Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-124-2019.pdf
PDF · 124.87 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/124/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XXX, o zaplatenie sumy 545,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29. januára 2019 č.k. 4Csp/122/2018-138, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania p o t v d z u j e .
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 193,20 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 32,20 eura od 19.06.2015 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 32,20 eura od 21.07.2015 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 32,20 eura od 19.08.2015 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 32,20 eura od 19.09.2015 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 32,20 eura od 20.10.2015 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 32,20 eura od 19.11.2015 do zaplatenia a zmluvnú pokutu v sume 101,77 eura v splátkach po 100 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. V časti o zaplatenie sumy 30,29 eura s úrokmi z omeškania a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 150 eur konanie zastavil. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 70,19 eura žalobu zamietol. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 544 ods. 1, 2, § 545a, § 100, § 101 Občianskeho zákonníka. 1.2. Zistil, že žalovaný dňa 28.01.2015 uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 1211722301 so spoločnosťou Slovak Telekom a.s., na základe ktorej mu boli poskytované služby internetu a televízie v rozsahu špecifikovanom v zmluve. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov a služby boli žalovanému poskytované za akciovú cenu 25 eur mesačne s tým, že mu bola poskytnutá balíčková zľava vo výške 5 eur mesačne. Zároveň v uvedenej zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta za porušenie záväzku viazanosti vo výške 240 eur za balík a zmluvná pokuta vo výške 120 eur za službu. V ďalších ustanoveniach zmluvy bolo pod bodom 3 písm. c) uvedené, že účastník (žalovaný) využil uzavretím tejto zmluvy právo na kúpu VDSL WIFI Router za akciovú cenu 1 euro, pričom podmienkou kúpy koncového zariadenia je súčasné využívanie služieb Internet a Magio Televízia počas doby trvania viazanosti. Ak účastník poruší túto podmienku, je podnik oprávnený
vyúčtovať účastníkovi zmluvnú pokutu za toto koncové zariadenie vo výške 54 eur. V bode 4 zmluvy bol špecifikovaný záväzok viazanosti, podľa ktorého sa účastník zaväzuje, že počas doby viazanosti t.j. 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom vo vzťahu ku každej službe poskytovanej podľa tejto zmluvy o balíku a teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu jednotlivej zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. V bode 5 zmluvy sa podnik a účastník dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty a zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tejto zmluvy o balíku. 1.3. Poskytovateľ služieb následne žalovanému vystavoval faktúry za poskytnuté služby internetu a televízie, pričom žalovaný nezaplatil faktúru č. 3775093284 na sumu 52 eur so splatnosťou 18.06.2015, faktúru č. 6776039763 na sumu 37,19 eura so splatnosťou 20.07.2015, faktúru č. 1776990508 na sumu 32,20 eura so splatnosťou 18.08.2015, faktúru č. 7777938439 na sumu 37,19 eura so splatnosťou 18.09.2015, faktúru č. 8778883874 na sumu 56,99 eura so splatnosťou 19.10.2015, faktúru č. 4779830758 na sumu 37,19 eura so splatnosťou 18.11.2015, faktúru č. 6780739372 na sumu 15,29 eura so splatnosťou 18.12.2015. Okrem toho poskytovateľ služieb žalovanému faktúrou č. 8785333740 splatnou dňa 18.05.2016 vyfakturoval zmluvnú pokutu v sume 171,96 eura a ďalšou faktúrou č. 1786260338 splatnou dňa 20.06.2016 zmluvnú pokutu vo výške 150 eur. 1.4. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 21.06.2017 medzi postupcom Slovak Telekom a.s. a žalobcom ako postupníkom boli žalobcovi postúpené pohľadávky proti žalovanému z vyššie uvedených neuhradených faktúr a žalobca si časť týchto pohľadávok do sumy 223,49 eura s úrokmi z omeškania ako aj zmluvné pokuty vo výške 171,96 eura a vo výške 150 eur uplatnil proti žalovanému v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica žalobou podanou dňa 18.06.2018 (č.l. 135). Postúpenie pohľadávky spoločnosť Slovak Telekom a.s. oznamovala žalovanému oznámením zo dňa 29.09.2017, avšak doklad o doručení tohto oznámenia žalobca súdu nepredložil s tým, že sa jednalo o obyčajnú poštovú zásielku. 