. Právne úkony, ktorými malo dôjsť k prevodu tohto hnuteľného majetku môžu byť v dôsledku absencie vážnosti vôle zmluvných strán podľa (ďalej len „“ ) absolútne neplatnými. Podľa názoru správcu je v danom prípade namiestne odôvodnené podozrenie, že jednotlivé kúpne zmluvy, na základe ktorých sa v opísanom reťazci prevádzal predmetný hnuteľný majetok boli len simulovanými právnymi úkonmi, ktorými sa predstieral prevod vlastníckeho práva, avšak skutočným úmyslom vzájomne prepojených zmluvným strán bolo získanie daňovej výhody vo forme nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Navrhovateľ má pochybnosť o platnosti Nájomnej zmluvy I. a

Nájomnej zmluvy II. Navrhovateľ má za to, že ostáva otázne, kto je skutočným vlastníkom predmetného hnuteľného majetku, a teda kto je ako vlastník s ním oprávnený nakladať.

7. Navrhovateľ odôvodňoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj ohrozením prevádzky podniku úpadcu, nakoľko predmety nájmu podľa Nájomnej zmluvy I. a Nájomnej zmluvy II. sú nevyhnutné na zachovanie prevádzky podniku úpadcu. Jedná sa o kompletné interiérové vybavenie ( nábytok ) ubytovacieho zariadenia úpadcu. Navrhovateľ konštatoval, že sa mu nepodarilo osobne skontaktovať s odporcom, kontakt zabezpečoval len A., cez ktorého odporca správkyni odkázal, že súčinnosť neposkytne, nakoľko vyžiadané podklady považuje za také, ktoré obsahujú obchodné tajomstvo. Otázka uzatvorenia dodatkov k Nájomnej zmluve I. a Nájomnej zmluve II. bola predmetom rokovania aj na zasadnutí veriteľského výboru úpadcu dňa 10.7.2019, pričom veriteľský výbor správcovi neudelil záväzný pokyn na uzatvorenie dodatkov práve z dôvodu, že vlastnícke právo odporcu a tak isto reálne užívanie hnuteľného majetku úpadcom spochybňoval a z tohto dôvodu požiadal správcu o vykonanie inventarizácie hnuteľného majetku, ktorý má byť predmetom nájmu podľa Nájomnej zmluvy I. a Nájomnej zmluvy II. Už na predmetnom zasadnutí veriteľského výboru správca poukázal na možnosť vkladania peňažných prostriedkov na nájomné do súdnej úschovy až do okamihu preukázania vlastníckeho práva odporcu. Pri inventarizácii majetku boli zistené značné nezrovnalosti, ako absencia viacerých hnuteľných vecí v prevádzke úpadcu alebo duplicitné evidovanie hnuteľných vecí ( ktoré majú byť predmetom nájmu ) aj v účtovníctve úpadcu.

8. Odporca dňa 30.9.2019 doručil správcovi výpoveď z Nájomnej zmluvy I. a z Nájomnej zmluvy II. a listom zo dňa 1.10.2019 správca oznámil odporcovi, že ním uplatnené pohľadávky proti podstate z titulu nájomného na základe Nájomnej zmluvy I. a Nájomnej zmluvy II. neuznáva v celom rozsahu a vyzval odporcu na podanie žaloby v súlade s . Člen veriteľského výboru a zároveň najväčší zabezpečený veriteľ úpadcu na zasadnutí veriteľského výboru, zvolaného správcom ako reakcia na doručenie výpovedi odporcu, poukázal v súvislosti s doručenými výpoveďami aj na skutočnosť, že spoločnosť odporcu bola až do 25.10.2014 dcérskou spoločnosťou úpadcu so 100 % obchodným podielom úpadcu na jej základnom imaní. Na základe rozhodnutia úpadcu zo dňa 15.10.2014 vo forme Notárskej zápisnice N 839/2014 NZ 38234/2014, vykonaného počas zákonnej reštrukturalizácie úpadcu, došlo k zlúčeniu spoločnosti odporcu so spoločnosťou IT WORLD COMPANY s.r.o., IČO: 47 250 313 a k zániku účasti úpadcu v spoločnosti odporcu, pričom jediným spoločníkom spoločnosti odporcu sa stal pán S.. Tento úkon úpadcu bol vykonaný bez akéhokoľvek právneho a ekonomického odôvodnenia a jeho dôsledkom je presunutie výnosov z prenájmu hnuteľného majetku nevyhnutného pre prevádzku podniku úpadcu z úpadcu na pánaE.. Vo vzťahu k rozhodnutiu úpadcu, ako jediného spoločníka podal správca ďalšiu odporovaciu žalobu, ktorá je vedená na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. .

9. Dňa 8.10.2019 bol správcovi doručený list odporcu, označený ako Návrh budúcej spolupráce, v ktorom odporca oznámil správcovi podmienky, za splnenia ktorých je ochotný s úpadcom uzatvoriť novú nájomnú zmluvu namiesto Nájomnej zmluvy I. a Nájomnej zmluvy II. Odporcom stanovené podmienky boli absolútne neprijateľné. Navrhovateľ reagoval na odporcov list žiadosťou zo dňa 14.10.2019, kde požiadal odporcu o prehodnotenie svojho stanoviska ohľadom doručených výpovedí. Na žiadosť správcu reagoval odporca listom zo dňa 15.10.2019, v ktorého závere uviedol, že v prípade, ak správca jeho ponuku nepríjme, „následne dohodneme ukončenie prenájmu a prevzatie hnuteľných vecí v užívaní úpadcu“ a zároveň upozornil správcu, že od momentu, kedy správca oznámi odporcovi, že nemá záujem s odporcom spolupracovať, odporca začne hľadať nových partnerov, ktorým prenájme hnuteľné veci, ktoré v súčasnosti užíva úpadca.

10. Správca predložil veriteľskému výboru jednotlivé podmienky odporcu na schválenie a požiadal ho o udelenie záväzného pokynu v tom znení, či má pristúpiť k okamžitému ukončeniu prevádzky podniku úpadcu, a v prípade, ak veriteľský výbor takýto pokyn správcovi neuloží, požiadal správca o udelenie pokynu, v akom rozsahu má pokračovať v prevádzke podniku úpadcu. Veriteľský výbor dal správcovi usmernenie, podľa ktorého správca postupoval, avšak k dohode s odporcom nedošlo. Vzhľadom na takýto skutkový stav má navrhovateľ za to, že hrozí, že odporca dňa 1.1.2020 požiada navrhovateľa o odovzdanie hnuteľného majetku a pristúpi k odvozu hnuteľného majetku, v dôsledku čoho bude znemožnená prevádzka podniku úpadcu a správca bude musieť bezodkladne rozhodnúť o ukončení prevádzky, dôsledkom čoho bude hromadné prepúšťanie cca 140 zamestnancov v banskobystrickom kraji, v ktorom je miera nezamestnanosti jedna z najvyšších na Slovensku. Odporca nemá snahu

