Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-55-2020.pdf
PDF · 92.23 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/55/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany 038 52, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Z. X, XXX XX X., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom U. S. X/A, XXX XX M. o zaplatenie 544,75 €, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin z 21. januára 2020 sp. zn. 6C/54/2019-55, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 544,75 €. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 24.1.2019 došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla zn. Audi A4 Avant, EVČ: MT 999BH, ktorého vlastníkom bola poškodený R. R., bytom C. XXX (ďalej len „poškodený“), prevádzkou osobného motorového vozidla zn. Iveco 70C18, EVČ: MT 148EO, ktoré bolo poistené u žalovaného. V období od 25.2.2019 do 14.3.2019 bolo osobné motorové vozidlo poškodenej v oprave v autoservise GAPAcar s.r.o. so sídlom v Martine. Dňa 25.2.2019 uzatvoril poškodený ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom Zmluvu o nájme č. 111/42, v zmysle ktorej bol dohodnutý nájom osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia s dobou nájmu od 25.2.2019 do opravy poškodeného motorového vozidla poškodeného, t.j. do 14.3.2019 s denným nájomným vo výške 53,04 €. Z vyjadrenia poškodeného vyplýva, že tento náhradné motorové vozidlo užíval za účelom cestovania do práce, na súkromné účely a nákupy. Dňa 14.3.2019 žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190132 na celkovú sumu vo výške 954,72 € za prenájom vyššie špecifikovaného motorového vozidla v trvaní 18 dní, čo pri dohodnutej výške nájmu 53,04 € na deň predstavuje plnenie vo výške 954,72 € vrátane DPH. Dňa 14.3.2019 bola medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej došlo k postúpeniu peňažnej pohľadávky poškodenej voči žalovanému celkom vo výške 954,72 € z titulu jeho nároku vyplývajúceho z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Poškodený oznámil postúpenie pohľadávky žalovaného listom zo dňa 14.3.2019. Zmluvu o postúpení pohľadávky napriek námietkam žalovaného, považoval za platný právny úkon. Budúca splatnosť záväzku poškodeného voči žalobcovi, nebola prekážkou pre jej postúpenie, ak táto bola dostatočne určitá a identifikovateľná. Postúpená pohľadávka v zmysle bodu 1 Zmluvy bola riadne identifikovaná. Zmluvné strany sa tiež v bode 4 Zmluvy dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky, pričom výška dohodnutej odplaty zodpovedá nároku žalobcu voči poškodenému vyplývajúcemu z faktúry č. 190132. V bode 5 Zmluvy sa zmluvné strany
dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, t.j. pohľadávky žalobcu voči poškodenému a pohľadávky poškodeného voči žalobcovi. Z uvedeného je zrejmé, že poškodený žalobcovi sumu vyúčtovanú faktúrou č. 190132 uhradil. V súlade s ust. § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 381/2001 v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že je dôvodné priznať uplatnený nárok žalobcu v plnej výške. Oznámením o poistnom plnení z 29.3.2019 žalovaný žalobcovi oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi poskytol poistné plnenie vo výške 409,97 €. Z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný neuznal výšku dohodnutého nájmu, keď považoval za primeranú dobu na zapožičanie náhradného vozidla 8 dní do doby opravy, počet najazdených km 594, znížené o opotrebenie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred a po prepočítaní najazdených km a zníženie 0,01 € za 1 km. Krátenie poistného plnenia z titulu rozdielu technických hodnôt a neprimeraných nákladov považoval zo strany žalovaného za nevysvetlené. Námietku o neprimeranosti nákladov a doby nájmu nepovažoval za dôvodnú. Úhrada nájmu náhradného vozidla poškodeným bola dôvodná, pretože tento bol obmedzený v užívaní svojho motorového vozidla v dôsledku jeho opravy a ako poškodený nemohol priamo ovplyvniť dobu trvania opráv a postup prác v servise, keďže sa jedná o objektívne okolnosti existujúce nezávisle od vôle poškodeného. Podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že žalobca v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný nebol. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre a z tohto dôvodu táto bola zároveň dlžníkom žalobcu. V zmysle 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k úhrade faktúry preto nemohlo dôjsť na základe vzájomného zápočtu zrealizovaného v predloženej zmluve o postúpení. Prejav vôle účastníkov Zmluvy najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (podľa jeho názoru neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Zmluvu o postúpení pohľadávky ja potrebné považovať za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného o nedostatočnosti odôvodnenia právnych záverov prvostupňového súdu považuje za neopodstatnené. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania taktiež považuje za nesprávnu odvolaciu námietku, že v spore nie je aktívne legitimovaný. Poukazuje na skutočnosť, že postupovaný bol nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Preto považuje za nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky je zrejmé aj z toho, že čiastočné poistné plnenie poukázal na jeho účet ako postupníka. Súd tak v danom prípade vychádzal aj zo správania sa strán v čase pred podaním návrhu na súd. Keďže zo strany žalovaného bolo poskytnuté čiastočné plnenie, nemôže byť sporné ani to, že poškodeného vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov, ktorým podľa judikatúry je aj nájom náhradného vozidla. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi ním a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, nespôsobuje rozpor s ustanovením § 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Uvedené zastrešuje predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom motorového vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Poškodený má v zmysle zákona o PZP nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a dlžníkom v tomto prípade je žalovaný a nie poškodený. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Poukázal aj na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Žiline vo veciach sp. zn. 13Cob/75/2018, 10Co/104/2019, 11Co/135/2019 a ďalšie.