1.5. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 193,20 eura s príslušenstvom (pôvodne bola žaloba podaná na zaplatenie sumy 223,49 eura s príslušenstvom, avšak žalobca pred prvým pojednávaním zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 30,29 eura s príslušenstvom) z titulu neuhradených faktúr za služby poskytnuté žalovanému na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola podaná dôvodne a preto je v tejto časti vyhovel. Považoval za nesporné, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom a.s. zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej mu boli poskytované služby internetu a televízie v takom rozsahu, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, pričom povinnosťou žalovaného ako účastníka zmluvy a odberateľa bolo platiť faktúry za poskytované služby. Žalovaný si uvedenú povinnosť neplnil od júna 2015, keď neuhradil faktúru na sumu 52 eur splatnú dňa 18.06.2015 a následne nezaplatil aj ďalšie faktúry až do konca novembra 2015, dokedy mu boli fakturované poskytované služby a posledná faktúra bola splatná dňa 18.12.2015. Žalobca, ktorému pohľadávky z uvedených faktúr boli postúpené si v súdnom konaní uplatnil časť z týchto neuhradených faktúr do výšky 223,49 eura spolu s úrokmi z omeškania, avšak pred prvým pojednávaním zobral v tejto časti žalobu späť o zaplatenie sumy 30,29 eura a preto uplatnená pohľadávka predstavovala sumu 193,20 eura, čo je 6 neuhradených faktúr po 32,20 eura. Z uvedeného dôvodu zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi z titulu neuhradených faktúr sumu 193,20 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, a to v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou uvedených faktúr. 1.6. Zároveň priznal žalobcovi aj zmluvnú pokutu v sume 101,77 eura, pričom žalobca si uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 171,96 eura s poukazom na faktúru č. 8785333740 splatnú dňa 18.05.2016 (žalobca sa síce žalobou domáhal aj zaplatenia ďalšej zmluvnej pokuty v sume 150 eur, avšak v tejto časti zobral žalobu späť pred prvým pojednávaním) s tým, že ide o zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti, pričom vypočítal zmluvnú pokutu za službu televízie vo výške 70,19 eura a za službu internetu vo výške 70,19 eura vychádzajúc zo zmluvnej pokuty dohodnutej v zmluve na sumu 120 eur a berúc do úvahy počet dní uplynutých z doby viazanosti a taktiež si uplatnil alikvotnú časť zmluvnej pokuty vo výške 54 eur dohodnutej so žalovaným za nevrátenie koncového zariadenia a to v alikvotnej výške 31,58 eura. Keďže žalovaný namietal platnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmluve o poskytovaní verejných služieb, dospel k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Konštatoval, že tvrdenie žalovaného vo vyjadrení zo dňa 14.01.2019, podľa ktorého zmluvné strany si dohodli zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy, nebolo pravdivé, pretože v zmluve o poskytovaní verejných služieb bola zmluvná pokuta
dohodnutá pre prípad porušenia záväzku viazanosti a nie pre prípad odstúpenia od zmluvy, a zároveň táto zmluvná pokuta mala predstavovať aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Primeranosť zmluvnej pokuty posudzoval podľa § 545a Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Keďže zmluvná pokuta slúži aj ako paušalizovaná náhrada škody spôsobenej porušením povinnosti, tak žalobca nebol oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti samostatne (§ 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto prihliadol aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Uviedol, že žalobca si uplatnil iba alikvotnú časť dohodnutej zmluvnej pokuty, avšak vychádzajúc z ustanovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb týkajúcich sa zmluvnej pokuty mal za to, že žalobcovi bolo možné priznať iba časť uplatnenej zmluvnej pokuty a to za porušenie záväzku viazanosti vo vzťahu k poskytnutým službám v sume 70,19 eura a za nevrátenie koncového zariadenia v sume 31,58 eura. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu za každú službu v sume 70,19 eura, avšak v zmluve nebolo bližšie upravené jeho oprávnenie žiadať zmluvnú pokutu 120 eur za porušenie doby viazanosti pri každej službe (internet a TV) jednotlivo, a preto vyslovil názor bolo možné priznať zmluvnú pokutu iba komplexne za obe služby t.j. vo výške 70,19 eura. Z uvedeného dôvodu priznal žalobcovi zmluvnú pokutu spolu vo výške 101,77 eura a to aj s prihliadnutím na výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla porušením povinnosti zo strany žalovaného, a zároveň s prihliadnutím na výšku poskytnutej akciovej ceny a balíčkovej zľavy a zľavy za predaj koncového zariadenia. Mal za to, že pokiaľ ide o balíkovú zľavu vo výške 5 eur mesačne, tak táto bola poskytovaná žalovanému po dobu 10 mesiacov (od uzavretia zmluvy až do 30.11.2015) a teda za toto obdobie žalobcovi v dôsledku porušenia doby viazanosti žalovaným vznikla spolu škoda vo výške 50 eur a okrem toho škoda vo výške 31,58 eura za nevrátenie koncového zariadenia, čo je spolu 81,58 eura, a preto zmluvnú pokutu vo výške 101,77 eura považoval za primeranú s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti ako aj na výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla a na to, o koľko táto zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Vyslovil názor, že priznanú zmluvnú pokutu vo výške 101,77 eura nemožno považovať za neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku spotrebiteľa a teda za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka s poukazom na výšku pohľadávky, ktorá vznikla v dôsledku nezaplatenia faktúr žalovaným ako aj s poukazom na hodnotu koncového zariadenia, ktoré žalovaný nevrátil poskytovateľovi služieb. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 101,77 eura a zároveň žalovanému na základe jeho žiadosti umožnil zaplatiť pohľadávku v sume 193,20 eura s príslušenstvom ako aj zmluvnú pokutu v sume 101,77 eura v splátkach po 100 eur mesačne. 1.7. V časti o zaplatenie sumy 30,29 eura s úrokmi z omeškania ako aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 150 eur zobral žalobca žalobu späť pred prvým pojednávaním a preto v tejto časti konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 1.8. Z dôvodov uvedených v bode 1.6. žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 70,19 eura ako nedôvodnú zamietol. 1.9. Záverom uviedol, že žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu okrem námietky premlčania uviedol aj nesúrodý zhluk všeobecných a bližšie nešpecifikovaných námietok, s ktorými vzhľadom na ich všeobecný charakter bez bližšieho priradenia k danému právnemu vzťahu nebolo možné sa zaoberať a s každou námietkou sa podrobne vysporiadavať a preto sa v odôvodnení rozsudku zaoberal iba takými námietkami, ktoré súvisia s prejednávanou vecou a sú dôležité pre rozhodnutie vo veci samej. Podrobne skúmal náležitosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 Občianskeho zákonníka a nezistil v tejto žiadne neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, keďže zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny sú v zmluve vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne hneď na prvej strane zmluvy a spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred podpisom zmluvy a ak by s nimi nesúhlasil a chcel zmeniť ich obsah, nemusel zmluvu v takomto znení podpísať. Ide síce o zmluvu formulárovú, čo je pochopiteľné pri takom množstve spotrebiteľov, s ktorými Slovak Telekom a.s. zmluvy uzatvára, avšak podmienky zmluvy týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a ceny sa dojednávajú s každým spotrebiteľom osobitne podľa toho poskytovanie akých služieb si spotrebiteľ zvolí. Obchodné podmienky, ktoré tvoria súčasť zmluvy vychádzajú z príslušných ustanovení zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a Občianskeho zákonníka a podrobne upravujú podmienky poskytovania jednotlivých služieb ako aj práva a povinnosti ich poskytovateľa a spotrebiteľa ako účastníkov tohto zmluvného vzťahu. Pri skúmaní týchto obchodných podmienok nezistil ich rozpor s citovanými zákonmi ani s právnymi predpismi poskytujúcimi ochranu spotrebiteľom a teda nemohol konštatovať neprijateľnosť niektorej zmluvnej podmienky. Námietky žalovaného ohľadom platnosti