s navrhovateľom uzatvoriť dohodu ohľadne dočasnej úpravy vzájomných vzťahov a nemá záujem si so správcom ani len sadnúť. Odporca neprejavil žiadny záujem na vyvrátení pochybností jednak správcu, ako aj veriteľského výboru a je si vedomý toho, že hnuteľný majetok, o ktorom tvrdí, že je jeho vlastníctvom, je nevyhnutne potrebný na prevádzku podniku úpadcu. S vedomím, že sa jedná o hnuteľný majetok slúžiaci na prevádzku podniku úpadcu, musel odporca tento hnuteľný majetok aj kupovať, keďže predmetný majetok nikdy nebol premiestnený, bol obstaraný výlučne za účelom jeho využívania úpadcom pri prevádzke jeho podniku, t.j. na mieru podľa potrieb úpadcu a od času jeho obstarania bol využívaný jedine úpadcom, pričom jeho využívanie mimo prevádzky podniku úpadcu je vzhľadom na špecifický charakter väčšiny tohto hnuteľného majetku a vzhľadom na mieru opotrebenia s najväčšou pravdepodobnosťou nemožné. Chovanie odporcu považuje navrhovateľ za vytváranie nátlaku na správcu s účelom vynútenia si uzatvorenia novej nájomnej zmluvy s nepomerne horšími podmienkami, ako sú už aj bez toho nevýhodné podmienky Nájomnej zmluvy I. a Nájomnej zmluvy II. a akceptácia ďalších nelegitímnych podmienok jednostranne stanovených odporcom. Správca má vzhľadom na uvedené za to, že pokiaľ by odporca aj v celom rozsahu preukázal, že je vlastníkom všetkého hnuteľného majetku, ktorý je predmetom nájmu, správca má za to, že výpovede týchto nájomných zmlúv sú podľa neplatné z dôvodu, že sa priečia dobrým mravom (alternatívne pre prípad, že by súd posúdil obe nájomné zmluvy ako obchodnoprávne vzťahy, výpovede odporcu sú výkonom práva, ktorý je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku v dôsledku čoho v zmysle nepožíva právnu ochranu ), keď jediným úmyslom odporcu je docieliť vyššie nájomné, späťvzatie všetkých žalôb zo strany správcu a splnenie ďalších nezákonných a pre úpadcu nevýhodných podmienok, pričom uvedené sa snaží dosiahnuť zneužívaním svojho práva, ktoré odvodzuje od tvrdeného vlastníckeho práva k predmetom nájmu podľa Nájomnej zmluvy I. a Nájomnej zmluvy II. a v tej súvislosti od pozície prenajímateľa, vyvíjaním neprimeraného nátlaku na správcu vo forme nezákonných požiadaviek a najmä hrozbou iniciovania trestného konania.

11. Navrhovateľ z pohľadu vzájomnej proporcionality týmto návrhom ním uplatneného nároku a obmedzenia dispozičných oprávnení odporcu k hnuteľnému majetku, ktorý predstavuje predmet nájmu podľa Nájomnej zmluvy I. a Nájomnej zmluvy II. dodal, že vzniknutá situácia je dôsledkom neposkytovanej súčinnosti správcovi zo strany odporcu, kladenia si nesplniteľných až nezákonných podmienok pre ďalšiu spoluprácu a neochoty odporcu vstúpiť do rokovaní so správcom za účelom dosiahnutia dohody, ktorá by aspoň dočasne upravila vzájomné vzťahy. Zároveň navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak odporca v celom rozsahu riadne preukáže svoje vlastnícke právo k tomuto majetku a v dôsledku toho aj svoj nárok na ním uplatňované nájomné a jeho oprávnenú výšku, navrhovateľ bez zbytočného odkladu uspokojí jeho pohľadávky v celom zistenom rozsahu, čim odporcovi nevznikne žiadna škoda, resp. vzniknutá výška škody bude neporovnateľná so škodou, ktorá vznikne ukončením prevádzky podniku úpadcu, a to jednak úpadcovi, veriteľom prihlásených pohľadávok do konkurzu úpadcu a veriteľom pohľadávok proti podstate, ktoré nebude mať správca z čoho uspokojiť a v neposlednom rade zamestnancom úpadcu, pre ktorých strata zamestnania v danom regióne môže byť absolútne likvidačná. Najhorším dôsledkom bude však nenapraviteľná ujma na zdraví niektorých pacientov. Navrhovateľ má za to, že obmedzenie dispozičných oprávnení odporcu k hnuteľnému majetku požadované týmto návrhom, je primerané.

12. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vyšpecifikoval všetky listinné dôkazy predložené navrhovateľom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd konštatoval, že v režime nie sú právne účinky neodkladného opatrenia ex lege časovo obmedzené. Mal za to, že vzhľadom na individuálne špecifiká každého prípadu je súd oprávnený vopred časovo obmedziť trvanie neodkladného opatrenia, pokiaľ to odôvodňujú konkrétne relevantné okolnosti. Konštatoval, že súčasťou výroku uznesenia o nariadení časovo neobmedzeného neodkladného opatrenia musí byť aj presné určenie doby, po ktorú má neodkladné opatrenie trvať. Súd však pri rozhodovaní o tejto otázke nie je viazaný návrhom a časové obmedzenie môže vyjadriť aj v prípade, ak sa ho navrhovateľ výslovne nedomáha. Negatívny výrok, teda že trvanie neodkladného opatrenia časovo neobmedzuje, súd nevydáva. Ďalej konštatoval, že pokiaľ uznesenie neobsahuje žiadne časové obmedzenie, zásadne platí, že trvanie neodkladného opatrenia nie je časovo ohraničené. Súd poukázal na ustanovenie ( ďalej len „CSP“ ) a a uviedol, že vychádzajúc z obsahu týchto zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez toho, aby v čase podania návrhu prebiehalo na súde súvisiace konanie vo veci samej. Za určitých okolností nemusí na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania nadväzovať ani podanie žaloby ( ).

Variabilita procesnej ochrany, ktorej sa bude navrhovateľ v konečnom dôsledku domáhať, je výlučne v jeho dispozícií. výslovne pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej ( ). Spravidla pôjde o tzv. zdrojovacie nároky, v rámci ktorých môže byť súdna ochrana navrhovateľovi efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Navrhovateľ preto nemusí byť vždy motivovaný domáhať sa následne svojho nároku aj žalobou vo veci samej. Ak súd dospeje k záveru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, alebo sú tu iné reálne dôvody, pri nariadení neodkladného opatrenia neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Vzhľadom na to, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nedomáha zabezpečenia peňažnej pohľadávky, ale domáha sa, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa nakladania s hnuteľnými vecami, povinnosť zdržať sa uzavretia právnych úkonov a povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k vyprataniu a premiestneniu hnuteľných vecí, a to až do okamihu speňaženia podniku úpadcu, z povahy veci vyplýva, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia je vylúčené, a preto súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neskúmal splnenie podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu.