4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov podľa § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že s odvolacími dôvodmi žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z titulu námietky k zmluve o postúpení pohľadávky sa nestotožňuje. Vyplýva to nielen zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi, ale aj zo samotného obsahu a zmyslu nároku poistného plnenia. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tom, že poškodený nebol majiteľom pohľadávky a ani v tom, že by neexistoval predmet postúpenia, keď podľa žalovaného predmetom mala byť pohľadávka poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Odvolací súd k nerelevantnosti tohto odvolacieho dôvodu žalovaného upriamuje pozornosť na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 14.3.2019, uzavretú medzi žalobcom a poškodeným. Predmetom zmluvy o postúpení bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému z titulu poistného plnenia, súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá sa stala predmetom postúpenia, bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, ktorá sa stala dňa 24.1.2019 na vozidle zn. Audi A4 Avant, EVČ: MT 999BH. Predmetom postúpenia preto bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému, a to pohľadávka z poistného plnenia, ktorá sa skladá aj z nákladov na nájom náhradného motorového vozidla, inými slovami ide o nárok poškodeného voči žalovanému ako poisťovni, t.j. predmetom postúpenia bola pohľadávka, čo zodpovedá ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmet postúpenia je vyjadrený zmluvnými stranami Zmluvy o postúpení pohľadávky v článku 1. To, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.3.2019 bola pohľadávka poistného plnenia, t.j. pohľadávka poškodeného voči žalovanému, vyjadril v podstate aj sám žalovaný, ak v liste zo dňa 29.3.2019 (č.l. 34 spisu) v Oznámení o poistnom plnení kvalifikuje túto poškodeným postúpenú pohľadávku ako pohľadávku poistného plnenia, pozostávajúcu z nákladov nájomného za zapožičanie náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného vozidla poistnou udalosťou. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalovaného v tom, že by poškodený nepostupoval pohľadávku ktorú mal, resp. že by predmetom postúpenia bol neexistujúci predmet postúpenia, prípadne, že by predmetom postúpenia bol záväzok poškodeného na zaplatenie nájmu žalobcovi z titulu užívania náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného motorového vozidla. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bol nárok
- pohľadávka z titulu poistnej udalosti, ktorý nárok v podstate žalovaný aj čiastočne plnil a tým potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Predmetom postúpenia bola pohľadávka na poistnom plnení pozostávajúca z nákladov nájmu za užívanie náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného motorového vozidla, kedy vo vzťahu k tejto postupovanej pohľadávke poškodeným dlžníkom bol žalovaný. Súd prvej inštancie správne skonštatoval v odseku 18. svojho odôvodnenia, že ak k úhrade nájomného poškodeným voči žalobcovi došlo formou započítania, (čo poznamenáva odvolací súd je jeden zo spôsobov zániku záväzku, resp. spôsob úhrady), tým vznik a existencia škody bola preukázaná, ak sa zmluvné strany Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.3.2019 dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo navzájom započítavajú. Dlžníkom z nároku na poistné plnenie nebol poškodený, tak ako to tvrdil žalovaný v odvolaní, keďže vo vzťahu k tomuto nároku na poistné plnenie, ktorý bol predmetom zmluvy o postúpení, dlžníkom je žalovaný, ktorá pohľadávka nároku na poistné plnenie, ak sa stala predmetom zmluvy o postúpení, tak nie je možné konštatovať neexistujúci predmet postúpenia, ale to, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.3.2019 mala spôsobilý predmet postúpenia a ide o platný právny úkon.
6. Odvolací súd v zhrňujúcich záveroch dodáva, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, súčasťou ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za prenájom vozidla, ktorý poistný nárok poškodenej bol postúpený na žalobcu. Poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov za prenájom vozidla, ktorú postúpil žalobcovi, a preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.3.2019 bola neplatná, resp. že by odporovala ust. § 524 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka v tom, že by predmetom postúpenia mal byť dlh poškodeného voči žalobcovi z titulu nájmu náhradného vozidla. Nie je na mieste odvolací argument žalovaného, že predmetom Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 14.3.2019 bolo postúpenie nie pohľadávky, ale záväzku poškodeného, ktorý podľa faktúry vystavenej žalobcom predstavuje práve pohľadávku žalobcu, pretože zvýrazňuje odvolací súd to, že predmetom postúpenia bola pohľadávka poškodeného na poistné plnenie a túto postupovanú pohľadávku nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla.
7. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu správne dospel k záveru, že žalobca v spore je aktívne vecne legitimovaný a nárok uplatnený žalobou je dôvodný, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 1 CSP).
9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)