postúpenia pohľadávky nepovažoval za dôvodné s poukazom na ustanovenie § 526 Občianskeho zákonníka, pričom zákon súhlas dlžníka na postúpenie pohľadávky nevyžaduje a pokiaľ ide o námietku, že žalovanému nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, tak v tomto smere poukázal na komentár k § 526 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého oznámenie postupcu dlžníkovi má iba také účinky, že odo dňa jeho doručenia je dlžník povinný plniť záväzok postupníkovi. Aktívna vecná legitimácia pri súdnom vymáhaní postúpenej pohľadávky svedčí postupníkovi od účinnosti cesie resp. od postúpenia pohľadávky. To platí za predpokladu, že pohľadávka ako taká je splatná a spôsobilá na vymáhanie. Z dôvodov uvedených vyššie nebolo namieste podmieňovať oprávnenie postupníka procesne uplatniť postúpené právo na plnenie riadnou notifikáciou, či už zo strany postupcu alebo postupníka. Teoretické úvahy o tom, či možno na plnenie zaviazať nenotifikovaného dlžníka sú z pragmatického hľadiska nadbytočné. Postupník je pre nenotifikovaného dlžníka treťou osobou mimo hlavného záväzkového vzťahu. Pokiaľ uplatní svoj nárok žalobou, je v záujme vlastného procesného úspechu povinný ho preukázať. Ak nebol dlžník notifikovaný postupcom, môže postupník súdu preukázať vlastnú aktívnu vecnú legitimáciu iba zmluvou o postúpení pohľadávky. Tým súčasne dôjde k preukázaniu postúpenia žalovanému dlžníkovi a to buď súdnym doručením zmluvy dlžníkovi spolu so žalobou (prípadne pri inom úkone) alebo vykonaním tohto listinného dôkazného prostriedku na pojednávaní. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§217 ods. 1 CSP) a pokiaľ postupník svoj nárok v konaní nepreukáže, jeho návrhu nemožno vyhovieť. V tomto prípade žalovaný namietal, že mu nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky zo strany postupcu a žalobca ani neprodukoval dôkaz o doručení tohto oznámenia, keď síce tvrdil, že postupca oznámenie žalovanému zaslal, ale obyčajnou poštou, avšak tento nedostatok je zhojený tým, že žalobca v konaní predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017, ktorou mu boli postúpené pohľadávky proti žalovanému a táto zmluva bola žalovanému doručená spolu so žalobou a ostatnými prílohami pri doručovaní platobného rozkazu a zároveň bola ako listinný dôkaz oboznámená na pojednávaní dňa 15.01.2019. Keďže pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, tak mal za to, že týmito úkonmi žalovanému bolo oznámené postúpenie pohľadávky a preto jeho námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu je irelevantná. Taktiež je irelevantné poukazovanie žalovaného na ustanovenie § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, keďže žalobcova pohľadávka nevyplývala zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb. 1.10. Rovnako sa pri rozhodovaní vysporiadaval aj s námietkou premlčania vznesenou žalovaným, i keď táto bola uplatnená iba všeobecne bez konkretizácie, na ktorú pohľadávku z jednotlivých faktúr sa vzťahuje. Zistil, že žaloba bola podaná na súde dňa 18.06.2018 a najstaršia pohľadávka z jednotlivých faktúr je pohľadávka na sumu 32 eur z faktúry č. 3775093284 splatnej dňa 18.06.2015. Keďže všeobecná premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ), tak v prípade tejto pohľadávky k jej premlčaniu nedošlo, nakoľko bola uplatnená na súde v rámci trojročnej premlčacej doby žalobou podanou dňa 18.06.2018 a preto námietka premlčania voči tejto časti pohľadávky a následne aj voči ďalším pohľadávkam z faktúr vystavených neskôr nebola opodstatnená. Žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu pri vznesení námietky premlčania poukazoval na dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, avšak jeho názor nemá oporu v zákone, pretože subjektívna dvojročná premlčacia doba sa aplikuje iba pri uplatnení nárokov na náhradu škody a na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 106 a § 107 Občianskeho zákonníka a na ostatné právne vzťahy, ktoré nie sú v Občianskom zákonníku upravené inak, sa aplikuje všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. 1.11. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, keďže obe strany mali vo veci iba čiastočný úspech a to približne v polovici (úspech žalobcu je možné vyčísliť na 54% a úspech žalovaného na 46%).