13. Okresný súd ďalej konštatoval, že zákonná úprava postupu pri nariaďovaní neodkladného opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ súdu osvedčil jednak samotný návrh, ako i potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, pričom obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Súd skúmal, či v danej veci je potrebné bezodkladne upraviť pomery, že neodkladné opatrenie sa netýka dôvodu, že je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd konštatoval listinné dôkazy, s obsahom ktorých sa oboznámil, a z ktorých vychádzal pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal splnenie všetkých procesných a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany nariadenia neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu. Vzhľadom na to, že navrhovateľ spochybnil vlastnícke právo odporcu k hnuteľným veciam, ktoré boli predmetom nájmu, úpadca prestal platiť nájomné odporcovi. Reakciou na neplatenie nájomného bola zo strany odporcu výpoveď oboch nájomných zmlúv, ktoré boli správcovi doručené dňa 30.9.2019, od kedy začala plynúť trojmesačná výpovedná lehota, ktorá skončí dňa 31.12.2019. Súd mal za osvedčené, že správca v Žiadosti správcu úpadcu Kúpele Brusno a.s. „ v konkurze“ o prehodnotenie výpovedí Nájomných zmlúv zo dňa 14.10.2019 uviedol, že ním uplatnené pohľadávky proti podstate eviduje v evidencii pohľadávok proti podstate v konkurznom konaní úpadcu, pričom po preukázaní ich oprávnenosti na základe súdneho rozhodnutia tieto bezodkladne odporcovi uhradí. Napriek uvedenému ubezpečeniu zo strany správcu odporca tak, ako to vyplýva z komunikácie medzi správcom a odporcom, trvá na všetkých podmienkach, ktoré správcovi oznámil v Návrhu budúcej spolupráce zo dňa 8.10.2019. Z predložených dôkazov mal súd za to, že odporca je presvedčený o tom, že je jediným vlastníkom hnuteľných vecí, bez užívania ktorých za daného stavu nie je z objektívneho hľadiska možné prevádzkovať podnik úpadcu, využíva svoje dominantné postavenie a pod hrozbou ukončenia prevádzky úpadcu vytvára neprimeraný nátlak na správcu, ako aj samotného úpadcu, výsledkom ktorého má byť uzavretie novej, pre úpadcu nevýhodnej nájomnej zmluvy, alternatívne odkúpenie hnuteľných vecí za cenu, ktorú správca a veriteľský výbor úpadcu považujú za neprimeranú. Vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu mal súd osvedčenú naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko v nadväznosti na preukázaný skutkový stav reálne hrozí, že odporca požiada navrhovateľa o odovzdanie hnuteľného majetku a pristúpi k odvozu hnuteľného majetku, v dôsledku čoho bude znemožnená prevádzka podniku úpadcu a správca bude musieť bezodkladne rozhodnúť o ukončení prevádzky, v dôsledku čoho hrozí reálne nebezpečenstvo vzniku škody veľkého rozsahu tak pre úpadcu, jeho veriteľov, ako aj pre tretie osoby. Súd prvej inštancie dospel teda k záveru, že navrhovateľ osvedčil danosť práva, ktorému žiada poskytnúť neodkladnú ochranu, a preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 14. Zároveň mal súd za to, že okolnosti tohto prípadu odôvodňujú časové obmedzenie neodkladného opatrenia a poskytnutie ochrany prevádzky podniku úpadcu až do okamihu jeho speňaženia, nakoľko veriteľský výbor správcovi uložil dňa 22.11.2019 záväzný pokyn na speňaženie majetku úpadcu formou predaja podniku prostredníctvom ponukového konania a v rovnakom znení bol správcovi uložený záväzný pokyn aj od zabezpečeného veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. a správca podľa svojho vyjadrenia v súčasnosti pripravuje žiadosť súdu na udelenie záväzného pokynu v rovnakom znení za zabezpečeného veriteľa F. , ktorého pohľadávky boli v celom rozsahu popreté a z toho dôvodu je namiesto uvedeného veriteľa príslušný na udelenie pokynu súd. Poskytnutie ochrany navrhovateľovi formou neodkladného opatrenia až do okamihu speňaženia podniku úpadcu sa preto súdu javilo vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu ako dostatočné pre dosiahnutie účelu sledovaného týmto neodkladným opatrením a dočasnú úpravu pomerov medzi stranami.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že nárok na náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal, aj keď bol v konaní úspešný, avšak navrhovateľovi doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli.

16. O povinnosti odporcu zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,-Eur súd rozhodol podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov v spojení s Položkou 1 písmeno c) Sadzobníka súdnych poplatkov, nakoľko navrhovateľ je od platenia súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov oslobodený a súd návrhu navrhovateľa vyhovel.

17. Proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podal odvolanie odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil ako nedôvodné a nezákonné.

18. V odvolaní uviedol, že nakoľko odporca doručil navrhovateľovi dňa 30.9.2019 do elektronickej schránky výpovede z nájomných zmlúv a trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť odo dňa 1.10.2019, teda zmluvný vzťah z uzatvorených nájomných zmlúv sa právoplatne skončil dňa 31.12.2019 a odporca už nemal ďalej záujem spolupracovať s navrhovateľom, teda uzatvoriť s ním nový zmluvný vzťah, nakoľko všetky podmienky, ktoré odporca navrhol navrhovateľovi, nebol ochotný akceptovať. Na základe týchto skutočností sa odporca rozhodol odpredať prenajímaný hnuteľný majetok. Odvolateľ poukázal na to, že v čase od 1.10.2019 do 31.12.2019 nebola spoločnosť odporcu viazaná žiadnym neodkladným opatrením a ani iným súdnym nariadením, ktoré by mu zakazovalo slobodne nakladať s jeho majetkom, preto odporca uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou EXPERT GROUP EUROPE s.r.o., so sídlom Horná Strieborná 18, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 079 815, predmetom ktorej boli hnuteľné veci, ktoré mal navrhovateľ v nájme na základe dvoch nájomných zmlúv.

19. Odporca tvrdí, že nakoľko mal záujem dodržať všetky zmluvné podmienky vyplývajúce z dvoch nájomných zmlúv v znení dodatkov, tak uzatvoril s kupujúcim dňa 10.12.2019 Zmluvu o výpožičke, kde doba výpožičky bola dohodnutá od 10.12.2019 do 13.1.2020. Následne dňa 17.12.2019 došlo k uzatvoreniu dohody o ukončení zmluvy o výpožičke, a to z dôvodu, že kupujúci, spoločnosť EXPERT GROUP EUROPE s.r.o., odpredala nadobudnutý predmet kúpnej zmluvy zo dňa 10.12.2019 spoločnosti GENDENA Nr.1 s.r.o., so sídlom Bitúnkova 431/10, 075 01 Trebišov, IČO: 51 549 140 na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2019. Na základe týchto skutočností odporca následne dňa 17.12.2019 uzatvoril Zmluvu o výpožičke s dobou trvania výpožičky od 17.12.2019 do 13.1.2010. Dohodnutá doba výpožičky nad rámec zmluvných podmienok so spoločnosťou Kúpele Brusno, a.s. „ v konkurze“ bola dohodnutá len z dôvodu, aby počas sviatkov nedošlo k situácii, ktorá by mohla narušiť kontinuálne ukončenie pobytu klientov úpadcu z predchádzajúceho roku.

20. Odporca tiež uviedol, že tvrdenia navrhovateľa o tom, že nepreukázal vlastníctvo sa nezakladá na pravde, nakoľko časť hnuteľného majetku nadobudol formou leasingu a správca pri svojej činnosti požiadal leasingovú spoločnosť BPT LEASING, a.s., aby zaslala celý zmluvný vzťah so spoločnosťou odporcu, čo leasingová spoločnosť urobila a druhú časť nadobudol odporca kúpou a túto skutočnosť preveril aj Daňový úrad Banská Bystrica na základe daňovej kontroly. Zároveň odporca všetky dôkazy o právoplatnom nadobudnutí majetku doručil do konaní na Okresnom súde Banská Bystrica, č.k. a č.k. . Odporca tvrdí, že navrhovateľ sa svojím konaním snaží len zakryť skutočnosti, kedy nekonal s odbornou starostlivosťou a konal na základe protiprávnych pokynov zabezpečeného veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. Z týchto dôvodov odporca napáda uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia v celom rozsahu.

21. Odporca má tiež za to, že súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie tak, že vychádzal len z tvrdení a listín predložených navrhovateľom, a teda nemal vedomosť o uzatvorenej Kúpnej zmluve zo dňa 10.12.2019 medzi Eastern Investmnt Company a EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o., a preto má odporca za to, že napadnuté uznesenie bolo vydané v rozpore so zákonom.

22. Odporca k podanému odvolaniu priložil fotokópiu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom, ako predávajúcim a spoločnosťou EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. Banská Bystrica, IČO: 46 079

815 s prílohou č. 1, ktorá tvorí špecifikáciu hnuteľných vecí, ktoré majú byť predmetom kúpnej zmluvy. Zároveň predložil fotokópiu zmluvy o výpožičke súboru hnuteľných vecí uzatvorenej dňa 10.12.2019 medzi spoločnosťou EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. Banská Bystrica, ako požičiavateľom a odporcom ako vypožičiavateľom, ako aj dohodu o ukončení zmluvy o výpožičke súboru hnuteľných vecí zo dňa 17.12.2019 a fotokópiu Zmluvy o výpožičke súboru hnuteľných vecí zo dňa 17.12.2019 uzatvorenej medzi požičiavateľom GENDENA Nr.1 s.r.o. Trebišov, IČO: 51 549 140 a vypožičiavateľom, t.j. odporcom.

23. Navrhovateľ sa vyjadril k odvolaniu odporcu podaním zo dňa 20.2.2019, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

24. Vo vyjadrení uviedol, že po preštudovaní odvolania odporcu a pripojených dôkazov považuje jeho tvrdenia za účelové s jediným cieľom, a to vyhnúť sa účinkom neodkladného opatrenia alebo ich zmariť. Navrhovateľ uviedol, že odporca v odvolaní tvrdí, že dňa 10.12.2019 na základe Kúpnej zmluvy I. predal hnuteľný majetok spoločnosti EGE. Podľa čl. I. bod 3 Kúpnej zmluvy I. sa zmluvné strany dohodli, že „ miesto dodania hnuteľných vecí špecifikovaných v Prílohe č. 1 je Kúpeľný dom Poľana, Kúpeľná 1, 976 62 Brusno“, t.j. prevádzka podniku úpadcu. Navrhovateľ namieta, že by došlo medzi zmluvnými stranami k odovzdaniu a prevzatiu predmetu kúpy, nakoľko ten odjakživa bol a aj doteraz je výlučne v dispozícií úpadcu, pričom bez súčinnosti úpadcu, resp. jeho zamestnancov, ktorí jediní vedia, kde sa jednotlivé hnuteľné veci nachádzajú, by odovzdanie, prevzatie alebo akékoľvek spísanie alebo inventarizácia majetku nebola objektívna a aj vzhľadom na veľké množstvo majetku možná. Pokiaľ by sa akékoľvek cudzie tretie osoby za týmto účelom pohybovali v danom období ( v dňoch 10.12.2019 až 17.12.2019 ) po prevádzke podniku úpadcu, títo by boli zamestnancami zaregistrovaní, o čom by bol správca upovedomený, nakoľko odovzdanie a prevzatie takéhoto množstva majetku nie je možné bez povšimnutia v priebehu pár minút, dokonca ani pár hodín. Hnuteľný majetok, ktorý mal byť predmetom predaja, či už na základe Kúpnej zmluvy I. alebo Kúpnej zmluvy II. nebol nikdy odporcom odovzdaný spoločnosti EGE a následne spoločnosť EGE nikdy neodovzdala predmetný majetok spoločnosti Gendena. Takému odovzdaniu by v prvom rade muselo predchádzať odovzdanie hnuteľného majetku navrhovateľom údajnému pôvodnému vlastníkovi - odporcovi, čo sa však tak isto nikdy nestalo. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na , podľa ktorého ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Tiež poukázal na , z ktorého vyplýva, že z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Navrhovateľ na základe uvedeného tvrdí, že vlastnícke právo sa na základe kúpnej zmluvy nadobúda k hnuteľnej veci jej prevzatím, pokiaľ nebola dohodnutá výhrada vlastníctva. Zmluvný nadobúdateľ hnuteľnej veci sa stáva vlastníkom až po jej prevzatí. Kúpna zmluva totiž na prevod vlastníctva nestačí, tento právny úkon len zaväzuje predávajúceho, aby kúpenú vec odovzdal kupujúcemu a tak zavŕšil akt kúpy, ktorým je jej prevzatie kupujúcim. Z uvedeného vyplýva, že len samotnou zmluvou nedochádza k prevodu vlastníctva. Pri hnuteľnej veci sa totiž vlastníctvo nadobúda momentom jej prevzatia nadobúdateľom. Navrhovateľ na základe uvedeného zastáva názor, že na základe Kúpnej zmluvy I. nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva z odporcu na spoločnosť EGE, keďže nikdy nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu predmetu predaja, ktoré je základnou podmienkou na nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci. Zároveň navrhovateľ poukázal na všetky svoje tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na priložené dôkazy, v dôsledku čoho sú pochybnosti ohľadom vlastníckeho práva prenajímateľa - odporcu, a preto je otázka, či odporca bol vôbec vlastníkom hnuteľného majetku a zároveň, či bol v dôsledku uvedeného vôbec oprávnený disponovať s týmto majetkom a uzatvoriť Kúpnu zmluvu I. so spoločnosťou EGE.

25. Navrhovateľ považuje Kúpnu zmluvu I. za uzatvorenú antidatovane a zároveň je považuje za absolútne neplatnú z dôvodu absencie vážnosti vôle. Pokiaľ by však navrhovateľ uznal argumentáciu odporcu o platnom uzatvorení oboch kúpnych zmlúv, ako aj o platnom uzatvorení oboch zmlúv o výpožičke, tak práve na základe Zmluvy o výpožičke II. mal byť odporca podľa svojich tvrdení oprávnený užívať hnuteľné veci až do 13.1.2019. To znamená, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia ( 30.12.2019 ) a zároveň aj v čase jeho doručenia odporcovi ( 8.1.2019 ) bol práve odporca podľa jeho tvrdení subjektom, ktorý mal byť oprávneným na užívanie hnuteľného majetku, a teda neodkladné opatrenie, ktorým sa mu ukladá za povinnosť zdržať sa určitého konania, bolo nariadené právom voči tomu správnemu subjektu - odporcovi. To znamená, že sám odporca vo svojom odvolaní tvrdí, že v

čase vydania, ako aj doručenia neodkladného opatrenia bol práve on subjektom oprávneným užívať predmetný hnuteľný majetok.

26. Navrhovateľ tiež tvrdí, že odporca prílohami pripojenými k odvolaniu nepreukázal, že k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy I. došlo tak, ako tvrdí, práve dňa 10.12.2019, a preto navrhovateľ namieta pravdivosť odporcom predloženej kópie súkromnej listiny.

27. Navrhovateľ zároveň poukázal na to, že žiadna z údajných zmien vlastníctva k hnuteľnému majetku nebola navrhovateľovi oznámená, ako ani preukázaná až do 13.1.2020. Zároveň navrhovateľ poukázal na ustanovenia a .