2.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a žalobu zamietol. Dôvodil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. a), d), e), f) a h) CSP, pretože neboli splnené procesné podmienky, konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné aj ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej state vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej dôvodil ustanovením § 366 CSP. 2.2. Namietal, že rozsudok mu bol doručený nepodpísaný sudcom a tvrdil, že rozhodnutie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, únijnym právom a svojim obsahom odporuje zákonu a obchádza zákon a
prieči sa dobrým mravom a je v rozpore s verejným poriadkom. Tvrdil, že sudca ignoroval, že spotrebitelia sú slabšou stranou zmluvy spotrebiteľskom vzťahu, pretože ex offo nepodrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole, ktorej sa domáhal. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s každou jeho námietkou a riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom išlo o arbitrárne rozhodnutie. 2.3. Namietal, že žalobca nebol legitimovaný na to, aby bol účastníkom konania, keďže postúpenie pohľadávky mu nebolo oznámené ani doručené pôvodným veriteľom, a žalobca, ktorý tvrdil opak, svoje tvrdenie nepodložil dôkazmi. Preto žiadal aby súd žalobu zamietol z dôvodu neplatnosti postúpenia a z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. 2.4. Poukázal na to, že namietal žalobcom uplatňovanú zmluvnú pokutu a tvrdil, že súd prvej inštancie sa s touto námietkou nevysporiadal. Podpísal predtlačenú, formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť a musel ju podpísať tak, ako mu bola predložená. V rozsudkoch súdov sa dočítal, že spotrebiteľské zmluvy majú veľké nedostatky a obsahujú neprijateľné a nekalé podmienky, neobsahujú zákonom stanovené náležitosti, pričom nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu práv a povinností. Počas zmluvného vzťahu bol dobromyseľný, dodávateľovi veril a nepredpokladal že môže použiť nekalé praktiky a neprijateľné podmienky. Odvolávanie sa na všeobecné podmienky a obchodné podmienky je neúčinné, ak nie sú podpísané a počas uzavretia zmluvy neboli k dispozícii na prečítanie a vysvetlenie aj z nedostatku času. Považujú sa za jednostranný úkon a spotrebiteľ nimi nie je viazaný. Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a oznámenie nemožno nazvať zákonné, ale fiktívne, lebo právny poriadok SR ukladá dodávateľovi povinnosť oznámenie doručiť do vlastných rúk v lehote do 5 dní od postúpenia pohľadávky. V odpore ako aj v písomnom vyjadrení uviedol čoho sa domáha, pravdivo a úplne opísal rozhodujúce skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci samej a napriek tomu súd prvej inštancie rozhodol v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na článok 4 Civilného sporového poriadku.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie. Žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by jeho nárok na zaplatenie dlžnej sumy spochybňovali.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP), pretože nepovažoval za potrebné opakovať dokazovanie. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6.1. Žalovaný v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v nesplnení procesných podmienok (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP) a vadu konania spočívajúcu v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). Odvolací súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil namietanými vadami. 6.2. Procesné podmienky sú podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) CSP trpí konanie, ak súd vec prejednal napriek tomu, konanie trpelo nedostatkom žaloby, právomoci a príslušnosti súdu, nedostatkom procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti strán sporu alebo prekážkou začatej a rozhodnutej veci. Hoci na porušenie procesným podmienok odvolací súd prihliada, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uvedené, po preskúmaní spisu žiadny z vyššie uvedených nedostatkov prejednávanej veci nezistil. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nebol legitimovaný na to, aby bol účastníkom konania dôvodiac, že mu doručené oznámenie o postúpení pohľadávky pôvodným veriteľom, uvedená skutočnosť nezakladá vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP. 6.3. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje
ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore úplný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a len všeobecné súhrnné zistenia špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov. Uviedol ako sa žalovaný k žalobe vyjadril v odpore. Vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil. Vyporiadal sa z podstatnými námietkami žalovaného. Posudzujúc obsah odôvodnenia rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej časti nie je možné konštatovať taký nedostatok dôvodov, ktoré by odôvodňovali záver, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. 6.4. Odvolací súd nezistil namietané vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.
7.1. V predmetnej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia ceny za poskytované telekomunikačné služby v sume 223,49 eura spolu s úrokom z omeškania a zmluvných pokút vo výške 171,96 eura a 150 eur. Žalobu vzal v časti zaplatenie sumy 30,29 eura a zmluvnej pokuty v sume 150 eur späť. 7.2. Žalovaný tvrdil, že spotrebiteľská zmluva, na základe ktorej bol platobný rozkaz vydaný, obsahuje neprijateľné podmienky a namietal, že nebol informovaný o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy. Vzniesol námietku premlčania tvrdiac, že veriteľ si mohol pohľadávku uplatniť v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neplatné, keďže zmluvnú pokutu si strany nemôžu dohodnúť pre prípad odstúpenia od zmluvy. Tvrdil, že postúpenie pohľadávky bolo neplatné, lebo oznámenie o postúpení pohľadávky mu nebolo doručené pôvodným veriteľom, preto namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Faktúry za služby bol ochotný zaplatiť v dvoch splátkach, ale nesúhlasil so zaplatením zmluvnej pokuty, ktorú považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. 7.3. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 193,20 eura s príslušenstvom a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 101,77 eura. V časti o zaplatenie sumy 30,29 eura s úrokmi z omeškania a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 150 eur konanie zastavil. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 70,19 eura žalobu zamietol. Na základe odvolania žalovaného bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania, ako výroku závislého, predmetom skúmania odvolacím súdom.
8. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
9. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
10. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
11.1. Odvolací súd posudzujúc vydaný rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver.
11.2. Súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola platne uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb, ktorú považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Zistil, že žalovaný svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb riadne a včas nesplnil, preto dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie sumy 193,20 eura z titulu neuhradených faktúr za služby, spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých fakturovaných súm, bola podaná dôvodne. Vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute považoval nárok žalobcu za čiastočne dôvodný, preto priznal žalobcovi aj alikvotnú časť zmluvnej pokuty. Posudzoval primeranosť zmluvnej pokuty podľa § 545a Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, a priznal žalobcovi zmluvnú pokutu spolu vo výške 101,77 eura s prihliadnutím na výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla porušením povinnosti zo strany žalovaného, a zároveň s prihliadnutím na výšku poskytnutej akciovej ceny a balíčkovej zľavy a zľavy za predaj koncového zariadenia. Vyslovil názor, že priznanú zmluvnú pokutu vo výške 101,77 eura nemožno považovať za neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku spotrebiteľa a teda za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka s poukazom na výšku pohľadávky, ktorá vznikla v dôsledku nezaplatenia faktúr žalovaným ako aj s poukazom na hodnotu koncového zariadenia, ktoré žalovaný nevrátil poskytovateľovi služieb. 11.3. Zaoberal sa tvrdeniami žalovaného v odpore. Vzhľadom k tomu, že išlo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 Občianskeho zákonníka v prvom rade skúmal náležitosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a dospel k záveru, že hoci ide o formulárovú zmluvu neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Rovnaký záver prijal aj ohľadom obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy. Za dôvodnú nepovažoval ani námietku žalovaného voči platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok osobitne vo vzťahu s namietaným nedoručením oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému. Dospel k záveru, že tento nedostatok bol zhojený tým, že žalobca v konaní predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá zmluva bola žalovanému doručená spolu so žalobou a ostatnými prílohami pri doručovaní platobného rozkazu a oboznámená na pojednávaní. Za dôvodnú nepovažoval ani námietku premlčania vznesenú žalovaným a dospel k záveru, že k premlčaniu nedošlo. 11.4. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto pokiaľ súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel, rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti, ako vecne správny, potvrdil. Rovnako správny bol aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania vzhľadom na pomerný úspech žalobcu v spore. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok v napadnutej časti dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov rozsudku v napadnutej časti ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
12.1. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní. S namietanými vadami konania spočívajúcimi v nesplnení procesných podmienok a v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd vyporiadal v bode 6. 12.2. Námietku žalovaného, že rozsudok mu bol doručený nepodpísaný sudcom odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok bol žalovanému doručený listinne dňa 18.02.2019, pričom podľa informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu na č.l. 149 bol doručený rozsudok z č.l. 138 podpísaný osobne.xzep, čo znamená, že bol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, čo dosvedčovala doložka o autorizácii pripojená k rovnopisu doručovaného rozsudku. 12.3. S námietkou odvolateľa, podľa ktorej žalobca nebol legitimovaný keďže postúpenie pohľadávky mu nebolo oznámené ani doručené pôvodným veriteľom, sa odvolací súd nestotožnil. Hoci žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému právnym predchodcom žalobcu ani doručenie zmluvy o postúpení pohľadávky žalobcom pred začatím konania, odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, považoval zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky za doručenú žalovanému spolu so žalobou pri doručovaní platobného rozkazu. 12.4. Žalovaný v odvolaní ďalej tvrdil, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho námietkou voči uplatňovanej zmluvnej pokute. Odvolací súd však poukazuje na bod 7. rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sa podrobne zaoberal uvedenou námietkou žalovaného a vo vzťahu k namietanej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo ju nepovažoval za dôvodnú. Zároveň súd prvej inštancie podrobne zdôvodnil prečo uplatnenú zmluvnú pokutu priznal len čiastočne vo výške 101,77 eura a z akých dôvodov ju v sume 70,19 eura zamietol.
12.5. Ďalej žalovaný v odvolaní poukázal na skutočnosti, ktoré sa dočítal v rozsudkoch súdov bez konkretizácie vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, preto sa s nimi odvolací súdu nezaberal.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).