28. Vo vzťahu k štatutárnym zástupcom spoločnosti EGE a spoločnosti Gendena navrhovateľ podotkol, že sú obidve osoby, t.j. PhDr. JUDr. Ing. P. X., ako aj Y. Q., zároveň údajnými veriteľmi úpadcu na základe pôžičiek, ktoré mali byť poskytnuté spoločnosti BIC TRADE, s.r.o., pričom úpadca sa mal stať ich ručiteľom. V súvislosti s týmito pohľadávkami oboch popretých veriteľov voči úpadcovi, sa vedie trestné stíhanie pre zločin poškodzovania veriteľov podľa ustanovenia , vedené pred Krajským riaditeľstvom PZ Banská Bystrica, ČVS: KRP-224/2-VYF- BB-2014, v ktorom bol vyhotovený znalecký posudok č. 8/2016 zo dňa 27.5.2016 znalcom B.pre odbor Ekonómia a management, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo, Financie, ev.č. znalca 913365. Znalec sa v znaleckom posudku vyslovene vyjadruje k existencii pôžičiek v čase, k akému sú deklarované v prihláškach pánaXX.X.XXXX a pána XXX, pričom znalec okrem iného v posudku uvádza, „ uvedená veta znamená, že dňa 23.4.2014 užívateľ programu TPSOFTMUL začal pracovať s údajmi spoločnosti BIC Trade, s.r.o., a to konkrétne rok 2011“. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že „dňa 7.3.2013 o 10:07 hod. užívateľ spustil ročnú uzávierku za účtovné obdobie 1.1.2011 až 31.12.2011“. Tiež poukázal na to, že „ po zostavení účtovnej závierky nemožno otvárať uzavreté účtovné knihy“. Tieto účtovné zápisy znamenajú, že užívateľ programu napriek tomu, že už za rok 2011 bola vykonaná účtovná závierka, tak užívateľ dňa 23.4.2014 od 08:08 do 08:16 dohral do účtovníctva v roku 2011 osem dokladov. Z údaju dátum je zrejmé, že v dokladoch boli uvedené štyri rôzne dátumy, a to 31.1.2011, 2.5.2011, 15.6.2011 a 27.12.2011. Navrhovateľ zároveň poukázal na to, že pod dokladom 3517115139 je uložený príjmový pokladničný doklad na sumy 2.000.000,-Eur a v texte je uvedené prijatá pôžička a ako firma je uvedený Y. Q.. Pod dokladom 3520147920 je uložený príjmový pokladničný doklad na sumu 4.000.000,-Eur a v texte je uvedené prijatá pôžička a ako firma je uvedený P. X.. Z uvedeného vyplýva, že uvedených osem pokladničných dokladov, ktoré sa mali týkať roku 2011 boli do účtovníctva dohrané až v roku 2014, a to 23.4.2014 doobeda. Vzhľadom na uvedené je podľa navrhovateľa odôvodnená pochybnosť o antidatovaní zmlúv, ktorých zmluvnou stranou je v tomto prípade zakaždým spoločnosť, v ktorej figuruje jeden z údajných veriteľov úpadcu, teda sa v predmetnom konkurznom konaní neobjavuje prvýkrát.

29. Na podporu svojich tvrdení navrhovateľ predložil s vyjadrením znalecký posudok č. 8/2016 s doplnením č. 1 k tomuto znaleckému posudku vypracovaný pre účely trestného konania, ako aj komunikáciu stiahnutú z internetu.

30. K vyjadreniu navrhovateľa sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril odporca podaním zo dňa 1.4.2020, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu ako nedôvodné a nezákonné. Nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľa a konštatuje, že keby boli pochybnosti o vlastníctve hnuteľných vecí a tieto by neboli majetkom odporcu, tak by ani navrhovateľ nepodal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby odporca s týmito vecami nemohol do predaja podniku nakladať, ale v návrhu by na strane odporcu označil inú právnickú alebo fyzickú osobu. Tiež uviedol, že odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia odôvodnil podľa a a pri odôvodnení odvolania uviedol dôkazy, ktoré aj doložil, teda že súd rozhodol o neodkladnom opatrení proti odporcovi, nakoľko nemal vedomosť, že už nie je vlastníkom hnuteľných vecí. Keby mal súd vedomosť o tejto skutočnosti, nikdy by predsa nemohol zaviazať odporcu, aby obmedzil výkon svojich práv, ktoré nemá. Ako dôkaz o svojich tvrdeniach, že navrhovateľ má vedomosť o tom, ako odporca nadobudol hnuteľné veci, a že odporca doložil do konaní všetky listiny, že bol jediným právoplatným vlastníkom je konkurzný spis č.k.1R 5/2014, ktorý navrhol v konaní ako dôkaz.

31. Odporca ďalej považuje námietky navrhovateľa za úplne irelevantné, nakoľko odporca a spoločnosť EXPERT GROUP EUROPE s.r.o. uzatvorili medzi sebou kúpnu zmluvu podľa a nasl. , v ktorej si vzájomne upravili všetky zmluvné podmienky, a teda aj podmienky nadobudnutia

vlastníctva hnuteľných vecí, ktoré sú konkrétne a jasne špecifikované v článku III. ods. 1 samotnej zmluvy „ Predávajúci a kupujúci sa vzájomne dohodli, že vlastnícke právo, teda právo predmet zmluvy držať, užívať a disponovať ním podľa vlastného uváženia prechádza na kupujúceho podpísaním tejto kúpnej zmluvy“. Keďže zmluva bola riadne podpísaná obidvomi zmluvnými stranami, tak po podpísaní zmluvy sa jediným právoplatným vlastníkom hnuteľných vecí stal kupujúci. Tiež sa predávajúci a kupujúci vzájomne dohodli, že na predmet kúpnej zmluvy sa nevzťahuje záruka, nakoľko sa jedná o používaný súbor hnuteľných vecí a kupujúci ho nadobúda do svojho vlastníctva tak ako stojí a leží v Kúpeľnom dome Poľana a možné budúce závady sú zohľadnené už v kúpnej cene. Tiež sa predávajúci a kupujúci vzájomne dohodli, že po podpísaní tejto kúpnej zmluvy uzatvoria zmluvné strany medzi sebou zmluvu o výpožičke, ktorá bude uzatvorená na dobu určitú, a to od 10.12.2012 do 13.1.2020. Keďže podpísaním kúpnej zmluvy sa spoločnosť EXPERT GROUP EUROPE s.r.o. stala výlučným vlastníkom, tak mohla so svojím vlastníctvom nakladať podľa vlastného uváženia, a teda ho mohla aj predať, čo aj urobila a odporca následne ukončil zmluvný vzťah s EXPERT GROUP EUROPE s.r.o. a uzatvoril zmluvný vzťah priamo s GENDENA Nr.1 s.r.o. Na základe uvedených skutočností teda ani zamestnanci, ani navrhovateľ a ani krízový manegement nemohli spozorovať pohyb osôb.

32. Odporca tiež tvrdí, že zákonné ustanovenie z , ktoré cituje navrhovateľ, sú právne irelevantné. Predávajúci a kupujúci sú právnické subjekty a svoj zmluvný vzťah upravili podľa a nie podľa . Tiež odporca poukázal na to, že v ustanovení sa tiež píše, že nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci ak nie je účastníkmi dohodnuté inak, čo v tomto prípade bolo podpísaním kúpnej zmluvy.

33. Odporca vo vyjadrení ďalej tvrdí, že okresný súd vydal neodkladné opatrenie voči odporcovi ako majiteľovi hnuteľných vecí, teda ako subjektu, ktorý môže ako vlastník na základe svojho rozhodnutia a práva s vecou nakladať. Keďže odporca už v čase vydania nebol vlastníkom hnuteľných vecí a s hnuteľnými vecami len disponoval na základe zmluvy o výpožičke, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú, a to do 13.1.2020, a to výlučne za účelom ukončenia nájomných zmlúv s navrhovateľom a nie za iným účelom, tak jednoznačne nemôže byť smerované neodkladné opatrenie voči odporcovi, aby niečo nekonal, čo konať nemôže. Zároveň je potrebné uviesť, že odporca nič nevypratal a ani nepremiestnil.

34. Ďalej odporca popiera tvrdenia navrhovateľa, že kúpnu zmluvu odporca uzatvoril antidatovane, ale ju uzatvoril v reálnom čase. Uzatvorená kúpna zmluva je riadny platný doklad o tom, že odporca predal predmet kúpnej zmluvy a poukázal na ustanovenie kúpnej zmluvy, ktoré konkrétne hovorí akým spôsobom môže dôjsť k úhrade kúpnej ceny za predmet zmluvy, a že prílohami doloženými k odvolaniu nebolo nijako preukázané, či bola vôbec kúpna cena uhradená. Odporca k tomuto tvrdeniu navrhovateľa chce uviesť, že je na zmluvnej voľnosti zmluvných strán, akým spôsobom a kedy bude medzi zmluvnými stranami vyrovnaná kúpna cena. Navrhovateľ nie je orgán činný v trestnom konaní, súd a ani zákonodarca, aby mohol určovať, ako si majú zmluvné strany, s ktorými on nemá nič spoločné vysporiadať svoje vzájomné záväzky a určovať, čo je správne a zákonné a čo je nesprávne a nezákonné. Odporca tvrdí, že každý jeden zo spôsobov, ktorý je uvedený v kúpnej zmluve je zákonný, pričom úhrada kúpnej ceny nie je viazaná na vydanie, či doručenie neodkladného opatrenia, ale na splatnosť, ktorá bola dohodnutá v zmluve a finančné možnosti kupujúceho. Zároveň odporca tvrdí, že ku dňu podania tohto vyjadrenia je uhradená celá kúpna cena a táto úhrada bola uskutočnená bankovým prevodom, teda bezhotovostne. Odporca ďalej podotkol, že nie je povinný navrhovateľovi nič preukazovať a už vôbec nie, či obdržal úhradu od svojho obchodného partnera. V prípade, ak súd bude považovať za potrebné preukázať úhradu, túto odporca doloží. Čo sa týka preukazovania, kedy bola zmluva uzatvorená, tak o tomto dátume jednoznačne svedčí a preukazuje dátum na kúpnej zmluve. Zmluva bola uzatvorená štandartným spôsobom, pričom žiadna zákonná norma neprikazuje, aby zmluvné strany osvedčili svoje podpisy na kúpnej zmluve, ktorou sa prevádzajú hnuteľné veci.

35. Odporca tiež výslovne popiera, že zmluve o výpožičke bola výslovne uzatvorená, aby odporca ukončil svoj zmluvný vzťah s navrhovateľom, ktorý sa končil na základe výpovede dňa 31.12.2019. Teda počnúc dňom 1.1.2020 užíval navrhovateľ hnuteľný majetok neoprávnene. Odporca uzatvoril zmluvu o výpožičke do 13.1.2020 len z dôvodu, aby nepoškodil kúpeľných hostí počas sviatkov v prípade, že by si kupujúci chcel predmet kúpy premiestniť hneď 1.1.2020. Odporca je zároveň toho názoru, že nebolo jeho povinnosťou uplatňovať ustanovenie , a že existuje voľnosť zmluvných strán a mohol zákonne ukončiť svoj zmluvný vzťah s navrhovateľom aj na základe toho, že

uzatvoril s kupujúcim, teda novým vlastníkom hnuteľných vecí zmluvu o výpožičke, keďže sa jednalo už len o niekoľko dní a zmluvy ktoré mal odporca boli vo výpovedi.

36. Odporca výslovne poprel tvrdenia navrhovateľa, že by mohli vzniknúť pochybnosti o antidatovaní zmlúv, v ktorých sú osoby konajúce za spoločnosť, ako F.Q. alebo PhDr. JUDr. Ing. G. Odporca uzatvoril zmluvu v reálnom čase, tak ako je uvedené na zmluve, a preto je logické, že aj následná zmluva bola podpísaná v reálnom čase, keďže so spoločnosťou, ktorú zastupuje pán F.. U.. G.. P. X. odporca podpisoval zmluvu o výpožičke. Skutočnosti ktoré uvádza navrhovateľ sú irelevantné v súvislosti s neodkladným opatrením a sú vecou samostatného konania, s ktorou odporca nemá žiadnu súvislosť, a preto odporca žiada, aby súd na tvrdenia navrhovateľa v tomto smere vôbec neprihliadal. Zároveň odporca uvádza, že nemá vedomosť o tom, že by boli spoločnosti, ktoré zastupujú pán Y. Q. alebo F.. U.. G.. P. X., mali záväzky voči štátu, alebo voči ich právnickým osobám by bolo vedené trestné konanie, alebo že by ako fyzické osoby boli obvinení alebo v minulosti odsúdení za akýkoľvek trestný čin. Ba naopak, odporca má vedomosť o tom, že spoločník navrhovateľa U.. P. H., PhD. je na mafiánskych zoznamoch na 13. mieste v zločineckej skupine A., toho istého spoločníka zadržala NAKA, ten istý spoločník sa vyhrážal účtovníčke násilím, ba dokonca jej sestre znásilnením a takýchto prípadov sa dá oficiálne na webe nájsť viac. Zároveň by sa aj ostatní spoločníci mali zamyslieť, či je vhodné, aby takáto správcovská spoločnosť vôbec vykonávala správu nad majetkom úpadcu, keď má za partnera takúto osobu. Odporca ponechá na posúdení súdu, aby vyhodnotil, aké praktiky používa navrhovateľ, aké tvrdenie predkladá súdu a čo tým smeruje.

37. Odporca tvrdí, že v súčasnosti za žiadnych okolností nemá neodkladné opatrenie význam, nakoľko dňa 27.2.2020 o 13:00 hod. bolo zasadanie veriteľského výboru, na ktorom veriteľský výbor schválil víťaznú ponuku spoločnosti Lázně Darkov, a.s., z čoho vyplýva, že podnik úpadcu je predaný a neodkladné opatrenie bolo zo strany okresného súdu vydané práve do momentu predaja podniku. Informácie o tejto skutočnosti sú aj zverejnené v Obchodnom vestníku č. 45/2020 zo dňa 5.3.2020.

38. Ako dôkaz odporca predložil výpis z Obchodného vestníku č. 45/2020 zo dňa 5.3.2020, z ktorého vyplýva, že dňa 27.2.2020 veriteľský výbor úpadcu schválil ponuku záujemcu Lázně Darkov a.s. Karviná

- Hranice, Česká republika IČ: 61 974 935 s ponúknutou kúpnou cenou 5.600.000,-Eur bez DPH. Zároveň odporca predložil články z internetu týkajúce sa osoby spoločníka správcovskej spoločnosti úpadcu.

39. Navrhovateľ sa vyjadril k vyjadreniu odporcu podaním zo dňa 27.4.2019, v ktorom uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich doterajších tvrdení uvedených tak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj vo vyjadrení navrhovateľa k podanému odvolaniu odporcu. Navrhovateľ zhrnul všetky tvrdenia a konštatoval, že správca mal v priebehu celého konkurzného konania odôvodnenú pochybnosť o tom, či odporca je vôbec vlastníkom hnuteľných vecí tvoriacich predmet nájmu podľa uzatvorených nájomných zmlúv. Napriek tomu, že odporca vyhlasoval, že je vlastníkom hnuteľného majetku, nepodal na súde žalobu o určenie pohľadávok proti podstate, ktoré správca neuznal. Následne správca na základe podkladov, ktoré sa mu podarilo zabezpečiť pri výkone svojej funkcie zistil, že odporca nadobudol hnuteľné veci, ktoré tvorili predmety nájmov na základe viacerých predchádzajúcich na seba nadväzujúcich prevodov, ktoré boli jednak správcom dane a následne aj Krajským súdom v Banskej Bystrici a Najvyšším súdom SR posúdené ako umelo vytvorené transakcie s jediným cieľom dosiahnutia výhody zo štátneho rozpočtu. Navrhovateľ tvrdí, že je odôvodnená pochybnosť o tom, že odporca nadobudol hnuteľný majetok do svojho vlastníctva. Konkrétne rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. zo dňa 16.11.2016 sa týka práve nadobudnutia časti hnuteľných vecí odporcom.

40. Navrhovateľ tiež uviedol, že nepodával návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že považoval odporcu za vlastníka, ako odporca uvádza vo svojom vyjadrení, ale v rozhodnom čase to bol jediný subjekt, ktorý si na hnuteľný majetok uplatňoval nárok, čo však neznamená, že jeho nárok bol oprávnený. Odporca bol však v rozhodnom čase zároveň jediným pre navrhovateľa známym subjektom, z ktorého strany hrozila snaha o poškodenie prevádzky podniku úpadcu.

41. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že tak, ako opísal v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia celý rad na seba nadväzujúcich právnych úkonov v minulosti, vykonal koordinovane odporca s predsedom predstavenstva úpadcu F.. U.. Q. M.. Navrhovateľ má dôvod na podozrenie, že rovnaký koordinovaný

postup je v súčasnosti aj medzi spoločnosťou EGE a spoločnosťou GENDENA a odporcom, ktorý je s vysokou pravdepodobnosťou naďalej ovládaný F.. U.. Q. M., o čom má navrhovateľ dôvodné podozrenie, pričom vychádza z toho, že dňa 30.12.2019 súd nariadil neodkladné opatrenie voči odporcovi, ktorým súd vyhovel návrhu navrhovateľa. Uznesenie o neodkladnom opatrení správca dňa 2.1.2020 doručil splnomocnencovi odporcu, následne bolo dňa 8.1.2020 doručené odporcovi aj zo strany súdu. Po doručení tohto uznesenia pán S. X., splnomocnenec odporcu na preberanie zásielok oznámil túto skutočnosť konateľovi odporcu F.P.kovi, pričom bol pán Marián Sokol následne kontaktovaný zo strany PhU.JUDr. Q. M. ( okrem iného aj v súčasnosti predseda predstavenstva úpadcu ), ktorý mu povedal, že pán Sokol nemá oprávnenie na prevzatie uznesenia o neodkladnom opatrení a od pána X. ho neprevezme, pričom mu prikázal, aby uznesenie o neodkladnom opatrení poslal ešte v ten istý deň späť správcovi a nadiktoval mu znenie sprievodného listu, ktorý má pripojiť. Na druhý deň dňa 3.1.2020 pán X. oznámil krízovému managérovi poverenému správcom na zabezpečenie prevádzky podniku úpadcu G.. P. P., že bol pánom S. F., konateľom odporcu požiadaný o vrátenie tzv. „ žltej kartičky“ a bola mu zrušená plná moc na preberanie zásielok. V dôsledku uvedených opísaných skutočností mal správca odôvodnene za to, že uznesenie o neodkladnom opatrení odporcu prekvapilo a jeho konanie malo viesť k snahe zabrániť účinnému doručeniu uznesenia o neodkladnom opatrení odporcovi. Pritom v tomto čase už údajne odporca, ako tvrdí vo svojich podaniach v tomto konaní, ani nemal byť vlastníkom dotknutého hnuteľného majetku, v dôsledku čoho by samotné doručenie uznesenia o neodkladnom opatrení malo byť už pre odporcu v tom čase bezpredmetné a neexistoval by žiadny dôvod brániť v jeho doručení. O tom však samozrejme správca ku dňu 2.1.2020 nemal vedomosť, keďže mu zmena v osobe údajného prenajímateľa nebola oznámená a opísané konanie odporcu tomu nijakým spôsobom nenasvedčovalo. O údajnom prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam sa správca dozvedel až dňa 13.1.2020, t.j. v deň, keď došlo k neoprávnenému vniknutiu do Liečebného domu Poľana a k vynášaniu nábytku. Ako dôkaz predložil navrhovateľ správu pánaK. X. adresovanú správcovi cez Whatsapp dňa 2.1.2020 a úradný záznam zo dňa 7.1.2020.

42. Navrhovateľ dal ďalej do pozornosti súdu, že podozrenie o antidatovaní všetkých zmlúv a dohôd potvrdzuje aj tá skutočnosť, že odporca doručil úpadcovi faktúry za nájomné z titulu oboch nájomných zmlúv tak, akoby k predaju hnuteľného majetku nedošlo, t.j. riadne do 31.12.2019. Vo faktúrach je suma uvedená za celé obdobie nájmu a nie je alikvotne ponížená o obdobie, kedy už odporca nebol vlastníkom predmetu nájmu. Pre upresnenie navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že doposiaľ k týmto faktúram neboli v alikvotnej časti vystavené dobropisy zo strany odporcu a zároveň zo strany spoločnosti EGE a spoločnosti GENDENA neboli správcovi alebo úpadcovi doručené žiadne faktúry za alikvotné nájomné za obdobie, kedy už mali byť údajne vlastníkmi hnuteľného majetku. Je však zarážajúce, že pokiaľ všetky tri subjekty tvrdia, že nie sú vzájomne prepojené a ich konanie nie je koordinované, prečo opomínajú úplne rovnaké zákonné postupy a zároveň zastávajú úplne rovnaké právne názory. Ako dôkaz navrhovateľ predložil faktúry č. 2019105 a č. 2019106 vystavené dňa 30.12.2019, ktorými odporca fakturoval nájomné navrhovateľovi.

43. Navrhovateľ tiež poukázal na ďalšie vzájomné prepojenie jednotlivých osôb, ktoré sa na uvedených prevodoch zúčastnili, a to napriek tomu, že sa navonok snažia vytvárať dojem, že sú navzájom nespriaznenými osobami, t.j. personálne neprepojenými obchodnými spoločnosťami a fyzickými osobami.

44. Navrhovateľ poukazuje na to, že štatutárnym zástupcom a jediným spoločníkom odporcu je pán S. F.. Do 24.10.214 bol jediným spoločníkom odporcu úpadca a od 25.10.2014 sa stal jediným spoločníkom odporcu S. F.. N. do 11.8.2017, kedy bol jediným spoločníkom odporcu S. Pauk, bol jediným konateľom odporcu pán F.. U.. Q. M., ktorý bol zároveň nepretržite od 11.5.2005 a aj doteraz je štatutárnym zástupcom úpadcu, t.j. predsedom predstavenstva. Zároveň S. F. bol nepretržite od 6.11.2009 do 1.4.2019 zamestnancom úpadcu v pozícií vodič - predajca. Štatutárnym zástupcom a jediným spoločníkom spoločnosti EGE je pán Y. Q.. Štatutárnymi zástupcami a spoločníkmi spoločnosti GENDENA sú pán PhDr. U.. G.. P. X. a pán U. H.. Vo vzťahu k zástupcom spoločnosti EGE a spoločnosti GENDENA sa správca už vyjadril. Navrhovateľ len doplnil, že P. X., U. H., ako aj Y. Q. sú údajnými veriteľmi úpadcu na základe pôžičiek, ktoré mali byť v roku 2014 poskytnuté spoločnosti BIC Trade, s.r.o. ( v rozhodnom období bol jediným spoločníkom aj konteľom BIC Trade, s.r.o. B. M. ) v hotovosti vo výške niekoľko miliónov Eur, pričom úpadca sa mal stať ich ručiteľom. Predmetné pohľadávky boli v konkurze úpadcu pôvodným správcom v celom rozsahu popreté a v súčasnosti sú predmetom incidenčných konaní vedených pred Okresným súdom Banská Bystrica a zároveň odporovacích konaní

vedených na tom istom súde. Pohľadávky všetkých troch údajných veriteľov mali vzniknúť na základe úplne identických zmlúv, akurát veriteľom bola zakaždým iná fyzická osoba. Zároveň všetky tri osoby sú v konaniach zastupované tou istou advokátskou kanceláriou.

45. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia , , ako vecne správne.

46. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorému súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhovel, pričom odporcovi uložil povinnosti do okamihu speňaženia podniku Úpadcu. Odvolací súd dotazom na okresný súd zistil, že dňa 1.6.2020 bola uzatvorená a nadobudla účinnosť Zmluva o predaji podniku úpadcu Kúpele Brusno, a.s. „ v konkurze“. Zároveň okresný súd oznámil, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam prevádzaným v rámci podniku nadobudne zmluva vecnoprávne účinky právoplatnosťou rozhodnutia príslušného okresného úradu katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva kupujúceho. Nakoľko v danom prípade však predmetom neodkladného opatrenia sú hnuteľné veci, ktoré boli v rámci predaja podniku úpadcu odpredané s účinnosťou k 1.6.2020, k tomuto dátumu neodkladné opatrenie zaniklo v súlade s , nakoľko uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

47. Odvolací súd však konštatuje, že pred zánikom neodkladného opatrenia odporca podal odvolanie proti nariadenému neodkladnému opatreniu, o ktorom odvolací súd musí rozhodnúť aj napriek skutočnosti, že zo zákona neodkladné opatrenie zaniklo, nakoľko o podanom odvolaní sa vždy musí rozhodnúť, pričom odvolací súd rozhoduje o odvolaní na základe skutkového stavu platného ku dňu vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, t.j. platného v čase jeho vydania. Zároveň odvolací súd konštatuje, že vo svojich ustanoveniach s obdobnou situáciou zániku neodkladného opatrenia pred rozhodnutím o podanom odvolaní nepočíta, a preto odvolací súd z dôvodu právnej istoty strán konania podané odvolanie prejednal rešpektujúc ustanovenia .

48. Podľa ustanovenia , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

49. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

50. Podľa ustanovenia , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

51. Podľa ustanovenia , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

52. Podľa ustanovenia , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

53. Podľa ustanovenia , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

54. Podľa ustanovenia , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

55. Podľa ustanovenia , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

56. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

57. Preskúmaním napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

58. Nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré umožňuje súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom za predpokladu, že sú v návrhu osvedčené také rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie, na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu a zároveň je v návrhu odôvodnené nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej navrhovateľovi. Neodkladné opatrenie je súd oprávnený nariadiť v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo v prípade, ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle ustanovenia a nasl. .

59. Ako je zrejmé z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľ sa domáha ochrany preto, že sa domnieva, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi ním a odporcom z dôvodu ohrozenia prevádzky podniku úpadcu, nakoľko predmety nájmu podľa Nájomnej zmluvy I. a Nájomnej zmluvy II. sú nevyhnutné na zachovanie prevádzky podniku úpadcu. Takémuto návrhu je možné vyhovieť iba vtedy, ak obsahuje skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zásah súdu do vzájomných pomerov navrhovateľa a odporcu a zároveň, ak potreba úpravy pomerov obsahuje prvok neodkladnosti a nevyhnutnosti. Zo samotnej podstaty konania o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nevykonáva dokazovanie ohľadom tvrdených skutočností. Súd môže vychádzať iba z údajov uvedených v návrhu, prípadne osvedčených listinami alebo dôkazmi predloženými navrhovateľom. Mieru pravdepodobnosti, s akou sú uvedené údaje pravdivé, pritom súd vyhodnocuje vzhľadom na individuálne okolnosti návrhu. Špecifikum rozhodnutia v prípade nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že súd bez vykonania dokazovania môže zasiahnuť do právneho vzťahu súkromných osôb, nariadiť im výkon určitej činnosti, alebo ich naopak obmedziť vo výkone práv, ktoré im vyplývajú z určitého právneho vzťahu. Tak významný zásah do práv subjektov však musí mať nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu nároku, ktorého sa navrhovateľ domáha a ktoré mu navrhuje poskytnúť ochranu, aj keď nariadenie neodkladného opatrenia je len zabezpečovacím procesným inštitútom. Zjavne neodôvodnenému nároku preto ani nie je možné prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia poskytnúť ochranu.

60. Okresný súd neodkladné opatrenie nariadil, pretože dospel k záveru, že navrhovateľ spochybnil vlastnícke právo odporcu k hnuteľným veciam, následkom čoho prestal platiť nájomné odporcovi a reakciou na neplatenie nájomného bola zo strany odporcu výpoveď oboch nájomných zmlúv, ktoré boli doručené správcovi dňa 30.9.2019, odkedy začala plynúť trojmesačná výpovedná lehota, ktorá skončila dňa 31.12.2019. Z predložených dôkazov mal súd za to, že odporca je presvedčený o tom, že je jediným vlastníkom hnuteľných vecí, bez užívania ktorých za daného stavu nie je z objektívneho hľadiska možné prevádzkovať podnik úpadcu, pričom využíva svoje dominantné postavenie a pod hrozbou ukončenia prevádzky úpadcu vytvára neprimeraný nátlak na správcu, ako aj samotného úpadcu, výsledkom ktorého má byť uzavretie novej, pre úpadcu nevýhodnej nájomnej zmluvy, alternatívne odkúpenie hnuteľných vecí za cenu, ktorú správca a veriteľský výbor úpadcu považujú za neprimeranú. Súd prvej inštancie mal tiež za to, že dočasná úprava pomerov sporových strán, ktorou ide v danom prípade o dočasné obmedzenie odporcu v dispozícii s majetkom, je z hľadiska proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia primeraná v záujme odvrátenia hroziacej škody v podobe hromadného prepúšťania zo zamestnania, ohrozenia zdravia pacientov a vzniku ďalších pohľadávok súvisiacich s ochranou majetku úpadcu pre prípad ukončenia prevádzky.

61. Odvolací súd sa s rozhodnutím okresného súdu v celom rozsahu stotožnil a dospel k záveru, že navrhovateľovi sa podarilo dostatočne osvedčiť základné skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle jeho návrhu. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčil, že hnuteľné veci, ktoré sú predmetom neodkladného opatrenia od počiatku t.j. od zakúpenia slúžili výlučne na zabezpečenie prevádzky Úpadcu, pričom z predložených rozsudkov súdov navrhovateľom, je osvedčené, že odporca robil

prevody hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom nariadenia neodkladného opatrenia za účelom získania daňových výhod. Navrhovateľ spochybnil vlastnícke právo odporcu, následkom čoho zapísal tieto hnuteľné veci do súpisu konkurznej podstaty s poznámkou, následkom čoho bol odporca povinný domáhať sa vylúčenia veci zo súpisu konkurznej podstaty žalobou v rámci konkurzného konania.

62. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia súdov odvolací súd považoval aj odporcom namietané prevody vlastníckeho práva hnuteľných vecí na iné osoby (nedostatok pasívnej legitimácie ) za „účelové“, keďže navrhovateľ osvedčil, že odporca si od navrhovateľa uplatňoval nájomné za celé obdobie do 31.12.2019, čo nasvedčuje tomu, že kúpne zmluvy a zmluvy o výpožičke, na ktoré sa odporca v odvolaní odvoláva sa javia byť aj vzhľadom na iné navrhovateľom osvedčené skutočnosti vyhotovené antidatovane. Táto skutočnosť však musí byť predmetom skúmania a dokazovania v rámci konania vo veci samej.

63. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia však odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie ku dňu rozhodnutia na základe osvedčených skutočností rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia , potvrdil.

64. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v nadväznosti na ustanovenie a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa .

65. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )